Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/551/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209733
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813209733.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci navrhovateľa:

D. Ď., C.. X.X.XXXX, S. O. T. XXX/X, A. C. D., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom,
AK M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti odporcovi: B. Ď., C.. X.X.XXXX, S. O. T. XXX/X, A.
C. D., zastúpeného JUDr. Martinom Fabianovou, advokátkou, N. XXXX, N., o určenie výživného pre
dospelé dieťa,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 Eur mesačne s účinnosťou od
XX.X.XXXX a to tak, že každá platba výživného bude splatná vždy do 12. dňa toho ktorého mesiaca,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa XX.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu platením výživného mesačne sumou 150 Eur vždy do 20-tého dňa toho ktorého
mesiaca vopred. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom, ktorý je jeho otcom nežije v spoločnej
domácnosti. Po skončení školského roku, dňa XX.X.XXXX sa s matkou B. Ď. a sestrou X. odsťahovali
zo spoločnej domácnosti vo A. C. D. do O.. Navrhovateľ je študentom 1. ročníka denného štúdia na K.
R. Ž. P. A. Ž., pracovisko T. B.. Štipendium nepoberá a nemá ani vlastný príjem. Matka je zamestnaná
na dohodu v spoločnosti Q. Q. X. U., O..U..L.., A. C. D. s príjmom asi 120 Eur mesačne, ktorá uhrádza

aj všetky náklady navrhovateľa. Odporca mu na výživu ničím neprispieva, je zamestnaný v podniku T.
O., Š..M.., L. A. C. D. s mesačným príjmom asi 800 Eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom navrhovateľa,
potvrdením o návšteve školy, zmluvou o poskytnutí ubytovacích služieb na Ž. P. A. Ž., cestovnými
lístkami, mzdovými listami odporcu, písomným vyjadrením odporcu, rozsudkom Okresného súdu N.,
č.k. XXP XXX/XXXX-XX, výdavkami navrhovateľa, výpisom z účtu, zmluvou o medziúvere a stavebnom
spotrebiteľskom úvere, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku XXXX/
XXXX žiakom 1. ročníka dennej formy štúdia na Ž. P. A. Ž., K. R..

Rozsudkom Okresného súdu N., č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd mal. X. Ď., nar.

XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca, t. j. odporcu v tomto konaní zaviazal prispievať na
jej výživu mesačne sumou 80 Eur vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zo mzdových listov odporcu zamestnávateľa T. O., Š..M.., L. A. C. D. vyplýva, že čistá priemerná
mesačná mzda odporcu za obdobie od XX/XXXX až X/XXXX je 917,21 Eur.

Podľa predložené prehľadu, navrhovateľove mesačné náklady pozostávajú z nákladov na cestovné 50
Eur, stravné 70 Eur, vreckové - škola 120 Eur, hygiena 15 Eur, polročné výdavky na internát cca 250

Eur, doučovanie 60 Eur, oblečenie 400 Eur, za zakúpený notebook 615 Eur, ďalšie výdavky spojené
s pobytom doma za sedem mesiacov strava a ubytovanie 350 Eur, hygiena 105 Eur, osobné aktivity
105 Eur.

Podľa predloženého dokladu SIPO vystavené na X. Ď. mesačné výdavky na elektrinu, rozhlas a TV,
vodu a plyn predstavujú sumu 200,16 Eur.

OdporcavosvojomvyjadrenízodňaXX.X.XXXXuviedol,žejehomesačnénákladypredstavujúpoplatky
za bývanie vo výške 200 Eur, úver 120 Eur, strava a bežné výdavky na chod domácnosti 200 Eur,
cestovné do zamestnania 80 Eur, výživné na mal. dcéru X. 80 Eur, iné aktivity (cestovné za dcérou,
ošatenie) 80 Eur a výživné pre navrhovateľa 60 Eur. Ďalej uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť
plní. Po oznámení na vysokoškolské štúdium v mesiaci júl 2013 navrhovateľovi poskytol sumu 1700 Eur,

ktorá bola určená na štúdium, v mesiaci august sumu 160 Eur prostredníctvom jeho matky a osobne mu
dal 20 Eur a v mesiaci november a december 2013 mu dal tiež po 60 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá. Výživné odporcu k nemu doposiaľ
určené nebolo. Návrh podal preto, aby po tom čo bol prijatý na vysokú školu na jeho výživu prispievala
nielen jeho matka, ale aj otec, teda odporca. K sume 1.700 Eur uviedol, že ide o peniaze zo životnej

poistky pri príležitosti dovŕšenia jeho 19-roku veku. Poistku šetrili obaja rodičia spoločne a tieto peniaze
neboli určené na štúdium. Peniaze boli na jeho vkladnej knižke, ktoré vybral odporca a následne ich
poslal na jeho účet. Pokiaľ ide o ďalšie peniaze, ktoré uviedol odporca vo svojom vyjadrení tak s týmito
súhlasil a potvrdil, že mu odporca vyplatil v auguste 2013 sumu 160 Eur na doučovanie z matematiky.
Osobne mu dal 20 Eur v auguste alebo septembri 2013, tiež v mesiaci november mu odporca poslal 60

Eur a v mesiaci december ďalších 60 Eur. Je vlastníkom motorového vozidla zn. R. M., ročník XXXX,
ktoré kúpil v lete XXXX za 850 Eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o sumu 1.700 Eur, ide o peniaze z poistky, ktorá bola
viazaná na vek 19 rokov u navrhovateľa. Navrhovateľovi dával peniaze, tak ako to uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení. Žije v dome spolu s matkou a sestrou, pričom výdavky spojené s jeho údržbou

delia na trikrát, čiže po 100 Eur každý z nich. Navrhovateľovi ponúkal brigádu počas dni, keď neštuduje.
Podľa názoru odporcu navrhovateľ deklaruje mesačné výdavky 700 Eur, ktoré nemôžu byť pravdivé.
Spolu navrhovateľovi aj s peniazmi z poistnej zmluvy vyplatil cez 2.300 Eur, pričom aj v mesiaci február
2014 mu poslal 80 Eur. Na synovi, navrhovateľovi mu záleží, ale tento nevie hospodáriť s peniazmi a
peniaze použil na účely, na ktoré mu vôbec neboli potrebné.

Podľa ust. §-u 62 ods. 3, zák. č. 36/2005 Z.z., o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na
svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť
(62 ods. 1 Zák. č. 36/2005 o rodine). Toto ustanovenie nerobí rozdiel medzi výživným maloletých aplnoletých; zdôraznila to i dôvodová správa k zákonu č. 94/1963 Zb., podľa ktorej, veková hranica
plnoletosti u detí je významná potiaľ, že do plnoletosti dieťaťa bude možné začať konanie o výživné aj
bez návrhu účastníka.

Ustanovenie §-u 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. zabezpečuje deťom výživné od rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí
tieto nároky nediferencuje. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy Zákona o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté iba na návrh oprávneného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Zákon uprednostňuje záujem oprávneného v prípade, ak sa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní.

Podľa§62ods.2Zákonaorodineobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichmožností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( § 62 ods. 3 Zákona o rodine ).

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 154 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,, OSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú

zročnými len v budúcnosti.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu.
Zákon uprednostňuje záujem dieťa, preto ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci

už skončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia
povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita ).

Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného
súd prihliadol jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby

dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli
uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôznaa závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania,
nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda
úmerná životnej úrovni rodičov.

V danej právnej veci navrhovateľ je študentom Ž. P. A. Ž., K. R.. Nemá žiaden príjem. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou a maloletou sestrou. Príjem matky dosahuje mesačne sumu 120 Eur,
pričom o navrhovateľa zabezpečuje osobnú starostlivosť. Odporca nežije v spoločnej domácnosti s
navrhovateľom. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 917 Eur. Na výživu navrhovateľa
potom, čo tento so svojou matkou opustil spoločnú domácnosť prispel tak ako to aj vyplýva z výpovedi

oboch účastníkov konania v celkovej sume 680 Eur. Sumu 1.700, Eur súd nemôže považovať za platbu
výživného zo strany odporcu, nakoľko išlo o životné poistenie, ktorého zákonným prijímateľom mal byť
práve navrhovateľ. Po započítaní všetkých platieb uhradených odporcom na výživné, toto je uhradené
do XX.X.XXXX, preto súd určil výživné k tomuto dňu.

Súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať
navrhovateľovi na jeho výživu výživným vo výške 120 Eur mesačne od XX.X.XXXX a v prevyšujúcej

časti návrh zamietol.

Podľa §-u 142, odsek 2, Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.
Nakoľko navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech a odporca si trovy konania neuplatnil, súd vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.