Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211615
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211615.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: N. R., bytom A. XX/XX, D. A., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so

sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 867,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 14C/119/2013-102 zo dňa 25. novembra 2014, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka vo

výške 20,03 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie proti odporcovi 2/, ktorému
nepriznal náhradu trov konania a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur. Rozhodnutie

po právnej stránke odôvodnil ust. § 93 ods. 2, § 96 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ďalej ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a ust. § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.). V časti
odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že v prípade zastavenia konania má v súlade
s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania ten účastník, ktorý späťvzatie zavinil. Takéto

zavinenie sa v súlade s ustálenou súdnou praxou posudzuje z procesného hľadiska s tým, že sa berie do
úvahy správanie účastníkov konania a následná dôvodnosť späťvzatia návrhu. Na základe uvedeného
dôvodil, že zastavenie konania voči odporcovi 2/ zavinil navrhovateľ a to späťvzatím žaloby, preto by
mu mala byť uložená povinnosť na náhradu trov konania odporcovi 2/, resp. aj vedľajšiemu účastníkovi,
ak im takéto trovy vznikli. V danej súvislosti poukázal na to, že odporcovi 2/ trovy konania nevznikli,
resp. si ich náhradu neuplatnil a vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnil v podaní doručenom

súdu dňa 21.11.2014. Vychádzajúc z uvedeného preskúmal správnosť predloženého vyúčtovania trov
právneho zastúpenia a skonštatoval, že vedľajší účastník si náhradu trov za jeden úkon právnej služby
správne uplatnil vo výške 51,45 Eur, čo vychádzalo zo žalovanej sumy 867,92 Eur ako tarifnej hodnoty.
Za jednotlivé úkony právnych služieb bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná vedľajšiemu
účastníkovi nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 51,45
Eur, vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 21.11.2014 vo výške 51,45 Eur, režijný paušál 2 x 8,04

Eur, DPH 20 % vo výške 23,80 Eur, čo spolu predstavovalo sumu vo výške 142,78 Eur. Navrhovateľ bolnapadnutým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa zaviazaný, aby trovy právneho zastúpenia uhradil
vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na úhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva s tým, že súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporuší právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47
ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03. Na podporu

svojej argumentácie spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6 M Cdo
5/2013. Priznanie náhrady trov konania je tak podľa jeho názoru viazané na účelnosť vynaložených
trov, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Vychádzajúc z
uvedeného dôvodil tým, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, keď
podania jeho právneho zástupcu neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na
skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre

posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka označil za abstraktné, všeobecné bez znalosti
prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. Ďalej poukázal na to, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach s tým, že združenia na
ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú

podporu ministerstva. Označil za zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať
svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou,
minimálnevrozsahuzabezpečeniamožnostivykonávaniazákladnýchproklamovanýchcieľov.Malzato,
že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej

oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Z vlastných skúseností disponoval
vedomosťou, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia

zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, tak podľa jeho názoru
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzujem dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súčasne
bol toho názoru, že v predmetnom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. §
150 O.s.p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom

ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený
opatrovník. Na základe toho zastával názor, že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval
jeho záujmy, preto z jeho strany nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených. Okrem toho zdôraznil,
že v danom prípade bola na mieste aj aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže trovy právneho zastúpenia
vo výške 142,78 Eur považoval za zjavne neprimerané vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Preto

navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p.
ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania zo
dňa 09.01.2015 spolu s príslušným režijným paušálom a DPH.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uviedol, že vstúpil legitímne do

predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to
v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup považoval za zákonný, ktorý nepredpokladá súhlas
spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania vedľajší účastník
považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity,
a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú

trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Mal za to, že pokiaľ by Združeniu nebola
súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to
následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít Združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme
len vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami
ako navrhovateľ. Zároveň zdôraznil, že je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie

právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa naúkor odporcov, spravidla nemajetných spotrebiteľov. Odmietnutie práva Združenia na plnú náhradu
trov konania by podľa jeho názoru de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno podľa jeho názoru odvodiť z čl.

47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z
nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09.
Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012.
Argumentáciunavrhovateľa,ževedľajšíúčastník-združenienaochranuspotrebiteľa-musíbyťschopný

poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval za zjavne
účelovú, nelogickú až absurdnú. V danej súvislosti konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ pokladá písomné
podania vedľajšieho účastníka za zhodné až formulárové, tak uvedenú argumentáciu považoval za
nesprávnu dôvodiac, že obsah podaní vedľajšieho účastníka nepriamo determinuje svojim konaním
navrhovateľ, ktorý sám podáva žaloby zhodné v niekoľko stovkách súdnych konaní. V danej súvislosti
považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho

konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej
zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. S ohľadom na uvedené považoval právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka za dôvodné a účelné, sledujúce legitímny cieľ, pričom argumentáciu navrhovateľa
týkajúcu sa neúčelnosti a nadbytočnosti ochrany záujmov odporcu zo strany vedľajšieho účastníka v
dôsledku ustanovenia opatrovníka odporcovi, považoval za účelovú a zavádzajúcu. Zastával totiž názor,

že aj keď v obdobných veciach súdy ustanovujú odporcom opatrovníkov, a to pracovníkov okresného
súdu, títo v konaniach aktívne a účelne záujmy odporcov spotrebiteľov nechránia, resp. s ohľadom na ich
právne znalosti a poznatky ani nemôžu účelne chrániť. Preto mal za to, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu bolo na mieste priznať náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej
výške tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Na podporu svojej argumentácie ohľadom práva vedľajšieho

účastníka na náhradu trov konania zároveň spomenul uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
6Co/16/2013 zo dňa 21. januára 2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/258/2012 zo dňa
31. júla 2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25. apríla
2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/90/2012 zo dňa 19. júla 2012, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/18/2012 zo dňa 28. júna 2012 a ďalšie. V nadväznosti na

uvedeného zdôraznil, že vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené
záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu
"rovnosti zbraní" - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím navrhovateľ získava
rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite
brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie,

rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, vyjadril presvedčenie,
že je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Zastával názor,
že v rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,

ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil ako správne a zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 40,94 Eur, uplatnených za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
04.02.2015 spolu s príslušným režijným paušálom a DPH.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., a to z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania voči odporcovi 2/

a o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi 2/, odvolaním napadnuté nebolo, preto v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 19.06.2012 sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia istiny vo výške 867,92 Eur s príslušenstvom odporcami 1/ a 2/ z titulu porušenia ich povinnosti
riadne a včas splácať úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa na základe Zmluvy o

kontokorentnom úvere zo dňa 29.10.2002 vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk) s tým, že splnením
povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.
Predmetnému návrhu súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel najskôr vydaním platobného rozkazu
č.k. 9Ro/6/2012-21 zo dňa 16.07.2012, ktorý bol odporkyni 1/ doručený dňa 18.08.2012, pričom
odporcovi 2/, voči ktorému je konanie v aktuálnom procesnom štádiu právoplatne zastavené, sa

platobný rozkaz ani napriek opakovaným pokusom doručiť nepodarilo, v nadväznosti na čo súd prvého
stupňa predmetný platobný rozkaz zrušil voči odporcovi 2/ uznesením č.k. 9Ro/6/2012-61 zo dňa
15.03.2013. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.10.2012 oznámilo Združenie z vlastnej
iniciatívy svoj vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane
odporcov 1/ a 2/, po doručení platobného rozkazu proti tomuto podalo odpor, ktorý súd prvého stupňa
uznesením č.k. 9Ro/6/2012-60 zo dňa 15.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 5Co/36/2013-71 zo dňa 03.07.2013 odmietol. Uznesením č.k. 14C/119/2013-76 zo dňa 23. októbra
2014 súd prvého stupňa ustanovil odporcovi 2/ opatrovníčku a po vytýčení termínu pojednávania na
25.11.2014 došlo podaním navrhovateľa doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.11.2014 k čiastočnému
späťvzatiu návrhu na začatie konania voči odporcovi 2/ bez bližšieho odôvodnenia. Vychádzajúc z
uvedeného súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie voči odporcovi 2/ zastavil a zároveň

rozhodol o náhrade trov konania.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za
iných okolností nevznikli.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní

o trovách konania dôsledne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže k späťvzatiu návrhu
navrhovateľom došlo bez bližšieho odôvodnenia, t.j. nie na základe správania sa odporcu 2/ s tým, že
vedľajší účastník si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka v konaní
pred súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikli titulom právneho zastúpenia s
tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu

účastníkovi postupoval podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena bola vyčíslená
riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak
ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd sa teda v danom prípade nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo

bránenie práva. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s
tvrdením navrhovateľa, že vedľajší účastník sa vo svojich podaniach opakuje bez uvedenia nových,
významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čo by malo viesť k záveru o ich neúčelnosti
a následnému nepriznaniu ich náhrady. Pokiaľ aj vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa
argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje.

Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych veciach na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.
Okrem uvedeného samotnú účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať
predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcu 2/ po intervencii vedľajšieho
účastníkaanáslednomspäťvzatínávrhunavrhovateľomvočiodporcovi2/dopadlovkonečnomdôsledku

úspešne, pretože odporca 2/ nebol rozhodnutím súdu zaviazaný k zaplateniu istiny s príslušenstvom
uplatnenej navrhovateľom.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi by tak, ako správne konštatoval
vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu, znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v
občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený

v konaní, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu, a v prípade svojho
procesného úspechu, prípadne zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcuvychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať
a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v

preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Odvolací súd tak na rozdiel od navrhovateľa nepovažoval okolnosť, že odporcovi 2/ bola v konaní
ustanovená opatrovníčka v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Prievidza, za dostatočný podklad
pre formuláciu záverov o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka z dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V danej súvislosti odvolací súd konštatuje,

využitie moderačného oprávnenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pripúšťa súdna prax
len výnimočne, a to spravidla buď s ohľadom na skutočnosti súvisiace s predmetom a priebehom
konania, alebo okolnosti súvisiace s pomermi účastníkov konania. Skutočnosť, že odporcovi 2/ bola
v konaní pred súdom prvého stupňa ustanovená opatrovníčka, prostredníctvom ktorej sa mu ako
neprítomnému účastníkovi zabezpečil základný rozsah ochrany jeho záujmov v súlade so záujmami
spoločnosti, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka

vystupujúceho na strane odporcu 2/, nakoľko je zrejmé, že inštitút opatrovníka v obdobných prípadoch
častokrát nezaručuje zároveň aj potrebný štandard jeho procesnej aktivity, nevyhnutnej na dosiahnutie
úspechu zastupovaného účastníka v sporovom konaní. Preto za stavu, kedy vedľajší účastník svojou
účasťou a vykonávaním úkonov smerujúcich k efektívnej obrane práv odporcu 2/ ako spotrebiteľa v
konaní, v ktorom mu bol v súvislosti s jeho neznámym pobytom ustanovený opatrovník v osobe súdnej

tajomníčky súdu prvého stupňa, naplnil predpoklad účelnosti vstupu spotrebiteľského združenia do
konania, považoval odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa za neopodstatnené.

V danom prípade odvolací súd zároveň nevidel priestor ani na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
ako to v závere odvolania navrhol navrhovateľ, keď v danom prípade nepovažoval pomer medzi sumou
uplatnenej pohľadávky (867,92 Eur) a výškou náhrady trov konania (142,78 Eur) za neprimeraný. Z

dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15.10.2008 do Občianskeho
súdneho poriadku doplnil druhý odsek ust. § 150, vyplýva, že uplatnenie moderačného práva súdu v
zmysle tohto ustanovenia prichádza do úvahy spravidla v prípadoch, v ktorých trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, v čo v preskúmavanej veci zjavne splnené nie
je.

Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích
súdov v prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný
a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému navrhovateľovi vo výške 20,03 Eur vrátane DPH, a to za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 04.02.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške

8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, teda rozhodujúca je suma, ktorú navrhovateľ špecifikoval ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a
to trovy konania priznané vedľajšiemu účastníkovi v celkovej výške 142,78 Eur), k tomu príslušný režijný
paušál vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20% DPH s poukazom na
ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .