Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814206774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci navrhovateľky U. Š. nar.

XX.XX. XXXX, bytom M. R. XXX, proti odporcovi M. Š. nar. XX.XX. XXXX, bytom M. Š. XX, o rozvod
manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej U. Š. nar. XX.XX. XXXX, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Rožňava manželstvo navrhovateľky U. Š. rod. R. Š. nar. XX.XX. XXXX s odporcom M. Š.
nar. XX.XX. XXXX, uzavreté dňa 20.10. 1994 pred bývalým Obvodným úradom v Rožňave, Matrikou
v Rožňave, zapísané v Knihe manželstiev Sobášnej matriky bývalého Obvodného úradu Rožňava, vo
zväzku 12, ročník 1994, na strane 24, pod poradovým číslom 97 r o z v á d z a ..

Súd maloletú U. Š. nar. XX.XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti

navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná zabezpečovať jej osobnú starostlivosť, zastupovať ju
a spravovať jej majetok .

Súd z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu maloletej po 100,- Eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.

Súd u p r a v u j e styky odporcu s maloletou dcérou tak, že bude mať možnosť sa s maloletou stýkať :

- Každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý nepárny
týždeň v mesiaci v pondelok, v stredu a v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že vždy v stanovený
čas maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v stanovený čas pred bytom matky ju matke odovzdá.

Matka bude p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovený čas a na stanovenom
mieste ju otcovi odovzdať a prevziať ju od otca.

Súd návrh odporcu v ostatnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Maloletú dcéru
na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jejvýživu po 200,- Eur mesačne. Styky odporcu s maloletou dcérou navrhla upraviť každý prvý týždeň
v mesiaci v stredu a v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a druhý týždeň v mesiaci v stredu od
16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a tretí týždeň v mesiaci tak ako

prvý týždeň a štvrtý týždeň v mesiaci tak, ako druhý týždeň v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že
manželstvo s odporcom uzavrela 20.10. 1994 a z ich manželstva sa narodili tri deti. Synovia J. L. M.
sú už dospelí. Tak u nej, ako aj u odporcu ide o druhé manželstvo. Z I. manželstva má dospelú dcéru.
Boli susedia, obidvaja mali manželské nezhody a potom, keď ich manželstvá boli rozvedené došlo k
uzavretiu ich manželstva. Zo začiatku ich spolužitie bolo dobré. Prvé problémy nastali asi pred desiatimi

rokmi, kedy odporca čerpal vysoký úver na podnikanie. Podnikanie mu nešlo, nechcel splácať úver a
rozhodol sa, že predá rodinný dom, s čím ona nesúhlasila. Po predaji rodinného domu si kúpil rodičovský
dom, v ktorom však neboli podmienky pre starostlivosť o deti, lebo dom sa prerábal a preto s deťmi
musela odísť k matke. Už v tom čase došlo z jej strany k citovému ochladeniu k odporcovi. Správal
sa hrubo voči nej, aj voči deťom. Návrh na rozvod však nepodávala, brala ohľad na deti. Jej rodina
mu pomáhala, podmienky v dome sa zlepšili a preto sa k nemu vrátila. Mali aj finančné problémy, lebo

odporca podnikal, ale práce vykonával iba príležitostne a ona taktiež vykonávala iba sezónne práce.
Odporca jej vytýkal, že všetky peniaze sa prejedia. Keď sa zamestnali u jej posledného zamestnávateľa,
finančná situácia sa v ich rodine síce zlepšila, ale nezlepšilo sa ich spolužitie. Nezmenilo sa správanie
odporcu a podľa nej ide u neho o psychickú chorobu, napriek tomu sa však neliečil. Aj jej zdravotná
stav sa stále zhoršoval, až nakoniec bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení NsP Rožňava do

09.03. 2014. Po hospitalizácii bola ešte pár dní doma, ale nakoniec sa s maloletou dcérou odsťahovala
ku svojej matke a od tej doby manželské spolužitie neobnovili. Za žiadnych okolností už nechce s
odporcom spolužitie obnoviť. Odkedy nežijú spolu odporca sa s maloletou dcérou stýka, ale v poslednej
dobe mu tieto styky neumožňuje. Dcéra sa však chce s otcom stýkať, preto styky aj navrhuje upraviť.
Odporcapravidelneneprispievaaninavýživumaloletej. Vtejtosúvislostinavrhovateľkapoukázalanato,

že na tunajšom súde prebiehalo aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej. Súd zveril
maloletú do jej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu po 100,- Eur mesačne a vyčíslil
mu aj nedoplatok na výživnom a upravil aj jeho styky s maloletou dcérou. Ona však s upravenými stykmi
nesúhlasí a styky odporcu s maloletou dcérou navrhuje upraviť podľa svojho návrhu. Ďalej uviedla, že
s maloletou dcérou bývala u svojej matky, ale od 01.03. 2015 bývajú v trojizbovom prenajatom byte.

Synovia bývajú u odporcu, ale je s nimi v pravidelnom kontakte. Od 09.02. 2015 je nezamestnaná. U
poslednéhozamestnávateľarozviazalapracovnýpomerdohodoujednakzozdravotnýchdôvodov,akoaj
z dôvodu, že u tej istej firmy pracuje odporca, ktorý na ňu robil nátlak. Jej zdravotný stav je stabilizovaný.
Maloletá dcéra navštevuje 4. ročník základnej školy v obci. Stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje
aj školskú družinu. Jej zdravotný stav je dobrý, ale navštevuje s ňou logopédiu a chodia aj na kožné

oddelenie. Maloletá dcéra rada chodí k otcovi, ale vydrží u neho len dve - tri hodiny, chodí sa k nemu
zabávať.

Odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil a vo svojej výpovedi uviedol, že súd má rozhodnúť, ako chce
navrhovateľka. Nesúhlasí však s dôvodmi, ktoré uviedla. K narušeniu manželských vzťahov došlo preto,
lebo navrhovateľku ovplyvňuje jej matka a spoločnosť, v ktorej žije. Taktiež poukázal na to, že práva a

povinnosti rodičov voči maloletej boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu, s dcérou sa však nemôže
stýkať a preto navrhuje, aby súd na čas po rozvode zveril maloletú do ich striedavej osobnej starostlivosti
v týždenných intervaloch. Je pravdou, že o striedavú starostlivosť žiadal aj v predošlom konaní, v
ktorom bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. K dôvodom narušených manželských vzťahov odporca
uviedol, že po uzavretí manželstva ich spolužitie bolo dobré, lebo manželstvo uzatvárali z lásky. Bývali

v Detve a keď sa vrátili domov nasťahovali sa do jeho rodinného domu. Už v tom čase však matka
navrhovateľky zasahovala do ich spolužitia. Zo spolužitia sa im narodili tri deti a spoločne sa starali aj o
dcéru navrhovateľky z I. manželstva. Matka navrhovateľky sa však rozhodla, že dcéru navrhovateľky z
I. manželstva bude ona vychovávať a on do výchovy maloletej nemá zasahovať. Pred desiatimi rokmi
podnikal, preto čerpal úver. Stavebné práce vykonával v Nemecku, ale navrhovateľka ho žiadala, aby sa

vrátil domov. Tým sa však zhoršila ich finančná situácia, lebo dosahoval nižšie príjmy. Uvedomil si, že
nebude mať z čoho platiť úver a preto sa rozhodol predať dom. Navrhovateľka to nechápala. Následne
kúpil rodičovský dom, ktorý aj rekonštruoval ešte predtým. Keď sa mali sťahovať, navrhovateľka asi
dva týždne bývala s deťmi u svojej matky. Keď sa presťahovali žili nadštandardne. Problém v spolužití
nastal potom, keď pracovali u jeho terajšieho zamestnávateľa. Navrhovateľka bola prepracovaná a

jedna pracovníčka ju aj šikanovala. Preto bola aj hospitalizovaná a nastali v tom čase problémy aj
v rodine. Aj počas jej hospitalizácie boli problémy počas jeho návštevy u nej. Po hospitalizácii bolaasi tri dni doma a potom odišla ku svojej matke. On sa nikdy na psychiatrii neliečil, podrobil sa iba
neurologickému vyšetreniu na naliehanie navrhovateľky. Odkedy nežijú spolu sa pokúšali o obnovenie
spolužitia, ale spolužitie navrhovateľka odmietla. S maloletou dcérou sa stýka, ale matka navrhovateľky

využíva jej psychický stav a preto mu navrhovateľka styky s maloletou umožňuje, len keď to chce ona.
Ani po rozhodnutí súdu, ktorým boli upravené aj jeho styky s maloletou mu styky s dcérou neumožňuje.
Navrhovateľka a jej matka ovplyvnili ju aj jej maloletú dcéru. On má vytvorené podmienky pre jej
starostlivosť. V dome bývajú aj dospelí synovia. O dcéru by sa dokázal nadštandardne postarať a aj
maloletá sa vyjadrila, že chce byť aj s ním aj s mamou. Naďalej je zamestnaný a ani navrhovateľka

nemala dôvod odísť z práce. Zarába asi 650,- Eur čistého mesačného zárobku. Svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej si plnil, dával navrhovateľke toľko peňazí, koľko potrebovala. V konaní o úpravu
práv a povinností rodičov voči maloletej s výživným po 100,- Eur mesačne súhlasil. Poukázal aj na to, že
dospelý syn J. ešte navštevuje strednú školu, preto má aj voči nemu vyživovaciu povinnosť. Čiastočne
jeho potreby zabezpečuje aj navrhovateľka.

Súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo 20.10. 1994. Z ich manželstva pochádzajú tri deti,

z ktorých je dcéra U. ešte maloletá. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na uvedenej
adrese v M..

Podľa správy od Obecného úradu Betliar, navrhovateľka žije u svojej matky . Má štyri deti, o ktoré sa
starásosvojímmanželom.Obidvajaúčastnícikonaniasúzamestnaníavlastniarodinnýdomamotorové
vozidlo. Na verejnosti sa správajú slušne.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že odporca počas šetrenia
uviedol, že by chcel s navrhovateľkou obnoviť spolužitie. Svoju manželku má stále rád a maloletú dcéru
by chcel získať do osobnej starostlivosti. Dcéra má v dome vlastnú detskú izbu a je v tomto dome
zvyknutá.Maloletásipovinnúškolskúdochádzkuplnínazákladnejškolevobci.Včasešetreniaúčastníci
konaniamalirovnakéhozamestnávateľa,kdeodporcapracujeakosprávca-údržbár.Podľajehonázoru,

navrhovateľka je sústavne ovplyvňovaná svojou matkou a plnoletou dcérou z I. manželstva. Preto mu
navrhovateľka neumožňuje ani styky s maloletou dcérou napriek tomu, že majú pekný vzťah a chceli by
sa častejšie vídať. Odporca býva v rodinnom dome so synmi, ide o dom, ktorý pozostáva z päť izieb,
kuchyne a príslušenstva. Odporca zo svojho príjmu hradí náklady za bývanie a domácnosť a prispieva
aj na výživu maloletej. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľka užíva silné lieky a preto vyjadril

obavu, či je schopná zvládnuť starostlivosť o maloletú. Navrhovateľka uviedla, že videla pozitívne zmeny
v správaní sa odporcu a preto sa pokúšala urovnať s ním vzťahy. Po poslednom súdnom pojednávaní
vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej jej však doma pred dcérou urobil výstup, vyhrážal
sa jej a preto podala návrh na rozvod ich manželstva. Navrhovateľka s dcérou býva u svojich rodičov.
Manželské spolužitie považuje za natoľko rozvrátené, že už v ňom nemieni zotrvať ani kvôli maloletej

dcére. Odporca ju nepodporil ani v čase, keď mala zdravotné problémy. V čase šetrenia navrhovateľka
pracovala ako upratovačka s mesačných príjmom do 500,- Eur. V domácnosti svojej matky býva
s maloletou dcérou v trojizbovom byte, v ktorom užívajú jednu izbu. Od septembra 2014 však má
prisľúbený byt v Rožňave. Navrhovateľka uviedla, že nie je spokojná so starostlivosťou odporcu o
maloletú,lebojejkupujenevhodnústravu,navštevujesňoupohostinstvo,ajjuneinformujeotom,žekde

pôjdu. Preto chce, aby styky odporcu s maloletou dcérou súd obmedzil. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
sa cíti lepšie, ale ešte nemá spracované negatívne zážitky z agresívneho správania sa odporcu. Naďalej
navštevuje psychiatrickú ambulanciu a na depresiu užíva ja lieky.

Podľa správy od Celltex Hygiene s.r.o. Ivanka pri Dunaji, čistý priemerný mesačný zárobok odporcu činí
691,55 Eur a čistý priemerný mesačný zárobok navrhovateľky činil 350,490 Eur.

Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, účastníci konania nepoberajú dávku v nezamestnanosti,
ani dávky nemocenského poistenia.

Zospisutunajšiehosúdu 5P/39/2014súdzistil,žerozsudkomzodňa 10.04.2015bolamaloletázverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 100,- Eur mesačne od01.07. 2014. Otec maloletej bol zaviazaný zaplatiť aj nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od
01.07. 2014 do 31.03. 2015 vo výške 900,- Eur v mesačných splátkach po 50,- Eur. Týmto rozsudkom
boli upravené aj styky otca s maloletou dcérou tak, že otec má možnosť stýkať sa s maloletou každý

párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v nepárny týždeň v pondelok, v stredu
a v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.04. 2015. V tomto
konaní bolo vykonané dokazovanie aj nariadením znaleckého posudku z odboru psychológie súdnou
znalkyňou PhDr. Evou Kitkovou, ktorá znalecký posudok vypracovala dňa 12.02. 2015. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že citová väzba maloletej na základe všetkých výsledkov znaleckého

vyšetrenia je ku matke silná, pozitívna, rolová. Matka je pre dieťa milujúca, pomáhajúca, chápajúca
osoba, ktorá zabezpečuje jej všestranný harmonický vývin na úrovni všetkých jej potrieb. Citová väzba
maloletej na matku je spontánna, prirodzená, bez akýchkoľvek patologických indícii. Maloletá má aj ku
otcovi silnú, pozitívnu a rolovú väzbu. Otec je zhodne dieťaťom vnímaný ako milujúci, pomáhajúci a
chápajúci. Zhodne ako matka je podľa prežívania dieťaťa schopný zabezpečiť maloletej všestranný
harmonický vývin na úrovni všetkých jej potrieb. Aj citová väzba maloletej na otca je rovnako spontánna,

prirodzená, bez akýchkoľvek patologických indícii. Maloletá ani jedného z rodičov neodmieta, odmieta
iba prostredie, kde s matkou čase vyšetrenia žije, teda u starých rodičov. Výchovným prostredím ,
kde maloletá v čase vyšetrenia žila, teda u starkej je u maloletej situačne negatívne ovplyvňované jej
emocionálne prežívanie, nepriamo fyzické a psychické zdravie. U maloletej je diagnostikované priame
ovplyvňovanievočiosobeotca. Stykmaloletejsotcomneohrozujejejzdravie,jejzdravývývojavýchovu.

Prostredie u otca vníma ako svoj domov. U obidvoch rodičov je dôležité a potrebné zmeniť pravidlá
spolužitia a rodina skutočne môže ako úplná fungovať. Maloletá potrebuje od oboch rodičov prioritné
zabezpečovanie svojich potrieb, chápajúci a rozvíjajúci prístup ku dieťaťu od oboch rodičov kontiuitne,
nepretržite, s evidovaním všetkých vývinových procesov a zmien u maloletej.

Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej poukázal na to, že manželstvo účastníkov

konania je trvale a vážne rozvrátené a v prípade, že súd ich manželstvo rozvedie, maloletú navrhol zveriť
do starostlivosti navrhovateľky , rozhodnutie o výživnom ponechal na zváženie súdu a styky odporcu
s maloletou dcérou navrhol upraviť ako boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu 5P/39/2014 zo dňa
10.04. 2014.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :

1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19.

Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií : funkcie biologickej, spočívajúcej v tom,
že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na
uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie

výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci,
spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi

založenejrodinysivšestrannevzájomnepomáhajú,funkciehospodárskej,spočívajúcejvtom,ževrámcirodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.

Súd na základe zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci

nežijú v spoločnej domácnosti a príčinou ich rozchodu je hlboký a trvalý rozvrat medzi nimi. Je
preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny a znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie
pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Manželstvo účastníkov je len formálne a neplní si svoje funkcie.
Manželské spolužitie účastníkov konania bolo narušené pre povahové nezhody účastníkov konania, v
dôsledku ktorých dochádzalo medzi nimi k hádkam a nedorozumeniam a vyústilo až do hospitalizácie

navrhovateľky na psychiatrii. Po tejto hospitalizácii navrhovateľky manželia žili v spoločnej domácnosti
už iba niekoľko dní, ale ich manželské spolužitie sa nezlepšilo a preto navrhovateľka spoločnú
domácnosť opustila. Od tej doby k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo a navrhovateľka túto
možnosť jednoznačne odmieta. Aj odporca už na pojednávaní s návrhom navrhovateľky súhlasil, keď
uviedol, že súd má rozhodnúť podľa jej návrhu. Aj podľa názoru súdu už obnovenie manželského
spolužitia neprichádza do úvahy a účastníci konania by už nedokázali vytvoriť zdravé rodinné prostredie

ani pre svoju maloletú dcéru. Manželstvo účastníkov konania je hlboko, vážne a trvale rozvrátené.
Rozvod manželstva pritom nebude ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry, lebo manželia počas
spolužitia nevytvárali zdravé rodinné prostredie pre svoju maloletú dcéru a jej starostlivosť v súčasnej
dobe zabezpečuje navrhovateľka. Vychádzajúc z týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR

1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,

alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa.

3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a aby bolo

rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvoma rodičmi.

5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ako to vyplýva z prevedeného dokazovania, starostlivosť o maloletú zabezpečuje navrhovateľka na
dobrej úrovni. Zmenila rodinné prostredie, keď v súčasnej dobe žije s maloletou dcérou v prenajatom
byte, kde má vytvorené podmienky a predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloletú. V konaní
5P/39/2014 o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej dcére súd vypočul na pojednávaní dňa
10.04. 2015 aj maloletú, ktorá uviedla, že má rada obidvoch rodičov, ale chce bývať u mamky a s

ockom sa chce stretávať tak, ako sa dohodli u kolíznej opatrovníčky. Býva s matkou, majú nový byt, kde
sú tri izby. Po tejto výpovedi maloletej obidvaja rodičia uviedli a to aj odporca, že súhlasí s tým, aby
maloletá zostala v starostlivosti matky za predpokladu, že sa bude sledovať jej starostlivosť o maloletú,
lebo jej zdravotný stav sa môže zhoršiť. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím aj na závery
znaleckéhodokazovania,alepredovšetkýmnanázormaloletejzisťovanývuvedenomkonanísúddospel
k záveru, že samotný záujem maloletej si vyžaduje, aby aj po rozvode manželstva jej rodičov zostala v

starostlivosti navrhovateľky - matky za predpokladu, že s odporcom - otcom sa bude pravidelne stýkať,
aby sa nenarušil ich vzájomný vzťah a citová väzba. Preto súd maloletú na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho príjmy od rozhodnutia súdu vo veci
úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej sú nezmenené. Navrhovateľka v priebehu tohto konania

síce rozviazala pracovný pomer s posledným zamestnávateľom dohodou, ale podľa názoru súdu išlo o
jej subjektívne rozhodnutie, lebo zo správy od jej posledného zamestnávateľa nevyplýva, že by nemohla
naďalej pracovať. Súd preto pri určení výšky výživného vychádzal z jej príjmov, ktoré dosahovala u
posledného zamestnávateľa. Pri určení výšky výživného na maloletú zo strany odporcu súd pritom
prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj na to, že obidvaja účastníci konania majú

ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dospelému synovi - študentovi strednej školy. Na základe týchto
skutočností súd určil výživné na maloletú zo strany odporcu - otca aj na čas po rozvode po 100,- Eur
mesačne, lebo takto stanovené výživné zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade aj s odôvodnenými
potrebami maloletej.

Je preukázané, že účastníci konania - rodičia ani v priebehu tohto konania sa

nedohodli na stykoch odporcu s maloletou dcérou a napriek právoplatnému rozsudku tunajšieho súdu
o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej, ktorým boli upravené aj styky odporcu s maloletou
dcérou do rozvodu ich manželstva navrhovateľka neumožňuje odporcovi stýkať sa s maloletou dcérou
podľa uvedeného rozsudku. Záujem maloletej si však vyžaduje, aby sa aj s odporcom - otcom pravidelne
stýkala a aby sa aj odporca formou pravidelných stykov s maloletou dcérou mohol podieľať na jej

starostlivosti a výchove. Je pritom preukázané aj to, že vzájomný vzťah medzi maloletou a odporcom
- otcom je dobrý, taký aký má byť medzi rodičom a dieťaťom . Súd preto styky odporcu s maloletou
dcérou aj na čas po rozvode upravil tak, že odporca bude mať možnosť s maloletou dcérou stýkať každý
párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v
mesiaci v pondelok, v stredu a v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Obidvaja účastníci konania - rodičia

budú povinní súdom upravený rozsah stykov dodržiavať a navrhovateľka - matka bude povinná maloletú
dcéru na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju a prevziať ju od odporcu - otca v stanovený čas
a na stanovenom mieste.

Súd návrh odporcu - otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol,
lebo táto forma starostlivosti by nebola v samotnom záujme maloletej, ako to vyplýva z prevedeného

dokazovania a najmä zo samotnej výpovede maloletej, ktorá vyjadrila svoj názor zostať v starostlivosti
navrhovateľky - matky.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesproti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené / § 250a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

späť svoje predošlé priezvisko.