Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214218949
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214218949.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. O., nar. XX.XX.XXXX v konaní
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: I. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Š. XX a D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. XXXX/XX, v
konaní zast. JUDr. Agátou Palackovou, advokátkou so sídlom Kolárovo, Kostolné nám. 32, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou

takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2000,- Sk na
sumu 100,- Eur mesačne počnúc od 16.10.2014.

Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Zaostalé zročné výživné za obdobie od 16.10.2014 do 28.2.2015 vo výške 150,64 Eur, súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9C/73/2007 zo dňa 30.5.2007 v časti o výživnom
na mal. dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014
domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. zo sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) na sumu

120,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2014, nakoľko v posledných rokoch náklady spojené s výchovou
mal. A. podstatne vzrástli. Návrh odôvodnila tým, že naposledy súd rozhodol o výživnom rozsudkom
č.k. 9C/37/2007-19 zo dňa 30.05.2007. Tiež uviedla, že otec mal. detí okrem stanoveného výživného
žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej A. a roky všetky výdavky, ktoré prevyšovali sumu
výživného, platila zo svojich úspor.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že súdom stanovené výživné platí

riadne a včas. S dcérou má dobrý vzťah a v čase styku zabezpečuje o mal. celodennú starostlivosť.
Uviedol, že v jeho výdavkovej sfére došlo k zmene, pretože od 1.12.2014 je nezamestnaný, pričom je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podporu v nezamestnanosti nedostáva, nepoberá ani
žiadne iné dávky a nemá žiadny príjem. S jeho manželkou, ktorá pracuje ako predavačka v J. W. A. I.,
majú spoločného syna D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý chodí do materskej školy v I.. Rovnako jeho manželka
má z predchádzajúceho vzťahu dcéru A., nar. XX.X.XXXX.Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. dieťa vo výške 90,- Eur od
podania návrhu, nakoľko potreby mal. dieťaťa sa od roku 2007 niekoľko násobne zvýšili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom

maloletého dieťaťa, mesačnými výdavkami na mal. dieťa, potvrdením o čistom príjme matky, potvrdením
o návšteve školy, faktúrou za používanie telefónu, vyúčtovaním plynu, elektriny, vodným, stočným,
rozhodnutím o dani za nehnuteľnosť, rozhodnutím o poplatkoch za komunálny odpad, zmluvou o
združenompoistenímládeže,platbouzainternet,káblovútelevíziu,spisomtunajšiehosúdu9C/73/2007,
vyjadrením otca zo dňa 13.2.2015, dokladom o brutto príjme otca, rodným listom mal. D. O. a A. S.,
potvrdením o evidencii otca a o tom, že nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, prekladom odhlásenia otca zo

Sociálnej poisťovne a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 9C/73/2007-19 zo
dňa 30.5.2007 bolo naposledy určené výživné na mal. A. vo výške 2.000,- Sk mesačne. V čase určenia
výživného bol otec zamestnaný ako robotník v Poľnohospodárskom družstve I. s čistým mesačným

zárobkom vo výške okolo 9.000,- Sk a čistý mesačný príjem matky predstavoval sumu 11.000,- Sk.
Z predložených dokladov súd zistil, že matka mal. dieťaťa je v súčasnosti zamestnaná v obchodnej
spoločnosti Com - Klíma, s.r.o., a jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 550,- Eur. Iný príjem matka
nemá. Žije spolu s mal. dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojím druhom a ich spoločným dieťaťom
I. M., nar. XX.XX.XXXX. Rodinný dom, v ktorom spoločne bývajú je v ich podielovom spoluvlastníctve,

pričom na jeho kúpu si zobrali hypotekárny úver. Od poslednej úpravy výživného bola aj na materskej
dovolenke, kedy poberala sumu 190,- Eur. Dieťaťu všetko zabezpečila aj s pomocou jej rodičov. Otec
mal. dieťaťa bol v čase spísania vyjadrenia k návrhu doručeného súdu dňa 13.2.2015 nezamestnaný,
riadne evidovaný. Predtým vykonával sezónne práce v Rakúsku, o čom pripojil aj prihlášku do Sociálnej
poisťovne v Rakúsku, kde je uvedený aj jeho príjem 7,05 Eur brutto za hodinu. V čase pojednávania

nastúpil opätovne k tomu istému zamestnávateľovi v Rakúsku od 23.2.2015, kde je predpokladaný
jeho príjem vo výške 800-850 Eur v čistom. Z odhlášky zo Sociálnej poisťovne v Rakúsku súd zistil,
že brutto mzda otca bola vo výške 1140,21 Eur. Otec chodí na týždňové turnusy do Rakúska, pričom
zamestnávateľ mu zabezpečil bezplatné ubytovanie, platí len réžijné náklady vo výške 20,- Eur mesačne
v nevykurovanom období a 50,- Eur vo vykurovacom období. Na cestovné vynakladá 40,- Eur týždenne,

chodí autom a strava mesačne predstavuje sumu 50,- Eur. Spolu so súčasnou manželkou bývajú v
rodinnom dome, na rekonštrukciu ktorého si zobrali pôžičku, ktorú splácajú mesačne vo výške 119,41
Eur s poistením 11,88 Eur. Ďalšie ich spoločné mesačné výdaje sú vo výške 119,- Eur za plyn, 34,26
Eur za elektrinu a 90 Eur za obdobie 6 mesiacov za vodu. Rovnako má aj výdavky na ich spoločného
syna Tomáša, nar. 9.11.2010, a to poplatok za škôlku vo výške 10,- Eur a strava v škôlke vo výške 24,-

Eur mesačne. Tiež má mesačné výdavky na telefón vo výške 50,- Eur, káblovú televíziu vo výške 10,-
Eur, poplatok za internet vo výške 10,- Eur a žumpu vo výške 20,- Eur.

Mal. A. je v súčasnosti študentom 9.ročníka základnej školy. Rozpis výdavkov na mal. dieťa uviedla
matka v návrhu a vyčíslila ich vo výške 210,05 Eur mesačne. Otec nespochybnil vyčíslené výdavky,
uviedol však, že aj mimo súdom stanoveného výživného sa podieľa na finančných potrebách svojej

dcéry.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov

môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na
strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí

zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Ustanovenie §
78 ods.3 zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj
zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na

zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Je potrebné
poznamenať, že zmenu súdneho rozhodnutia je oprávnená matka požadovať v prípade, ak dôjde k
významnej zmene pomerov. Je zrejmé, že k významnej zmene pomerov došlo u mal. A., ktorá od
1.9.2014 začala navštevovať 9. ročník základnej školy. Od roku 2007 súd zmenu pomerov vzhliadol v
súvislosti s rastom cien spotrebného koša a v súvislosti s nárastom veku mal. dieťaťa. Zákon na zmenu

rozhodnutia vyžaduje podstatnú zmenu pomerov, ktorú súd vzhliadol nástupom do 9. ročníka základnej
školy, ktorý je finančne najnáročnejší v rámci základnej školy. U oboch rodičov došlo od posledného
rozhodnutia k nárastu v príjmovej sfére, a to na strane matky zo sumy 11.000,- Sk (365,13 Eur) na
súčasnú sumu cca 550,- Eur, a na strane otca zo sumy 9.000,- Sk (298,75 Eur) na súčasnú sumu
cca 825,- Eur. Vtedajšie výživné otca na mal. A. vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) tvorilo cca 22,2%

príjmu otca. Matka mal. dieťaťa, popri vtedajšej osobnej starostlivosti o mal. A. (vtedy vo veku ani nie
8 rokov), ktorou asi z polovice vyvažovala vyživovaciu povinnosť otca, sa mohla na výžive mal. dieťaťa
podieľať celkovo sumou 1.200,- Sk, čo z jej príjmu tvorilo 10,9%. Rozdiel v čistom mesačnom príjme
rodičov predstavoval sumu 3.000,- Sk v prospech matky, pričom otcovi po zaplatení výživného zostalo
z jeho príjmu cca 7.000,- Sk a matke po zohľadnení uvažovaného výživného zostalo cca 9.200,- Sk.

Od uvedenej doby, t.j. od roku 2007 sa čistý mesačný príjem otca v priemere zvýšil o cca 525,- Eur
na sumu 825,- Eur a priemerný čistý príjem matky sa zvýšil o 185,- Eur na sumu 550,- Eur mesačne.
Dôležitou skutočnosťou je, že obaja rodičia sú v súčasnosti zamestnaní a majú pravidelný príjem, pričom
sú povinní sa aj primerane podieľať na výžive svojho spoločného dieťaťa. Je nepochybné, že obaja
rodičia majú aj výdavky týkajúce sa bývania, stravy, pohonných hmôt a iné. Ak však vychádzame z

potrieb mal. A., ktoré matka vyčíslila vo výške 210,05 Eur, potom suma 100,- Eur je primeraná na úhradu
výživného zo strany otca. Takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň ani jedného z rodičov.
Ak z príjmu otca, ktorý je cca 825,- Eur, otec zaplatí zvýšené výživné vo výške 100,- Eur, čo predstavuje
z jeho príjmu 12,12%, zostane pre pokrytie jeho nákladov na bývanie, stravu, ako aj pohonné hmoty,
ktoré je nevyhnutné v jeho prípade vynaložiť, vzhľadom na skutočnosť, že pracuje v Rakúsku, suma cca

725,- Eur, ktorá zahŕňa aj skutočnosť, že otcovi vznikla nová vyživovacia povinnosť voči mal. D., nar.
X.XX.XXXX. Ak teda zo súčasného príjmu matky, ktorý je cca 550,- Eur odpočítame réžijné náklady,ktoré hradí polovicu matka, a tiež aj za stravu aj pohonné hmoty, je matka mal. Veroniky schopná
okrem osobnej starostlivosti zabezpečovať aj finančnú starostlivosť. Vzhľadom na uvedené dospel súd
k jednoznačnému záveru, že zvýšené výživné otca na mal. Veroniku zodpovedá zákonnej zásade, že

dieťa sa má svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni oboch rodičov a vo zvýšenom výživnom
bolo prihliadnuté aj na rast životných nákladov. Súd ustálil, že k zmene pomerov síce došlo od 1.9.2014,
ale matka mal. dieťaťa podala návrh až 16.10.2014, a keďže súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, preto priznal zvýšené výživné od podania návrhu, od ktorého vypočítal zaostalé
výživné do 28.2.2015, t.j. za 4 mesiace a 15 dní (október 2014) o ktorom rozhodol v zmysle §160 ods.3

OSP [pri výpočte súd vynásobil počtom 4 mesiacov rozdiel medzi pôvodnou úpravou výživného (66,39
Eur) a aktuálne určeného výživného (100 Eur), t.j. 4x33,61 Eur = 134,44 Eur a pripočítal sumu 16,20
Eur ako zaostalé výživné za 15 dní mesiaca október 2014 (15x1,08 Eur)].

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.