Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219573
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214219573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, v konaní zastúpený STRELÁK & PETKOV Advokátska
kanceláriaNavŕšku12,Bratislavaprotižalovanému:E.E.,nar.XX.X.XXXX,bytomP.XX,T.,ozaplatenie
1 100,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1100,- eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1100,- eur od 31.8.2013 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po
30,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 105,60 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 394,83 eur ako aj
náhradu iných trov konania vo výške 64,80 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
na účet právneho zástupcu žalobcu.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 obchodných podmienok k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 120130855 zo 7.3.2013 v znení: " Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/
spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/
spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na

13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď
sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky." je n e p r i j a t e ľ n á .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 1100,- eur s 5,5% úrokom z omeškania od 19.7.2013 do zaplatenia ako aj na zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 105,60 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120130855 zo 7.3.2013 poskytol žalovanému úver vo výške 800,-

eur za odplatu 304,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú sumu vo výške 1 100,- eur uhradiť
13 mesačnými splátkami, z toho prvé tri splátky po 4,- eur mesačne a zostávajúcich 10 splátok po
109,20 eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil včas, keď úhrnom zaplatil dňa 7.3.2013
sumu vo výške 4,- eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, žalobca boloprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V podaní z 24.5.2013 žalobca upozornil
žalovaného na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním z 23.8.2013 žalovanému oznámil
zosplatnenie úveru dňom 18.7.2013. Žalovaný po zosplatnení úveru nerealizoval žiadnu platbu. Žalobca

si po započítaní úhrad žalovaného vo výške 4,- eur uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1100,- eur a podľa
bodu 3 Obchodných podmienok si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu po 26,40 eur mesačne od júla
2013 do októbra 2013, v úhrnnej výške 105,60 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že čerpal úver. Nevedel uviesť či zaň zaplatil 4,- eur, no uviedol,

ženeviepreukázaťžeplatilviac. Žalovanúsumuuhradiťnaraznevie,pretopožiadalopovolenieplatenia
v splátkach, maximálne po 20,- eur mesačne. Jeho priemerný mesačný príjem je okolo 650,- eur v
čistom. Platí nájomné za byt užívaný rodičmi vo výške 250,- eur, má exekúciu, na ktorú sa mu strháva
mesačne 200,- eur, na ubytovanie v Bratislave mu strhávajú mesačne 80,- eur.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120130855 zo 7.3.2013 na formulárovom tlačive žalobcu

označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške
800,- eur s úrokom 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, vo výške 14% z istiny pri
úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa uvedeného tlačiva si za poskytnutie úveru mal žalobca účtovať
odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 800,-

eur aodplatuvovýške304,-eur,atakcelkovádlžnásumanaúhradubolavovýške1104,-eur,ktorúmal
žalovaný uhradiť 13 mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 4,- eur a nasledujúcich 10 splátok po
109,20 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady bol 20. dňa v mesiaci.
Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy, pri splatnosti 13 mesiacov, bola vo výške 47,29 eur. Podľa

bodu 1. Obchodných podmienok na rube tlačiva zmluvy je RPMN vo výške 67,70%, pri splatnosti úveru
13 mesiacov. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,

keď sa dlžník dostal do omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť
paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške
20 % z poskytnutej istiny, najmenej 67,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.

Žalobca predžalobnou upomienkou z 24.5.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
990,80 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne

spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8 OZ
upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne
dojednanými sankciami. Prípisom z 23.8.2013 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie úveru
(spätne) k 18.7.2013 z dôvodu omeškania, pričom ho vyzval na úhradu sumy 1 312,80 eur, z ktorej suma
1 100,-eur predstavuje istinu, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, suma 52,80 eur predstavuje zmluvnú

pokutu a suma 160,- eur predstavuje účelne vynaložené náklady za úkony spojené s vymáhaním dlžnej
sumy.

Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z, § 52 a nasl. OZ, § 544 ods. 1, 2 a nasl. OZ.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej

bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu mala v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľanázoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1

OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa citovaných
ustanovení zákona č. 129/2010Z.z..

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným bola

dňa 7.3.2013 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
800,-eur,pri ceneúveruvovýške304,-eurstým,žežalovanýmalposkytnutýúversplatiť13mesačnými
splátkami,ato počnúc10.dňompouzavretízmluvy,pričomkaždáďalšiasplátkabolasplatná30.deňpo
splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca žalovanému ako dlžníkovi odporučil termín úhrady 20. deň
v mesiaci. Prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 4,- eur mesačne a nasledujúcich 10 splátok po
109,20 eur mesačne. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ v bode 1 Obchodných podmienok dohodli

na predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 18.7.2013 ako aj jej
dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia
§ 565 OZ ako aj žiadosť veriteľa žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu
upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 8 OZ na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.

Žalovaný v konaní nepreukázal, že by na čerpaný úver zaplatil žalobcovi vyššiu sumu, ako žalobcom
tvrdených 4,- eur, preto súd návrh žalobcu v časti žalovanej istiny vo výške 1100,- eur považoval za
dôvodný.

Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť
dojednania o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu. Je evidentné, že formulár Obchodných

podmienok na rube tlačiva Zmluvy o úvere zo 7.3.2013, ktorý v bode 3. upravuje oprávnenie
veriteľa - žalobcu požadovať od dlžníka/spoludlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3%
z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do
omeškania a upravuje povinnosť dlžníka uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom

v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- €, bol
žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade
nákladov a ich výškach vo formulárovom tlačive žalobcu nepreukázal. S poukazom na § 53 ods.
3 OZ v znení účinnom od 1.7.2011, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že
zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade
opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v
spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 7.3.2013 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na
predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zčinnostisúdujeznáme,žežalobcapodmienku,nazáklade
ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov používa vo všetkých
Obchodných podmienkach zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi.

Žalobca v tomto sporovom konaní ovládanom zásadou prejednacou nevyprodukoval, podľa § 120
ods. 1 O.s.p., žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť

žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania a paušálnu náhradu nákladov) bola
so žalovaným dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť
dojednania o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov v Obchodných podmienkach zmluvy o
úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred
formulovanom tlačive Obchodných podmienok, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa -

žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ v znení účinnom od 1.7.2011, ktorá je s poukazom na §53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej
pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za

neprijateľnú.

Z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobnej zmluve žalobcu už bola
predmetom súdnej kontroly a súd ju (právoplatne) považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr.
rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/301/2013 z 25.10.2013, 13C/38/2014 z 27.6.2014),
ktoré rozsudky sú prístupné aj verejnosti na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk
.

S poukazom na § 53a ods. 1 OZ a citované právoplatné rozsudky je dodávateľ povinný zdržať sa
používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 5,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 1100,- eur od 19.7.2013
až do zaplatenia. Žalobca si právo podľa § 565 OZ, teda predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie
s úhradou splátok, uplatnil voči žalovanému prípisom z 23.8.2013, v ktorom oznamoval žalovanému

zosplatnenie úveru spätne k 18.7.2013, ktorý však podal na poštovú prepravu až 27.8.2013. Žalovaný
sa tak o zosplatnení dozvedel až z prípisu žalobcu podaného na poštovú prepravu 27.8.2013. Potom
v súlade s § 563 OZ sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu dňom 31.8.2013, keď súd
vychádzal z predpokladu, že uvedený prípis bol žalovanému doručený dňa 29.8.2013. Keďže žalovaný
dňa 30.8.2013 úhradu nerealizoval, nasledujúcom dňom sa dostal do omeškania. Žalobcovi s poukazom

na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 31.8.2013 bola 0,5%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 5,5%
úrok z omeškania ročne zo sumy prísudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, a to od 31.8.2013. Súd
návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (95%), pričom neúspech žalobcu v časti úroku z omeškania
ako aj v časti zmluvnej pokuty je úspechom žalovaného (5%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal z
účelne a hospodárne vynaložených trov konania 90%. V danom prípade súd považuje za účelné a
hospodárne titulom trov právneho zastúpenia 3 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

(prevzatie zastúpenia z 29.7.2013 - Spr. 436/13, písomné podanie zo 7.10.2014, účasť na pojednávaní
dňa 2.6.2015) po 61,41 eur, režijný paušál vo výške 7,81 eur za úkon z roku 2013, vo výške 8,04 eur za
úkon z roku 2014 a 8,39 eur za úkon z roku 2015, náhrada za stratu času cestou na pojednávanie dňa
2.6.2015 na trase Bratislava - Komárno a späť za celkovo 6 polhodín po 13,98 eur, cestovné výdavky a
náhrada PHM na trase Bratislava - Komárno a späť dňa 2.6.2015 v dĺžke 252 km pri jednej obojsmernej

ceste vozidlom HONDA CR-V, EČV: T. pri spotrebe 7,4 l/100 km a priemernej cene paliva 1,359 €/l v
žalobcom vyúčtovanej výške 73,23 eur, ako aj 20% DPH (73,12 eur), súd úspešnému žalobcovi priznal
90% z 438,70 eur, teda sumu 394,83 eur titulom trov právneho zastúpenia a titulom náhrady súdneho
poplatku za návrh vo výške 72,- eur žalobcovi priznal iné trovy konania vo výške 64,80 eur. Náhrada
trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému v dôsledku
nepriaznivej sociálnej situácie povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty
výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.