Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/717/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221311
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513221311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.
s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN & Partners, Nám. M.
Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: U. P., V. G. H.. Č.. XX, V., o zaplatenie 50,50 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 15. júla 2014, č. k. 50C/57/2014-23,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur, z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dňa 23. 3. 2011 cestoval dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 84 - autobusom a pri kontrole sa na výzvu revízora nepreukázal
platným cestovným lístkom - cestoval bez cestovného lístka. Súd prvého stupňa mal za to, že právne
vzťahy účastníkov konania sa riadia ust. § 760 Obč. zák. - zmluvou o preprave osôb a na základe ust.
§ 772 Obč. zák. osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Vychádzal
z toho, že zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním,

spočívajúcim na strane cestujúceho - žalovaného v nástupe do dopravného prostriedku. Žalovaný tým
konkludentne pristúpil na celý rozsah poskytovanej služby a tiež na ďalšie všeobecne známe vedľajšie
dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydanom Dopravným podnikom Bratislava, a. s. Súd prvého
stupňa s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/, b/ a i/ zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, v znení zák. č. 102/2014 Z. z., účinného od 1. 5. 2014, ako aj na skutočnosť,
že žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, pričom k predmetu jeho podnikania patrí

pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobca vystupuje v postavení dodávateľa a žalovaný v
postavení spotrebiteľa. Pri posúdení záväzku medzi účastníkmi súd prvého stupňa uplatňoval aj ust.
zákona č. 250/2007 Z. z. ako lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, keďže predmetom záväzku žalobcu zo Zmluvy o preprave je poskytovanie služieb (preprava
cestujúceho do miesta určenia riadne a včas) v súvislosti s jeho podnikaním. Postaveniu žalobcu tak
súčasne zodpovedá postavenie predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. Ďalejsúd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že zák. č. 168/1996
Z. z. neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a na sankčnú náhradu. Preto
otázku premlčania tohto nároku posúdil v zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa

tých ustanovení Obč. zák., ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením
je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok. V
danej veci začala premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda
odo dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného
cestovného lístka, t. j. od 24. 3. 2011. Týmto dňom mohol žalobca podať žalobu na súd pre porušenie

prepravného poriadku zo strany žalovaného. Podľa záverov súdu prvého stupňa premlčacia doba
uplynula dňa 26. 3. 2012, keďže deň 24. 3. 2012 pripadol na sobotu. Žalobca podal žalobu na súd až
dňa 18. 6. 2013, teda nevykonal právo v lehote určenej v § 108 Obč. zák. Keďže s poukazom na § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. súd prvého stupňa ex offo prihliadol na premlčané právo, žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil jeden zo základných princípov
právneho poriadku Slovenskej republiky - zákaz retroaktivity. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. na premlčanie
súd prihliada len na námietku dlžníka. Žalobca mal za to, že v prejednávanom prípade súd prvého
stupňa nemohol použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to

z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca podal na
príslušný súd pred dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. pred dňom 1. 5. 2014.
Retroaktívne použitie právnej normy - ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je pritom neprípustné
a v rozpore s princípom právnej istoty. Právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho
právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú

právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší predpis neustanovuje inak. Keďže v novele
zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia, vzťahujúce sa na ust. § 5b, s ohľadom na súdne
konania, začaté pred dátumom účinnosti predmetnej novely chýbajú, žalobca zastával názor, že súd
prvého stupňa bol v konaní začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 2. 5.
2013, doručeného súdu prvého stupňa dňa 18. 6. 2013, t. j. pred dátumom účinnosti novely zákona

o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014 Z. z., povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a teda v
zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. V danej
veci však dlžník námietku nevzniesol. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaný sa dňa
23. 3. 2011 na linke MHD č. 84 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným
platným cestovným dokladom, a preto mu v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť
cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom vznikla v zmysle § 9 písm. b/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy
v zmysle § 760 Obč. zák. Občiansky zákonník pritom stojí na princípe premlčania so všeobecnou

premlčacou dobou a v zmysle legislatívy platnej a účinnej do 1. 5. 2014 súd prihliadne na premlčanie
iba za predpokladu, že dlžník vznesie námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá. Nakoľko
dlžník v danej veci námietku premlčania nevzniesol a premlčania sa nedovolal, súd prvého stupňa podľa
žalobcu nepostupoval správne, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel
zhodnesosúdomprvéhostupňakzáveru,žeideospotrebiteľskývzťahazmluvaopreprave,uzatváraná
medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.

zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť
podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,
Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy opreprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a
bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky
alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých

tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní

a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj
pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Žalovaný (cestujúci) vystupuje v postavení
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v
nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľaexoffoprihliadolnapremlčanienárokužalobcuaodvolacienámietkyžalobcu
v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové, vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní

sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého
stupňa, ktorý otázku premlčania nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným

lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.) posúdil na základe analógie legis (§ 853 ods. 1 Obč. zák.)
podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie,
teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák., pretože zákon č. 168/1996 Z. z. premlčanie uvedeného nároku
osobitne neupravoval. Zároveň neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu

namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého
dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a
zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaný cestoval na linke MHD č. 84 v Bratislave dňa 23. 3. 2011, kedy ho
revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba na

uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 24. 3. 2011 a jej koniec pripadol na deň 23. 3.
2012 (piatok). Žalobca podal žalobu na súd až dňa 18. 6. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej
doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd prvého stupňa správne žalobcovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia.

U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.

Rovnakonedôvodnájeajodvolacianámietkažalobcu,žesúdprvéhostupňaaplikáciouustanovenia§5b
zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom od 1. 5. 2014 na konanie začaté pred týmto dátumom porušil
zásadu zákazu retroaktivity a správne mal postupovať podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. a na premlčanie
prihliadnuť len na základe námietky dlžníka. Ust. § 5b zák. č. 205/2007 Z. z. bolo do tohto zákona

zavedené s účinnosťou od 1. 5. 2014 zákonom č. 102/2014 Z. z. Podľa tohto ustanovenia orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatneniapráva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že samotné premlčanie
má hmotnoprávny charakter, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu
z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na

premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide
o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia potom platí, že súd postupuje
podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa už ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bolo účinné, súd prvého stupňa
bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred
jeho účinnosťou, t. j. pred 1. 5. 2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci. Odvolací súd pre úplnosť

poznamenáva, že zákon č. 250/2007 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako
lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. upravená odlišne od § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prednosť má špeciálna úprava
zákona č. 250/2007 Z. z. a súd prvého stupňa nepochybil, keď podľa nej postupoval.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.