Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207253
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814207253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: H.. V.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX D. T. U., adresa pre doručovanie: O.. Ľ. C. č. XX, XXX
XX C. p r o t i žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom ul. Michalská 18, 815
63 Bratislava, IČO: 36 854 140 zast. AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom, Rázusova 125, 093 01 093 01
Vranov nad Topľou, o zaplatenie 390,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 390,- eur a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 8.8.2014 domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 390,- eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
dňa 27. augusta 2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o Č. spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR medzi
účastníkmi konania, prostredníctvom pobočky v C., predmetom ktorej bolo poskytnutie úverovej sumy

24.800,- eur žalobkyni. Predmetný úverový vzťah bol ukončený jednorazovým úplným splatením úveru
ku dňu 12.11.2013, s výnimkou dohodnutých mesačných splátok. V bode IV. Úročenie a poplatky za
úver bol bankou vyžiadaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 372,- eur, splatný v deň podpisu
zmluvy a ďalej poplatok vo výške 2,- eur za vedenie úveru a to za každý kalendárny mesiac. Poplatok
za poskytnutie úveru bol pôvodne bankou stanovený vo výške 496,- eur a po jeho namietaní a žiadosti
od jeho upustenia, bolo príslušným oddelením banky schválené jeho zníženie a zmluvne bol stanovený
na sumu 372,- eur. Podmienkou aspoň jeho zníženia bolo otvorenie si sporiaceho účtu, ku ktorému

došlo dňa 27.8.2014 Zmluvou o Č. sporiacom účte s extra úročením. K výpovedi sporiaceho účtu
došlo súčasne s ukončením úverového vzťahu. K pripísaniu finančných prostriedkov úveru na osobný
účet došlo dňa 27.8.2014 po tom, čo bol bankou z tohto účtu stiahnutý poplatok v pôvodnej sume
496,- eur a následne po pripísaní úverovej sumy, došlo ďalšou bankovou transakciou k pripísaniu
sumy 124,- eur v prospech účtu. Takýto postup nebol účastníkmi vopred dohodnutý a banka ho
dodatočne zdôvodnila tým, že ide o Štandardný administratívny postup banky, z dôvodu interného

účtovníctva. Predmetom zmluvy bola rovnako úhrada mesačného poplatku v sume 2,- eur za vedenie
úveru na účte, ktorý bol dovtedy osobným účtom bez poplatku, využívajúc túto výhodu v súvislosti s
„odmeňovaním za aktívne využívanú' účtu“ bankou. Poplatok vo výške 2,- eur bol mesačne sťahovaný
z osobného účtu od septembra 2012 do mája 2013, kedy došlo, konkrétne k 10.6.2013, k účinností
novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Žalobkyňa v súvislosti s predmetom konania požiadala žalovanú o vrátenie bezdôvodného obohatenia,

a to poplatku za poskytnutie úveru v sume 372,- eur a poplatkov za vedenie úveru 9x2,- eur, celkomv sume 390,- eur listom, podaným dňa 23.4.2014. Žiadosť banka v zmysle jej odpovede zo dňa
16.5.2014 považuje za neodôvodnenú s tým, že v predmetnom prípade postupovala v súlade s platnou
právnou úpravou Slovenskej republiky, ako i so zmluvnými dojednaniami (v prílohe). Pretože uvedené

poplatky sú neadekvátne, uplatnené v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného
styku v neprospech žalobkyne. V oboch prípadoch ide o svojvoľne bankou účtované poplatky, bez
preukázania ich opodstatnenosti čo do základu i výšky. V prípade poplatku za poskytnutie úveru,
variabilita jeho výšky preukázane závisí od svojvôle banky, resp. zamestnanca povereného schválením
zníženia poplatku, bez jednoznačných, presne a vopred určených pravidiel. V prípade poplatkov za

vedenie úverového účtu za obdobie pred účinnosťou novely zákona, ktorá vyberanie týchto zakazuje,
dochádzalo k obchádzaniu zákona a nerešpektovaniu dobrých mravov v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka zámerne využívaním neexistencie konkrétnej, presne cielenej zákonnej úpravy, resp. zákazu,
za účelom dosiahnutia obohatenia, ktoré je právnymi normami nepredvídané a nežiaduce v neprospech
slabšej strany v právnom vzťahu z hľadiska vyjednávacej pozície. V zmysle príslušných ustanovení §
53 a nasl. Občianskeho zákonníka je možné považovať tak dojednania o uvedených poplatkoch za

neplatné. Z príslušných zmluvných dojednaní nie je zrejmé, čo je obsahom spravovania úveru a teda za
čo konkrétne boli predmetné poplatky uhradené a to ani čo výšky ani čo do obsahu. Príslušné dojednania
sú tak neurčitými a nezrozumiteľnými, bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností vo vzťahu k
obom účastníkom zmluvného vzťahu, odkazujúcimi len na sadzobník jednostranne určený bankou, čím
sú taktiež v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatnými. Za predmetné poplatky nebola bankou

poskytnutá žiadna reálna banková služba navyše počas celého obdobia trvania úverového vzťahu,
Avizované, pri uzatváraní zmluvy, boli ďalšie možné výhody v súvislosti s bankovými službami, ku ktorým
prípadne banka pristúpi v budúcnosti počas trvania úverového vzťahu. K dobromyseľne očakávanému
splneniu prísľubu a poskytnutiu výhod zo strany banky nedošlo. Dojednanie poplatku za nepreukázanú
neexistujúcu službu vzhľadom na uvedené okolnosti, sa rovnako prieči dobrým mravom a je neplatným

podľa ustanovenia 39 Občianskeho zákonníka. Predmetné poplatky sú neprijateľnou podmienkou
v zmysle zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a jeho práv v súlade s príslušnou legislatívou tak
vnútroštátnou, ako aj Európskej únie. Rovnako súdna prax vychádza z toho, že neprijateľnou je aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené došlo zo

strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na ťarchu žalobkyne.

Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o Č.
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.8.2012 č. XXXXXXXXXXR, Oznámením o ukončení splácania,
zmluvou o Č. sporiacom účte s extra úročením, Výpoveďou z Č. sporiaceho účtu, výpismi z účtu

žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.5.2014,
žiadosťou žalovanej o vrátenie poplatkov. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným
vyjadrením žalobkyne zo dňa 15.10.2014 a dňa 28.10.2014, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
16.10.2014, prednesom právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou žalobkyne a zistil nasledovný
skutkový stav:

Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 27.8.2012 k uzavretiu zmluvy o Č.
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR. Podľa čl. I. zmluvy žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni
ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 24800,-eur.
Peňažné prostriedky sa môžu čerpať ku dňu 27.8.2012, ak sú v tento deň splnené všetky podmienky
v zmysle tejto zmluvy. Úver je Dlžník oprávnený čerpať jednorazovo. Banka poskytla žalobkyni úver na

účel modernizácie/rekonštrukcie nehnuteľnosti.

V zmysle čl. IV. zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške
8,90% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavuje 9,96% ročne a celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavuje
sumu 38172,51 eur. Za poskytnutie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 372,- eur, ktorý je splatný v

deň podpisu zmluvy. Za vedenie úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 2,00
eur, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaväzuje platiť tento poplatok vždy ku dňu
splatnosti dohodnutom v zmluve.V zmysle bodu V. zmluvy dlžník sa zaväzuje splácať úver v 120 mesačných anuitných splátkach, pričom
anuitná splátka sa skladá z istiny príslušných úrokov vo výške podľa čl. IV. zmluvy. Deň splatnosti
anuitnej splátky je dohodnutý na 15. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bude splatná dňa 15.09.2012

a posledná anuitná splátka bude splatná dňa 15.08.2022, pričom tento deň je zároveň dňom splatnosti
úveru. Prvá až predposledná anuitná splátka je vo výške 311,97 eur; posledná anuitná splátka bude
bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.

Z oznámenia o ukončení splácania úveru zo dňa 12.11.2013 je zrejmé, že pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 27.8.2012 bola úplne splatená.

Medzi žalobkyňou ako majiteľom účtu a žalovaným ako bankou došlo dňa 27.8.2012 tiež k uzavretiu

zmluvy o Č. sporiacom účte s extra úročením. Podľa bodu 1. zmluvy banka sa zaviazal zriadiť a viesť
pre majiteľa účtu začínajúc dňom 27.8.2012 sporiaci účet s extra úročením s dĺžkou výpovednej lehoty 7
dní. Uvedená zmluva bola vypovedaná zo strany žalovaného dňa 17.6.2013 s tým, že výpovedná lehota
uplynie dňa 24.6.2013.

Z predložených výpisov z účtu žalobkyne je zrejmé, že jej bol v mesiacoch september 2012 až máj

2013 účtovaný poplatok v sume 2,- eur za vedenie úverového účtu. Zároveň dňa 27.8.2012 bol z účtu
žalobkyne stiahnutý poplatok v sume 496,- eur a následne došlo k vráteniu časti poplatku v sume 124,-
eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2014 uviedol, že žalobca nijako nepreukázal vznik
bezdôvodného obohatenia, napriek tomu požaduje jeho vydanie. Žalobca požaduje „údajné“ vydanie

bezdôvodného obohatenia ohľadne poplatku za poskytnutie úveru v sume 372,- eur a poplatku za
vedenie úveru 18 eur, t.j. 9x2 eurá. Výška ako aj splatnosť poplatkov bola dohodnutá v Zmluve o Č.
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.08.2012, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky a Sadzobník
(ďalej len „Zmluva“). V čl. IV. Zmluvy je uvedené, že za poskytnutie úveru zaplatí žalobca poplatok vo
výške 372 eurá, ktorý je splatný v deň podpisu Zmluvy. Ďalej je v čl. IV. Zmluvy uvedené, že za vedenie

úveru bude účtovaný žalobcovi mesačne poplatok vo výške 2 eurá, a to za každý í začatý kalendárny
mesiac, pričom žalobca sa zaväzuje platiť tento poplatok vždy ku dňu splatnosti dohodnutému v Zmluve,
v danom prípade k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný poukázal na princíp autonómie vôle a slobody konania
a v danej súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, t.j. že
ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti spotrebiteľa.

Poskytnutie úveru je potrebné chápať ako komplexný bankový produkt (zahrňujúci úver a súvisiace
služby) za ktorý je platená cena spočívajúca v úrokoch a poplatkoch. Táto dualita platieb za poskytnutý
úver je vyjadrená aj priamo v čl. IV. Zmluvy, kde je uvedená povinnosť platiť úroky a poplatky, vrátane
namietaných Poplatkov. Žalobca ešte pred podpisom Zmluvy vedel všetko o výške mesačnej anuitnej
splátky a taktiež to, že bude povinný platiť poplatky, vrátane namietaných Poplatky, pričom poznal

ich výšku a splatnosť. Skutočnosť, že žalobca vedel o povinnosti platiť poplatky je preukázaná aj zo
správania žalobcu, kedy samotný žalobca poplatky riadne platil, dokonca poplatok za poskytnutie úveru
bol žalobcom individuálne dojednaný, čo aj samotný žalobca uviedol v žalobe, keď nesúhlasil so sumou
496 eur a požiadal o zníženie a bolo mu vyhovené a nakoniec zaplatil poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 372 eur. Žalovaný postupoval aj postupuje voči svojim klientom transparentne. Rozhodnutie

žalobcu uzavrieť zmluvu bolo slobodné a žalobca bol riadne a dostatočne informovaný o podstate
zmluvného vzťahu, preto žalovaný považuje všetky dodatočné tvrdenia žalobcu o údajnom rozpore
ustanovení zmluvy ohľadne poplatkov s dobrými mravmi, neurčitosti a neplatnosti za nepodložené a
účelové. Žalovaný je bankou podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej

percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných
bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode.
Dojednanie Poplatku za vedenie úveru bolo až do 10.06.2013 v Slovenskej republike legitímne, preto
nemôže byť považované za dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca upozorňuje na to, že
v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v ZOB a zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o doplnení niektorých zákonov platnom v
pôvodnom znení (ďalej len „ZSU“), sa výslovne počítalo s účtovaním poplatkov (§ 75 ods. 6 ZOB),vrátane poplatku za vedenie účtu (§ 9 ods. 2 písm. k, n) ZSU). ZSU účtovanie poplatkov nezakazoval,
ale práve naopak ich predpokladal, a to ako súčasť RPMN. Obdobné platí aj o Smernici 2008/48/ES
(ďalej len „Spotrebiteľská smernica“), kde v preambule, bod 22 je uvedené: „Členské štáty by mali

mať aj naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom
žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu
o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo
ďalšie doplnkové služby.“ Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že Spotrebiteľská smernica taktiež
počíta s existenciou takýchto poplatkov, ale zároveň rešpektuje právo jednotlivých členských štátov ich

prípadne zakázať. Túto možnosť, ale slovenský zákonodarca pôvodne nevyužil, preto bol Poplatok za
vedenie úveru legitímny. Požiadavka určitosti predmetu plnenia nemôže byť zamieňaná s požiadavkou
výpočtu konkrétnych úkonov, ktoré také plnenie obsahuje. Všeobecnosť nemôže byť synonymom
neurčitosti. Nie je možné a ani účelné, aby každý pojem použitý v zmluve bol podrobne vysvetlený, lebo
potom by zmluvy mali „maxi rozmery“, čo by spôsobovalo ich neprehľadnosť a paradoxne nebolo na
prospech spotrebiteľa, ale práve naopak. Zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia

alebo primeranosti ceny nemôžu spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v žiadnom prípade nepovažuje sporné poplatky
v zmysle príslušnej zákonnej občiansko-právnej úpravy za obojstranne dohodnuté, ako to prezentuje
žalovaný. V prípade mesačného dvojeurového poplatku, už pri uzatváraní zmluvy v pobočke žalovaného
v C. poukazovala na dovtedajšiu bezpoplatnosť účtu, na ktorý jej bol úver pripísaný a poplatok za

poskytnutie úveru rovnako namietala ako taký vo svojej podstate. Následne bola usmernená, aby
prostredníctvom bankového formulára - Žiadosť o odpustenie poplatku, požiadala o jeho odpustenie
s tým, že odpustenie poplatkov nie je v kompetencii pobočky a o týchto skutočnostiach rozhoduje
ústredie v Bratislave. Odpoveďou bolo schválené zníženie poplatku a to za podmienky, že súčasne
požiada o ďalší produkt banky a otvorí si tzv. sporiaci účet. Ak by na poplatky nepristúpila, banka

by úver neschválila. Celé posúdenie a schválenie úveru v Bratislave tak predĺžilo jeho poskytnutie z
garantovaných 3 až 5 dní na 3 týždne, čo napokon spôsobilo časovú tieseň vzhľadom na nadväzujúce
úkony a práce v súvislosti s úverovými finančnými prostriedkami. Celkovo predchádzala návšteve
pobočky banky, na ktorej o úver už reálne požiadala, ešte jedna návšteva v mesiaci máji roku 2012, pri
ktorej zisťovala konkrétne podmienky a možnosti poskytnutia úveru a kedy bola okrem iného uistená

o tom, že od požiadania o úver až do skutočného poskytnutia finančných prostriedkov uplynie 3 až
5 dní a že banka bude brať do úvahy pri schvaľovaní skutočnosť, že je žalobkyňa jej dlhoročnou
klientkou, čo sa premietne do podmienok úverového vzťahu. Do tej doby žiaden úver, ani nič podobné
za dobu viac než desať rokov od banky nežiadala a išlo o jej prvú skúsenosť s touto bankovou
službou vôbec. Tieto skutočnosti boli zároveň dôvodom prečo sa už neobrátila na iný bankový subjekt V

súvislosti s ukončením predmetného úverového vzťahu, tento vyhodnotila ako jednoznačne nevýhodný
a následne sa rozhodla požiadať banku o vrátenie sporných poplatkov, ktoré sú spôsobom, akým
si banky pravdepodobne vynahrádzajú iné svoje finančné straty a reálne neodzrkadľujú náklady, či
administratívne úkony, súvisiace výlučne s tou-ktorou konkrétnou bankovou službou konkrétnemu
klientovi.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Poukázal na písomné vyjadrenie, ktoré predložil súdu. Zákaz nerovnováhy v spotrebiteľských
zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky týkajúceho sa hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, pokiaľ sú určité a zrozumiteľné a boli individuálne dojednané. Žalobkyňa sa s týmito
podmienkamioboznámilaužvopredamohlaovplyvniťichobsah.Tovlastnesvedčíajotom,žežalobkyni

bol znížený poplatok za poskytnutie úveru na jej žiadosť. Poplatok za poskytnutie úveru bol individuálne
dohodnutý. Pokiaľ sa týka poplatkov za vedenie úveru, tak k zmene právnej úpravy došlo počnúc júnom
2013, túto skutočnosť banka akceptovala a ďalšie poplatky neúčtovala. V tej dobe to bolo zákonom
prípustné. Žalobkyňa túto skutočnosť podpísala v samotnom vyhotovení zmluvy a do doby podania
návrhu voči tomu nenamietala.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Takisto trvá aj na
stanovisku zo dňa 28.10.2014. Požiadala o odpustenie poplatku v súvislosti s uzatvorením úverovej
zmluvy potom, čo bola uzrozumená pracovníčkou Č., pobočka C., že ani ako dlhoročná klientka banky,

nemánároknaodpusteniepoplatkuzaposkytnutieúverustým,žemôžepožiadaťoodpusteniepoplatku
zaposkytnutieúveru,musívyplniťformulár.Kpodpisuúverovejzmluvydošloažpotom,čoprebehlocelé
schvaľovacie konanie ohľadom toho, či jej odpustia poplatky, či jej banka schváli úver alebo neschváli.
Žiadosť o odpustenie poplatku za poskytnutie úveru podala ešte predtým, než bola podpísaná úverová
zmluva a úver jej bol poskytnutý. Zaplatila poplatky bezdôvodne a za to jej nebola poskytnutá adekvátna

služba. Nevie posúdiť z čoho vlastne tie poplatky pozostávali.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ako vyplýva z § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 3 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. ( s odkazom na § 52 až 54
Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ako už bolo uvedené vyššie predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

zaplateného poplatku za poskytnutie úveru a poplatkov za vedenie úverového účtu žalobcovi.

V ďalšom sa teda súd zaoberal vyhodnotením dojednaného poplatku za poskytnutie úveru v sume 372,-
eur ako aj poplatkov za vedenie úverového účtu spolu v sume 18,- eur v zmysle príslušných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v

čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).

V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

Poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný v zmluve, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňou napadnutým poplatkom je odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v poskytnutí úveru v
sume 372,- eur, ktorý bol jednorazovým poplatkom. Samotná výška poplatku tak presahuje o 60,03 eur
výšku jednej mesačnej splátky úveru, ktorá bola dojednaná v sume 311,97 eur.

Pokiaľ ide o samotnú odplatu za poskytnutie úveru, v danom prípade žalobkyni nebola reálne poskytnutá

žiadna služba. Uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol osobitnú službu, resp. samotnou
kauzou úverovej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov v danom prípade spotrebiteľovi, a to za
odplatu vo forme úrokov. Uvedenú odplatu však dodávateľ nemôže inkasovať už pri poskytnutí úveru.

Ustanovenie čl. IV. úverovej zmluvy tak umožňuje inkasovať poplatok (presahujúci výšku splátky) už pri
poskytnutí úveru.Uvedená formulácia typovej spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je preto podľa názoru súdu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa

považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).

Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje
inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Odvolací súd vyjadril tiež názor, že slovenská
právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku
spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť
dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto

zmysle sa zdá, že je tu ešte väčšie nebezpečenstvo ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v rámci
ktorej existuje predsa len kontrola zo strany exekučného súdu. (rozsudok Krajského súdu Prešov z 21.
novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011)

V danom prípade poplatok za poskytnutie úveru v čl. IV. zmluvy v sume 372,- eur predstavuje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa.

Súd zároveň dodáva, že poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie
nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 372,- eur. Dá
sa iba predpokladať predpokladať, že uvednený poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie
zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd

považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si
spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.

Súd poukazuje v danej súvislosti na Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
(Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje
zíver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné ak banka od

spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým
spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej
však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého
pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie

vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v
otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť
úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu
ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery,
ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský

súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienkastanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná
a voči spotrebiteľom neúčinná.

V súvislosti s zvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 18Co 109/2011 zo dňa 21.11.2012.

Zníženie poplatku za poskytnutie úveru zo strany žalovaného, ako určitý ústupok voči žalobkyni,
nemožno považovať za možnosť žalobkyne meniť zmluvné ustanovenia predloženého formulára alebo
za individuálne dojednávanie zmluvných podmienok. Poplatok aj vo výške v zmluve uvedenej súd
považuje za neprijateľný z vyššie uvedených dôvodov.

Žalobkyňa tak od žalovaného nedostala za zaplatený poplatok žiadne plnenie. Ak je neplatné pre

neprijateľnosť zmluvnej podmienky poskytnutie poplatku vo výške 372,- eur, potom plnenie, ktoré
prijal žalovaný od žalobkyne, je plnením prijatým bez právneho dôvodu, čo je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., a ktoré sa musí vydať v zmysle ust. § 451
ods. 1 Obč. zák

Pokiaľ ide o nárok na poplatky za vedenie úverového účtu v sume 18 eur (2 eur x9 mesiacov) súd

považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je

vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania

o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalobkyňa ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť žalovanému ako veriteľovi poplatok za vedenie
úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalobkyňa bola

povinná platiť žalovanému ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu
úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má
za to, že keď žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako
sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala
žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatilažalovanému ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalobkyňu ako spotrebiteľa a
dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatok a poskytnutie
úveru v sume 372 eur, ako aj poplatky za vedenie úverového účtu spolu v sume 18 eur ako neplatné pre

rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyni na základe tejto neplatnej časti zmluvy vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa cit. ust. § 451 Občianskeho zákonníka vzniknutého plnením z neplatného právneho dôvodu.
Pokiaľ ide o výšku obohatenia žalovaného, táto predstavuje od žalobkyne inkasovanú sumu poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 372,- eur a poplatku za správu úverového účtu spolu v sume 18,-

eur účtovaného za obdobie september 2012 až máj 2013. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe
žalobkyne v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na vydanie sumy 390,- eur zaviazal
žalovaného.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná, ktorá bola vo veci plne úspešná, žiadne trovy konania nežiadala priznať, trovy konania v
zákonnej lehote nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto žalovanej súd
ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.