Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/790/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220411
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113220411.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa P., zastúpeného X. proti odporcovi Q., t.č na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Q., o zaplatenie 50,70 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 17C/73/2014-34 zo dňa 10. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j
e s tou úpravou, že odporca je povinný prisúdenú náhradu trov zaplatiť advokátovi navrhovateľa,
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70
Eur a náhradu trov konania vo výške 28,22 Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v
sume 11,72 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku
mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným
spôsobom, t. j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 8 ods. 2,
6 zákona o doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 Eur a postih vo výške najviac sto násobku
cestovného, teda najviac v sume 70 Eur. Odporca uplatnil nárok na zaplatenie 50 Eur tohto
postihu a nárok na zaplatenie bežného cestovného v sume 0,70 Eur a vzhľadom na to, že odporca si
svoju povinnosť, vyplývajúcu zo zákona, nesplnil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal čiastočnú náhradu účelne
vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky. Zohľadnil zaplatený
súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby, a to príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na
začatie konania v sume 58,58 Eur, ktoré v konaní navrhovateľovi vznikli. Okresný súd na rozhodovanie
o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní ide o
drobný spor, preto znížil priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu
poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda vo výške
11,72 Eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,22 Eur, ktorá sa rovná
približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil náhradu trov konania navrhovateľa, tieto
trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do
úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to, že navrhovateľ si hromadne
uplatňuje svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého
návrhy na začatie konania sú takmer identické. Navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo
veľmi podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom

súde Trenčín. V čase rozhodnutia súdu predstavoval tento počet približne 200 neskončených konaní.
Návrh na začatie konania je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe odporcu
a okolnostiach porušenia právnej povinnosti odporcu. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu navyše
úplne totožné. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby bola navrhovateľovi priznaná plná odmena za
úkony právnych služieb v tomto konaní v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Berúc do úvahy
tieto skutočnosti, súd v záujme dodržania zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy
konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej
aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení
trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených
v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle
ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma
náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v
danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. §
150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom
konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých
účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné
úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Na podporu svojej argumentácie na
záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti
nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 Eur, nebol
odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby
inak úspešnému účastníkovi celkom, alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnému účastníkovi nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom, alebo sčasti, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať, alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,70 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporcovi nahradiť trovy navrhovateľa vo výške 104,38 Eur,
ktoré mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej
služby vo výške 87,88 Eur, a to po 16,60 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + DPH.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že navrhovateľove účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
v konaní predstavujú len 2 úkony právnej pomoci (príprava, prevzatie veci a podanie
žaloby na súd) v sume spolu 58,58 Eur.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť,
alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie
sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané. Ide
spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť. .

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania v celkovej výške 28,22 Eur.
Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať, vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku v
zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil s tou
úpravou, že odporca je povinný prisúdenú náhradu trov zaplatiť advokátovi navrhovateľa, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .