Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109214275
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109214275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa G., zastúpeý U. proti
odporcovi F., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou U., o zaplatenie 110,40 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra
2013, č.k. 17C/62/2010-108, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia 110,40 Eur s 24 % ročným úrokom zo sumy 100,35 Eur od 02.07.2005 do zaplatenia
titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu č. XXXXXXXXXX. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497, § 397 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.

a), b), § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Rozhodol
na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané zo zmluvy o osobnom
účte v SK pod číslom XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2004, že právny predchodca navrhovateľa - F.
sa zaviazal pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet Postkontojunior a poskytovať mu
ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného debetného zostatku na tomto účte 99,58 Eur (3.000,- Sk).
Odporca v priebehu trvania zmluvného vzťahu s bankou - právnym predchodcom navrhovateľa porušil
Obchodné podmienky banky pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov účinných od 01.04.2003

tým, že jeho zostatok na účte klesol pod povolený debetný zostatok 99,58 Eur/3 000,- Sk (čl. 5
bod 3 veta druhá), v dôsledku čoho banka v súlade s OP vypovedala najprv časť zmluvy o povolenom
debetnom zostatku na osobnom účte v Sk, výpoveďou zo dňa 27.04.2005, účinnou dňa
27.04.2005 a upomienkou, doručenou odporcovi dňa 02.05.2005 ho vyzvala
na úhradu dlžnej sumy spolu vo výške 3.167,98 Sk do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom mu bola upomienka doručená, čo však odporca neurobil. Následne banka vypovedala

odporcovi v súlade s čl. 7 bod 4 VOP celú zmluvu o osobnom účte, ktorá výpoveď nadobudla účinnosť
dňa 30.06.2005. Súd prvého stupňa konštatoval, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorý je potrebné posúdiť i z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Uviedol, že
čo sa týka aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho

zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenilzákon č. 568/2007 Z. z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky
zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy

tvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch.Akojeuvedenévyššie,zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo
však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah
i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa
pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka

zákona č. 568/2007 Z. z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu
už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa - odporcu v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a
lepšie zabezpečujú jeho ochranu. Konštatoval, že premlčacia doba ohľadne nároku banky na zaplatenie
nepovoleného prekročenia debetného zostatku odporcom začala plynúť dňa 01.07.2005, teda 1. deň po

márnom uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ktorú banka poskytla odporcovi v upomienke, doručenej
mu 02.05.2005, ktorá lehota je pre odporcu ako spotrebiteľa nepochybne dlhšia a výhodnejšia
ako lehota stanovená čl. 5 bodom 2 OP (10 dní od doručenia upomienky). Upomienka bola odporcovi
doručená dňa 02.05.2005, o čom navrhovateľ súdu doložil doručenku, lehota na dodatočné plnenie,
stanovená bankou, márne uplynula dňa 30.06.2005. Dňa 01.07.2005 potom mohla banka po prvý

raz uplatniť na súde svoje právo na úhradu v upomienke požadovanej sumy 105,15 Eur/3.167,98
Sk, ktorá suma bola ku dňu účinnosti výpovede celej zmluvy o bežnom účte (30.06.2005) navýšená
na žalovanú sumu 110,39 Eur/3.325,83 Sk v dôsledku následnej kapitalizácie úrokov. Premlčacia doba
potom uplynula dňom 01.07.2008. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 30.06.2009,
teda po uplynutí zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je
premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke opatrovníčky odporcu - priznať (§ 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi,
ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli
a žiadne trovy si neuplatnil.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Vyslovil názor, že na právny vzťah zo zmluvy o bežnom
účte nemožno aplikovať ani podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu
o premlčaní. Nárok navrhovateľa voči odporcovi nebol nárokom z občianskeho záväzkového vzťahu,
ale nárokom vyplývajúcim z Obchodného zákonníka, preto premlčanie je potrebné posudzovať podľa

právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Uviedol, že vychádzajúc zo vzťahu všeobecného
a osobitného predpisu Občianskeho zákonníka k Obchodnému zákonníku a kedy inštitút premlčania
je upravený v Obchodnom zákonníku komplexne, je potom pri zmluve uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka potrebné použiť inštitút premlčania upravený v Obchodnom zákonníku. Dával do pozornosti
názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyslovený v uznesení zo dňa 12.02.2013, č.k. 17Co/40/2012,

podľa ktorého, ak by súd prijal argument, že pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pretože tam upravený všeobecná premlčania doba je oproti
všeobecnej premlčacej dobe upravenej v Obchodnom zákonníku kratšia, mohlo byť ísť o výhodu
spotrebiteľa len v tom prípade, keď je spotrebiteľ v postavení dlžníka. Keby bol spotrebiteľ v postavení
veriteľa, potom by kratšia premlčania doba nebola jeho výhodou. Záverom uviedol, že Obchodný

zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu premlčania, tak na zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom je potrebné na posúdenie premlčania aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, pretože právna úprava premlčania, obsiahnutá v Občianskom zákonníku,
nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2

O.s.p). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V danom prípade z

obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že svoje odvolanie predovšetkým odôvodňuje dôvodom podľa
§ 205 ods. 2 písm. f), podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaní.

Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom

prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 26.10.2004 uzatvoril odporca s
právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal
pre odporcu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného
debetného zostatku na účte 99,58 Eur. Odporca využil možnosť čerpania finančných prostriedkov, svoj

dlh nesplnil riadne a včas, nereagoval ani na výzvu navrhovateľa, čím sa dostal do omeškania.
Zmluva o bežnom účte je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva
patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré
je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, ktorá skutočnosť však
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani na jeho právne posúdenie v otázke

vznesenej námietky premlčania. Keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, súd prvého
stupňa právny vzťah, založený medzi účastníkmi, správne považoval za vzťah uzavretý v
zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na vec preto správne aplikoval ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. a odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj s jeho
odôvodnením v plnej miere stotožňuje.

Právny vzťah medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou, je nevyhnutné posudzovať podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava,
ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,

je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd nijako nepopiera
úver ako absolútny obchod, a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len
poukazuje na tú skutočnosť, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 až §

54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú pochybnosti a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porovn. § 23a
zák. č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného
zákonníka). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v danej veci aplikoval ust. § 100 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

Právna teória definuje premlčanie ako uplynutie času stanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania
má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, vdôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdom priznať. Nakoľko opatrovníčka odporcu
vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd prvého stupňa túto námietku správne vyhodnotil
tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti, zmluva bola vypovedaná navrhovateľom dňa 30.06.2005, od

nasledujúceho dňa 01.07.2005 začala plynúť 3-ročná premlčania lehota, ktorá uplynula dňa 30.06.2008,
návrh tak bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko bol podaný na súde dňa
30.06.2009.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2

O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil
a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .