Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238538
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112238538.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32
996 187, zastúpený: JUDr. Mária Ďurajová, advokátka, Námestie 1.mája 11, 048 01 Rožňava, proti
odporcovi: SK Lystra-mont, s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 45 522 456, zastúpený: Mgr.
Branislav Samec, advokát, Sad SNP 8, 010 01 Žilina, o zaplatenie 24.634,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.634,60 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania

vo výške 52,54 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania
vo výške 52,54 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 31.10.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 24.634,66
Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok odporcu realizovať práce na stavbe obytnej zóny v
Chorvátskom Grobe. Dielo v podobe uloženia betónovej zmesi malo byť zrealizované dodávkou stavby
na kľúč s termínom ukončenia prác 15.05.2012. Cena bola dohodnutá vo výške 40.000,- Eur bez DPH.

Dňa 25.04.2012 bola uskutočnená ohliadka staveniska a dňa 26.04.2012 navrhovateľ protokolárne
stavenisko odovzdal odporcovi, ktorý ho prevzal. Odporca nepostupoval v súlade so zmluvou.
Bezprostredne po odovzdaní staveniska navrhovateľ listom zo dňa 27.04.2012 dôrazne upozorňoval
odporcu na dodržiavanie podmienok zmluvy o dielo. Navrhovateľovi bolo totiž stavebným dozorom
signalizované, že odporca nedodržuje technologický postup betonáže a namiesto strojného gletovania
používa gletovanie ručné. Preto navrhovateľ odporcu upozornil na porušenia zmluvy s výzvou, aby
pokračoval v realizácii diela za prísneho dodržania postupu a podmienok zmluvy. Zároveň odporcu

upozornil, že v opačnom prípade uplatní náhradu škody a majetkové sankcie. Odporca namiesto toho,
aby urýchlene pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov, bez akéhokoľvek upovedomenia dňa 27.04.2012stavenisko opustil. Odporca tak konal v rozpore so zmluvou aj ustanoveniami Obchodného zákonníka
a svojim nezodpovedným konaním vystavil navrhovateľa pohotovostným situáciám a náhradným
riešeniam, aby nevznikali ďalšie škody z titulu nedokončeného diela. V dôsledku porušenia zmluvných

povinností odporcom konečný odberateľ spoločnosť UNIQSTECH, a.s., Bratislava betónovú plochu od
navrhovateľa vôbec neprevzal, a to z dôvodu nekvalitne odvedenej práce odporcu a dal vybúrať celú
poškodenú plochu. Odporca tak svojim konaním spôsobil navrhovateľovi ujmu, ktorá spočívala v tom,
že navrhovateľ musel zabezpečiť ďalší materiál - betónovú zmes, čo viedlo k vzniku nákladov, ktoré
sú v priamej súvislosti s konaním odporcu. Osobitným listom navrhovateľ uplatnil u odporcu náhradu

škody vo výške 11.634,66 Eur, ktorá pozostáva z faktúry za dodávku betónovej zmesi v sume 9.439,56
Eur, a z dvoch faktúr za dodávku HUMIX 50 vo výške 2 x 3.168,- Eur, ktoré boli znížené dobropisom
na sumu 4.140,96 Eur, a teda fakturovaná suma spoločnosti BETONMIX, s.r.o., predstavuje 2.195,10
Eur. Ďalej navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu zmluvných majetkových sankcií vo výške 13.000,-
Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 1.000,- Eur ako zmluvnej pokuty v sadzbe 0,5 % z ceny diela za každý
deň zdržania s odovzdaním diela v dohodnutom termíne za prvých 5 dní od 16.05. do 20.05.2012 a zo

sumy 12.000,- Eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu v sadzbe 2 % za každý ďalší deň až do výšky 15
% z ceny diela za zdržanie s odovzdaním diela v dohodnutom termíne. Okrem istiny navrhovateľ žiada
priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.08.2012 do zaplatenia.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že prílohou uzavretej zmluvy o dielo mala byť cenová
ponuka odporcu zo dňa 01.12.2011, pričom zmluva mala mať až dve prílohy č. 1, a to cenovú ponuku

a harmonogram vykonávania diela. Navrhovateľ pritom predložil zmluvu bez týchto príloh. Z obsahu
predmetnej cenovej ponuky pritom vyplýva, že cena za vykonanie 1 m2 prác bola dohodnutá vo
výške 3,60 Eur bez DPH. Zo zmluvy nie je možné určiť celkovú výmeru komunikácií a chodníkov,
na ktorých sa uvedené práce mali vykonávať. Tu by bolo možné odvodiť len z celkovej dohodnutej
ceny vo výške 40.000,- Eur bez DPH, čo pri cene 3,60 Eur za m2 bez DPH zodpovedá záväzku na

vybudovanie komunikácií v rozsahu 11.111,11 m2 a odporca bol presvedčený, že toto číslo predstavuje
aj skutočný rozsah diela. Odporca začal dielo podľa zmluvy vykonávať, avšak bezprostredne potom
fyzickým zameraním staveniska zistil, že celkový rozsah plôch, na ktorých mal vykonať práce, bol cca
17.000 m2, na čo navrhovateľa bezodkladne upozornil a žiadal úpravu zmluvy. V zápise v stavebnom
denníku odporca uviedol, že zatiaľ zastavuje betónovanie a gletovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné

podmienky v dodatku k zmluve. Keďže navrhovateľ túto oprávnenú požiadavku odmietol, odporca
ukončil vykonávanie diela z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy. Dôvodom opustenia staveniska tak
nebolo upozornenie na porušovanie povinnosti, ako to tvrdí navrhovateľ, ale zistenie, že navrhovateľ
odporcu pri rokovaniach uviedol do omylu vo vzťahu ku skutočnému rozsahu záväzku. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia a záväzok zaplatiť cenu. V prípade absencie

týchto zložiek je zmluva neplatná. Zároveň podľa §-u 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Medzi účastníkmi síce došlo k dojednaniu o predmete
plnenia, toto však bolo neurčité z dôvodu absencie exaktného vymedzenia záväzku v rozsahu m2 prác,
ktoré má navrhovateľ realizovať. Toto malo samozrejme vplyv aj na výšku dojednanej ceny diela a
ovplyvnilo by aj termín odovzdania diela. Zmluva obsahovala len popis činnosti, ktoré mal navrhovateľ

realizovať, nie však rozsah týchto činnosti, a to ani v obsahu zmluvy, ani žiadnym odkazom na jej prílohu.
Jedná sa tak o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá pôsobí zo zákona a súd na ňu
prihliada ex offo. Namietať absolútnu neplatnosť môže každý. Pri skutočnej výmere plôch v rozsahu
17.000 m2 by cena diela podľa cenovej ponuky mala predstavovať 61.200,- Eur bez DPH. Ak by sa
mala akceptovať cena 40.000,- Eur, tak by pri skutočnej výmere plôch cena za m2 predstavovala 2,35

Eur za m2 a pri takejto cene by odporca nemal záujem dielo vykonávať. Preto sa odporca listom
svojho právneho zástupcu zo dňa 22.08.2012 dovolal absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo a neuznal
uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody. Okrem toho odporca má vedomosť, že investor nikdy
nežiadal vybúranie plochy, ktorú odporca dňa 27.04.2012 vybudoval v rozsahu cca 1.000 m2. Táto
plocha nebola vybúraná a nebola nahradená novou plochou. Čo sa týka náhrady škody, navrhovateľ

tvrdí porušenie zmluvných povinností odporcom, ktorý mal nekvalitne vybudovať betónovú plochu,
ktorú investor údajne neprevzal. O týchto skutočnostiach však navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz
a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi deklarovaným protiprávnym konaním odporcu a vznikom
škody. Navrhovateľ tiež nepredložil doklady preukazujúce nákup nového betónu a predložil len faktúry
na nákup betónovej zmesi a drátkov, ktoré boli použité pri betónovaní odporcom. Odporca preto žiada

návrh v celom rozsahu zamietnuť.Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomných vyjadreniach trvala na podanom návrhu. Navrhovateľ
nesúhlasí, že by sa malo jednať o absolútne neplatný právny úkon zmluvy o dielo. Zmluva o dielo
je perfektná so všetkými podstatnými a ďalšími náležitosťami. Odporca fyzicky potvrdil platnosť a

účinnosť zmluvy vykonaním ohliadky miesta realizácie, podpísaním preberacieho protokolu o prevzatí
staveniska, čím potvrdil aj platnosť dohody ohľadom ceny diela. Žalovaný svoje povinnosti porušil
podstatným spôsobom tým, že dielo nedokončil, svojvoľne opustil stavenisko, pričom bol upozornený
na nekvalitnú prácu a nedodržanie technologického postupu. O upozorneniach svedčia záznamy v
stavebnom denníku, ktoré odporca ignoroval. Odporca tak porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo

záväzkového vzťahu a je povinný nahradiť spôsobenú škodu. Neplatnosti právneho úkonu sa nemôže
dovolávať ten, kto túto neplatnosť sám spôsobil. Škoda navrhovateľovi vznikla vynaložením nákladov
na betón, ktorý svojimi prácami odporca znehodnotil, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu betónovej
zmesi a prasklinám, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie a výhrad investora. Potom, ako odporca
svojvoľne opustil stavenisko a neodstránil vady, znemožnil odporca navrhovateľovi dielo dokončiť.
Hlavný dodávateľ následne práce neprevzal a pre nekvalitu prác navrhovateľovi nezaplatil. Námietky,

že odporca v stavebnom denníku namietal cenu diela, sú irelevantné, pretože súčasťou zmluvy cenová
ponuka nebola a naopak cena diela bola fixne dohodnutá priamo v zmluve. Ak odporca chcel v súlade
so zmluvou uplatňovať voči druhej zmluvnej strane nejaké právo, potom uplatnenie tohto práva podľa
zmluvy musí mať formu osobitného úkonu - doporučený list, fax a podobne, inak sa má za to, že právo
nebolouplatnené.Odporcatým,žeakosubdodávateľnavrhovateľasvojvoľneopustilstavenisko,vystavil

navrhovateľaneriešiteľnejsituácii,čoviedloktomu,žeinvestornavrhovateľovineumožnildielodokončiť.
Za betón, ktorý navrhovateľ zaplatil, investor navrhovateľovi nezaplatil, čo predstavuje škodu na strane
navrhovateľa. Podľa Článku IV. zmluvy, pokiaľ zhotoviteľ spôsobí škodu svojou činnosťou, je povinný
ju v plnej výške uhradiť. Objednávateľ ju môže jednostranne určiť a odpočítať ju z predmetu diela. V
súlade s týmto článkom navrhovateľ určil škodu a uplatnil ju voči odporcovi.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych
zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, písomných vyjadrení účastníkov,
zmluvy o dielo, zápisov v stavebnom denníku, faktúr, korešpondencie účastníkov, projektovej
dokumentácie a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 23.04.2012 uzatvoril navrhovateľ ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo

č. 1/Ing.La/2012/Chorv.Grob. Predmetom zmluvy je záväzok realizovať uloženie betónovej zmesi na: a)
prístupovej komunikácii s chodníkom a b) vnútroareálovej komunikácii s chodníkom. V práci sú zahrnuté:
uloženie betónovej zmesi merané rotačným laserom, zavibrovanie betónovej zmesi, gletovanie s
metličkovou úpravou, obvodová izolácia obojstranná po celej dĺžke cesty a narezanie dilatačných špár,
a to na základe cenovej ponuky zhotoviteľa zo dňa 01.12.2011. Dielo bude zrealizované formou dodávky

„stavba na kľúč“. Zhotoviteľ garantuje, že predmet plnenia podľa zmluvy obsahuje všetko, čo je treba k
riadnemu vykonaniu prác, výkonov a diela, že je správne a úplne kalkulovaná, že ceny vo výkonových
a cenových súpisoch alebo na iných miestach v zmluve sú postačujúce, aby boli úplne a dostatočne
kryté všetky výdaje vyplývajúce alebo súvisiace s jeho zmluvnými záväzkami. Celková cena bola určená
sumou 40.000,- Eur bez DPH, cena je stanovená ako pevná cena najvyššia prípustná, prekročiteľná iba

zapodmienokdohodnutýchvtejtozmluve.Cenazahrňujevšetkynákladyzhotoviteľaspojenésúplnýma
bezchybným dokončením diela, vrátane nákladov na zariadenie staveniska, likvidáciu odpadu a čistenie
staveniska. Nad túto cenu zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi iba tie práce navyše, ktorých rozsah a cena
budú pred zahájením prác odsúhlasené formou dodatku k tejto zmluve, prípadne akceptačného listu.
Čas plnenia bol dohodnutý so začiatkom prác 25.04.2012 a ukončením prác 15.05.2012. Zhotoviteľ

sa zaväzuje dielo vykonať podľa časového harmonogramu, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Odovzdanie
projektovej dokumentácie zhotoviteľovi zaisťuje objednávateľ. Po celú dobu výstavby bude zhotoviteľ
viesť stavebný denník. Zápisy v stavebnom denníku majú len informatívny a evidenčný charakter a
sami o sebe nezakladajú práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ si niektorá zo zmluvných strán
uplatňuje voči druhej zmluvnej strane nejaké právo, potom toto uplatnenie musí mať formu osobitného

úkonu (doporučený list, fax a podobne), inak majú zmluvné strany za to, že právo nebolo uplatnené.
Zhotoviteľ prehlasuje, že sa zoznámil so všetkými podkladmi, ktoré mu boli objednávateľom poskytnuté,
so staveniskom a miestnymi podmienkami pre vykonanie stavby, proti ktorým nemá námietky. Zhotoviteľ
si je vedomý toho, že v priebehu výstavby nemôže uplatňovať nároky na úpravu zmluvných podmienok
z dôvodov, ktoré mal a mohol ako odborne spôsobilá firma zistiť pri zoznámení sa so všetkými dokladmi

a staveniskom. Dielo, ktoré má byť vykonané, je určené čo do povahy a rozsahu zmluvou o dielo,projektovou dokumentáciou, prílohami k zmluve, právoplatným stavebným povolením, technickými
a hygienickými normami a nadväzujúcimi predpismi. Pokiaľ zhotoviteľ spôsobí svojou činnosťou na
stavbe škodu objednávateľovi alebo ostatným účastníkom výstavby, je povinný ju v plnej výške uhradiť.

Zhotoviteľ je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý
deň zdržania s odovzdaním diela po dohodnutom termíne za prvých 5 dní a 2 % za každý ďalší jeden
deň až do výšky 15 %. Podľa Článku XIII. bod 1, pokiaľ by zhotoviteľ na svoje prác nenastúpil alebo by
bol s ich vykonaním v jasnom meškaní, ktoré by ohrozovalo termín dokončenia, vyzve ho objednávateľ,
aby svoju prácu zintenzívnil a stanovil mu primeraný termín. Pokiaľ zhotoviteľ ani do 24 hodín po výzve

nepodnikne kroky k zintenzívneniu svojej práce, je objednávateľ oprávnený od zmluvy o dielo odstúpiť
a zhotoviteľa zo stavby vykázať. V prípade, ak si bude investor stavby uplatňovať náhradu škody,
prípadnepenálevyplývajúceztakéhotokonaniazhotoviteľa,objednávateľsitietouplatnívplnejvýškena
zhotoviteľovi, a preto je pre tento prípad vylúčená účinnosť ustanovenia §-u 379 Obchodného zákonníka
druhej vety. Podľa Článku IV. zhotoviteľ prehlasuje, že si prezrel a preskúmal stavenisko a jeho okolie
a všetky dostupné informácie v súvislosti s ním, a že sa presvedčil o ich stave a povahe vrátane

podpovrchových podmienok. Podľa Článku XIV. bod 3 objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy, pokiaľ
zhotoviteľ neodstráni v priebehu plnenia nedostatky svojich prác, na ktoré bol písomne upozornený v
termíne v písomnom upozornení uvedenom, čo sa hodnotí pre tento prípad ako podstatné porušenie
jeho zmluvných povinností a podľa bodu 4, ak zhotoviteľ aj napriek písomnému upozorneniu vykonáva
svoje práce neodborne alebo v rozpore s projektovou dokumentáciou, alebo používa k splneniu svojho

záväzku chybné, prípadne iné než schválené materiály, čo sa hodnotí ako podstatné porušenie jeho
zmluvných povinností.

Podľa technologického postupu pri betonáži komunikácií vypracovaného odporcom predstavuje činnosť
odporcu uloženie betónovej zmesi, zavibrovanie, meranie rotačným laserom, šanelovanie, povrchovú
metličkovú úpravu, rezanie dilatačných škár a asfaltovanie dilatačných škár.

Dňa 26.04.2012 podpísali účastníci Protokol o odovzdaní a prevzatí staveniska. Podľa protokolu
odovzdávajúci navrhovateľ odovzdáva odporcovi stavenisko bez akýchkoľvek prekážok, ktoré by bránili
preberajúcemu stavenisko prevziať a začať prevádzať práce dohodnuté v zmluve o dielo.

Podľa zápisu zo dňa 27.04.2012 A. H. v stavebnom denníku uviedol, že prebehlo uloženie betónovej
zmesi cca 450 m2 s ručným gletovaním s metličkovou úpravou. Po upozornení investorom je

požadovaná úprava povrchu strojným hladením a s následnou metličkovou úpravou, preto sa zatiaľ
zastavuje betónovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné podmienky v dodatku k zmluve s úpravou termínu
dokončenia. Práce naviac strojným hladením ďalších cca 350 m2.

Podľa ďalšieho záznamu zo stavebného denníka z tohoto dňa, objednávateľ žiada zhotoviteľa SK Lystra,
s.r.o., realizovať uloženie betónovej zmesi v zmysle zmluvy o dielo, kde sa zaviazal realizovať uloženie

betónovej zmesi so zameraním rotačným laserom, pričom rotačný laser nepoužil. V zmluve nie je
špecifikované, že sa má gletovať ručne.

Podľa záznamu z 27.04.2012 technický dozor investora dôrazne žiadal dodávateľa betónovej cesty, aby
pri spracovaní betónovej zmesi používal hladičky na zagletovanie betónu a tým dodržal technologický
postup. Podľa ďalšieho záznamu z tohoto dňa technický dozor investora zistil, že dodávateľ nedal

predpísané množstvo drátkov do betónu.

Listom zo dňa 27.04.2012, ktorý podľa podacieho lístka bol ten istý deň navrhovateľom doručovaný
odporcovi, upozornil navrhovateľ odporcu na nedodržanie podmienok zmluvy o dielo, a to na nekvalitnú
prácu, ručné gletovanie namiesto strojného gletovania a ďalšie nedostatky. Preto vyzýval odporcu na
odstránenie týchto nedostatkov a na okamžité pokračovanie v plnení zmluvy, inak bude navrhovateľ

postupovať podľa zmluvy vrátane možnosti odstúpiť od zmluvy a zhotoviteľa zo stavby vykázať. Zároveň
upozornil odporcu na možnosť uplatňovať náhradu škody.Listom zo dňa 30.04.2012 navrhovateľ odstúpil od zmluvy uzatvorenej s odporcom z dôvodu, že
odporca podstatne porušil dojednania uvedené v zmluve. Odporca namiesto toho, aby vytýkané zistené
nedostatky odstránil a pokračoval v plnení diela, svojvoľne dňa 27.04.2012 opustil stavenisko.

Listom zo dňa 03.05.2012 predložil navrhovateľ odporcovi fotodokumentáciu trhlín na betónovej ploche
s tým, že investor dal vybúrať celú poškodenú betónovú plochu. Zároveň odporcu upozornil, že všetky
náklady s tým spojené odporcovi vyčísli. Prílohou listu sú fotografie prasklín na betónovej ploche.

Listom zo dňa 03.08.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu na náhradu škody spôsobenej na stavbe vo
výške 11.634,66 Eur s tým, že spoločnosť UNIQSTECH, a.s., betónovú plochu neprevzala a nepreplatila
cenu z dôvodu nekvalitne odvedenej práce. Škoda predstavuje dodanú betónovú zmes a dodané

drátenky. Zároveň voči odporcovi uplatnil právo na majetkové sankcie podľa zmluvy vo výške 13.000,-
Eur. Celkovú vyčíslenú sumu žiadal navrhovateľ uhradiť v lehote 60-tich dní od obdržania listu.

Listom zo dňa 22.08.2012 právny zástupca odporcu reagoval na výzvu na náhradu škody. V tomto
uviedol, že z dôvodu chýbajúcej podstatnej náležitosti sa odporca dovoláva absolútnej neplatnosti
uzatvorenej zmluvy o dielo, a to z dôvodu absencie exaktného vymedzenia rozsahu záväzku odporcu.

Preto odporca neuznáva nárok na náhradu škody a keďže stranám z neplatnej zmluvy nevznikli ani
práva a povinnosti, neuznáva ani nárok na zmluvnú pokutu.

Spoločnosť BETONMIX, s.r.o., fakturovala navrhovateľovi dodávku materiálu označeného ako HUMIX
50 dvomi faktúrami, každou na sumu 3.168,- Eur. Následne vystaveným dobropisom táto spoločnosť
dobropisovala navrhovateľovi sumu 4.140,96 Eur.

Spoločnosť MAX-beton, s.r.o., fakturovala navrhovateľovi dodávku betónovej zmesi na stavbu Čierna
voda zo dňa 27.04.2012 faktúrou na sumu 9.439,56 Eur.

Podľa cenovej ponuky zo dňa 01.12.2011 je cena za 1 m2 prác na komunikácii v Čiernej vode vo výške
3,60 Eur.

Podľa e-mailovej správy doručoval navrhovateľ odporcovi odstúpenie od zmluvy dňa 30. apríla

2012. Zároveň podľa podacieho lístka bola poštová zásielka zasielaná navrhovateľom odporcovi dňa
03.05.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľa do súdneho spisu predložila Zmluvu o vzájomnom započítaní
pohľadávok uzatvorenú medzi navrhovateľom a spoločnosťou UNIQSTECH, a.s., dňa 14.02.2012
vrátane faktúr, ktoré sú predmetom tohto započítania. K tomuto zápočtu však došlo niekoľko mesiacov

pred uzatvorením zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, a teda tieto doklady sa právneho vzťahu
navrhovateľa a odporcu netýkajú.

Podľa predloženej výdajky zo dňa 26.03.2012 spoločnosť BETONMIX, s.r.o., prostredníctvom
spoločnosti SWEET, s.r.o., odovzdala pánovi H. tovar označený ako polymix 18 mm.

Dňa 18.05.2012 uzatvorila spoločnosť UNIQSTECH, a.s., ako objednávateľ s navrhovateľom ako

zhotoviteľom Dohodu o zrušení zmluvy o dielo zo dňa 27.09.2011. Podľa tejto dohody sa zmluvné strany
dohodli na zrušení zmluvy o dielo s tým, že všetky nároky vyplývajúce zo zmluvy budú vysporiadané
najneskôr do 3 mesiacov od podpisu dohody.

Spoločnosť UNIQSTECH, a.s., listom zo dňa 19.03.2014 oznámila súdu, že zmluvný vzťah s
navrhovateľom bol ukončený dohodou. Jediným dôvodom ukončenia boli nedostatky zistené na

realizovaných prácach, ktoré realizoval navrhovateľ prostredníctvom subdodávateľa. Pri realizácii prác vštádiu betónovej cesty vykazovali práce zjavné nedostatky, ktoré bolo potrebné ihneď odstrániť. V rámci
technického dozoru boli signalizované závažné nedostatky na prácach, ktoré realizoval navrhovateľ
cez svojho subdodávateľa, ktoré zjavne nedokázali odstrániť. V záujme minimalizácie sankčných

postihov sa snažili zmierlivo vyporiadať vzájomné vzťahy tak, aby sa dohodli s navrhovateľom na
zmluvnom ukončení obchodno-právneho vzťahu. Dohoda bola naplnená tým, že po uzavretí zmluvy
neboli uplatňované finančné nároky zo strany navrhovateľa, teda neboli uplatňované nároky za práce
na stavbe povrchovej úpravy betónovej cesty, a UNIQSTECH, a.s., neuhrádzal náklady, ktoré vznikli
navrhovateľovi, spojené s dodávkou betónovej zmesi a tieto navrhovateľ znášal sám. Zo strany

UNIQSTECH, a.s., po uzavretí dohody nedošlo k žiadnemu plneniu. UNIQSTECH, a.s., tak na jednej
strane nepristúpil k sankcionovaniu navrhovateľa titulom neodstránenia nedostatkov na diele a na
druhej strane nezaplatil navrhovateľovi za dve etapy cesty v súvislosti s povrchovou úpravou, ktoré
neboli realizované v požadovanej kvalite a obsahovali vady. Závažnosť nedostatkov a upozornenie
na nedostatky - zhluky, zlé spracovanie betónu, zjavne viditeľné nekvalitné gletovanie, betónovanie v
rozpore s požiadavkami, viedli k takému postupu spoločnosti UNIQSTECH. V súvislosti s ukončením

zmluvného vzťahu s navrhovateľom neexistujú žiadne ďalšie doklady.

Z predloženej projektovej dokumentácie súd zistil výmery komunikácií v rámci diela podľa uzatvorenej
zmluvy medzi účastníkmi. Podľa prílohy E.2.2 sa jedná o vozovku prístupovej komunikácie o výmere
4.905 m2 a podľa ďalšieho výkresu o vozovku obslužných komunikácií o výmere 6.315 m2.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Cenová ponuka nebola

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale len jednostranným dokladom, ktorým bola ponúknutá cena za
vykonané práce. Cena však v zmluve bola dohodnutá ako pevná cena. Uplatnený nárok navrhovateľa
predstavuje jednak škodu a jednak zmluvnú pokutu. Škoda predstavuje škodu na dodanom materiáli.
Nejedná sa o nový betón ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania, ale o betón, ktorý bol
dodaný a ktorý na stavbe zabudoval odporca. Na betóne boli vady a navrhovateľovi vznikla škoda

ohľadom ceny tohto betónu, keďže zo stavby bol investorom vykázaný. Ku stavu realizovanej betónovej
plochy sa vyjadria svedkovia. Navrhovateľ uplatňoval reklamácie jednak zápisom v stavebnom denníku
a tiež e-mailom a písomne. Čo sa týka námietok ohľadom rozsahu diela, odporca potvrdil, že sa
oboznámil s dielom aj s jeho rozsahom a zmluvu podpísal. Nemôže tak namietať, že by mu rozsah diela
nebol známy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované odporcovi e-mailovou poštou 30. apríla 2012 a

následne poštou dňa 03.05.2012. Odporca podpisom zmluvy potvrdil, že sa oboznámil s projektovou
dokumentáciou a že mu rozsah prác bol zrejmý. Počas realizácie diela bol zápisom v stavebnom
denníku odporca upozornený, že má používať laser na zameranie betónu a tiež, že má používať strojové
hladičky. K návrhu odporcu na vykonanie ohliadky na mieste samom uviedla, že tento dôkazný návrh je
nehospodárny a nedôvodný, odporca zmluvu podpísal, mal k dispozícii všetky doklady a pred podpisom

zmluvy sa oboznámil aj so staveniskom, vedel teda o rozsahu diela. Podľa vyjadrenia investora bol
vzťah s navrhovateľom ukončený výlučne z dôvodov na strane odporcu, z dôvodu jeho nekvalitného
plnenia. Navrhovateľ uplatňuje náhradu škody za znehodnotený betón, ktorý mu investor na základe
poškodenia a porušenia povinnosti odporcom nezaplatil. Navrhovateľ tak uplatňuje len náklady, ktoré
vynaložil a ktoré mu neboli investorom nahradené. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v súlade so

zmluvou. Odporca v rozpore so zmluvou, s Obchodným zákonníkom aj s obchodnými zvyklosťami dielo
vykonával nekvalitne a následne stavenisko svojvoľne opustil, čím navrhovateľa vystavil situácii, kedy
musel znášať sankcie investora. Tieto sa premietli do nezaplatenia ceny dodaného materiálu na stavbe.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pred uzatvorením zmluvy s pánom H. 2 - 3-krát celú stavbu
prešiel. Cenovú ponuku zaslal pán H. s tým, že následne sa dohodli, že nebudú riešiť jednotkovú cenu,

alecenuakocelokzacelédielovovýške40.000,-Eur.Zmluvuodielopripravovalnavrhovateľanásledne
ju e-mailom zaslal pánovi H.Ú. predtým, ako ju podpísal. Odporca na stavbu nastúpil a stavenisko
zápisom v preberacom protokole prevzal. Po začatí prác mal technický dozor výhrady a práce zastavil.
Gletovanie betónu malo byť robené strojom, a napriek tomu to pán H. robil ručne. Druhý pás potom začal
robiť strojom. Celkovo urobili asi 800 m2. Plocha však bola zle zavibrovaná a betón popraskal. Okrem

toho neskoro realizovali dilatačné špáry. Následne boli pánovi H. zasielané e-maily a žiadosti o nápravu
jeho prác. K náprave však nedošlo a pán H. sa zbalil a zo stavby bez vysvetlenia odišiel. Následne
investor zo stavby vykázal aj navrhovateľa. Betón, ktorý pán H. realizoval, nebol vybúraný, avšak
investor ho nezaplatil, nakoľko za taký zlý betón odmietol zaplatiť. Pán H. mal pred podpisom zmluvy kdispozícii celú projektovú dokumentáciu a videl aj pôdorys stavby. Okrem toho niekoľkokrát stavenisko
prešiel. Navrhovateľ pre spoločnosť UNIQSTECH, a.s., realizoval práce na základe zmluvy. Ukončenie
vzťahu s touto spoločnosťou súviselo s nedodržaním zmluvných záväzkov zo strany odporcu. Dodávku

betónu navrhovateľ zabezpečil od spoločnosti MAX-beton, s.r.o., ktorej dodávku aj zaplatil. Spoločnosť
UNIQSTECH túto dodávku nezaplatila. V súvislosti s ukončením prác sa vyhrážali vymáhaním penále
za nedodržanie zmluvných záväzkov, a preto sa radšej rozišli v dobrom a záležitosti ďalej neriešili. K
dohode o cene vo výške 40.000,- Eur došlo najskôr ústne, pričom o cene sa s pánom H. dohadovali
jednak na mieste samom a jednak následne telefonicky a potom sa cena preniesla do písomnej zmluvy.

Čo sa týka železných drátkov, podľa výdajky boli tieto drátky odovzdané pánovi H. a tento mal následne
zabezpečiť ich položenie do betónovej cesty. Tieto drátky navrhovateľ zaplatil a následne ich odovzdal
pánovi H.. Podľa zmluvy odporca nemal robiť asfaltový betón, ale mal realizovať len betóny.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení. Odporca naďalej namieta
absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo. Z tejto zmluvy nemohol vzniknúť navrhovateľovi žiaden nárok
na náhradu škody, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty. Doručenie odstúpenia od zmluvy odporca

nespochybňuje. Odporca nevie uviesť presný dátum, kedy mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené.
Odporca trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v tom smere, že celková plocha, ktorú mal
realizovať, bola 17.000 m2 a súčasťou diela mali byť aj chodníky. Vzhľadom na rozpory ohľadom
výmery, ktorú mal realizovať odporca, navrhuje odporca vykonať ohliadku na mieste samom, aby sa
zistila skutočná výmera plôch, ktoré sa mali podľa zmluvy o dielo realizovať. Asfaltové betóny, ktoré

spomínalsvedokA.,nebolipredmetomzáväzkuodporcu,keďžeodporcažiadneasfaltovébetónynerobí.
Predmetom záväzku odporcu mala byť aj ďalšia plocha, ktorá je na pozemkoch medzi jednotlivými
domami o výmere 6.584 m2 a plocha 1.032 m2, ktorá predstavuje výmeru chodníkov. Odporca žiada
návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže zmluva je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.
Obchodné právo je postavené na zmluvnom princípe a bez zmluvných povinností odporca nemohol

žiadnu povinnosť porušiť, a teda nemohol vzniknúť navrhovateľovi ani nárok na náhradu škody, ani na
zaplatenie zmluvnej pokuty.

Konateľ odporcu S. H. na pojednávaní uviedol, že vzťah s navrhovateľom v mene odporcu zabezpečoval
jeho otec. Na stavbe bol prítomný od 26.04., kedy mali začať betónovať. Betónovať sa začalo
27.04.2012. Betón spočiatku hladili ručne a následne strojovo. Na stavbe pracovali aj na druhý deň, kedy

rezali dilatačné špáry. Ďalej sa na stavbe nepracovalo, pretože podľa vyjadrenia jeho otca boli nejaké
záležitosti, ktoré boli nedoriešené, a malo sa pokračovať, až keď sa vyriešia. Vzťahy medzi účastníkmi
zabezpečoval jeho otec, ktorý má plnú moc na konanie v mene odporcu. Plocha, ktorú realizovali, tam
zostala a je v takom stave, ako ju urobili. Ako konateľ v mene odporcu podpísal aj protokol o odovzdaní
a prevzatí staveniska. Zmluvné záležitosti mal na starosti jeho otec. Pri betonáži sa postupovalo tak, že

mix doviezol betón, ktorý bol vyliaty, a na danom mieste ho odporca zarovnával. Vzhľadom na počasie,
kedy bolo viac ako 30°C, bolo nevyhnutné do betónu dolievať vodu. Vodu dolievali len pri prvom mixe
a následne dolievali plastifikátor. Myslí si, že technologický postup dodržali. Vo všeobecnosti platí, že
betónsahladíbuďručnealebosahladístrojnýmihladičkami.Bezohľadunato,akosahladí,sanásledne
metličková úprava robí vždy ručne. Na stavbe používali laser, keďže pred realizáciou diela si výšky

betónu museli vyznačiť na obrubníky, aby dodržali rovinnosť.

Svedok A. H. uviedol, že za spoločnosť odporcu podpisoval zmluvu s navrhovateľom na základe
písomnej plnej moci. Zmluvu podpísali potom, ako sa osobne stretol na stavbe so synom navrhovateľa a
neskôr so samotným navrhovateľom. Zmluva mu bola doručená e-mailom deň predtým, ako nastúpili na
stavbu. Zmluvu podpísal v deň, kedy začali vykonávať práce, teda zrejme 27.04.2012. Po začiatku prác

zistil, že nesedia m2 podľa pôvodnej ponuky, keďže počítali s výmerou cca 11.000 m2. Na mieste však
zistili, že sa jedná o viac ako 17.000 m2, ohľadom čoho urobil zápis do stavebného denníka, kde žiadal
zmenu ceny a zmenu termínu. Na stavbe urobili cca 1.000 m2 betónovej plochy, ktorá je tam doposiaľ.
Betónovú plochu realizovali štandardne, teda položenie betónu, zavibrovanie a hladenie. Hladenie robili
jednak ručne a jednak strojne. Voči práci a kvalite práce neboli žiadne námietky. Plochu v m2 pred

podpisom zmluvy nemeral, keďže dôveroval tomu, že výmera je určená správne. Skutočnú výmeru zistili
až po začatí vykonávania prác. Výmeru 11.000 m2 zistil od navrhovateľa alebo od jeho syna. S ohľadom
na túto výmeru bola určená cena vynásobením jednotkovou cenou, teda vo výške 40.000,- Eur. Práce
na stavbe realizovali len jeden deň. Prácu zastavil potom, ako zistili, že sa jedná o viac ako 17.000 m2.Technologický postup z ich strany bol dodržaný. Gletovanie, čo znamená zarovnanie betónovej vrstvy,
robili strojne popri krajoch a stred plochy sa robil ručne. Vyjadrenie navrhovateľa, že plocha musela byť
vybúraná, nezodpovedajú skutočnosti. V ten istý deň, kedy odišiel odporca zo stavby, bol zo stavby

vykázaný aj navrhovateľ, a to z dôvodu, že nedodržal množstvo drôtikov, ktoré mali byť pridané do
betónovej zmesi.

Svedok R. Ď. uviedol, že na základe vzťahu s navrhovateľom dodávali na stavbu betón. V ten
deň dodali celkovo cca 150 m3 betónu, pričom pán H. mal zabezpečiť jeho položenie a konečnú
úpravu. Neštandardné bolo, že pracovníci pána H. si zľahčovali prácu tým, že do betónu v niektorých

domiešavačoch pridávali vodu, čím ho čiastočne znehodnocovali. Mohlo to súvisieť s tým, že v ten deň
bolo veľmi teplo a zhotoviteľ by mal v takomto prípade zabezpečiť nástrek alebo zvlhčovanie betónu.
Väčšinou sa takýto betón hladí rotačnými strojovými hladičkami, je však možné hladiť ho aj ručne,
čo závisí od dohody s objednávateľom. Po prvej betonáži si všimol, že nebola urobená v dostatočnej
kvalite, betón zrejme nebol dostatočne zavibrovaný a na povrchu betónu bolo vidieť hrubé kamene.
Pri metličkovej úprave by k niečomu takému nikdy nemalo dôjsť. Betón dodávali na stavbu iba jeden

deň, keďže z dôvodu nekvalitne realizovanej betonáže bola stavba následne zastavená. Na betónovej
ploche boli viditeľné trhliny. Z ich strany bol dodávaný kvalitný betón. K príčinám prasklín sa vyjadriť
nevie. Môže to byť spôsobené povrchovou úpravou, ktorá nebola dostatočná, alebo tým, že sa do betónu
pridávala voda. Voda môže byť príčinou, pre ktorú betón následne popraskal. Pracovníkov pána H.
upozorňoval, aby do betónu nepridávali také veľké množstvo vody a upozorňoval ho tiež, že betón je

potrebné polievať vodou. Okrem prasklín sa betón na niektorých miestach odlupoval, čo bolo spôsobené
nekvalitnou povrchovou úpravou a tým, že betón bol polievaný v čase, kedy ešte nebol dostatočne
zatvrdnutý. V prípade predčasného polievania sa do betónu dostáva ďalšia voda, ktorá narušuje jeho
povrchovú vrstvu.

Svedok O.. R. U., ktorý pracoval pre spoločnosť UNIQSTECH, a.s., uviedol, že táto spoločnosť mala

uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom ako subdodávateľom. Betónovú cestu realizoval navrhovateľ s
tým, že všetky počiatočné práce ohľadom sporných vrstiev a osadenia obrubníkov boli v poriadku a
problémy vznikli až pri poslednej vrstve, ktorou bola betónová vrstva. Táto nebola realizovaná v súlade s
technologickým postupom a normami. O týchto skutočnostiach boli informovaní od svojich pracovníkov
na stavbe a následne to zistili aj na mieste. V tom čase boli zabetónované dve vrstvy, ktoré boli v rozpore

s požiadavkami investora. Cesta mala byť realizovaná tak, že mal byť urobený mechanický glet a na
vrchu mal byť uzatvárací nástrek. V prípade takýchto veľkých plôch sa gletovanie robí strojovo. Na
povrchubolametličkováúprava,avšakvzhľadomnanedostatkypripredchádzajúcichčinnostiachtobolo
bezpredmetné. V betóne boli zhluky, hniezda, ktoré boli spôsobené nekvalitou betónu alebo jeho zlým
spracovaním. Cesta nemala požadovanú rovinnosť a povrch akoby plával. Kvalita spracovania cesty

sa vymykala aj bežným odchýlkam v stavebníctve. Gletovanie sa síce môže robiť aj ručne, ale len na
ďaleko menších plochách v rámci dosahu dospelého muža, inak sa robí len strojom. Cesta bola široká
5 metrov, teda technicky bolo nemožné robiť gletovanie inak ako strojom. Keďže pán A. nebol schopný
dodržať celý objem diela, bol vzťah s ním ukončený s tým, že dve etapy na betónovej ceste mu neboli
zaplatené. Táto cesta následne nebola vybúraná, keďže na opätovné betónovanie a vybúranie by boli

potrebné enormne vysoké náklady. Otázka cesty sa bude riešiť až po ukončení výstavby. Pánovi A. boli
zaplatené všetky práce okrem betonáže. V tomto prípade okrem toho nebolo dodržané ani množstvo
drátkov, ktoré mali byť do betónu pridávané. Na betóne bolo voľným okom viditeľné, že je svetlejší ako
ostatné betónové plochy, k čomu mohlo dôjsť aj pri nedostatočnom zhutnení. Požadovanú kvalitu bolo
možné zabezpečiť aj odporcom navrhovaným technologickým postupom. V tomto postupe sa používa

termín šanelovanie, ktorý podľa názoru svedka predstavuje strojné hladenie betónu. Na túto činnosť sa v
rôznych krajoch Slovenska používa rôzne označenie. Dôvodom pre ukončenie vzťahu s navrhovateľom
bola nekvalita betónovej cesty najmä, čo sa týka spracovania a povrchovej úpravy betónu. Už pri laickom
pohľade je zrejmé, že betón nespĺňa potrebnú kvalitu. Akýkoľvek statik by ako dôvod určil aj nesprávny
pomer vody a cementu. Pridávanie drátkov, resp. dolievanie vody alebo plastifikátora do betónu vždy

rieši konečný zhotoviteľ danej stavby, teda ten, kto betón ukladá, keďže drátky sa do betónovej vrstvy
pridávajú až tesne predtým, ako sa betón pokladá na dané miesto.

Svedok O.. D. A., syn navrhovateľa, uviedol, že ako stavbyvedúci pre otca pracoval aj na predmetnej
stavbe. So zástupcom odporcu pánom H. J.., sa stretli aj pred podpisom zmluvy. Na rokovaní riešilitermíny, nástup na stavbu a cenu. Výmera bola zrejmá z projektovej dokumentácie, ktorú mal odporca
k dispozícii. Okrem toho spolu prešili celú stavbu a jednotlivé miesta, kde sa malo stavať, odporcovi
ukázali. K projektovej dokumentácii svedok uviedol, že výmera je zrejmá z výkresu označeného ako č.

2, číslo súpravy 6, podľa ktorého mal odporca robiť vozovku obslužných komunikácií - cementovaný
betón o výmere 6.315 m2. Z výkresu príloha E.2.2 mal odporca robiť vozovku prístupovej komunikácie
- cementovaný betón o výmer 4.905 m2. Z výkresu E.1.2 je zrejmé, že mal robiť rozšírenie komunikácie
- asfaltový betón o výmere 361 m2 a doplnenie krytu z asfaltového betónu o výmere 1.156 m2. S touto
dokumentáciou sa pán H. oboznámil a celý čas bola na stavbe v kancelárii. Na stavbu odporca prišiel

deň pred začatím betonáže, kedy spolu stavbu prešli. Merali jednotlivé výšky, aby zistili počet mixov
betónu, ktoré budú potrebné. Na druhý deň odporca betónoval a na ďalší deň narezal dilatačné špáry a
potom zo stavby odišiel. Voči jeho prácam boli viaceré námietky, betón praskol, na betóne sa vytváralo
cementové mlieko a cementová pavučina, bolo vidieť štrky, ktoré sú súčasťou betónu. Za tento betón
spoločnosť UNIQSTECH nič nezaplatila. Odporca mal do betónu dávať aj železné drátky. Mali výhrady
ku spôsobu gletovania a k tomu, že odporca do betónu pridával vodu. Keďže bolo teplo, mali na stavbe

pripravený penetrát, ktorý sa do betónu mal primiešavať. Napriek tomu tam odporca dával vodu, z čoho
vzniklo cementové mlieko. Podľa zmluvy a požiadaviek sa hladenie malo robiť strojne, napriek tomu
odporca jednu plochu urobil ručne a druhú potom robil strojom. V súlade s projektom na stavbu objednali
betón triedy CB3. Odporca na stavbe žiadny laser nepoužíval a rovinnosť určoval len podľa obrubníkov,
teda meral od jedného obrubníka po druhý. Takto však nemohla byť dosiahnutá rovinnosť, napr. v strede

väčšej plochy. Čo sa týka kvality diela, betón bol znehodnotený, na betóne bolo cementové mlieko,
ktoré sa odlupovalo, nebola dodržaná kvalita týkajúca sa rovinnosti a po daždi sa na betóne držala
voda. Generálny dodávateľ tento betón a túto prácu nechcel uznať, čo bolo zapísané aj do stavebného
denníka. Následne si odporca zobral svoje veci a zo stavby odišiel. Čo sa týka chodníkov, investor
rozhodol, že sa nebudú realizovať betónovou zmesou, ale zámkovou dlažbou. K tejto zmene došlo

po podpise zmluvy s odporcom a odporca bol o tom informovaný priamo na stavbe. Osobne o tom
informoval pána H.. Chodníky s pánom H. neriešili ani predtým, nakoľko pred podpisom zmluvy, a ani
v čase, kedy odporca realizoval betonáž, chodníky na mieste samom neboli vytýčené. Vyznačená bola
len cesta, ktorá bola ohraničená obrubníkmi.

Svedok D. T. uviedol, že pre navrhovateľa na stavbe pracoval ako majster. Odporca betonáž na stavbe

robil tak, že betón hladili ručne. Betón bol riedky a následne vyschol a poprskal. Takéto veľké plochy
sa mali hladiť strojom. Odporca to však robil tak, že na každej strane cesty bol jeden robotník a betón
hladili dlhou lištou. Nepamätá si, že by nejakú časť cesty hladili strojom. Stavebný dozor O.. U. na
mieste povedal, že to tak nemôže byť. Na stavbe potom ešte pracovali 2 až 3 týždne a potom zo stavby
odišli. Voči betónu mal výhrady O.. U., betón bol popraskaný, nebol dostatočne rovný, a preto nemohli

pokračovať v prácach. Žiadny vibračný stroj odporca na stavbe nemal. K používaniu lasera sa vyjadriť
nevie.

Podľa §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa §-u 302 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) - odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa §-u 344 OBZ - od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento,

alebo iný zákon.

Podľa §-u 345 ods. 1 OBZ - ak omeškanie dlžníka alebo veriteľ znamená podstatné porušenie jeho
zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní
bez zbytočného odkladu potom, čo sa o tomto porušení dozvedela.Podľa §-u 349 ods. 1 OBZ - odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.

Podľa §-u 351 ods. 1 OBZ - odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa §-u 262.

Podľa §-u 373 OBZ - kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa §-u 378 OBZ - škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada, a ak to

je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa §-u 379 OBZ - ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa §-u 536 ods. 1 OBZ - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa §-u 537 ods. 1 - zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo

v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Podľa §-u 560 ods. 1 OBZ - dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

Podľa odseku 2 - zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania.

Podaným návrhom žiada navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie škody, ktorú mal odporca

navrhovateľovi spôsobiť nekvalitným vykonávaním diela a následne svojvoľným opustením stanoviska,
a tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej navrhovateľom z dôvodu omeškania odporcu s plnením
jeho zmluvných povinností. Odporca sa v konaní bráni predovšetkým námietkou, že zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok ani
na náhradu škody, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Ako prvou sa potom súd v konaní zaoberal otázkou, či zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi
spĺňa zákonom stanovené náležitosti zmluvy o dielo, či je dostatočne určitým právnym úkonom a či tak
je dôvodná námietka odporcu, že zmluva je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatná.

Na uzavretie zmluvy o dielo Obchodný zákonník vyžaduje, aby zmluva obsahovala podstatné časti
zmluvy ustanovené v základnom ustanovení tohto zmluvného typu. Podstatnými časťami zmluvy o dielo

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia §-u 536 tak je dohoda o predmete plnenia, dohoda o
cene a záväzok zaplatiť cenu diela. Vymedzenie predmetu diela, teda predmetu záväzku zhotoviteľa,
je dôležité nielen z hľadiska určitosti záväzku zhotoviteľa, ale aj z hľadiska posúdenia, či sa v danom
konkrétnom prípade jedná o zmluvu o dielo, alebo či sa prípadne nejedná o iný zmluvný typ. Predmet
diela musí byť vyjadrený určite a zrozumiteľne, aby mohol byť posúdený prejav vôle zmluvných strán,

ktoré ich viedli k uzavretiu zmluvy o dielo. Vo vzťahu k námietke odporcu tak možno dospieť k záveru,
že z dohodnutého predmetu plnenia musí byť zrejmý predovšetkým rozsah vykonávaných prác. Presné
vymedzenie rozsahu diela je dôležité aj pre posúdenie otázky splnenia povinnosti zhotoviteľa riadne
dielo vykonať jeho ukončením a následným odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V stavebnej
praxi je pritom bežné, že rozsah a požadované vlastnosti diela, ktoré má zhotoviteľ vykonať, sa určujúodkazom na projektovú dokumentáciu, ktorá obsahuje technické riešenie diela a prípadne tiež rozpis
použitých materiálov a práce, ktoré sa majú na diele realizovať.

V tomto prípade odporca namieta, že v zmluve o dielo nie je presne určené, akú výmeru vyjadrenú

v m2 betónovej plochy mal na základe zmluvy odporca za dohodnutú pevnú cenu pre navrhovateľa
realizovať. Odporca tvrdí, že cena diela bola určená pri predpokladom rozsahu diela približne 11.000
m2, pričom na mieste samom zistil skutočný rozsah diela 17.000 m2. Po oboznámení sa so zmluvou
o dielo však súd konštatuje, že v zmysle tejto zmluvy s odkazom na prílohy je možné ustáliť rozsah
diela, ktoré mal odporca pre navrhovateľa realizovať. Zmluva vymedzuje jednotlivé činnosti, ktoré mal

odporca na stavbe uskutočniť, pričom odkazuje okrem iného na cenovú ponuku zhotoviteľa a tiež
na projektovú dokumentáciu. Odporca ako zhotoviteľ v zmluve potvrdil, že cena je správne, úplne
a primerane kalkulovaná a potvrdil tiež v Článku III. bod 1, že sa zoznámil so všetkými podkladmi,
ktoré mu boli poskytnuté. Podľa zmluvy pritom záväzkom navrhovateľa ako objednávateľa bolo okrem
iného odovzdať projektovú dokumentáciu zhotoviteľovi. Rozsah diela je pritom podľa Článku III. bod
2 určený čo do povahy a rozsahu zmluvou o dielo, projektovou dokumentáciou a prílohami k zmluve

o dielo. Z takéhoto vymedzenia predmetu záväzku tak možno dospieť k záveru, že odporca podľa
zmluvy mal realizovať uloženie betónovej zmesi na vymedzených komunikáciách s rozsahom činnosti
vymedzeným v Článku II. bod 1 zmluvy s tým, že rozsah tejto činnosti je určený s odkazom na projektovú
dokumentáciu. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že odporca, za ktorého zmluvu podpisoval
splnomocnený zástupca, mal možnosť sa s projektovou dokumentáciou oboznámiť. Okrem toho tak

navrhovateľ, ako aj vypočutý J. O.. A. potvrdili, že pred podpisom zmluvy niekoľkokrát so zástupcom
odporcu prešli celé stavenisko a odporca tak mal možnosť oboznámiť sa so skutočným rozsahom
vykonávaných prác.

Pri posúdení rozsahu diela, ktoré mal odporca realizovať, však treba vychádzať predovšetkým z
projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva v tomto smere odkazuje. Z tejto projektovej dokumentácie

vyplýva, že odporca mal realizovať vozovku o výmere 6.315 m2 obslužných komunikácií a o výmere
4.905 m2 prístupovej komunikácie. Spolu tieto dve položky vyplývajúce z projektovej dokumentácie
predstavujú plochu 11.220 m2. V súvislosti s výmerou plôch, ktoré mal odporca realizovať, svedok O..
A. uviedol, že odporca mal realizovať aj asfaltové betóny o výmere 361 m2 a o výmere 1.156 m2.
V tomto smere však vyjadrenie svedka nezodpovedá uzatvorenej písomnej zmluve. Z tejto zmluvy je

totižto zrejmé, že odporca mal realizovať len betónové plochy, a nie asfaltový betón. Túto skutočnosť
na ďalšom pojednávaní výslovne potvrdil aj navrhovateľ a právny zástupca odporcu, ktorí zhodne
uviedli, že asfaltový betón predmetom záväzku odporcu nebol. Právny zástupca odporcu na poslednom
pojednávaní vo veci uviedol, že predmetom záväzku odporcu mala byť aj plocha pozemkov medzi
jednotlivými domami o výmere 6.584 m2. Súdu však nie je zrejmé, z čoho by mal takýto záväzok pre

odporcu vyplývať, keďže tento záväzok nie je špecifikovaný v zmluve o dielo, kde predmetom záväzku
odporcu boli len komunikácie a takýto záväzok nevyplýva ani z projektovej dokumentácie. Čo sa týka
tvrdenia, že predmetom záväzku odporcu mali byť aj chodníky o výmere 1.032 m2, je pravdou, že v
samotnej zmluve o dielo je záväzok odporcu definovaný ako komunikácie spolu s chodníkom. Na druhej
strane však svedok O.. D. A. uviedol, že ešte pred začatím činnosti podľa zmluvy o dielo bolo odporcovi

oznámené, že chodníky predmetom jeho záväzku nebudú, nakoľko v danom čase neboli ani vytýčené
a podľa rozhodnutia investora sa mali realizovať zámkovou dlažbou, a nie vo forme betónovej plochy.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že podľa projektovej dokumentácie, na ktorú
odkazuje zmluva o dielo, možno záväzok odporcu ohľadom rozsahu plochy, ktorú mal realizovať,
určiť vyššie uvedenou výmerou komunikácií v celkom rozsahu 11.220 m2. Zo žiadneho z vykonaných

dôkazov tak nevyplýva tvrdenie odporcu o tom, že by predmetom jeho záväzku mali byť plochy viac
ako 17.000 m2. Súd v tomto smere vyhodnotil ako nadbytočný a nedôvodný dôkazný návrh odporcu na
vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom určenia skutočnej výmery plochy, ktorú mal odporca
realizovať. Podľa názoru súdu nie je možné dodatočne na mieste samom určovať rozsah záväzku
odporcu. Takýto záväzok musí v súlade so zásadou, aby právny úkon bol určitý a zrozumiteľný, vyplývať

priamo zo zmluvného dojednania účastníkov. V tomto prípade, ako už bolo uvedené, zo zmluvy a z
projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva odkazuje, vyplýva rozsah záväzku odporcu 11.220 m2. Zo
zmluvy teda odporcovi vznikol záväzok realizovať pre navrhovateľa betónovú plochu v tomto rozsahu.
V prípade, ak by odporca bol na stavbe vyzývaný na plnenie vo väčšom rozsahu, mohol takéto plnenieodmietnuť, nakoľko takéto plnenie nebolo predmetom jeho zmluvného záväzku. Vykonanie ohliadky
na mieste samom a prípadné zistenie výmery plôch, ktoré sa mali betónovať, tak nemôže mať žiaden
vplyv na rozsah záväzku, ktorý odporcovi vyplynul zo zmluvy o dielo. Ak by predmet záväzku mal

byť v zmluve určený neurčitým spôsobom bez jednoznačného vymedzenia rozsahu plochy, ktorú mal
odporca realizovať, tak by takéto nedostatky nebolo možné konvalidovať ani dodatočným premeraním
plochy, ktorá sa mala realizovať. Keďže zo zmluvy vyplýva rozsah záväzku odporcu, nie je potrebné
tento záväzok špecifikovať dodatočne vykonávanými dôkazmi, a preto súd návrh odporcu na vykonanie
ohliadky na mieste samom zamietol.

Súd považuje za potrebné vyjadriť sa tiež k námietke odporcu ohľadom cenovej ponuky. Zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi odkazuje na cenovú ponuku a zároveň vymedzuje cenu diela vo
forme pevnej ceny 40.000,- Eur bez DPH. Odporca namietal, že cenová ponuka je v rozpore s
touto cenou dohodnutou medzi účastníkmi v zmluve. Podľa názoru súdu však vzhľadom na vyššie
vymedzenýrozsahdiela,ktorýmalodporcarealizovaťpodľaprojektovejdokumentácie,anitátonámietka
odporcu nemôže obstáť. Pri dohodnutej cene 40.000,- Eur bez DPH by plocha, ktorú mal odporca

realizovať pri jednotkovej cene podľa cenovej ponuky 3,60 Eur za m2, zodpovedala rozsahu 11.111,11
m2, čo zodpovedá približne 99 % skutočne zisteného rozsahu diela (11.220 m2 podľa projektovej
dokumentácie).Takýtorozdielpribližne1%možnovysvetliťsodkazomnavyjadrenienavrhovateľa,ktorý
uviedol, že cenová ponuka bola síce podkladom pre uzatvorenie zmluvy, avšak výsledkom zmluvných
rokovaní účastníkov bola pevná cena vo výške 40.000,- Eur. Zo zmluvy je pritom jednoznačné, že cena

bola určená ako cena pevná a nejednalo sa teda o cenu určenú podľa rozpočtu s odkazom na skutočný
rozsah vykonávaných prác, ktorý by mal byť prípadne oceňovaný podľa cenovej ponuky. Zo zmluvy je
síce zrejmé, že rozsah a cena prác boli určované na podklade cenovej ponuky výsledkom zmluvnej
dohody účastníkov je však pevná cena 40.000,- Eur.

V súvislosti s námietkou neplatnosti zmluvy poukazoval odporca aj na svoj zápis v stavebnom denníku,

ktorý podľa vyjadrenia odporcu mal byť odôvodnený práve zisteným rozdielom dohodnutej a skutočne
požadovanej výmery betónovej plochy. Takéto odôvodnenie pozastavenia výkonu prác však z tohto
samotného zápisu odporcu nevyplýva. Naopak zo zápisu je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý odporca
zastavil betónovanie, je požiadavka investora na úpravu povrchu strojným hladením s metličkovou
úpravou. V zápise zo dňa 27.04.2012 odporca nijakým spôsobom nenamieta celkový rozsah a ani

dohodnutú cenu diela. Odporca podľa tohto zápisu zastavil betónovanie, pokiaľ sa nevyriešia platobné
podmienky v dodatku k zmluve s úpravou termínu dokončenia. Nie je však zrejmé, z akých dôvodov
odporca úpravu platobných podmienok a termínu dokončenia žiada. Odporca pritom nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že by v čase po začatí realizácie prác navrhovateľovi vytkol celkový rozsah prác, ktorý mal
byť 17.000 m2, a že by ukončenie svojej činnosti a odchod zo staveniska odôvodnil práve požadovanou

výmerou diela. Takáto námietka odporcu by pritom nebola dôvodná aj preto, že podľa čl. III bod 1 zmluvy
o dielo si musí byť zhotoviteľ vedomý toho, že v priebehu výstavby nemôže uplatňovať nároky na úpravu
zmluvných podmienok z dôvodov, ktoré mal a mohol ako odborne spôsobilá firma zistiť pri zoznámení
sa so všetkými dokladmi a staveniskom. Ak odporca tvrdí vyššiu výmeru betónovej plochy, ktorú mal
realizovať(ním tvrdenú výmeru ale nepreukázal), tak sa nepochybne jedná o skutočnosť, ktorú mal zistiť

na stavenisku ešte pred podpisom zmluvy.

Ohľadom zápisov v stavebnom denníku však treba poukázať aj na Článok II. bod 2 uzatvorenej zmluvy
o dielo, podľa ktorého zápisy v stavebnom denníku majú len informatívny a evidenčný charakter
a nezakladajú žiadne práva a povinnosti zmluvných strán. Ak teda odporca z akéhokoľvek dôvodu
požadoval úpravu platobných podmienok, či termínu dokončenia, mal postupovať v súlade so zmluvou

a uplatniť svoju požiadavku formou osobitného úkonu, teda doporučeným listom alebo faxom tak, ako
to toto zmluvné ustanovenie vyžaduje. Bez takéhoto postupu sa právo považuje za neuplatnené.

Súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi
obsahuje zjavne nesprávne číslovanie jednotlivých článkov zmluvy. Po Článku I., II., a III. opätovne
nasleduje Článok I., ktorý upravuje čas plnenia, článok II., ktorý upravuje vedenie stavebného denník,

a Článok III., ktorý upravuje dodacie podmienky a prevzatie prác. Je teda zrejmé, že Články I., II., III.
sa v zmluve objavujú 2-krát. Takéto nesprávne číslovanie je však bezpochyby možné považovať lenza zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní, ktorá nemá žiaden vplyv na platnosť, či určitosť zmluvných
záväzkov účastníkov.

Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi

je platnou zmluvou o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje všetky zákonom
požadované podstatné náležitosti, teda tak vymedzenie predmetu diela, ako aj vymedzenie dohodnutej
ceny. Predmetom záväzku odporcu podľa zmluvy bolo realizovanie prác uvedených v Článku II. bod 1
zmluvy v celkovom rozsahu určenom odkazom na projektovú dokumentáciu za dohodnutú pevnú cenu
40.000,- Eur.

Zriadneuzatvorenejzmluvyodielotakodporcovivzniklazmluvnápovinnosťrealizovaťprenavrhovateľa

za stanovených zmluvných podmienok dohodnuté dielo a následne po jeho ukončení by navrhovateľovi
vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi dohodnutú cenu diela. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že
odporca svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi nesplnil. Z predložených záznamov v stavebnom
denníkujezrejmé,žetechnickýdozorinvestoraupozorňovaldodávateľabetónovejplochy,tedaodporcu,
aby pri spracovaní betónovej zmesi používal hladičky na hladenie betónu a dodržal tým technologický

postup a tiež, aby do betónu dával predpísané množstvo drátkov. Podľa zmluvy bol odporca povinný
zabezpečiť uloženie betónovej zmesi meraním rotačným laserom, ďalej zmes zavibrovať a gletovať
s metličkovou úpravou. Z vyjadrenia navrhovateľa a vypočutých svedkov vyplýva, že odporca tieto
svoje zmluvné povinnosti porušoval. Z technologického postupu, ktorý predložil navrhovateľovi samotný
odporca, vyplýva, že pri popise svojej práce odporca používa pojem šanelovanie. K tomuto termínu sa

svedok U. vyjadril, že sa jedná o strojné hladenie betónu, ktoré sa v každom regióne Slovenska označuje
iným spôsobom. Zo stavebného denníka a tiež z vypočutia svedkov U., A. I. T. vyplýva, že napriek
zmluve a dohodnutým požiadavkám odporca nerealizoval hladenie, teda gletovanie betónovej zmesi,
strojom,aleručne.Tentozáverjepotvrdenýajzápisomsamotnéhoodporcuvstavebnomdenníkuzodňa
27.04.2012, kde A. H. uvádza, že realizovali betónovú plochu najprv ručne a až následne po upozornení

investora zabezpečovali hladenie plochy strojným hladením. Svedok U. pritom uviedol, že vzhľadom na
veľkosť plochy, ktorú mal odporca realizovať, nebolo možné požadovanú rovinnosť zabezpečiť iným ako
strojným hladením. Z výpovedí svedkov vyplývajú aj ďalšie pochybenia odporcu pri realizácii betónovej
plochy. Predovšetkým je zrejmé, že odporca v rozpore s technologickým postupom dolieval do betónu
väčšie množstvo vody, čo viedlo k jeho znehodnoteniu a následne ku vzniku cementového mlieka

a odlupovaniu vrchnej vrstvy betónu. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia U. I. O.. T., ktorý uviedol,
že betón bol riedky a následne vyschol a popraskal. Potvrdil tiež, že takéto veľké plochy sa mali
hladiť strojom. Ďalšie porušenie povinnosti odporcu predstavuje nedodržanie jeho zmluvného záväzku
v podobe zabezpečenia rovinnosti meraním laserom. Z výpovede svedkov vyplýva, že po daždi na
betóne zostáva stáť voda, betón nemá potrebnú rovinnosť a povrch cesty akoby plával (J. U.). Konateľ

odporcu síce na pojednávaní uviedol, že na danej stavbe laser používali, avšak jeho použitie nevyplýva
zožiadnejzďalšíchsvedeckýchvýpovedíanaopaksvedkoviauviedli,žežiadenlaserodporcanastavbe
nepoužíval, ale betón, resp. jeho rovinnosť meral len od obrubníka k druhému obrubníku. Výsledkom
takýchto porušení povinností odporcu je potom v zmysle vyjadrenia svedka U. stav, že betón, resp. jeho
kvalita sa vymyká aj bežných odchýlkam, ktoré sú v rámci stavebnej činnosti tolerovateľné. Na základe

uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k
navrhovateľovi tým, že nedodržal dohodnutý technologický postup, výsledkom čoho bolo znehodnotenie
betónovej zmesi dodanej na danú stavbu navrhovateľom.

Ďalšie porušenie zmluvnej povinnosti odporcu predstavuje jeho odchod zo staveniska. To, že po jednom
odpracovanom dni odporca zo staveniska odišiel, nepoprel ani jeho konateľ, ani vypočutý svedok

H.. Odchod zo staveniska odôvodňovali zisteným rozdielom v požadovanej a dohodnutej výmere.
Ako už bolo uvedené vyššie, takýto rozdiel odporca v priebehu súdneho konania nepreukázal a
nepreukázal ani to, že tento rozdiel vo vzťahu k navrhovateľovi namietal. Odporca mal realizovať
dielo v dohodnutom rozsahu podľa projektovej dokumentácie a prípadné námietky ohľadom rozsahu
diela by mohol uplatňovať až potom, kedy by od neho navrhovateľ v rozpore so zmluvou požadoval

vykonanie diela vo väčšom ako dohodnutom rozsahu. Napriek tomu však odporca postupoval takým
spôsobom, že realizoval len cca 800 až 1.000 m2 betónovej plochy, ďalšiu plochu odmietol realizovať a
stavenisko opustil. Odporca teda porušil ďalšiu svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne a včas za
zmluvne dohodnutých podmienok. Na porušenie tejto povinnosti bol následne odporca upozorňovanýnavrhovateľom a zo strany navrhovateľa bol vyzývaný, aby dielo dokončil. Na tieto výzvy odporca
nereagoval ani potom, ako ho navrhovateľ upozornil na možnosť následného odstúpenia od zmluvy.

Otázku odstúpenia od zmluvy riešia vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka a je upravená

tiež priamo v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. V Článku XIV. bod 3 je dohodnuté, že neodstránenie
nedostatkov prác, na ktoré bol odporca upozornený, sa hodnotí ako podstatné porušenie zmluvných
povinností. Podstatným porušením zmluvných povinností podľa Článku XIV. bod 4 je tiež prípad,
ak napriek písomnému upozorneniu vykonáva odporca práce neodborne v rozpore s projektovou
dokumentáciou alebo používa iné ako schválené materiály. Navrhovateľ výzvou zo dňa 27.04.2012

odporcu vyzýval na odstránenie nedostatkov jeho činnosti a na okamžité pokračovanie v plnení zmluvy
o dielo. Navrhovateľ bol pritom oprávnený od zmluvy odstúpiť nielen podľa ustanovenia Článku XIV.,
ale tiež podľa ustanovení Článku XIII. uzatvorenej zmluvy. V tomto prípade odporca potom, ako opustil
stavenisko, sa dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných záväzkov a navrhovateľa vyzýval na
okamžité pokračovanie v plnení jeho zmluvných povinností. Podľa Článku XIII. ods. 1 zmluvy bol v
takomto prípade navrhovateľ ako objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak do 24 hodín po výzve

nenastali kroky k zitenzívneniu prác odporcu. Navrhovateľ túto výzvu odporcovi zasielal dňa 27.04.2012
a keďže napriek výzve odporca v prácach nepokračoval, vzniklo navrhovateľovi oprávnenie od zmluvy
odstúpiť. Toto oprávnenie navrhovateľ využil a od zmluvy odstúpil jednak z dôvodu porušenia zmluvných
povinností odporcom vo vzťahu k nekvalitne realizovaným prácam a tiež z dôvodu nereagovania na
výzvu na pokračovanie v realizácii prác. Možno teda konštatovať, že navrhovateľ postupoval v súlade so

zmluvouodieloavsúladesObchodnýmzákonníkom,akvyužilsvojeoprávnenieavdôsledkuporušenia
zmluvných povinností odporcom zmluvný vzťah s odporcom odstúpením od zmluvy ukončil. Odstúpenie
od zmluvy bolo odporcovi doručované jednak e-mailovou poštou a jednak doporučenou poštovou
zásielkou, pričom odporca skutočnosť, že mu odstúpenie od zmluvy bolo doručené, v priebehu konania
nerozporoval. Keďže odstúpenie od zmluvy bolo zasielané e-mailovou poštou zo dňa 30.04.2012

možno tento deň považovať za deň, kedy odstúpenie od zmluvy bolo zo strany navrhovateľa odporcovi
doručené,atedazároveňzadeň,kedyvzmysleObchodnéhozákonníkadošlokzánikuprávapovinnosti
účastníkov zmluvy.

Ďalej sa súd zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu škody. Predpokladmi pre vznik
zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia §-u 373 sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Čo sa týka protiprávneho úkonu, protiprávny úkon možno definovať ako porušenie právnej povinnosti,
teda správanie, ktoré sa prieči právu. Z hľadiska ustanovenia §-u 373 OBZ je nepodstatné, či k porušeniu
povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie, nakoľko zodpovednosť podľa Obchodného
zákonníkajepostavenánaprincípeobjektívnejzodpovednosti,atedaotázkazavineniajebezvýznamná.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti jednak
tým, že pri svojej činnosti nepostupoval v súlade s technologickým postupom, čím znehodnotil betón
dodaný navrhovateľom, a zároveň porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že predčasne zo staveniska
odišiel a svoj zmluvný záväzok voči navrhovateľovi vykonať dielo riadne a včas nesplnil. Tým je daný
prvý predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu.

Druhým predpokladom je samotný vznik škody na strane navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov vyplýva,
že navrhovateľ na danú stavbu v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorú mal uzatvorenú s odporcom,
zabezpečil jednak dodávku betónovej zmesi a jednak dodávku železných drátkov, ktoré mali byť
do tejto betónovej zmesi pridávané. Výšku škody navrhovateľ odvodzuje od faktúr, ktorými voči
nemu dodávatelia betónovej zmesi a železných drátkov uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny

tohto dodávaného materiálu. Podľa svojho vyjadrenia navrhovateľ tieto faktúry dodávateľom zaplatil.
Zaplatením týchto faktúr došlo na strane navrhovateľa k zmenšeniu rozsahu jeho disponibilného
majetku. Škoda pritom predstavuje majetkovú ujmu, ktorá sa prejaví na majetku poškodeného v podobe
skutočnej škody alebo ušlého zisku. Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a spravidla sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia

jeho veci, prípadne sa rozsah jeho disponibilného majetku zmenší iným spôsobom. V tomto prípade
bolo preukázané, že navrhovateľ vynaložil náklady na zabezpečenie betónovej zmesi a železnýchdrátkov. Odporca pritom v dôsledku porušenia svojich povinnosti tento materiál dodaný navrhovateľom
znehodnotil takým spôsobom, že odporcom spracovanú betónovú plochu investor odmietol prevziať a za
túto plochu odmietol navrhovateľovi ako dodávateľovi tejto plochy zaplatiť. Skutočnosť, že za túto plochu

navrhovateľovi nebolo zaplatené, potvrdil jednak svedok Hudec vypočutý na pojednávaní, a vyplýva
tiež z písomného vyjadrenia spoločnosti UNIQSTECH, a.s. Táto spoločnosť pritom vo svojom vyjadrení
výslovne uvádza, že dôvodom pre ukončenie vzťahu s navrhovateľom a pre následné nevyplatenie
nákladov, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s betónovou plochou vznikli, boli nedostatky, ktoré vznikli v
štádiu realizácie betónovej cesty, a to závažné nedostatky na prácach, ktoré navrhovateľ realizoval cez

svojho subdodávateľa, teda cez odporcu. Odstránenie nedostatkov, ktoré vznikli porušením povinnosti
odporcu, pritom v tomto prípade nebolo možné riešiť prostredníctvom prípadného nároku navrhovateľa
na odstránenie vád diela. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zodpovedá zhotoviteľ za vady,
ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. V tomto prípade však odporca realizoval len malú časť svojho
zmluvného záväzku, dielo riadne neukončil, a teda ho ani nemohol odovzdať navrhovateľovi ako
objednávateľovi.Poodstúpeníodzmluvyprávaapovinnostiúčastníkovzozmluvyzanikliatýmzaniklaaj

povinnosť odporcu plniť dielo, ktoré bolo predmetom jeho zmluvného záväzku. Preto už navrhovateľ po
ukončení zmluvného vzťahu odstúpením nemohol svoje nároky voči odporcovi uplatniť titulom nárokov
z vád zmluvného plnenia, ale svoje nároky môže uplatňovať výlučne ako nárok na náhradu škody.

V dôsledku porušenia povinnosti odporcu tak na strane navrhovateľa vznikla škoda predstavujúca
ním vynaložené náklady na zabezpečenie betónovej zmesi a železných drátkov, ktoré odporca svojou

činnosťou v rozpore so zmluvou znehodnotil. Podľa vyjadrenia spoločnosti UNIQSTECH, a.s. v súvislosti
s porušením povinnosti navrhovateľa, za ktoré nesie zodpovednosť odporca, vznikli tejto spoločnosti
voči navrhovateľovi sankčné postihy, ktoré sa však rozhodli vyporiadať s navrhovateľom zmierlivo tým,
že navrhovateľ voči ním neuplatňoval nároky za práce na stavbe povrchovej úpravy betónovej cesty a
spoločnosť UNIQSTECH, a.s., voči navrhovateľovi neuplatnila sankčné nároky. V dôsledku porušenia

povinnosti odporcu tak navrhovateľovi neboli vyplatené náklady, ktoré navrhovateľ znášal v súvislosti
so zabezpečením dodávky materiálu pre betónovú plochu. Jedná sa o náklady vo výške 9.439,56 Eur
za dodávku betónu a náklady za dodávku železných drátkov. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tieto
železné drátky objednal navrhovateľ a následne podľa predloženej výdajky ich odovzdal zástupcovi
odporcu pánovi A. H.. Tieto drátky boli následne vkladané do betónovej zmesi, ktorú na danej stavbe

realizoval odporca, avšak neboli vkladané v dostatočnom množstve, čo bolo jedným z dôvodov pre
ukončenie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou UNIQSTECH, a.s. To, že tieto
drátky boli odporcom použité pri betónovaní, vyplýva aj v písomného vyjadrenia odporcu k podanému
návrhu. Tieto drátky tak boli vložené do znehodnotenej betónovej cesty, čím na strane navrhovateľa
vznikla škoda predstavujúca aj cenu, za ktorú tieto betónové drátky navrhovateľ kúpil. O tom, že na

danej ceste bolo spotrebované množstvo dodaného betónu zodpovedajúce fakturovanej sume, podľa
faktúry spoločnosti BETÓNMIX svedčí vyjadrenie svedka R. Ď., ktorý uviedol, že v daný deň sa na
stavbu dodávalo cca 150 m3 betónu. Dodávka betónu podľa predloženej faktúry pritom predstavovala
154 m3 betónu. Podľa predložených faktúr bola dodávka železných drátkov navrhovateľovi fakturovaná
dvomi faktúrami, každou vo výške 3.168,- Eur, a zároveň bola následne dobropisovaná dobropisom

na sumu 4.140,96 Eur. Výsledkom je tak fakturácia železných drátkov voči navrhovateľovi vo výške
2.195,04 Eur, a nie 2.195,10 Eur ako nesprávne uvádza navrhovateľ. Na strane navrhovateľa preto
možno konštatovať vznik celkovej škody vo výške 11.634,60 Eur, ktorá pozostáva z ceny dodaného
betónu vo výške 9.439,56 Eur a z ceny dodaných železných drátkov vo výške 2.195,04 Eur. Súd potom
dospel k záveru, že je naplnený aj ďalší predpoklad zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu, a to

vznik škody na strane navrhovateľa vo výške 11.634,60 Eur.

Posledným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti odporcu a vznikom škody ako následkom na strane navrhovateľa. Medzi porušením a
vznikom škody teda musí byť vzťah príčiny a následku, teda taký vzťah, že bez porušenia povinnosti by
škoda nevznikla. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že jedinou príčinou, prečo navrhovateľovi neboli zo

strany spoločnosti UNIQSTECH, a.s., nahradené náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil na zabezpečenie
materiálu na betónovú plochu, bolo práve porušovanie povinnosti zo strany odporcu, ktoré ako bolo
uvedené vyššie, predstavovalo nedodržanie kvalitatívnych predpokladov na realizáciu betónovej plochy,
postup v rozpore s technologickým postupom a neukončenie diela zo strany odporcu. Spoločnosť
UNIQSTECH, a.s., uvádza, že práce odporcu vykazovali také nedostatky, ktoré bolo potrebné ihneď

odstrániť, pričom tieto navrhovateľ prostredníctvom svojho subdodávateľa odstrániť nedokázal. Práve zdôvodov na strane odporcu v súvislosti s povrchovou úpravou betónovej cesty, ktorá nebola realizovaná
v požadovanej kvalite a obsahovala vady diela, tak spoločnosť UNIQSTECH, a.s., navrhovateľovi
vynaložené náklady nezaplatila. Ak by teda odporca postupoval v súlade so zmluvou, realizoval by svoj

záväzok tak, ako bol podľa zmluvy povinný a dodržiaval by predpísaný technologický postup, nedošlo
by k vadám diela a práce by boli realizované v požadovanej kvalite, navrhovateľovi by žiadna škoda
nevznikla, nakoľko na strane spoločnosti UNIQSTECH, a.s., by nebol žiaden dôvod, aby navrhovateľovi
ako dodávateľovi betónovej plochy ním vynaložené náklady neboli zo strany tejto spoločnosti uhradené.
Medzi porušením povinnosti odporcom a vznikom škody na strane navrhovateľa je tak daná príčinná

súvislosť.

Súd potom konštatuje, že na strane odporcu sú naplnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti
za škodu spôsobenú navrhovateľovi vo výške 11.634,60 Eur. Preto súd v tejto časti návrh navrhovateľa
vyhodnotil ako dôvodný a uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi túto sumu zaplatiť.

Okrem náhrady škody navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie vyčíslenej zmluvnej pokuty. Zmluvnú
pokutu pritom navrhovateľ požaduje za omeškanie odporcu so splnením jeho zmluvných povinnosti

podľa Článku VII. ods. 1 zmluvy o dielo. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ od zmluvy uzatvorenej
s odporcom odstúpil a odstúpenie bolo odporcovi doručené dňa 30.04.2012. Odstúpenie od zmluvy
sa pritom podľa §-u 302 Obchodného zákonníka nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V
súvislosti s týmto zákonným ustanovením treba rozlišovať jednotlivé možné situácie podľa toho, kedy
došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Treba ta rozlišovať situáciu,

kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, do okamihu odstúpenia
od zmluvy, a situáciu, kedy k porušeniu tejto povinnosti do odstúpenia od zmluvy nedošlo. Zmluvná
pokuta je svojou povahou akcesorickým záväzkom tak pokiaľ ide o vznik, ako aj zánik povinnosti, ktoré
na základe tohto záväzku vznikajú. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, a teda k zániku práv a povinnosti
účastníkov zmluvy, zanikla aj tá zmluvná povinnosť, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená, a

teda odstúpením od zmluvy zaniká aj záväzok na zmluvnú pokutu viazanú na porušenie zmluvnej
povinnosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy však zostáva
zachovaná a oprávnený subjekt môže podľa §-u 302 Obchodného zákonníka požadovať zaplatenie tej
zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol nárok do okamihu odstúpenia od zmluvy. Ak však nedošlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti do okamihu odstúpenia od zmluvy, tak nárok na zmluvnú pokutu oprávnenej strane

vôbec nemohol vzniknúť. Ako už bolo uvedené, odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti
účastníkov zmluvy. V tomto prípade bola povinnosťou zabezpečovanou zmluvnou pokutou povinnosť
odporcu dodržať stanovený termín realizácie diela, ktorý bol dohodnutý ukončením prác do 15.05.2012.
Podľa Článku VII. bod 1 za každý deň zdržania s odovzdaním diela po tomto dohodnutom termíne,
patrí dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 %, resp. 2 % z ceny diela až do výšky 15 % z ceny

diela. Keďže však odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi dňa 30.04.2012, týmto dňom zanikla
zmluvná povinnosť odporcu ukončiť práce, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, ku dňu 15.05.2012.
Keďžetátozmluvnápovinnosťodstúpenímodzmluvyzanikla,odporcasanemoholdostaťdoomeškania
s plnením tejto povinnosti, a teda navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dohodnutej
zmluvnej pokuty podľa Článku VII. bod 1 zmluvy o dielo. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na ustálenú

judikatúru, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo/264/2002 a sp. zn. 4Obo/159/2003.

Súd potom dospel k záveru, že keďže k porušeniu povinnosti odporcu odovzdať dielo v dohodnutom
termíne do okamihu odstúpenia od zmluvy nedošlo, nie je splnený predpoklad vzniku povinnosti odporcu
zaplatiť zmluvnú pokutu, keďže spolu s odstúpením od zmluvy zanikla aj dohoda účastníkov o zmluvnej
pokute. Preto súd v časti uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenej zmluvnej pokuty vyčíslenej

sumou 13.000,- Eur vyhodnotil návrh ako nedôvodný.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo
sumy 9.439,56 Eur od 05.08.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ teda požaduje úrok z omeškania len
z časti uplatneného nároku na náhradu škody, pričom bližšie neodôvodnil, prečo úrok z omeškania
žiada práva od 05.08.2012. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že navrhovateľ odporcu na náhradu

vyčíslenej škody vyzýval listom zo dňa 03.08.2012. V tomto liste však navrhovateľ sám určil lehotu na
plnenie v dĺžke 60 dní od obdržania tohto listu odporcom. V konaní pritom zo strany navrhovateľa nebolpredložený dôkaz preukazujúci skutočný dátum doručenia tohto listu odporcovi. Je však nepochybné,
že tento list odporcovi doručený bol, nakoľko právny zástupca odporcu svojim listom zo dňa 22.08.2012
práve na túto výzvu na náhradu škody realizoval. Súd je potom toho názoru, že najneskôr ku dňu,

kedy právny zástupca odporcu reagoval na výzvu na náhradu škody, teda najneskôr ku dňu 22.08.2012
bola zo strany navrhovateľa odporcovi doručená výzva na náhradu škody. Počnúc dňom nasledujúcim
po tomto dni tak začala plynúť navrhovateľom určená lehota 60-tich dní na zaplatenie náhrady škody.
Posledným dňom tejto 60-dňovej lehoty bol deň 31.10.2012, a keďže odporca požadované plnenie
náhrady škody navrhovateľovi neposkytol, počnúc dňom 01.11.2012 sa dostal do omeškania s plnením

svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi tak v zmysle ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Navrhovateľ žiada úroky z omeškania vo výške
9 % ročne. Táto úroková miera však nezodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s ustanovením §-u 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Ku
dňu 01.11.2012 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 0,75 % ročne.
Navrhovateľovi tak patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov

vyššej, teda 8,75 % ročne.

Na základe uvedených skutočností potom súd návrh navrhovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a
priznal navrhovateľovi nárok uplatnený titulom náhrady škody vo výške 11.634,60 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
tak istiny, ako aj úroku z omeškania bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Podľa §-u 148 ods. 1 OSP - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V priebehu súdneho konania vznikli Slovenskej republike náklady spojené s vyplatením svedočného
svedkovi R. Ď. vo výške 24,- Eur a svedkovi O.. U. vo výške 81,08 Eur, teda spolu náklady vo výške

105,08 Eur. V tomto prípade navrhovateľovi ani odporcovi nebolo priznané oslobodenie od povinnosti
platiť súdne poplatky. Podľa výsledku konania, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo
veci, ktorý je uvedený nižšie, potom súd uložil tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi povinnosť nahradiť
Slovenskej republike na účet konajúceho súdu vzniknuté náklady štátu v pomere 50 % na strane
navrhovateľa a 50 % na strane odporcu. Preto súd tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi uložil povinnosť

náhrady trov konania štátu každému vo výške 52,54 Eur.

Podľa §-u 142 ods. 2 OSP - ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ v tomto
prípade vymedzil predmet konania žalobnou žiadosťou o zaplatenie sumy 24.636,66 Eur spolu s úrokom
z omeškania zo sumy 9.439,56 Eur vo výške 9 % ročne od 05.08.2012 do zaplatenia. Súd tento úrok z

omeškania vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 16.04.2014 sumou 1.443,08 Eur, čo po pripočítaní k
istine spolu vymedzuje predmet konania čiastkou 26.077,74 Eur. Navrhovateľovi bolo priznané právo na
zaplatenie sumy 11.634,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.439,56
Eur od 01.11.2012 do zaplatenia. Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku zodpovedá čiastke
1.203,86 Eur. Navrhovateľ tak bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie vyčíslenej sumy 12.838,46 Eur,

čo zodpovedá 49,23 % vyššie uvedeného predmetu konania. Neúspech navrhovateľa, zodpovedajúci
úspechu odporcu, potom činí 50,77 % predmetu konania. Možno preto konštatovať, že tak navrhovateľ,
ako aj odporca mali v konaní úspech približne v rozsahu 50 % predmetu konania, a preto súd o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.