Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1051/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216130
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112216130.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.
s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Michalská č. 9, proti odporkyni B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v Z., F. č. XX/X, v konaní zastúpenej JUDr. Petrom Polákom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského č. 1718, v konaní o zaplatenie 144,76 € s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/199/2013-127 zo dňa 02.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni trovy konania vo
výške 440,76 €, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, na jeho účet vedený
vo K., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX, a to do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy
konania vo výške 411,19 €, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, so sídlom v

Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1718, na jeho účet vedený vo K., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa od odporkyne domáhal
zaplatenia sumy istiny vo výške 144,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy istiny

od 12.01.2010 do zaplatenia titulom dlžného poistného a náhrady trov konania podľa ustanovenia § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom
zastavil (prvý výrok); navrhovateľovi uložil v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporkyni
trovy konania vo výške 440,76 €, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, na jeho
účet vedený vo K., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX, a to do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).

V odôvodnení okresný súd uviedol, že odporkyni priznal trovy konania pozostávajúce z odmeny
právneho zástupcu odporkyne za šesť úkonov právnej služby po 16,60 € (prevzatie veci a príprava
zastúpenia dňa 26.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 09.12.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie
zo dňa 14.01.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 17.02.2014, účasť na pojednávaní dňa
17.03.2014 a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 18.06.2014), z náhrady hotových výdavkov
(2 x režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,80 € a 4 x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 €),

z cestovných náhrad za cestu z Dolného Kubína do Banskej Bystrice a späť (dvakrát po 69 km, t.j.
138 km, pri základnej náhrade vo výške 0,183 €/1 km a cene pohonných hmôt benzínu Natural 95
oktánový v 50. týždni roku 2013 vo výške 1,452 € a v 12. týždni roku 2014 vo výške 1,428 €) za účelom
účasti na pojednávaní dňa 09.12.2013 vo výške 44,089 € a dňa 17.03.2014 vo výške 43,778 €, ako aj
z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie (za 5 začatých polhodín po 13,01
€ a 5 začatých polhodín po 13,40 €) dňa 09.12.2013 vo výške 65,05 € a dňa 17.03.2014 vo výške67,00 €, vrátane 20 % DPH v sume 73,46 €. Pokiaľ išlo o cestovné náhrady za cestu z Dolného Kubína
do Banskej Bystrice za účelom účasti na pojednávaniach dňa 09.12.2013 a dňa 17.03.2014, právny
zástupca odporkyne súdu doklad o kúpe pohonnej látky nepredložil, vzhľadom k tomu súd vychádzal z

cien pohonnej látky, ktorá platila v čase predmetných pojednávaní. Za nesprávnu pokladal súd právnym
zástupcom uvedenú vzdialenosť 76 km medzi mestami Dolný Kubín a Banská Bystrica, ako aj uplatnenú
náhraduzastratučasuvrozsahušiestichzačatýchpolhodín,keďodporkynipriznalnáhradutrovkonania
len za vzdialenosť 69 km a náhradu za stratu času v rozsahu piatich začatých polhodín.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni trovy

konania (druhý výrok) podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania odporkyne, a to
pre údajné zavinenie navrhovateľa vo vzťahu k zastaveniu konania. Navrhovateľ má za to, že uvedeným
postupom súdu rozhodujúceho o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. bez

toho, aby dopytom u navrhovateľa zisťoval dôvody späťvzatia návrhu, mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom aj tým, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania za písomné vyjadrenie vo
veci samej zo dňa 18.06.2014, ktoré nebolo doručené navrhovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi.
Navrhovateľ tak nielenže nemohol k danému vyjadreniu odporcu zaujať stanovisko, ale ani vo vzťahu

k súdom priznanému nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za takýto úkon. Nedoručením
vyjadrenia odporcu zo dňa 18.06.2014 (ako aj podania zo dňa 27.06.2014) súd nepochybne odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k opakujúcim sa tvrdeniam odporkyne vo
vyjadreniachvdanejveciuviedol,žetietoniejemožnévyhodnotiťakoúčelnevynaloženénaobranupráv
odporkyne, keď je zrejmé, že ich účelom bola kumulácia nákladov na právne zastúpenie pre prípad, že

by navrhovateľ nebol v danom konaní úspešný. Poukázal pritom na skutočnosť, že jediným skutkovým
(a právnym) dôvodom, na ktorom právny zástupca odporkyne založil obranu bolo tvrdenie, že odporkyňa
poistnú zmluvu, z ktorej nároky navrhovateľ v tomto konaní uplatnil, nepodpísala a poistné neplatila.
Tieto argumenty boli pritom prednesené už na pojednávaní dňa 09.12.2013. Ak by súd usúdil, že všetky
úkony právneho zástupcu odporkyne boli vynaložené účelne, namietol, že náhrada trov za ne bola

priznaná v nesprávnej výške. Náhrada trov konania za úkon - účasť na pojednávaní dňa 09.12.2013
bola priznaná v plnej výške aj napriek skutočnosti, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
Vzhľadom na uvedené bolo namieste priznanie trov konania vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny v
zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.“). Za nepreskúmateľné a

zmätočnétiežpokladalpriznanienárokovnanáhraducestovnéhoosobnýmmotorovýmvozidlomznačky
AUDI A8L a s tým spojených nárokov na náhradu za stratu času. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu síce
vyplýva údaj o priemernej spotrebe uvedeného vozidla, avšak úplne absentuje údaj o jeho vlastníkovi,
resp. držiteľovi. Priznanie náhrad za cestu vozidlom, pri ktorom nebolo preukázané, že je vlastným
vozidlomadvokátskehokoncipientaprávnehozástupcuodporkyne,považujezapredčasné.Skutočnosť,

že právny zástupca nepredložil ani doklady o nákupe pohonných hmôt z obdobia, kedy sa pojednávania
konali, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, že uvedené cestovné vozidlo bolo skutočne použité
zamestnancom právneho zástupcu odporkyne na dopravu na predmetné pojednávania. Na základe
uvedeného navrhol uznesenie v odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré

zároveň aj vyčíslil.

Odporkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie,
v ktorom navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia
navrhovateľa uvedené v odvolaní ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci a odňatí možnosti
konať pred súdom sú účelové, zavádzajúce a nemôžu obstáť. Súd v odôvodnení správne konštatoval,

že späťvzatie návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa z hľadiska posudzovania zavinenia
znamená, že v tejto časti bola úspešná odporkyňa. Je v rozpore s ústavným právom odporkyne na
súdnu ochranu znášať náklady súdneho konania, ktoré nevyvolala a v ktorom bola v celom rozsahu
úspešná. K navrhovateľom spochybňovanej účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby uviedla, že
prvom pojednávaní právny zástupca odporkyne, ako aj samotná odporkyňa uviedli, že podpis na poistnej

zmluve nepatrí odporkyni, že táto zmluvu nikdy nepodpísala a na tejto procesnej obrane zotrvala vpriebehuceléhoprvostupňovéhokonania.Pokiaľišloopodaniezodňa14.01.2014jevtomtookremplnej
moci a opätovného doloženia záznamu o kontaktoch uchádzačov o zamestnanie, obsiahnutý aj návrh
odporkyne na doplnenie dokazovania prizvaním znalca z odboru: Písmoznalectva odvetia: Ručné písmo

na vypracovanie znaleckého posudku ohľadom zodpovedania otázky, či sporný podpis patrí odporkyni.
Vyjadrenie zo dňa 17.02.2014 bolo reakciou na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 14.02.2014, v ktorom
okrem iného požiadal, aby bolo rozhodnuté bez účasti navrhovateľa. Ďalším dôvodom uvedeného
vyjadrenia bola aj skutočnosť, že odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo
konať dňa 17.02.2014, a teda z dôvodu svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní sa k predmetu

sporu vyjadrila písomne. Odporkyňa tým, že sa dala zastupovať v predmetnom konaní advokátom
využila svoje Ústavou SR garantované právo. Odporkyňa svojím konaním predmetný spor nevyvolala,
a tak ako to je zrejmé z jej procesného postavenia, nepodala ani návrh na začatie súdneho konania.
V predmetnom konaní sa len bránila podanému návrhu navrhovateľa a neoprávnenému nároku v ňom.
Obrana odporkyne bola od začiatku sporu konštantná, pričom to bol práve navrhovateľ, ktorý predlžoval
dĺžku súdneho konania. Uviedla, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z

článku 37 Ústavy SR. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne
vynaložené trovy. Námietka navrhovateľa o tom, že nebolo preukázané, že by osobné motorové vozidlo
bolo vlastným motorovým vozidlom advokátskej koncipientky považuje za bezpredmetnú, nakoľko
prílohu vyčíslenia trov konania bola aj fotokópia technického preukazu, z ktorého je údaj o vlastníkovi
motorového vozidla celkom zrejmý. Samotná skutočnosť, že právny zástupca nepredložil doklady

o nákupe pohonných hmôt z obdobia, kedy sa pojednávania konali, v žiadnom prípade nemožno
považovať za konanie vzbudzujúce pochybnosti o tom, že predmetné vozidlo bolo skutočne použité
zamestnancom právneho zástupcu odporkyne. Pokiaľ išlo o cenu pohonných hmôt právny zástupca
vychádzal z priemernej ceny pohonných hmôt v čase konania jednotlivých pojednávaní uverejnených
na portáli natankuj.sk a takýto postup považuje za postačujúci na preukázanie náhrady za cestu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania odporkyne, považujúc odvolanie navrhovateľa za čiastočne dôvodné, podľa
ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženavrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmokresnému
súdu dňa 27.06.2012 od odporkyni domáhal zaplatenia sumy istiny vo výške 144,76 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy istiny od 12.01.2010 do zaplatenia titulom dlžného poistného
a náhrady trov konania. Na preukázanie svojich tvrdení spolu s návrhom na začatie konania predložil

aj návrh poistnej zmluvy, poistku, výzvu na zaplatenie dlžného poistného, výpis účtu z poistnej zmluvy
a oznámenie o zániku poistenia/výzvu na zaplatenie dlžného poistenia. Súd vo veci pôvodne rozhodol
dňa 19.09.2012 platobným rozkazom č.k. 16Ro/240/2012-20, ktorý pre nemožnosť doručenia odporkyni
do vlastných rúk zrušil uznesením č.k. 16Ro/240/2012-44 zo dňa 04.07.2013. Na termín 09.12.2013
o 08.:55 hod. nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca navrhovateľa,

odporkyňa a jej právny zástupca. Právny zástupca navrhovateľa vzhľadom na tvrdenú skutočnosť
o nepodpísaní poistnej zmluvy odporkyňou navrhol, aby pojednávanie nebolo otvorené. Súd však
v rámci hospodárnosti konania pristúpil k výsluchu odporkyne, ktorá uviedla, že predmetnú zmluvu
nepodpísala a žiadne poistné neuhrádzala. Následne bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že
odporkyňa v lehote dvadsiatich dní predloží navrhovateľovi doklady preukazujúce spôsob podpisovania

na starších listinách. Právny zástupca odporkyne doručil dňa 23.12.2013 okresnému súdu kópie
záznamovokontaktochuchádzačaozamestnanieodporkyne,ktoréposkytolÚradprácesociálnychvecí
a rodiny na porovnanie podpisu odporkyne. Výzvou zo dňa 14.01.2014 okresný súd vyzval odporkyňu
na predloženie plnej moci jej právneho zástupcu. Dňa 24.01.2014 bolo okresnému súdu doručené
vyjadrenie odporkyne zo dňa 14.01.2014 obsahujúce originál plnej moci pre advokáta odporkyne, ako aj

vyjadrenie odporkyne a návrh na vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom
z odboru: Písmoznalectva, odvetvia: Ručné písmo. Navrhovateľ v podaní zo dňa 14.02.2014 uviedol, že
tvrdenie o tom, že odporkyňa poistnú zmluvu nepodpísala nepovažuje za preukázané; takisto uviedol,
že pre posúdenie oprávnenosti podaného návrhu nie je nevyhnutné skúmanie, či odporkyňa návrh na
uzavretie poistnej zmluvy podpísala alebo nie, nakoľko k uzavretiu poistnej zmluvy došlo v zmysle§ 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatením poistného; odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa
uhradilapoistnézaobdobieodzačiatkupoistenia,t.j.od01.12.2008do30.09.2009.Nauvedenépodanie
navrhovateľa reagovala odporkyňa vyjadrením zo dňa 17.02.2014, v ktorom argumentovala tým, že v

jednej z pobočiek navrhovateľa pracovala matka odporkyne, ktorá pravdepodobne poistnú zmluvu v
meneodporkynepodpísalaapravdepodobnetiežhradilajednotlivésplátkypoistného,nakoľkoonanikdy
žiadnu splátku sama neuhradila. Dňa 17.03.2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie za účasti právneho
zástupcu odporkyne, ktorý trval na tom, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu nedošlo, pričom uviedol, že
dôkazné bremeno ohľadom preukázania podpisu zmluvy, resp. platenia poistného odporkyňou znáša

navrhovateľ. Odporkyňa vo vyjadrení k priebehu pojednávania zo dňa 18.06.2014 uviedla, že návrh na
začatie konania považuje za nedôvodný vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k uzavretiu zmluvy, či už jej podpísaním alebo zaplatením poistného, a preto žiadala jeho
zamietnutie. Podaním zo dňa 24.06.2014 doručeným súdu dňa 25.06.2014 vzal navrhovateľ návrh voči
odporkynivcelomrozsahuspäť,atobezuvedeniadôvodu.Potom,akoodporkyňasospäťvzatímnávrhu
na začatie konania v podaní zo dňa 25.06.2014, doručenom súdu dňa 27.06.2014 spolu s vyčíslením

trov konania vzniknutých v konaní, súhlasila, okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a
zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych

dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V nadväznosti na odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 146

ods. 2 veta prvá O.s.p., odvolací súd uvádza nasledovné:

Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu,
aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený
(a teda ani povinný) skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade
späťvzatia návrhu na začatie konania je povinnosťou súdu skúmať iba to, či odporca má vážne dôvody

nesúhlasiť so späťvzatím. Ak zastavuje súd konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri
rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje zodpovednosť
za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta

tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. V danej veci je nesporné, že
zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania bez uvedenia
dôvodu v celom rozsahu späť. Je preto v zmysle citovaného ustanovenia povinný nahradiť trovy konania
tomu účastníkovi, ktorý zastavenie konania nezavinil, a ktorému do doby späťvzatia návrhu na začatie
konania vznikli v konaní trovy, ktoré si riadnym spôsobom uplatnil. Ak teda navrhovateľ vzal návrh na

začatie konania späť a nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporkyni trovy tohto konania.

Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom spočívajúcom podľa
jeho názoru v nedoručení vyjadrenia odporkyne zo dňa 18.06.2014, ako aj podania odporkyne zo dňa
27.06.2014 súdom prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že touto otázkou sa v

prejednávanej veci nebolo potrebné zaoberať, a to z toho dôvodu, že odvolanie navrhovateľa smeruje
len proti výroku o priznaní náhrady trov konania odporkyne a uvedená otázka nie je z hľadiska posúdenia
účelnosti priznaných trov konania odporkyni relevantná.

Odvolanie navrhovateľa považoval odvolací súd za dôvodné v tej časti, v ktorej navrhovateľ namietal
neúčelnosť vynaložených trov konania pre opakovanie rovnakej argumentácie v písomných podaniachodporkyne bez prednesenia nových skutkových alebo právnych tvrdení, a to konkrétne vo vzťahu k
vyjadreniuzodňa18.06.2014.Odvolacísúdmalnarozdielodsúduprvéhostupňazato,žetrovykonania
za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie odporkyne zo dňa 18.06.2014 nemožno

považovať za vynaložené účelne na uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka konania, nakoľko
toto bolo len opätovným zopakovaním tých istých tvrdení právneho zástupcu odporkyne prednesených
na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.03.2014, neobsahovalo skutkový prípadne právny rozbor veci a
neboli v ňom uvedené žiadne nové skutočnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností odporkyni
náhrada trov konania uplatnených za predmetný úkon právnej služby nepatrí.

Pokiaľ išlo o úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie odporkyne zo dňa 14.01.2014
a navrhovateľom namietanú neúčelnosť trov konania za tento úkon právnej služby, tak odvolací súd
konštatuje, že hoci súd vyzval odporkyňu na predloženie plnej moci udelenej jej právnemu zástupcovi
nebolopotrebné,abytakurobilaprostredníctvomvyjadreniavovecivprípade,keďstačilojejpredloženie
okresnému súdu. Odvolací súd takisto poukazuje na opakované predloženie podpisových vzorov
prostredníctvom vyjadrenia odporkyne potom, čo tieto už boli okresnému súdu doručené samostatne,

a to dňa 23.12.2013. Nakoľko však odporkyňa v predmetnom vyjadrení navrhla vo veci vykonať
znalecké dokazovanie prostredníctvom znalca z odboru: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo, v
záujme preukázania skutočnosti, že podpis na predmetnej poistnej zmluve nepatrí odporkyni, považoval
odvolací súd trovy právneho zastúpenia vynaložené zo strany odporkyne na tento úkon právnej služby
za účelné.

Takisto trovy konania odporkyne vynaložené na úkon právnej služby - písomné podanie na súd -
vyjadrenie odporkyne zo dňa 17.02.2014, je potrebné pokladať za účelne vynaložené, a to z toho
dôvodu, že predstavovalo reakciu odporkyne na nové tvrdenia zo strany navrhovateľa v podaní zo dňa
14.02.2014, v ktorom uviedol, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo zmysle § 792 ods. 2 Občianskeho
zákonníka samotným zaplatením poistného a skúmanie, či odporkyňa návrh na uzavretie poistnej

zmluvy podpísala alebo nie, nie je nevyhnutné. Odporkyňa v predmetnom vyjadrení argumentovala
skutočnosťou, že v jednej z pobočiek navrhovateľa pracovala matka odporkyne, ktorá pravdepodobne
poistnú zmluvu v mene odporkyne podpísala a pravdepodobne tiež hradila jednotlivé splátky poistného,
nakoľko ona sama nikdy žiadnu splátku neuhradila. Námietky navrhovateľa preto nie sú v tomto ohľade
dôvodné.

Navrhovateľova námietka vytýkajúca nesprávnosť výšky prvostupňovým súdom priznanej náhrady trov
konania za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 09.12.2013, tiež dôvodná nie je. Odporkyni
bola podľa názoru navrhovateľa za daný úkon právnej služby nesprávne priznaná náhrada trov konania
v plnej výške, napriek skutočnosti, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Vzhľadom
na uvedené bolo podľa navrhovateľa namieste priznanie trov konania vo výške jednej štvrtiny tarifnej

odmeny v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Nakoľko však z obsahu zápisnice o pojednávaní
uskutočnenom dňa 09.12.2013 vyplýva, že v preskúmavanej veci došlo v súlade s procesnou zásadou
hospodárnosti konania zo strany súdu k výsluchu odporkyne, a teda pojednávanie nebolo odročené bez
prejednania veci, odporkyni patrí za daný úkon právnej služby náhrada trov konania vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., tak ako jej bola

priznaná okresným súdom.

V závere odvolací súd dodáva že, z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmý postup súdu,
ktorý pri priznaní nároku na náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom a s tým spojených
nárokov na náhradu za stratu času, vychádzal z príslušných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. a jeho rozhodnutie je v tomto smere vecne správne. Súd zohľadnil pri výpočte náhrady cestovného,

ktorý v rozhodnutí aj podrobne uviedol, predloženú fotokópiu technického preukazu motorového vozidla
použitého na cestu na pojednávania, ako aj z priemernú cenu pohonných hmôt v predmetnom období,
a tento jeho postup je potrebné považovať za v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu právo. Potvrdením rozhodnutia okresného

súdu v prevažnej časti (v sume 411,19 € predstavujúcej 93,29 % zo sumy 440,76 € tvoriacej predmet
odvolacieho konania) bola odporkyňa v odvolacom konaní úspešnejšia (93,29 % - 6,71 % = úspešná v
rozsahu 86,58 %) a vzniklo jej voči navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov odvolacieho
konania. Keďže však odporkyňa neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
a ani jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania

proti navrhovateľovi nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.