Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511209158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7511209158.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobkyne: P. Q., rod. Š.,

nar. XX.X.XXXX, G. H. XXX, zast.: JUDr. Jánom Tarabčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá
18, proti žalovanej: Ľ. I., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, W.P.. Q. XXXX/XX, Q., zast.: JUDr. Monikou
Némethovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov 2, v konaní o určenie
neplatnosti závetu

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia, uvedené v závete poručiteľa X. Š. zo dňa 16.10.2010 nie sú
dané a vydedenie je neplatné.

V prevyšujúcom rozsahu sa konanie zastavuje.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom, podaným na Okresnom súde Košice - okolie dňa 29.6.2011 domáhala, aby

súd určil, že poručiteľ X. Š.I., zomrelý X.X.XXXX nenapísal a nepodpísal vlastnou rukou závet zo dňa
16.10.2010 a závet je neplatný, a aby tiež určil, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom X. Š., uvedené
vo vydeďovacej listine zo 16.10.2010 nie sú dané a listina o vydedení je neplatná.

Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

Neb. X. Š., zomrelý X.X.XXXX bol otcom žalobkyne a strýkom žalovanej. V dedičskej veci, vedenej
pod sp. zn. 10D/273/2011, Dnot 58/2011 po poručiteľovi bola žalobkyňa oboznámená notárkou,
prejednávajúcou danú vec, že jej otec zanechal závet, a bol jej daný k dispozícii na nahliadnutie.

Ihneď po nahliadnutí do závetu žalobkyňa namietla, že tento závet písal poručiteľ vlastnou rukou, a tiež

namietla existenciu dôvodov na jej vydedenie. V žalobe uviedla, že X. Š. bol jej otcom, pričom bola
jedinou dedičkou po ňom. Manželstvo rodičov žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice-vidiek9C/1030/1981,právoplatnýmdňa18.2.1982,pričomdetiztohtomanželstvapochádzajúcet.j. ona - žalobkyňa , a jej brat Z. Š., boli zverené do výchovy matke. Matka žalobkyne P. Š. zomrela
dňa 13.4.2006 a jej brat ako slobodný a bezdetný zomrel dňa 13.7.2007.

Tvrdila, že závet, ktorý jej bol ukázaný, nemohol napísať jej otec, pretože mu na pravej ruke chýbali

v dôsledku úrazu tri prsty a celý mu zostal iba malíček a z palca mu chýbal jeden článok. Závet však
(podľa žalobkyne ) nevykazoval znaky, že by bol písaný osobou s takouto rukou a ani znaky, že by bol
napísaný ľavou rukou. Jediný list, ktorý od poručiteľa dostala, bol pozývací list na návštevu, a aj tento
list písala jej stará matka - matka poručiteľa Z. Š..

Ohľadom dôvodov vydedenia uviedla, že nie sú dané, a že dôvody uvedené vo vydeďovacej listine nie
sú slovami poručiteľa, pretože by ich stretnutí po 30 rokoch takéto slová nepoužil. Namietla tvrdenie,

uvedené vo vydeďovacej listine slovami: celý život nemala záujem o jeho osobu, že prišla na návštevu
po 30 rokoch na pozvanie matky poručiteľa, a že celý ten čas neprejavila o neho záujem a neprišla k
nemu bývať.

Po rozvode manželstva rodičov žalobkyne ich matka musela od poručiteľa výživné pre ňu a jej brata
vymáhať súdne, celý život bol ohľadom výživného nejaký problém a poručiteľ sa tejto povinnosti vedome

bránil, a aj z toho dôvodu bývali spolu so svojou matkou v dome starých rodičov - rodičov matky, a žili v
skromných podmienkach. Otec ich ani raz nenavštívil, nemal o nich záujem a nedostala od neho žiaden
dar ani pri príležitosti svojich osobných sviatkov a už sa s ním nestretla. Otca nepoznala a nebol ani
na pohrebe svojho syna Z. B. roku 2007.

V auguste roku 2010 dostala od starej matky - matky jej otca Z. Š. list, v ktorom jej písala, aby prišla

k otcovi, že sa ňou chce porozprávať o vážnej veci, pretože žalobkyňa ani jej brat Z. za nič nemôžu,
čo sa odohralo. K listu priložila dve fotografie domu - jednu zvnútra a jednu zvonka. Po tom, ako si list
žalobkyňa prečítala, dostavila sa k svojmu otcovi v V. a stretla sa s ním prvýkrát po 30 rokoch. Otec bol
veľmi rád, že prišla, že jej môže vysvetliť, prečo sa s ňou a je bratom 30 rokov nestretol a sám pred
sebou sa ospravedlňoval a čiastočne aj vyhováral, prečo ich 30 rokov nenavštívil. Videla, že ho to trápi,

nič mu nevyčítala a otec bol rád, že mu odpustila.

Pred súdom žalobkyňa vypovedala, že svojho otca nevidela prakticky od svojho narodenia, takže ani
nevedela, kto to bol. Nechal ich s matkou v čase, keď s bratom boli úplne maličké deti a po celý ten čas
o nich otec nejavil záujem. Prvýkrát sa stretla s otcom po 30 rokoch na základe listu, ktorý jej napísala
jeho matka, stará matka žalobkyne. Keď prišla do V., najprv prišla k babke, pretože ani nevedela, kde

otec vôbec býva a ani to, že má vlastný dom na inom mieste. Spolu preto išli do domu jej otca, kde babka
zotrvala s nimi. Táto prvá návšteva trvala asi 6 hodín a niekoľkokrát jej pohľadom do očí zdôrazňoval, že
raztotovšetkobudejej.Bolnesmiernešťastnýanadobudladojem,akokebyotec chceltýmtospôsobom
vynahradiť všetko, čo jej a jej bratovi dovtedy nedal. On sám pritom nebol na nikoho odkázaný, riadne
pracoval a všetky svoje veci si zabezpečoval sám.

Vypovedala tiež, že po smrti matky v roku 2006 si s bratom Z. museli vystačiť sami a navzájom si
pomáhať. určitú dobu žalobkyňa pracovala v Čechách a počas tohto obdobia jej starostka obce zavolala,
že je treba zorganizovať pohreb, lebo jej brat zomrel. Od nej sa dozvedela aj to, že úmrtie bolo treba
oznámiť niekomu z rodiny a tak bezprostredne po smrti jej brata to oznámili ich otcovi, ktorý mal reagovať
slovami: keď zdochol, nech si ho pochová kto chce. Po 30 rokoch si otec zrejme chcel vynahradiť

stratené roky . Prvýkrát sa teda stretli cca rok pred smrťou otca na pozvanie listom od babky a potom
ešte asi 4 - 5 krát po vzájomnej dohode. O tom, že otec zomrel, sa dozvedela od babky ale až v čase,
keď otec už bol pochovaný, takže na pohrebe mu nebola. Keď bola u neho, ani raz sa nevyjadril v tom
zmysle, že by mala ísť k nemu do domu bývať, ale po každý raz bol rád, že ju vidí.

Žalovaná, ktorá je dcérou sestry poručiteľa (jeho neter) vypovedala, že mala vedomosť o tom, že

poručiteľa X. Š. jeho dcéra nenavštevuje. Vedela však o tom, že ju otec volal k sebe bývať, a že to
žalobkyňa výslovne odmietla, pričom bolo zrejmé, že dom chystá práve pre ňu. Od strýka sa dozvedela,že izby na poschodí vymaľoval, dal do nich koberce. Strýko nevedel variť a preto sa mu tieto bežné
životné potreby (varenú stravu, pranie bielizne) staral jeho matka. Čo sa týka ostatných vecí okolo domu,
najmä vymaľovať, porúbať drevo a pod. mu robila výlučne ona s manželom. Vypovedala tiež, že o

existencii závetu vedela od babky, ktorá jej to povedala ešte za života strýka a prvýkrát ho videla vtedy,
keď jej babka po smrti strýka ukázala, kde ho nájde. Na tomto základe ho potom predložila notárke.

Z listu, ktorý napísala a poslala žalobkyni matka poručiteľa (bez dátumu) na čl. 12 súd zistil tento obsah
(súd uvádza doslovne):

Ahoj P.

Prijmi odomna tich paru slov, ja tvoja Babička tvoj otec ma Poprosil abi ti napisala čibi si ňeprišla donas

otec biva sam chce sa s tebou Porospravať o važnej veci veď ti zanič ňemožes! čo sa odohralo a že
Prečo sa nemohli prisť ti aj ňebohi Z.! tak otec chce sa stebou dohodnuť čibisi ňechcela biť dedička toho
domu treba sa dohodnuť tuci posielam aj ajko biva tvoj otec v dome! ja už nebirujem kolo dvoch domoch
robic! ale tu ci posielam fotki z otcovho domu. tak sa maj.

Babička

Z obsahu závetu (čl. 11) súd zistil tento obsah, písaný ručne (súd uvádza doslovne):

- v hornom pravom rohu je dátum 16.10.2010 a pod tým

Závet

Ja dole podpísaný Š. X. týmto odkazujem celý svoj majetok neteri Ľ. I. Y.. B..

Zároveň vydeďujem moju dcéru P. S., Y.. Š., nakoľko celý život nemala záujem o moju osobu. Po 30-tich

rokoch prišla na pozvanie mojej matky na navštevu. Za celý ten čas neprejavila zaujem, že by prišla mňe
bývať. Až neskôr som sa dozvedel aký život vedie. Stále mení chlapov a ja nemienim dať majetok osobe
takychto mravou. Preto ešte raz, môj majetok odkazujem mojej neteri, ktorá sa o mňa starala v chorobe,
starobe ak dožijem nakoľko som už prekonal 2 infarkty a na moju dcéru sa spoľahnuť nemôžem.

Žalovaná sa k okolnosti, odkiaľ mohol mať poručiteľ vedomosť o zlom živote a zlej povesti žalobkyne

uvádzanej v testamente, nedokázala vyjadriť. Čo sa týka toho, či a kedy poručiteľ žalobkyňu požiadal
o pomoc v starobe a chorobe sa vyjadrila tak, že on to ani nikdy neurobil, pretože to urobiť ani raz
nemusel. Bežnú starostlivosť mu poskytovala ona s manželom vlastne neustále, takže o žiadnu pomoc
požiadať nepotreboval.

Uviedla tiež, že jej strýko zomrel na rakovinu pľúc, ktorá postupne napadla aj žalúdok a okolité orgány,

pričom bol veľmi často v nemocnici. Samotné umiestnenie ako aj prevoz realizoval jej manžel. Počas
pobytu doma bolo aktívni spoločne avšak v období tesne pred smrťou to boli už iba návštevy v nemocnici
Rakovinu mu diagnostikovali v januári 2011 a mal ju v takom štádiu, že v apríli 2011 zomrel.

Svedok Q. Š. - brat poručiteľa pred súdom vypovedal, že má k žalobkyni negatívny vzťah a to z toho
dôvodu, že keď bolo s bratom zle a zavolal svoju dcéru, mala sa mu vysmiať za to, že je negramotný

kvôli prstom na pravej ruke. toto mu povedal jeho brat. V čase, keď poručiteľ bol ženatý s matkou
žalobkyne, bývali v rodičovskom dome, pričom svedok samotný už býval v Košiciach. Poručiteľ svoje
deti chodil navštíviť cca raz za polrok, ale exmanželka mu to nedovolila. So žalobkyňou sa po rokoch
stretol prvýkrát vtedy, keď ho prišla navštíviť na pozvanie starej matky, a chcel jej navrhnúť, aby zostala u
neho bývať. Potvrdil, že poručiteľ sa so svojou dcérou stretol viackrát, presne to už ale nekonkretizoval,

ale od brata vedel, že z toho, čo si zaumienil, asi nič nebude, že lebo žalobkyňa nechcela zostať údajne
preto, že je chorý a nechcela sa o neho starať. Nepodarenosť žalobkyne videl v tom, že na jeho otázky
odpovedala nejasne a z jej rečí vyplynulo, že na dom v Zlatej Idke sa upäla a že odtiaľ jednoducho odísť
nechce. Z domu v G. H. nechce opustiť z dôvodu, že v ňom prežila svoje celé detstvo , že je na totoprostredie naviazaná a že má tu svoj domov. Žalobkyňa sa (podľa svedka) mala vyjadriť aj tak, že o
dom svojho otca by sa starala vtedy, ak by v ňom bol výťah a ešte aj otec je chorý.

Svedkyňa Z. Š. - matka poručiteľa pred súdom vypovedala, že jej syn s rodinou (manželkou a deťmi

Dankou a Henrichom) bývali spolu s ňou a obývali jednu zadnú miestnosť. Počas tejto doby si všimla,
že dochádza medzi nimi neustále k nejakým konfliktom, a že vzťahy medzi nimi neboli veľmi dobré.
Ona sa medzi nich ale nestarala a preto nevedela, v čom ich hádky spočívajú. S nevestou vychádzala
veľmi dobre a vždy, keď sa pohádali, držala stranu práve jej. Po 4 rokoch sa aj s deťmi odsťahovala k
svojej matke do domu v G. H. v čase, keď žalobkyňa mala 2 roky. Zakrátko sa rozviedli. Ako dôvod ich

rozvodu svedkyňa vyslovila názor, že to bolo preto, že jej synovi vadilo, že keď prišiel domov, nebola
doma, lebo bola u matky. Keď ju nenašiel doma, považoval to za jej útek a preto vždy išiel do krčmy a
opil sa. Nepil veľa, len občas, a keďže mal rád prírodu a bol poľovník, fľašku mali so sebou vždy. Vie
o tom, že po rozvode ich manželstva bol za deťmi v G. H. asi dvakrát a doniesol im nejaké darčeky,
nevesta ho však nepustila dnu, preto nechal veci pred dverami a odišiel. Nechcela ho za deťmi púšťať
a nedovolila mu ich vidieť.

Synovi svedkyňa darovala časť svojej parcely nad jej domom, kde si postavil vlastný dom. Keď ho mal
skoro hotový, chcel si sám urobiť kuchynskú linku a pracoval s drevom. Vtedy pri práci sa mu stala
nehoda a prišiel o prsty na ľavej ruke. Ona osobne v G. H. za vnúčatami nebola ani raz a teda po celý
ten čas ich nevidela, lebo jej to čas nedovoľoval.

Po tom, ako napísala žalobkyni list, žalobkyňa prišla k jej domu a syn videl, že niekto prišiel. Došiel preto

k domu svedkyne ale nevedel, kto žalobkyňa je, preto mu ju predstavila ako jeho dcéru. Pozval ich k
sebe domov, kde strávili takmer celý deň a k večeru odprevadila žalobkyňu na autobus. Po tejto prvej
návšteve bola za ním asi päťkrát, každý štvrtok a zakaždým ju odprevadila na zastávku. List, ktorý
žalobkyni napísala, bol jediný a viac jej už nepísala.

K testamentu sa vyjadrila tak, že syn jej povedal, že svoj majetok nechá tomu, kto mu bol na pomoci

a kto si to zaslúži. Vypovedala aj to, že počula rozhovor syna a žalobkyne, keď jej povedal, že nemusí
chodiť do roboty v noci, aby prišla k nemu bývať a postarala sa o neho, že mu bude iba variť a pratať
a prať, že už nevládze nosiť drevo do kotolne na kúrenie. Ak ho vezme do opatery, dohodnú sa aj na
dome a aj závet by bol na ňu. Ohľadom opatery sa mal jej syn po odchode žalobkyne z návštevy tak,
že „nič z toho nebude“ , hoci tajne dúfal, že si to rozmyslí.

Ohľadom „mravov“ Danky, uvádzaných v závete svedkyňa uviedla, že pri jednej návšteve žalobkyne bol
prítomný aj jej ďalší sny, ktorý sem prišiel so svojím synom. Ten sa hral s mobilom žalobkyne, v ktorom
listoval a natrafil na jednu fotografiu, kde boli 3 muži. Danka to vysvetlila tak, že sú to jej kamaráti, ktorí
sú ale všetci ženatí, ale že toho v strede, by chcela, ak by sa rozviedol. Ani jeden z nich to ale nebol
jej súčasný manžel. V danom čase totiž žalobkyňa bola rozvedená so svojím prvým manželom. Synovi

Jozefovi (poručiteľovi) sa to ale nepáčilo a považoval to za neslušné a trval na tom, aby žalobkyňa fotku
vymazala. Mala vedomosť aj o tom, že pri návšteve sesternice v Poproči bola žalobkyňa v jej dome
pristihnutá s nejakým mužom ale kto to bol, nikto nevie.

V rámci dokazovania boli oboznámené listiny, týkajúce sa trestného konania vo veci podozrenia
spáchania zločinu podvodu, vedeného na OR PZ Košice - okolie pod sp. zn. ČVS: ORP -139/OEK-

KS-2012, a ktoré bolo uznesením zo dňa 9.5.2013 dňa 18.5.2013 právoplatne zastavené (čl. 98). V
rámci tohto konania sa o.i. viedlo aj znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva na zistenie, či
závet, podpísaný X. Š., napísal vlastnoručne nebohý X. Š. a či ho aj vlastnoručne podpísal a tiež, či
list adresovaný P. Š. (sporný materiál č. 2) a sporný materiál č. 1 - závet, písala jedna a tá istá osoba.
Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara (čl. 104), doručeného súdu orgánmi činnými v

trestnom konaní dňa 19.9.2013 bolo nepochybne zistené, že závet napísal a aj podpísal jednoznačne a
vlastnoručne X. Š. a že tento testament a list adresovaný P. Q. nenapísala jedna a tá istá osoba.Pochybnosti žalobkyne o pravosti testamentu a rukopisu jej neb. otca boli teda odstránené a na tomto
základežalobkyňatútočasťt.j.žalobuvrozsahu,ktorousadomáhalaurčenia,žeporučiteľX.Š.,zomrelý
1.4.2011 nenapísal a nepodpísal vlastnou rukou závet zo dňa 16.10.2010, vzala späť. Žalovaná so

späťvzatím tejto časti žaloby vyslovila súhlas na pojednávaní dňa 24.3.2014.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na to, že žalovaná s touto časťou späťvzatia súhlasila, súd konanie o nej zastavil.

Predmetom konania teda zostala iba tá časť, ktorou sa žalobkyňa naďalej domáhala určenia, že dôvody
vydedenia žalobkyne jej otcom X. Š., uvedené vo vydeďovacej listine zo 16.10.2010 nie sú dané a listina
o vydedení je neplatná.

Akosúduviedolvyššie,dôvodyvydedeniavlistinezodňa16.10.2011bolivyjadrenéslovami: vydeďujem
moju dcéru P. S., rod. Š., nakoľko celý život nemala záujem o moju osobu. Po 30-tich rokoch prišla

na pozvanie mojej matky na navštevu. Za celý ten čas neprejavila zaujem, že by prišla mňe bývať. Až
neskôr som sa dozvedel aký život vedie. Stále mení chlapov a ja nemienim dať majetok osobe takychto
mravou. Preto ešte raz, môj majetok odkazujem mojej neteri, ktorá sa o mňa starala v chorobe, starobe
ak dožijem nakoľko som už prekonal 2 infarkty a na moju dcéru sa spoľahnuť nemôžem.

Žalobkyňa dôvodila nedôvodnosť svojho vydedenia tým, že:

- s poručiteľom nebola v kontakte od svojho útleho detstva a že k rozvodu manželstva jej rodičov došlo
v dôsledku alkoholizmu jej otca (poručiteľa)

- že poručiteľ svojim deťom nijako neprispieval nad rámec určeného výživného a nejavil o nich ani
minimálny záujem a nevyhľadal ich ani v detstve ani v dospelosti

- že prvýkrát sa s otcom stretla v lete roku 2010, keď mala už 32 rokov aj to len na základe pozvania,

napísaného starou matkou (teda nie poručiteľom), ktorý ju o to požiadal

- že z listov, ktoré dostala od babičky nevyplýva, že by jej otec vyžadoval po nej práve pomoc a opateru v
starobe, pretože sa oň starala jeho matka príp. žalovaná s manželom, a že z týchto listov je skôr zrejmé
to, že má záujem na tom, aby dom zdedila práve žalobkyňa

- že v aktuálnom čase si založila rodinu s terajším manželom a od novembra 2010 bola tehotná s tým,

že od 8.11.2010 bola pre rizikové tehotenstvo PN a to až do pôrodu

Za tým účelom predložila súdu okrem už vyššie uvedeného listu na čl. 12 tiež list od babičky na čl. 165
s textom:

Ahoj Danka

viem, že budeš prekvapená, že prečo ti píšem, ja som tvoja babička, ktorú si nepoznala , ani ja by som ťa

nepoznala, ale ja za nič nemôžem. Škoda, že tvoja nebohá matka nedovolil tvojmu otcovi navštevovať
vás a tak je to už 30 rokov čo ty nepoznáš otca a otec nepozná teba, tvoj otec mi kázal, aby som ti
napísala aby si prišla k tvojmu otcovi bývať. Býva v novo dome sám ale už je na invalidnom dôchodku
aby ti povedal prečo sa tak stalo, jak sa stalo, ja som už tiež stará aj ja bývam sama tak že ti preto píšem
lebo ja už nevládzem kolo dvoch domov robiť tak aby si vedela že na otcom dom len ty si jediný dedič!!

Zavolaj si W. W. lebo ja viem, že sama neprídeš, len nenechaj to len tak a keď prídeš tak si to s otcomvšetko vysvetlíte, otec už nechodí nikam, len keď na vyšetrenie, on je vážne chorý, mal už 2 krát infarkt aj
má na srdci 2 bajpasy tak preto ťa volá, aby dom nepošiel na prospech štátu keď má teba ako pravý, živý
a jediný dedič. neviem, či prečítaš po mne ale Slávka ti pomôže pri čítaní... Porozmýšľaj a príď, to bude

najlepšie, sa nemusíš hanbiť, otec aj ja budeme radi keď prídeš. Tak sa maj. Moja adresa: V. XX, V.Č..

K tomuto listu sú priložené dve fotografie. Na fotke zvonku je na zadnej strane text: a tu je otcom dom,
ten dom sme vymurovali bez pôžičky, otec nemá žiadne dlhy, to sa nemusíš báť. Na fotke zvnútra je
na zadnej strane text: tvoj otec tak býva.

Žalobkyňa preukázala skutočnosť, že:

1) v aktuálnom čase bola žalobkyňa zamestnaná v spoločnosti Watterloo Sk

s.r.o. ako pracovník v lahôdkárskej výrobni a tona základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.9.2007, uzavretej
na dobu neurčitú. Na základe dohody o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa,
uzavretej podľa § 58 Zákonníka práce bola žalobkyňa pridelená na výkon práce do prevádzky
spoločnosti LEOPARDEE SLOVENSKO s.r.o. s miestom výkonu práce: Južná trieda 74 Košice (zmluvy
na čl. 166 - 169)

2) potvrdenie MUDr. Štefana Nagya - gynekológa a pôrodníka zo dňa 5.12.2013 o

tom, že žalobkyňa bola odo dňa 8.11.2010 práceneschopná. Liečená bola na primárnu sterilitu,
avšak 27.12.2010 jej bola verifikovaná gravidita v 7. týždni tehotenstva, a že predpokladaný termín
pôrodu je 10.8.2011. Priebeh tehotenstva bol fyziologický a prenatálnu poradňu žalobkyňa pravidelne
navštevovala. Ako vyplýva z rodného listu na čl. 154, dňa 22.7.2011 sa žalobkyni narodil syn Martin.

Z obsahu ostatných, súdom oboznámených listín súd poukazuje na skutočnosti, ktoré z nich vzišli a
síce, že:

- zo spisu Okresného súdu Košice-vidiek 9C 1030/1981 bolo preukázané, dňa

21.10.1981 sa X. Š. (poručiteľ) dostavil na súd za účelom spísania návrhu na rozvod manželstva, z
ktorého je zrejmé, že poručiteľ ako navrhovateľ priznal, že po narodení druhého dieťaťa začali vznikať

medzi manželmi nezhody v tom, že manželka už nechcela ďalšie dieťa a začala sa vyhýbať intímnemu
životu, čo jej on vyčítal a začal kvôli tomu piť, že manželka často chodí s deťmi k svojej matke do Zlatej
Idky a on potom začal ešte intenzívnejšie požívať alkohol, a keďže nemal poriadnu stravu, ochorel na
TBC a bol pol roka v liečebnom ústave v Kvetnici, ale manželka koncom roka 1980 odišla aj s deťmi do
G. H.. Priznal, že on aj naďalej požíval alkohol, a že keď ju aj s matkou a švagrom boli prosiť, aby sa

vrátila, odmietla to z dôvodu, že pije a že on už iný nebude.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že tá nemieni obnoviť manželské spolužitie a že za hlavnú príčinu
rozvratu manželstva považuje nadmerné požívanie alkoholu jej manžela. Nevychádzali ani vtedy, keď
bol triezvy, pretože na rodinu on nikdy nemal čas a mali aj finančné problémy, pretože takmer všetky
peniaze, čo zarobil prepil a keď neprepil, tak prehral v kartách. Intímnemu styku sa vyhýbala zásadne

len vtedy, keď bol opitý, lebo sa jej protivil. Napádal ju aj fyzicky, vo februári 1981 sa s ňou zamkol do
izby a tam ju bil hlava nehlava a mala aj zlomený prst. Deti plakali pri dverách lebo sa báli. Bitiek by bolo
podstatne viacej, ak by nezasiahla svokra, s ktorou žili v jednej domácnosti. Pred súdom prehlásila, že
otcovi nebude robiť žiadne prekážky v styku s deťmi avšak v žiadnom prípade ho k nim nepustí, ak príde
v noci alebo podnapitý. Syn, ktorý je starší, dokonca bol v októbri od piatku do nedele u svokrovcov, keď

svokor poň prišiel, avšak odvtedy viackrát nikto neprišiel a ani ona deti k nim nenosila.Zo správy MNV V., vydanej pre potreby daného rozvodového konania, osobu X. Š. charakterizoval, tak,
že on sám je robotník, že požíva alkoholické nápoje, avšak pod jeho vplyvom neprevádza výtržnosti
a že je inak aktívny občan obce.

Rozsudkom súdu bolo manželstvo rozvedené, deti Danka a Henrich Š. boli zverené matke a otec bol
zaviazaný prispievať na výživu Henricha sumou 350 Kčs a na mal. Danu (žalobkyňu) sumou 300 Sk
mesačne. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 18.2.1982.

- zo spisu Okresného súdu Košice-vidiek P 199/1982 súd zistil, že dňa

15.9.1982 matka detí podala návrh na zvýšenie výživného, pôvodne jej určené rozvodovým rozsudkom.
Otecdetí bolzápisničnevypočutýdňa20.10.1982,pretožesanemôžedostaviťnaurčenépojednávanie.

Z jeho výpovede vyplynulo, že: výživné, určené rozsudkom o rozvode platí zrážkami zo mzdy a že so
zvýšením výživného nesúhlasí, pretože matka používa peniaze na iný účel. Potvrdil, že bol za deťmi
dvakrát, ale nebol k nim pustený, ako aj to, že okrem výživného deťom nič iné neposkytuje, nedáva
darčeky a že nebol za deťmi ani na narodeniny, lebo ho deti urážali a že to vplyv ich matky.

Matka detí k výpovedi otca dňa 21.10.1982 vypovedala, že je síce pravda, že otec bol na návšteve

detí avšak iba raz a to dňa 30.4.1982 od 18,00 hod do 19,30 hod a bol v podnapitom stave. Keď
ich otec prišiel, syn povedal, že otec je opitý a ž k nemu nejde. Deti ho spočiatku odmietali, no ona
ich presvedčila aby sa s otcom aspoň porozprávali. Ona žiadnemu alkoholu neholduje a nenavštevuje
žiadne pohostinstvá ani reštaurácie. Rozsudkom zo dňa 21.10.1982, právoplatným 27.12.1982, bolo
výživné na mal. Henricha zvýšené na sumu 450 Kčs od 1.9.1982 a zameškané výživné v sume 200 Kčs

mal povolené splatiť v 100 Kčs splátkach popri bežnom výživnom. Návrh ohľadom výšenia výživného
na mal. Danu bol zamietnutý .

- z toho istého spisu P 199/1982 súd zistil, že dňa 6.1.1983 otec detí (poručiteľ)

podalnávrhnazníženievýživného premal.Henrichazosumy450Kčsnasumu300Kčs.Povykonanom
dokazovaní bol dňa 25.1.1983 vydaný rozsudok, ktorým bolo výživné pre mal. Henricha s účinnosťou

od 1.2.1983 znížené na 400 Kčs a vo zvyšku bol návrh otca zamietnutý. Rozsudok sa stal právoplatný
dňa 18.2.1983.

- rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek P 199/1982 - 46 zo dňa 16.10.1984

bolo výživné pre obe mal. deti zmenené na návrh matky o zvýšenie výživného tak, že

otec bol zaviazaný dňom 1.9.1984 platiť výživné pre mal. Henricha sumou 450 Kčs a pre mal. Danu

sumou 400 Kčs a zameškané výživné za obdobie od 1.9.1984 do 31.10.1984 v sume 300 Kčs mal
povolené splátky po 100 Kčs popri bežnom výživnom. Rozsudok sa stal právoplatný 5.12.1984.

- k poslednej právnej úprave výšky výživného došlo rozsudkom P 199/1982 -

68 zo dňa 31.3.1987, kedy otec bol zaviazaný dňom 1.1.1987 platiť výživné pre mal. Henricha sumou550
Kčs a pre mal. Danu sumou 500 Kčs mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 11.5.1987.

Ďalej súd z evidenčných pomôcok zistil, že

- už po rozhodnutí o výške výživného v rozvodovom konaní sa na výživné v sume 650 Kčs (350 plus 300
Kčs) viedol na tunajšom súd výkon rozhodnutia a to pod č. E 194/82. Uznesenie o nariadení výkonu
rozhodnutia zrážkami zo mzdy otca zo dňa 31.3.1982 bol zamestnávateľovi Plynostav n.p. Chomutov
doručený v apríli 1982 (presný dátum na doručenke vyznačený nie je ) a matke detí dňa 15.4.1982.- uznesením E 310/1985 zo dňa 2.4.1985 , právoplatným25.4.1982, bol nariadený otcovi detí výkon
rozhodnutia zrážkami zo mzdy na výživné, určené posledným rozsudkom zo dňa 31.3.1987 na bežné
výživné 850 Kčs ako aj na dlžné výživné za obdobie od 1.9.1984 do 31.3.1985 vo výške 2.850 Kčs u

zamestnávateľa Hydrostav n.p. Bratislava

Ohľadom ostatných exekučných konaní (konaní o výkon rozhodnutia) sa v archíve súdu listinné dôkazy
nenašli, hoci z dostupných registrov súd zistil, že sa ohľadom výživného 650 a 903 Kčs viedlo tiež
konanie E 311/1980.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa § 469a Obč. zákonníka:

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je
prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak,
aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností
konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a
prikaždomjednotlivcovisaposudzujúazdôvodňujúinak.Možnonimipostihnúťširokýokruhnegatívnych
skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v
chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so
širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem
dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,

č. k. IV.ÚS 55/2011-19)

V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany
potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka
poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v
zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Zo strany poručiteľa môže ísť o zásadné

odmietanie poskytnutia pomoci zo strany potomka.Druhý dôvod vydedenia - potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomokprejavovaťmal,jetakistočistosubjektívnymdôvodom,potrebnýmskúmaťahodnotiťjednotlivo,
podľa konkrétnych prípadov.

Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/
Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,
či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom

pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka,nemožnoopomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujematiežokolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len

samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa
24. februára 2010).

Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest
odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča
rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Nie je podstatné, o aký trestný čin sa jedná,

podmienkou je však trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka ako i fakt, že musí ísť o
úmyselný trestný čin.

Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne
posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný
život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok

trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Takto vedený život musí byť objektívne
preukázateľný.

Ako súd ozrejmil vyššie, poručiteľ vydedil v listine zo dňa 16.10.2010 svoju jedinú dcéru z dôvodu, že:

1) nakoľko celý život nemala záujem o moju osobu. Po 30-tich rokoch prišla na pozvanie mojej matky
na navštevu. Za celý ten čas neprejavila zaujem, že by prišla mňe bývať.

2) neskôr som sa dozvedel aký život vedie. Stále mení chlapov a ja nemienim dať majetok osobe
takychto mravou.

Čo sa týka prvého dôvodu, je nutné zdôrazniť, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (najmä z
obsahu rozvodového spisu), bývalá manželka poručiteľa spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť
koncom roka 1980 - toto prehlásil sám poručiteľ v návrhu na rozvod manželstva. Žalobkyňa sa narodila

15.7.1978 čo znamená, že koncom roka 1980 mal ani nie 2 a pol roka. Dokazovaním bolo nesporne
preukázané aj to, a súd výpovedi vtedy ešte žijúcej bývalej manželky dňa 21.10.1982 poručiteľa nemal
dôvod neveriť, keď tvrdila, že poručiteľ od tejto doby bol svoje deti navštíviť iba raz a to dňa 30.4.1982
od 18,00 hod do 19,30 hod, aj to bol podnapitý, a deti, najmä syn k nemu nechcel ísť.

Ohľadom druhého dôvodu: Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa tvorí a formuje počas celého ich spoločného

života a jeho kvalita a obsah sa formuje v závislosti od toho, akú pozornosť, koľko lásky a snahy o ich
pozitívny vývoj rodič dieťaťu odovzdá. Pri absencii tejto súvsťažnosti hoci len jedného zo rodičov sa,
najmä pri dlhodobom trvaní, automaticky dostavuje citová prázdnota, resp. nevyvinutie sa citovej väzby k
tomu z rodičov, s ktorým nemá dieťa žiadnu interakciu. Najmä v prípade ako je prejednávaná vec, dieťa
nebolo dlhodobo v kontakte so svojím otcom, nemožno od neho po 30 rokoch očakávať, že si k nemu

zo dňa na deň vyvinie taký vzťah, aký by sa možno vyvinul, ak by otec dieťaťu venoval svoju pozornosť
a lásku v priebehu tohto obdobia. Poručiteľ nevidel svoju dcéru - žalobkyňu od doby, keď mala 2,5 roka
t.j. od doby, kedy sa osobnosť dieťa iba začína formovať. Nemožno preto práve jej vyčítať, že o osobu
otca, ktorého vlastne ani nepoznala a bol pre ňu (subjektívne) cudzí človek, nejavila taký záujem, akýsi jej otec začal predstavovať v čase, keď ochorel, a keď si existenciu svojej dcéry uvedomil. Pozornosť
o jej priazeň začal vyvíjať pod vplyvom toho, že je majetný t.j., že má vlastný dom, do ktorého ju, v
podstate nútil, aby sa k nemu nasťahovala. Aj keď, ako žalobkyňa pred súdom potvrdila, svojmu otcovi

odpustila, otec jej pozornosť začal venovať v období, keď si založila rodinu, následne rizikovo otehotnela
a počas celého tehotenstva bola až do pôrodu na PN. Okolnosti, ktoré takto u žalobkyne nastali, jej teda
objektívne ale ani subjektívne neumožňovali venovať mu toľko pozornosti, ako si poručiteľ predstavoval.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že to bol práve poručiteľ, ktorý sa o neexistenciu citových
väzieb so žalobkyňou postaral, že to bol poručiteľ, ktorý s matkou oboch jeho detí bojoval o nižšie

výživné, ktoré mu navyše museli byť zrážané exekučne z platu, že po celý svoj život svojím deťom
ničím neprispel a to ani pri príležitosti ich osobných sviatkov. Jednorazový pokus poručiteľa doniesť
deťom darčeky v počiatku ich odlúčenia, o ktorom bola v konaní zmienka, nie je dôkazom o úprimnej
túžbe poručiteľa po svojich deťoch. V spojení s jeho tendenciou požívať alkohol, ktorý bol v konečnom
dôsledku príčinou odchodu manželky aj s deťmi zo spoločnej domácnosti a následného rozvodu, sa
javí byť vysoko pravdepodobné, že o rodinu až taký záujem nemal.

K štvrtému dôvodu: je nepravdepodobné aj to, že vzhľadom na 30 rokov trvajúce odlúčenie mal poručiteľ
vedomosť o tom kde a ako jeho dcéra žije a po niekoľkých návštevách dcéry u neho doma si len
veľmi ťažko mohol urobiť obraz o tom, aký život vedie, a že stále mení chlapov a na preukázanie tejto
skutočnosti neboli produkované žiadne dôkazy.

Z obsahu spisu je totiž možné zistiť aj to, že, ako babička napísala žalobkyni v jednom liste, jej adresu

zistila u nich na úrade. Z uvedeného vyplýva, že ani babička, ani poručiteľ vôbec nevedeli, kde žalobkyňa
reálne býva z čoho súd usúdil, že po celú tú dobu 30 rokov nebol poručiteľ so svojou dcérou v kontakte
ani písomne. Dokonca, pri prvej návšteve v lete roku 2010 svoju dcéru ani nespoznal a predstavila mu
ju jeho matka, keď žalobkyňa prijala jej pozvanie.

Uvedené skôr naznačuje, že to bola žalobkyňa, ktorá napriek 30 ročnému odlúčeniu pozvanie k svojmu

otcovi neodmietla a pri prvej návšteve sa tam zdržala 6 hodín, a aj následne opakovane svojho otca
navštívila, že kvôli rizikovej gravidite svojho prvého dieťaťa bola od 8.11.2010 práceneschopná a
práceneschopná bola j v čase, keď poručiteľ dňa 16.10.2010 zriadil závet a žalobkyňu vydedil, pretože
v tom čase už bola v 2. mesiaci tehotenstva a tento stav trval aj v čase jeho smrti dňa 1.4.2011, keďže
syn Martin sa žalobkyni narodil dňa 22.7.2011.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že, odhliadnúc od tretieho dôvodu, ktorý v danom
prípade nebol aktuálny, nebol naplnený ani jeden z dôvodov vydedenia, ktorý by podľa § 469a Obč.
zákonníka prichádzal do úvahy. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku
s tým, že o vzájomných trovách účastníkov konania súd vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť

len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistenýskutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.