Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312219376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312219376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľky: : Y. V., W.. XX.X.XXXX, F. Y. Č.. XXXX/X, Š. T. I.: Y. V.E., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.
Č.. XXXX/X,o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X, bytového domu
L..Č.. XXXX, ktorý sa nachádza na ulici Mostová v Meste Šaľa, a ktorý je Správa katastra Šaľa vedený
na LV č. XXXX pre kat. úz. Š. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 16.8.2012 domáhala, aby súd uložil odporcovi, ktorý je jej plnoletým
synom povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. 7, na 5. poschodí,

bytovéhodomus.č.XXXXnaulicivY.,vY.Š.,ktorýjevedenýnaLVč.XXXX,prekat.úz.Šaľa.Svojnávrh
odôvodnila tak, že uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX
súd zakázal odporcovi vstupovať do špecifikovanej nehnuteľnosti a súčasne jej uložil povinnosť, aby do
30.-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti predbežného opatrenia podala návrh na vypratanie bytu.
Skutkovo svoj návrh odôvodnila tak, že počas vzájomného spolužitia medzi ňou a odporcom sa za
posledné 4 roky najintenzívnejšie však v období posledného roka odporca voči nej a ďalšej jej dcére
správaabsolútnenevhodneaneprimerane,pričomsadopúšťaakopsychickéhotakajfyzickéhonásiliaa
narúšania ich súkromia. Odporca taktiež navrhovateľke mal brať peniaze a v prípade že mu ich odmietla

poskytnúť, správal sa agresívne. Odporca mal taktiež svojim konaním poškodzovať zariadenie bytu.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s nim nesúhlasil, pričom poukazoval na to, že je v súčasnosti
síce plnoletým, avšak nezaopatreným dieťaťom, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie na štúdium
na vysokej škole. Poukazoval na to, že konanie navrhovateľky voči nemu je účelové. Hlavný dôvod
jej konania odporca videl v tom, že je nemanželským dieťaťom a jeho narodenie vytvorilo prekážku v
ďalšej realizácie sa navrhovateľky v živote podľa jej predstáv. Odporca poukazoval na to, že v prípadoch
keď bola privolaná do ich domácnosti hliadka policajného zboru, táto nevyužila svoje oprávnenie a zo

spoločnej domácnosti ho nevykázala. taktiež poukazoval na to, že trestné stíhanie ktoré mala iniciovať
navrhovateľka bolo zastavené. Odporca poukazoval taktiež na to, že navrhovateľka nezabezpečovala
riadnym spôsobom o neho starostlivosť, nepripravovala mu teplé jedlo. Keď jej tieto skutočnosti vytýkal,
verbálne ho napádala. Odporca poukazoval taktiež na rozdielne správanie sa navrhovateľky k nemu a
k jeho sestre.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne Ivany Križanovej,
oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu a vzhliadol videozáznam uložený na USB
kľúči, ktorý je obsahom prílohovej obálky v spise a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný

skutkový stav veci:

Navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. 84, nachádzajúceho sa vo vchode č. X, na X. poschodí, bytového
domu s.č. XXXX, na ulici Y. U. Y. Š., ktorý je vedený Správou katastra Šaľa, na N. Č.. XXXX, pre kat.
úz. Šaľa. V uvedenom byte spoločne s navrhovateľkou žil aj odporca a naďalej v ňom žije jeho sestra
- dcéra navrhovateľky K. V..

Odporca je v súčasnosti síce plnoletým, avšak nezaopatreným dieťaťom a študuje na vysokej škole.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca mal ako nezaopatrené plnoleté dieťa navrhovateľky odvodené
užívacie právo k bytu, pričom výkon tohto práva bol povinný realizovať v súlade s dobrými mravmi
a tak, aby svojim konaním neohrozoval a neporušoval výkon užívacieho práva ostatných osôb, t.j.
navrhovateľky a svojej sestry.

Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že vo vzájomnom spolužití navrhovateľky a odporcu

dochádzalo k výrazným nezhodám, ktoré sa prejavovali vo verbálnom, psychickom a dokonca aj
fyzickom napádaní navrhovateľky.

Na základe návrhu navrhovateľky súd pred samotným konaní vydal predbežné opatrenie č.k. XXC XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorého súd zakázal odporcovi dočasne vstupovať do vyššie
špecifikovaného bytu. Súd takto vo veci rozhodol s poukazom na tú skutočnosť, že mal za preukázané,

že z dôvodu vzájomných nezhôd bolo vo veci podaných navrhovateľkou niekoľko oznámení o spáchaní
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Súdu z ďalšieho dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že vzájomné spolužitie navrhovateľky a
odporcu je potrebné vyhodnotiť za viac než komplikované, pričom počas tohto spolužitia dochádzalo
najmä zo strany odporcu k verbálnym atakom na navrhovateľku a k správaniu sa, ktorým odporca

jednoznačným spôsobom porušuje povinnosti dieťaťa, ktoré mu vyplývajú z príslušných noriem
rodinného práva, najmä zo zákona o rodine. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané najmä svedeckou
výpoveďou Ivany Križanovej ktorá uviedla, že problémy v domácnosti pretrvávajú asi 4 roky. Odporca
sa k nej a k navrhovateľke správa hrubo a fyzicky a psychicky ich týral. Svedkyňa uviedla, že odporca
navrhovateľku fyzicky napadol keď nenavarila podľa jeho predstáv, ťahal ju za vlasy, požadoval od nej

drobnejšie sumy peňazí. Spolu s navrhovateľkou sa odporcu báli, zamykali sa v izbe a spávali spoločne.

Zo správy z psychologickej starostlivosti z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie zo dňa 29.4.2003, ktorý vypracovala T.. E. I., poradenská psychologička vyplýva, že v
minulosti bol odporca v dlhodobej psychologickej starostlivosti a to od roku 1999 do roku 2006. Odporca
bol v starostlivosti s diagnózou ADHD, porucha aktivity, pozornosti a impulzivity v správaní. U odporcu

boli pridružené aj ďalšie symptómy. Okrem iného išlo o poruchy prispôsobenia sa a egocentrizmus.
Psychologičkavsprávetaktiežzaujalastanovisko,ženavrhovateľkapočasstretávaniavykazujeznámky
obete a boli na nej viditeľné známky fyzického a psychického vyčerpania.

Súd v rámci pojednávania taktiež vzhliadol videozáznam, ktorý bol k spisovému materiálu priložený
na USB kľúči odporcom a ktorý mal zachytávať konflikt medzi nim a navrhovateľkou. Podľa odporcu

mal tento videozáznam preukázať to, že práve on je tým, voči komu je navrhovateľkou a jeho sestrou
páchané násilie. Videozáznam však súd vyhodnotil tak, že zo strany odporcu nešlo o spontánne
zachytenie situácie ktorá sa odohrala, nakoľko odporca celý priebeh konfliktu zachytil na vopred
pripravenom mobilnom telefóne. Súd tento videozáznam vyhodnotil ako manipulatívny pokus odporcu
vyvolať konflikt za účelom preukázania svojich tvrdení.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné
prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine dieťa je ďalej povinné:

a/ spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

b/ plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojich schopnostiam,

c/ vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by bol preň ohrozujúci, najmä užívanie látok, ktoré poškodzujú
jeho telesné a duševné zdravie.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd vo veci zaujal stanovisko, že odporca svojim
preukázaným konaním porušil svoje povinnosti dieťaťa vyplývajúce mu z § 43. ods. 2 Zákona o rodine,
nakoľko ako z jeho konania tak aj zo správania sa na samotných súdnych pojednávaniach je zrejmé, že
navrhovateľke ako svojej matke neprejavuje náležitú úctu a nerešpektuje ju. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti odporcovi, že pod takéto konanie ktoré je v rozpore s povinnosťami dieťaťa je potrebné

podradiť aj správanie, ktoré síce nenapĺňa znaky priestupku alebo trestného činu, avšak je v rozpore s
bežnýmizásadamimorálkyasbežným,spoločenskyrešpektovanýmsprávanímsadieťaťavočirodičovi.
Z uvedeného je teda zrejmé, že odporca svoje užívacie právo k bytu vo vlastníctve navrhovateľky
realizoval spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a zásadami morálky a týmto
svojim konaním zasahoval do oprávnených, zákonom chránených práv navrhovateľky.

Súd taktiež odporcovi dáva do pozornosti, že on hoci je plnoletým nezaopatreným dieťaťom, je povinný
prejavovať navrhovateľke úctu a rešpektovať ju ako svoju matku. Z tohto dôvodu súd nemohol pri svojom
rozhodovaní vychádzať zo stanovísk odporcu, z ktorých v podstate vyplývalo, že rodič a dieťa sú si vo
svojich vzťahoch rovní, nakoľko táto nerovnosť podľa názoru súdu je daná samotnou zákonnou úpravou.
Dieťa má podľa názoru súdu voči rodičovi určité práva a povinnosti, avšak práva rodiča voči dieťaťu sú

výrazne väčšie, nakoľko rodič nesie zodpovednosť za to, aby z jeho dieťaťa vyrástol človek, rešpektujúci
zásady morálky. V danom prípade preto odporca bol povinný prispôsobiť svoje potreby majetkovej a
finančnej situácii v rodine, prípade túto situáciu svojim konaní zlepšovať a taktiež bol povinný a to aj
napriek tomu že je plnoletým dieťaťom rešpektovať pri vzájomnom spolužití s navrhovateľkou jej pokyny
a želania.

V danom prípade preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že odporca svoje užívacie právo k nehnuteľnosti realizoval v rozpore s dobrými mravmi
ako aj so svojimi povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo Zákona o rodine a preto výkon týchto jeho práv
nepožíva súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel a v záujme ochrany
jej vlastníckeho práva a osobnostných práv uložil odporcovi špecifikovaný byt vypratať.

Súd navrhovateľke hoci bola procesne úspešnou účastníčkou nepriznal právo na náhradu trov konania,
nakoľko jej v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.