Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202645
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714202645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akoodvolacísúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Františeka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpený
spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO:
47 255 706, proti odporkyni: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., A. T. XXX/XX, o zaplatenie
1.645,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
21C/147/2014-114 zo dňa 28. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietnutý (výrok

II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým bolo čiastočne žalobnému návrhu vyhovené (výrok I.) sa rozsudku okresného súdu n
e d o t ý k a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 18,60 Eur
a úrok z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 21.03.2011 až do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľa zamietol (výrok II.) a odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou
sporiteľňou a. s. a odporkyňou bola uzatvorená dňa 21.03.2006 zmluva o splátkovom úvere, na základe
ktorejbankaposkytlaodporkyniúvervovýške663,87Eur.Odporkyňasazaviazalatentoúvervrátiťspolu

s úrokom vo výške 17,70% ročne, a to v mesačných splátkach vo výške 18,60 Eur splatných mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci. V zmluve bola dohodnutá splatnosť prvej splátky dňa 20.04.2006 a konečná
splatnosť úveru dňa 20.03.2011. Okresný súd poukazujúc na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného
od 01.05.2014 skúmal, či uplatnený nárok navrhovateľa nie je premlčaný, keďže zmluvu o úvere
uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vychádzal
z toho, že splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.03.2011, predposlednú splátku bola

odporkyňa povinná zaplatiť do 20.02.2011. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 04.03.2014,
právo na zaplatenie poslednej splátky splatnej dňa 20.03.2011 nebolo premlčané, preto právo na úhradu
tejto splátky, ako uplatnené včas v zákonnej trojročnej premlčacej lehote navrhovateľovi priznal. Zvyšné
splátky úveru považoval za premlčané. Navrhovateľovi priznal aj zákonný úrok z omeškania z poslednejsplátky s tým, že nasledujúci deň po jej splatnosti t. j. 21.03.2011 sa odporkyňa dostala do omeškania s
jej zaplatením. Vo zvyšnej časti žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Keďže došlo k premlčaniu hlavné
záväzku - istiny, premlčané bolo aj príslušenstvo t. j. právo na úhradu riadnych úrokov a úrokov z

omeškania. V tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. § 142 v spojení s § 151 O.s.p.. Odporkyňa si náhradu
trov konania neuplatnila, preto aj keď bola úspešná jej túto nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku, ktorým
bol žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietnutý. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že odporkyni bude uložená povinnosť zaplatiť mu i sumu 223,20 Eur spolu s riadnym úrokom vo

výške 17,70% ročne zo sumy 241,80 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 223,20 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ďalej žiadal, aby odporkyni bola uložená
povinnosťzaplatiťmusumuvovýške30,87Eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy30,87
Eurod21.03.2011dozaplatenia,akoalternatívužiadalrozsudokokresnéhosúduzrušiťavnapadnutých
výrokoch a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd priznal právo na zaplatenie
splátok splatných v období troch rokov pred podaním návrhu na začatie konania a nepriznal právo na
zaplatenie splátok splatných v období 4 rokov pred podaním návrhu na začatie konania. Považoval
za nepochybné, že v súdenej veci ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne

obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov.
Predmetná zmluva aj keď má charakter spotrebiteľského úveru nie je samostatným zmluvným typom
vylučujúcim použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenia, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je daná
výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka, nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex
specialis derogat lex generali, pričom špeciálnym zákonom je v tomto prípade ust. § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka. Premlčanie nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy malo byť posudzované podľa
ust. Obchodného zákonníka, v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky.
Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ označil rozhodnutia odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR
zaoberajúcich sa problematikou premlčania spotrebiteľských úverov.

Navrhovateľ ďalej namietal, že rozsudok okresného súdu je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vykazuje znaky arbitrárnosti. Okresný súd sa nevysporiadal
najmä s otázkou určenia a odôvodnenia trojročnej premlčacej doby a nie štvorročnej premlčacej doby,
s otázkou prečo mu nepriznal právo na zaplatenie riadneho úroku, poplatku za správu úveru.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu ktorého

zostalnedotknutýodvolanímnenapadnutývýrok,ktorýmboločiastočnežalobnémunávrhunavrhovateľa
vyhovené) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie §
156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý
a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Odvolateľ primárne namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Uvedenú námietku
navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014
(citovaného v napadnutom rozsudku ) v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.05.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj

na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Súd prvého stupňa preto správne posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho rozhodol tak, že vyhodnotil čiastočne nárok navrhovateľa za premlčaný.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu námietku navrhovateľa, a to nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový rozsudok
zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Ako už bolo uvedené vyššíe, odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že došlo k
čiastočnému premlčaniu nároku navrhovateľa, na ktorú skutočnosť bol povinný súd prihliadať zo zákona.
Na základe uvedených skutočností preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd preskúmaval vecnú správnosť aj závislého výroku o trovách prvostupňového konania a

dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne a potvrdil ho.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho
konania neuplatnila. Z obsahu spisu krajský súd nemal preukázaný vznik trov odvolacieho konania na
jej strane, preto jej ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.