Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107202212
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107202212.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a člnov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ N. Q., O. X. XXX,
2./ V. Q., O. X. XXX, proti žalovaným : 1/ Obec Šarišské Dravce, IČO:00327794, zast. JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, 2/ O. B., T., V. X, 3/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I.
O., ul. K. XX/X, 4/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, M., W. M. XX, 5/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, B., O. X, 6/ S. X.,
nar. XX.XX.XXXX, B., Y. X, 7/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I. O., I. K. XX/X, 8/ V. W., W. XXX, 9/ W. K.,
G. XXX, 10/ W. M., E., T. XXXX/XX, 11/ S. M., O. X. XXX, 12/ O. N., M. G., W. XX, 13/ W. Q., N., X. XX,
14/ W. W., T. XXX, 15/ F. O., T. XXX, 16/ O. Q., O. X. XX, 17/ V. Q., O. X. XXX, 18/ W. Q., N. XXX, 19/ O.

Q., Y., I. M.. W. XX, 20/ N. E., M., O. X, 21/ V. E., M., O. X, 22/ W. K., rod. E., B., O. XX, 23/ W. K., rod.
E., M., W. M. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov a žalovaného v
1/ rade, proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 20/2007-430 zo dňa 13.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti zapísané ako parcela KN C č. 43 a
parcela KN C 634 evidované na LV č. XXX, kat. úz. O. X., odlíšené ako parcela č. 43 - zastavaná plocha
o výmere 171 m2, parcela č. 634/12- zastavaná plocha o výmere 149 m2, parcela č. 634/13- zastavaná
plocha o výmere 82 m2, parcela č. 634/14- zastavaná plocha o výmere 211 m2, ako sú znázornené v

geometrickom pláne č. 5/2014 Ing. V. Z. zo dňa 3.3.2014, úradne overeného Správou katastra Sabinov
pod č. G1-99/2014 dňa 12.3.2014 patria do dedičstva po nebohom G. Q. zomrelom XX.X.XXXX v O. X.
v podiele 216/720-in, V. Q. zomrelom dňa XX.XX.XXXX v O. X. v podiele 360/720-in a R. Q. rodenej Z.,
nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX naposledy bytom O. X. č. XXX v podiele 125/720-in. Vo výroku
uviedol, že geometrický plán č. 5/2014 zo dňa 3.3.2014 vyhotoviteľa Ing. V. Z. tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že novovytvorené parcely registra C KN č. 634/12, 634/13, 634/14
a 43 boli vytvorené z pôvodných pozemkovo-knižných parciel mpč. 39 a mpč. 34/d zapísaných v
pozemno-knižnej zápisnici č. 19. Túto identifikáciu vykonal znalec Ing. V. Z. znaleckým posudkom v
predmetnom konaní. Znalec vo svojom znaleckom posudku sa oprel o dostupné archívy za účelom
získania všetkých mapových podkladov zobrazujúcich pôvodné nehnuteľnosti v spornej časti. Znalec
uviedol, že prvým reálny mapovým podkladom je mapa bývalého pozemkového katastra s platnosťou

vyhlásenou v roku 1870. Táto mapa bola vyhotovená približne v období zakladania pozemkovej knihy.
V mape platnej od roku 1870 je sporná cesta súčasťou katastrálnej parcely č. 1105, ktorú tvorilo verejné
priestranstvo pri kostole, cesta popred rodinné domy a cesta okolo kostola k cintorínu. Znalec zistil,
že v roku 1909 sporná cesta aj v popisných údajoch pozemkového katastra bola vedená ako verejnýmajetok. Taktiež v 50-tych rokoch minulého storočia bola spracovaná mapa jednotnej evidencie pôdy,
kde je evidovaná sporná cesta a po založení evidencie nehnuteľností od 1.4.1964 bola spracovaná
mapa evidencie nehnuteľností, kde mapa evidovala sporný pozemok ako miestnu komunikáciu. Znalec

zároveň zakreslil rozsah zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, na
základe čoho dospel prvostupňový súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná iba v časti. Súd prvého
stupňa poukázal na správnosť znaleckého posudku znalca Ing. B. R., ktorého správnosť označila aj
kontrolný znalec Ing. V. Z. s tým, že parcela KN C 634 mala byť vytvorená z neknihovaného pozemku
a tiež z časti pôvodných pozemkovo-knižných parciel, ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov

žalobcov a žalovaných v 2/ až 23/ rade. Taktiež v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. V. Z.
súd prvého stupňa uviedol, že parcela KN C č. 43 nikdy nemohla byť komunikáciou, keďže aj podľa
mapového podkladu cesta nachádzajúca sa na parcele KN č. 634 v súčasnosti ako asfaltová vozovka,
aj podľa snímky z roku 1870 spája kostol a cintorín a naopak, parcela KN č. 43 pretínala túto cestu.
V zmysle posudku Ing. V. Z. tak na výstavbu komunikácie bolo zabraté z pôvodných pozemkovo-
knižných parciel mpč. 38, 39, 34/d plochy zodpovedajúcej parcele č. 43 zastavaná plocha o výmere

171 m2, parcele č. 634/12 - zastaná plocha o výmere 149 m2, parcele č. 634/13 - zastavaná plocha o
výmere 82 m2 a parcele č. 634/14- zastavaná plocha o výmere 211 m2. Po takejto identifikácii vyhovel
súd žalobe iba čiastočne a v prevyšujúcej časti ju zamietol. Prvostupňový súd predmetný spor právne
posúdil ustanovením § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a § 132 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože

rozsudok vyhovujúci takejto žalobe by mohol byť predpokladom pre uplatnenie si vlastníckeho práva
žalobcov. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 1/ rade týkajúcej sa užívania parciel č. 634 a 43 v celosti
dobromyseľne od roku 1870 súd prvého stupňa uviedol, že v uhorskom práve platnom na Slovensku do
roku 1950 pre vydržanie sa vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienkami
držby boli spôsobilosť nadobúdateľa, nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie a dobromyseľnosť, ktorá sa

predpokladala, uchopenie sa držby a nepretržitosť držby v trvaní doby vyžadovanej zákonom. Mal za
to, že u obce ako právnickej osoby absentovala spôsobilosť nadobúdateľa. Vychádzajúc zo znaleckého
dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný v 1/ rade - obec O. X. je vlastníkom
pôvodne neknihovanej parcely, ktorá podľa znaleckého posudku Ing. V. Z. zodpovedá parcele č. 634/1
o výmere 719 m2. Vo vzťahu k vydržaniu aj ďalších častí komunikácie uviedol, že neboli splnené

podmienky vydržania ani podľa zákona č. 141/1950 Zb. a ani podľa zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov, keďže aj v minulosti ohľadom komunikácie boli nezhody s vedením bývalého
národného výboru.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že

ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. 634/1 v rozsahu, v akom je táto v súčasnej
dobe evidovaná. Zdôraznil, že žalobcovia vo vzťahu k nimi tvrdeným skutočnostiam neuniesli dôkazné
bremeno, preto bolo žalobe vyhovené iba čiastočne.

O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti zamietavej časti
odvolanie žalobcovia. Namietali nesprávnosť znaleckého posudku znalca Ing. Z., ktorú nesprávnosť
videli v tom, že mapa pozemkového katastra z roku 1870 znázorňuje užívací stav a nie vlastníctvo.

Trvali na tom, že riadna cesta z kostola na cintorín je iným smerom a obchádza niekoľko pozemkov a aj
predmetná sporná cesta bola niekedy využívaná ako cesta pri prechode z kostola na cintorín, avšak len
so súhlasom vlastníkov pozemkov a v minimálnom rozsahu. Namietali nesprávnosť zakreslenia parcely
č. 634/1 s tým, že práve časť tejto parcely má byť v ich spoluvlastníctve a ide o chýbajúcu plochu, z ktorej
im patrí 306 m2. Z tohto dôvodu vlastníkom celej parcely č. 634/1 nemá byť obec O. X.. Navrhli rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keďže prvostupňový súd nedostatočne posúdil
dôkazné prostriedky a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalovaný v 1/rade. Zdôraznil, že mienka
obyvateľovobceO.X.jetaká,žepredmetnácestajepreobecnevyhnutnávdoterazužívanomrozsahua
súdne rozhodnutie nepomôže ani žalovanej a ani žalujúcej strane. Zdôraznil, že obec mala veľkú snahu
sa so žalobcami dohodnúť na vysporiadaní týchto častí pozemkov buď odkúpením alebo zámenou,pričom je ochotná znášať aj náklady súvisiace s vysporiadaním. Nesúhlasil tiež s tým, že parcela KN
C č. 43 patrí žalovanej strane (správne žalobcom, poznámka odvolacieho súdu), keďže aj táto cesta
bola dlhé roky v užívacom stave obce a obec sa o túto časť miestnej komunikácie starala. Zároveň bola

táto časť miestnej komunikácie jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu súpisne č. XXX, ktorý je
postavený už 45 rokov. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem a tiež neuniesli
dôkaznébremeno.Trvalnatom,ženehnuteľnostiprikázanévprospechprávnychpredchodcovžalobcov
boli užívané občanmi obce ako prístupová komunikácia. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov, ako aj žalovaného v 1/ rade nie je dôvodné. O odvolaniach
bolo rozhodnuté postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred
vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu

poukazuje na rozsiahle a výstižné odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam odvolateľov uvádza, že znalec Ing. V. Z. vyhotovil podrobnú identifikáciu pôvodných
pozemkovo-knižných parciel mpč. 39 a 34/d pôvodne zapísaných v pozemno-knižnej zápisnici č. 19, kat.
úz. O. X., ku ktorým vlastníctvo prináležalo právnym predchodcom žalobcov a žalovaných v 2/ až 23/
rade. Zároveň znalec na základe pôvodných mapových podkladov jednoznačne zistil, že časť parcely

KN C 634 (634/1) je vlastne pôvodne neknihovanou parcelou, teda má verejný charakter a v danom
prípade slúžila ako cesta. Takýto verejný majetok nemohol nikdy v minulosti patriť vlastnícky právnym
predchodcom žalobcov, ale slúžil všetkým obyvateľom obce O. X.. Aj odvolací súd v celom rozsahu
odkazuje na predmetný znalecký posudok, ktorého správnosť nie je spochybniteľná žiadnou konkrétnou
odvolacou argumentáciou žalobcov.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1/ rade odvolací súd uvádza, že tento žalovaný
nepreukázal dobromyseľný vstup do držby, ako aj nerušené užívanie nehnuteľností v rozsahu celej v
príroderealizovanejcesty,čímvovzťahukvydržaniuneuniesoldôkaznébremeno. Lensamotnývýznam
cesty pre obyvateľov obce nemôže tvoriť právny základ vlastníctva.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade
s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p..

Keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nerozhodol o trovách prvostupňového konania, bude

povinný tak učiniť aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania s odkazom na ustanovenie § 224 ods. 4
O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.