Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208223
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214208223.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XA, K.-J. J. a otec U.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XA, K.-J. J., obaja rodičia zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o návrhu otca
maloletého dieťaťa na schválenie právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa, o odvolaní matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 06. 2014 č. k. 12P/132/2014-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Súd schvaľuje právny úkon v mene maloletého a to zmluvu o zriadení práva vecného bremena zo dňa
25. 04. 2014, uzatvorenú medzi povinným maloletým A. D., rodeným D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.-
J. J., H. XXXX/XA, zastúpeným K.. W. E., nar. XX. XX. XXXX, povereným Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno a oprávnenými: K. I., rodená I., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX a U.
D. rodeným D., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, obaja bytom K.-J. J., H. XXXX/XA, predmetom
ktorej je zriadenie práva vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností vedených
Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny na LV č. XXXX, kat. úz. K., obec K. ako parcely registra

"C" č. 589/21 o výmere 906 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 589/71 o výmere 954 m2 -
záhrady, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 589/21, v prospech oprávnených.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na schválenie právneho úkonu v mene mal. A. D.,
nar. XX. XX. XXXX zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o rodine,
§ 28 Občianskeho zákonníka a § 179 OSP a zistený skutkový stav. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáhal schválenia právnemu úkonu v mene mal. A. D., nar. XX. XX. XXXX, a to zmluvy o

zriadení vecného bremena zo dňa 25. 04. 2014, predmetom ktorého je doživotné bývanie a užívanie
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie a obec K., a to pozemok parcela č. 589/71 - záhrady o
výmere 954 m2 a parc. č. 589/21 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 906 m2, na ktorej parcele
leží rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to v prospech rodičov maloletého dieťaťa. Poukázal na
to, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 7P/157/2012-21 zo dňa 21. 08. 2012 súd schválil v
mene maloletého dieťaťa právny úkon - kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 13. 06. 2012, na základe ktorejmaloletý nadobudol majetok. V čase nadobudnutia tohto majetku boli rodičia maloletého dieťaťa ako
zákonní zástupcovia uzrozumení s nadobudnutím takéhoto majetku, súhlasili s tým a žiadali takýto
právny úkon schváliť ako právny úkon v záujme maloletého dieťaťa, bez zriadenia akéhokoľvek vecného

bremena z dôvodu, že o tejto možnosti nevedeli. Súd rozhodujúci o návrhu otca maloletého dieťaťa na
schválenie zmluvy o zriadení vecného bremena musí v prvom a rozhodujúcom rade skúmať, či takýto
právny úkon je v záujme maloletého dieťaťa v zmysle ustanovenia § 179 OSP. Podľa názoru súdu v
konkrétnom prípade nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zriadené vecné bremeno doživotného
bývania a užívania nehnuteľností, ktorej výlučným vlastníkom je maloletý. Súd v konkrétnom prípade

nezistil žiadny dôvod na to, aby obmedzil absolútne vlastnícke právo maloletého dieťaťa v prospech jeho
rodičov zriadením vecného bremena, a to ešte bezodplatne. Súd dôvod rodičov maloletého dieťaťa, že
ak bude nehnuteľnosť týmto spôsobom zaťažená vecným bremenom, takáto je ľahšie strážiteľná pred
neželanými útokmi tretích osôb, nepovažoval za právne relevantný. O trovách konania súd rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ - otec maloletého A.. V podanom

odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď veci nevenoval náležitú pozornosť a dostatočne
citlivonezvážilvšetkyokolnostiprípadu.Vprvomradejepotrebnésiuvedomiť,žesajednáovzťahmedzi
rodičmi a dieťaťom, čiže o osoby, medzi ktorými je to najhlbšie rodinné puto. Rodičia sú tými poslednými,
ktorí by chceli pre svoje dieťa niečo zlé. Predmetným právnym úkonom nesledovali žiadny iný cieľ,
iba dobro pre svoje dieťa. Napadnutým rozsudkom však súd prvého stupňa neprimerane nepriaznivo

zasiahol do týchto vzťahov a záujmy jednotlivých členov rodiny sa umelo roztrhli. Ak by sa zriaďovalo
právo vecného bremena v prospech inej osoby, ako sú rodičia povinného, bolo by namieste skúmať
záujem maloletého a dá sa vopred oprávnene tvrdiť, že by to nemuselo byť v súlade so záujmami
maloletého. Vynesením napadnutého rozsudku však boli rodičia postavení na roveň akejkoľvek cudzej
osoby. Ďalej poukázal na to, že okrem citovej stránky, je tu aj stránka morálna. Kúpnu cenu uhradil

otec maloletého dieťaťa a nehnuteľnosť kupoval v podstate pre potreby celej rodiny. O nehnuteľnosť sa
rodičia naďalej starajú, zveľaďujú ju, investujú do nej, platia dane a všetky ostatné náklady súvisiace s jej
užívaním. Je v záujme maloletého, aby tieto výdavky znášali rodičia. Pričinením rodičov maloletý získal
majetok nie malej hodnoty a je určitým morálnym zadosťučinením, aby rodičia mali v nehnuteľnosti, ktorú
obývajú a užívajú, právo doživotného bývania a užívania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie i matka maloletého A., domáhajúc sa ním zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že je namieste položiť si
otázku, či je v rozpore so záujmami maloletého, aby zabezpečil bývanie svojim vlastným rodičom, ktorý
ho priviedli na svet, živia ho, starajú sa o neho a chránia ho.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky a otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods.
2 písm. a/ OSP a podľa § 214 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 220 OSP zmeniť.

Predmetom konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 28. 04. 2014, na schválenie

právneho úkonu v mene maloletého A. D., nar. XX. XX. XXXX, a to zmluvy o zriadení práva vecného
bremena zo dňa 25. 04. 2014, uzatvorenej medzi povinným maloletým A. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K.-J. J., H. XXXX/XA, zastúpeným K.. W. E., nar. XX. XX. XXXX, povereným Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno a oprávnenými: K. I., nar. XX. XX. XXXX a U. D., nar. XX. XX. XXXX,
obaja bytom K.-J. J., H. XXXX/XA, predmetom ktorej je zriadenie práva vecného bremena doživotného

bývania a užívania nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny na LV č.
XXXX, kat. úz. K., obec K. ako parcely registra "C" č. 589/21 o výmere 906 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 589/71 o výmere 954 m2 - záhrady, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 589/21,
v prospech oprávnených. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa otec, ako i matka maloletého
A. opreli dôvodnosť podaného návrhu otca o súlad právneho úkonu so záujmom maloletého dieťaťa,

ktorý bude i týmto spôsobom chránený pred negatívnym vplyvom tretích osôb. Napadnutým rozsudkomsúd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď ustálil taký právny záver, že v danom prípade nie
je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania
v nehnuteľnosti vo vlastníctve maloletého, v prospech rodičov dieťaťa.

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Podľa § 179 OSP, ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého,
potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

Zákonné ustanovenie § 179 OSP ustanovuje postup súdu, ktorý je potrebný na platnosť právnych
úkonov, ktoré za maloletého urobil jeho zákonný zástupca s ohľadom na hmotnoprávne ustanovenie

o spôsobilosti na právne úkony maloletých. Zásadným kritériom na posúdenie v predmetnom konaní
je záujem maloletého, keď súd rozhoduje o schválení už urobeného právneho úkonu, pričom záujem
maloletého dieťaťa sa posudzuje v každom konkrétnom prípade individuálne.

Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti, buď za účelom
prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti alebo konkrétneho vlastníka, alebo v prospech určitej

konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv
vlastníka nehnuteľnosti a to tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
To však neznamená, že by bol vlastník zbavený subjektívnych práv uvedených v § 123 Občianskeho
zákonníka. Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a používaní veci, ale nezbavuje ho
možnosti disponovať s predmetom vlastníctva, zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom ani možnosti

zmeniť účel užívania nehnuteľnosti.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, po
doplnení dokazovania vypočutím účastníkov konania na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a je potrebné ho v zmysle ustanovenia §
220 OSP zmeniť. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním síce správne zistil skutkový stav veci,

taktiež aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, avšak v danej veci dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, keď ustálil, že návrh navrhovateľa - otca maloletého A. D. na schválenie právneho
úkonu nie je dôvodný.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosť, že Okresný súd Komárno rozsudkom č. k.
7P/157/2012-21 zo dňa 21. 08. 2013 schválil v mene maloletého dieťaťa právny úkon - kúpnu zmluvu

uzatvorenú dňa 13. 06. 2012 medzi predávajúcou K. K. a kupujúcim A. D., predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť vedená býv. Správou katastra Komárno na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec K. ako rodinný
dom so súpisným číslom XXX na parc. č. 589/21, parcela reg. „C" č. 589/21 vo výmere 906 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C" č. 589/71 - záhrady vo výmere 954 m2. Taktiež je
nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12P/31/2014 bol uznesením

súdu zo dňa 14. 02. 2014 č. k. 12P/31/2014-6 maloletému A. ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, na uzavretie Zmluvy o zriadení práva vecného bremena doživotného
užívania medzi maloletým dieťaťom ako povinným z vecného bremena a rodičmi maloletého ako
oprávnenými, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu
Komárno na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č.

589/21, parcela reg. „C" č. 589/21 vo výmere 906 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C" č.
589/71 - záhrady vo výmere 954 m2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, po
jehodoplnenínaodvolacompojednávaní,vyplýva,ženákladyspojenésvlastníctvomnehnuteľnosti,ako
i pravidelné výdavky spojené s jej užívaním hradí navrhovateľ - otec maloletého A., ktorý nehnuteľnosť
tiež zhodnocuje formou stavebných prác. Rodičia dieťaťa, ako i maloleté dieťa aktuálne v nehnuteľnosti

trvale nebývajú, avšak ju užívajú takým spôsobom, že na nehnuteľnosť pravidelne chodia, podľa udania
matky denne.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
keď konštatoval neopodstatnenosť návrhu navrhovateľa z dôvodu, že právny úkon v mene maloletého
A. nie je v záujme maloletého dieťaťa. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, záujem maloletého

dieťaťa je potrebné posudzovať v každom konkrétnom prípade individuálne. Odvolací súd nie je toho
názoru, že zriadenie vecného bremena, a to práva doživotného bývania osobám, ktoré je potrebné
považovať za osoby dieťaťu najbližšie, t.j. jeho rodičom, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do výkonu
vlastníckeho práva maloletého A. a to k nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke právo dieťa nadobudlo zásluhou
rodičov. Skutočnosť, že v dôsledku existencie vecného bremena bude dieťa ako osoba povinná z

vecného bremena musieť niečo strpieť, v danom prípade výkon práva doživotného bývania rodičov, nie
je možné bez dôsledného posúdenia okolností danej veci, považovať za takú, ktorá by bola v rozpore
so záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd predovšetkým udáva, že osobami
oprávnenými z vecného bremena sú rodičia maloletého A., t.j. osoby, ktoré primárne vo všeobecnosti
sledujú a chránia najlepší záujem svojho dieťaťa. Naviac je potrebné uviesť, že je predovšetkým
v záujme dieťaťa, ktoré aktuálne samo nemá možnosť nehnuteľnosť zveľaďovať, aby sa predmet

jeho vlastníckeho práva udržiaval v stave, ktorý neznižuje jeho hodnotu, resp. aby sa zveľaďoval.
Z dokazovania v danej veci je pritom nepochybné, že nehnuteľnosť vo vlastníctve maloletého A. je
jeho rodičmi, predovšetkým otcom dieťaťa, zveľaďovaná, a to vrátane realizácie úhrad spojených s jej
vlastníctvom, ako i užívaním, pričom tieto náklady, ako i investície neznáša len pomerne (vo vzťahu k
vlastníkovi), ale v celom rozsahu. I s ohľadom na uvedené, súd nevidel rozpor so záujmom maloletého

dieťaťa ani v skutočnosti, že vecné bremeno bolo dojednané bezodplatne, pretože vo všeobecnosti
takýmto dojednaním nie je dotknutá povinnosť oprávneného znášať primerané náklady na zachovanie
a údržbu nehnuteľnosti, ktorú užíva. V danej právnej veci je pritom nepochybné, že oprávnené osoby sa
na úhrade nákladov nepodieľajú len v primeranom rozsahu, ale tieto znášajú v celom rozsahu. Odvolací
súd ďalej poznamenáva, že na rozdiel od súdu prvého stupňa, dôvod rodičov dieťaťa, o ktorý otec

oprel opodstatnenosť jeho návrhu, a to snaha o ochranu dieťaťa pred negatívnym vplyvom tretích osôb,
nepovažoval za irelevantný, keď primárnou snahou rodiča je ochrana dieťaťa vo všetkých aspektoch
jeho života, vrátane ochrany jeho vlastníctva a dispozície s ním. Z výsledkov vykonaného dokazovania v
tejto veci, po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností veci, odvolací súd dospel k záveru, že právny
úkon v mene maloletého dieťa nemožno považovať za rozporný so záujmom dieťaťa, ale naopak, za

úkon, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa, a to jednak z hľadiska ochrany jeho vlastníckeho práva,
zveľaďovania a udržiavania predmetu jeho vlastníctva a v neposlednom rade i dlhodobého upevňovania
rodinnoprávnych vzťahov.

S ohľadom na dôvody uvedené odvolacím súdom vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie,
ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.