Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/204/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212217605
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4212217605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,

Hodžova 11, IČO: 31 575 951, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10 proti odporkyni: W. N., D.V.. X.X.XXXX, N. Č. XXX, o zaplatenie sankčného
úroku, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť sankčný úrok vo výške 20% ročne zo sumy 38,42
Euro za čas od 14.10.2011 do 17.6.2013, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania k rukám jeho právneho
zástupcu v sume 25,24 Euro do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.9.2012 navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby súd odporkyňu zaviazal

zaplatiť jej 38,42 Euro spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 38,42 Euro za čas od
14.10.2011 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 31.5.2005 uzatvorila s
odporkyňou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v ktorej sa dohodli na
vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Odporkyňa
neuhradila navrhovateľke debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, preto dňa 5.10.2011
navrhovateľka od zmluvy odstúpila. Výška aktuálneho debetného zostatku ku dňu 13.10.2011 je v sume
38,42 Euro. Žiadala, aby súd odporkyňu zaviazala zaplatiť jej nevysporiadaný vyše uvedený debetný

zostatok a aby odporkyňu zaviazal zaplatiť jej aj sankčný úrok, ktorý bol dohodnutý v sadzobníku
poplatkov vo výške 20 % ročne.

Konajúci súd rozsudkom zo dňa 23.7.2013 č.k. 6C/204/2013-38 zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 38,42 Eur a náhradu trov konania v sume 18,66 Eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa voči odporkyni v časti o zaplatenie sankčného úroku vo
výške 20% ročne z priznanej sumy od 14.10.2011 do zaplatenia zamietol.

Tento rozsudok bol vo zamietajúcej časti a vo výroku o náhradu trov konania zrušený uznesením
Krajského súdu Nitra zo dňa 6.11.2014 č.k.8Co 372/2013-86 a vec bola vrátená v tejto časti na nové
konanie a to pre absenciu dostatočných dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v danej

právnej veci a to v skutkovom a právnom posúdení, akého charakteru je zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 31.05.2005
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre príslušný produkt/službu, Všeobecné
obchodné podmienky banky. Okrem toho z dôvodu, že konajúci súd dostatočne nevysporiadal v danej
právnej veci s odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa ako veriteľa predmetnej zmluvy v zmysle§ 48 ods.1, 2 OZ, v tom smere, že nekonkretizoval s odkazom na konkrétne jednotlivé ustanovenia
predmetnej zmluvy vrátane jej neoddeliteľnej súčasti, či a ako v zmysle predmetnej zmluvy vrátane jej
neoddeliteľnej súčasti došlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode na inom zrušení zmluvy, než od jej

začiatku.

Súd v novom konaní sa riadil týmto právnym názorom odvolacieho súdu a na pojednávaní dňa 13.3.2015
pripustil zmenu petitu návrhu , po ktorej zmene predmetom tohto rozhodnutia je uplatnený nárok
navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20% ročne zo sumy 38,42 Euro za čas od
14.10.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľa nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil,

z dôvodu hospodárnosti konania žiadal vec prejednať v jeho neprítomnosti s poukazom na obsah
listinných dôkazov nim predložených.

Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že uplatnený nárok navrhovateľa uznáva a je ochotná
zaplatiť navrhovateľovi sporný sankčný úrok za čas od 14.10.2011 do zaplatenia. Predložila súdu
potvrdenie peňažného ústavu o tom, že dňa 17.6.2013 sumu 38,42 Euro zaplatila navrhovateľovi.

Ohľadne trov konania uviedla, že tie nechce zaplatiť v takej sume, ako to žiada navrhovateľ, pretože tie
trovy sú podľa nej neprimerané k samotnému predmetu celého sporu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 31.5.2005, oznámenie veriteľky zo dňa 5.10.2011 o odstúpení od zmluvy ,
potvrdenia navrhovateľa zo dňa 17.6.2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 31.5.2005 odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Listom zo dňa 5.10.2011 veriteľka oznámila odporkyni, že odstupuje od tejto zmluvy.
Dňa 17.6.2013 odporkyňa na účet navrhovateľa zaplatila sumu 38,42 Euro. Vzhľadom na právoplatný
výrok súdu o zaplatenie 38,42 Euro , ako aj na súdom povolenú zmenu petitu návrhu , predmetom tohto
rozhodnutia je uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo

sumy 38,42 Euro za čas od 14.10.2011 do zaplatenia.

Podľa ust. § 120 ods. 3 OSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Odporkyňa uplatnený nárok navrhovateľa uznala , nespochybnila ho a vyhlásila, že sporný sankčný
úrok zaplatí do 2 týždňov odo dňa pojednávania. Takto prednesy účastníkov o výške dlhu, ako aj o

jeho splatnosti boli zhodné. Toto zhodné tvrdenie účastníkov o výške a splatnosti dlhu odporkyne súd
si osvojil ako skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 OSP) a pri
rozhodovaní z neho vychádzal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súdna kontrola dohodnutých zmluvných
podmienok nemala opodstatnenie, keďže plne je v dispozičnej sfére účastníka konania uplatnený nárok
druhej procesnej strany uznať. Odporkyňu súd zaviazal navrhovateľovi zaplatiť sankčný úrok tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporkyňa preukázala, že dňa 17.6.2013 zaplatila sumu 38,42
Euro to potom znamená, že navrhovateľovi prináleží sankčný úrok za čas od 14.10.2011 do 17.6.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd odporcovi uložil navrhovateľovi zaplatiť sporný sankčný úrok tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd doplňuje vyššieuvedené tým, že zmluvu zo dňa 31.5.2005 uzatvorenú medzi navrhovateľom a

odporkyňou treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu , pretože pri uzatváraní tejto zmluvy odporkyňa
konala ako spotrebiteľ a navrhovateľ ako dodávateľ. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť ,
že zmluva bola uzatváraná podľa. Obchodného zákonníka. Zákonom číslo 568/2007 Z.z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb.
bolo novelizované ust. §-u 52 ods.1 OZ , a od účinnosti tohto zákona - 1.1.2008 podľa §-u 52 ods.1
OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. V ustanovení §-u 879j zákona č.568/2007 je zakotvené, že ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, preto treba predmetnú zmluvu považovať za
zmluvu spotrebiteľskú aj napriek tomu, že zmluva odkazuje aj na ustanovenia Obchodného zákonníka.
Okrem toho aj podľa ust. §-u 52 ods.2 tretia veta OZ v znení účinnom od 1.4.2014 sa na všetky
právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 v súvislosti s ust. §-u 150 ods. 2 OSP
nasledovne :

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Zo zásady úspechu alebo zásady zodpovednosti za výsledok, ktorá je obsiahnutá v § 142 ods. 1 OSP,
podľa ktorej má nárok na náhradu všetkých trov ten účastník, ktorý mal vo

veci plný úspech, zákon pripúšťa výnimku v zmysle § 150 ods. 2 OSP. Toto ustanovenie zakotvuje

moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania v drobných sporoch, teda v sporoch, ktorých
predmet konania nepresahuje 1000 eur, znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči pohľadávke.
Zákon nedefinuje, čo sa má chápať pod pojmom neprimerané trovy voči pohľadávke, teda ponecháva
na úvahe súdu, aby určil, či v konkrétnom prípade sú trovy voči pohľadávke primerané alebo nie.

Vzhľadom na vyše uvedené súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 150 ods. 2

OSPa priznalnáhradutrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatokačiastočnúnáhradutrovadvokátskeho
zastúpenia navrhovateľa vyčíslené podľa vyhl. 655/2004 Z.z, ktoré znížil o 90 %. Navrhovateľ zaplatil
súdny poplatok v sume 16,50 Euro. Okrem toho mu vznikli trovy jeho zastúpením advokátom v tejto
veci , ktoré si k náhrade uplatnil v sume 87,45 Euro a to podľa vyhl. 655/2004 Z.z. (za 3 úkony právnej
služby po 16,60, RP 3 x 7,81 a DPH vo výške 20% ) . Z trov advokátskeho zastúpenia navrhovateľa

súd priznal k náhrade 10% teda sumu 8,74 Euro. Spolu teda odporkyňu súd zaviazal navrhovateľovi
zaplatiť trovy konania v sume (16,50 + 8,74 =) 25,24 Euro. Takéto rozhodnutie súd o trovách konania
považuje za zákonne a zároveň spravodlivé vzhľadom na výšku celého predmet sporu .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.