Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214200057.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
K. N. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov K. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v J. na A. B. Č.. X a X.. K. N. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v J. na J. B. Č.. X v konaní o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 2/2014-104 z 9.7.2014 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom tak, že matka je povinná prispievať
na výživu mal. K. N.J., R.. X.X.XXXX výživným 70 € mesačne počnúc dňom 1.1.2014 do budúcna vždy

do 15. dňa v mesiaci otcovi dieťaťa.

Dlžné výživné 420 € za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014 ukladá matke zaplatiť naraz v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku otcovi maloletého dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C
84/2011 z 28.11.2011 tak, že zveril maloletého K. N. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý
je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Matku
maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu počnúc dňom 1.1.2014 do budúcna výživným 110
Eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci otcovi maloletého. Dlžné výživné
660 Eur za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014 zaviazal matku zaplatiť otcovi maloletého do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na úpravu styku s maloletým zamietol a styk s maloletým
neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací
súd určil výživné 50 Eur mesačne počnúc od 1.1.2014 do budúcna a dlžné výživné za uvedené obdobie
povolí matke zaplatiť v splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným. Odvolanie právne odôvodnila
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla konajúcemu súdu, že sa dostatočne
nezaoberal skúmaním jej životných a majetkových pomerov a neadekvátne posúdil príjmy a výdavky na
domácnosť, resp. ich neposúdil žiadnym spôsobom. Nezohľadnil ani potreby spoločne posudzovaných
osôb, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentujú konkrétne údaje o výške a druhu jej mesačných výdavkov na domácnosť ako aj výdavkov
spojených s výchovou a výživou maloletého syna N., ktorého má zvereného do výchovy. Poukázala na
obdobie, kedy maloletý Marek bol v jej osobnej starostlivosti a čistý priemerný mesačný zárobok otca bol1.178,40 Eur pričom prispieval na výživu maloletého 180 Eur mesačne a jej priemerný mesačný čistý
zárobok ako zamestnankyne materskej škôlky je 539, 15 Eur, z ktorého súd určil prispievať na výživu
maloletého 110 Eur mesačne. Vyslovila presvedčenie, že takto určené výživné je v značnom nepomere

nie len vo vzťahu k celkovým príjmom jej domácnosti, ale tiež vo vzťahu k pôvodnej výške výživného
vzhľadom na príjmy domácnosti otca. Poukázala na priemerný mesačný zárobok otca, ktorý dosahuje
minimálne 1.500 Eur a konštatovala, že súd prvého stupňa už vôbec neprihliadol na skutočnosť, že
otec je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Z. W. I.,so sídlom na J. B. Č.. X C. J., preto je
dôvodné predpokladať, že skutočný priemerný mesačný zárobok otca je podstatne vyšší. V súvislosti s

finančným zabezpečením domácnosti poukázala aj na príjem partnerky otca a príjem jej partnera, ktorý
je zásadne rozdielny, keďže príjem partnerky otca tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, je 1.111
Eur. Priemerný mesačný zárobok partnera matky je podstatne nižší, a to predovšetkým od januára 2014,
keďže už nie je zamestnancom spoločnosti D.-P., O..Z.. - obchodné zastúpenie v Slovenskej republike.
Od 1.11.2013 vykonáva výlučne činnosť na základe živnostenského oprávnenia a jeho priemerný
mesačný zárobok je 333 Eur. Ďalej uviedla, že do jej osobnej starostlivosti je od rozvodu manželstva

zverený aj maloletý N., ktorý je žiakom Súkromnej základnej školy na A. B.. Na jeho výživu prispieva
otec sumou 130 Eur mesačne. Žijú s maloletým N. a partnerom v trojizbovom byte, kde sú mesačné
náklady 250 Eur. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti určené výživné vo výške 110 Eur matka považuje za
absolútne neprimerané, ktoré ona nie je schopná bez ohrozenia existencie svojej súčasnej rodiny platiť.

Kodvolaniumatkysapísomnevyjadrilotecmaloletéhodieťaťa.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že súd pri rozhodovaní dostatočne
prihliadol nie len na potreby maloletého ale aj na skutočnosť, že maloletý žije s ním v spoločnej
domácnosti od decembra 2013, od kedy mu on ako otec zabezpečuje osobnú starostlivosť ako aj všetky
potreby každodenného života a potreby súvisiace so školou. Poukázal na zvýšené náklady s maloletým
v súvislosti s hrou na gitare, zakúpenie gitary, aparatúry a tiež hradenie výučby hry na gitaru. Uviedol,

že maloletý rád číta, navštevuje fitnescentrum, preto určené výživné považuje za správne. V súvislosti
so spoločnosťou Z. W. I. s.r.o., na ktorú poukázala matka vo svojom odvolaní a ktorej má byť otec
majiteľom uviedol, že je jedným zo spoločníkov a konateľom tejto firmy bez akéhokoľvek príjmu, pretože
pre krátkosť času nebolo možné vytvoriť žiaden zisk.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadri.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého
rozsudku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine ale nesprávne vyhodnotil schopnosti, možnosti

a majetkové pomery matky, čo do výšky určeného výživného od 1.1.2014 do budúcna. Odvolací
súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností je toho názoru, že nie je v schopnostiach a
možnostiach matky platiť výživné 110 Eur mesačne. Matkine odôvodnené výdavky spojené s výchovou
a výživou maloletého N., ktorého má zvereného do osobnej starostlivosti a výdavky súvisiace s
financovaním domácností sú takého finančného rozsahu, že vzhľadom na jej priemerný mesačný

zárobok nie sú dostatočné na to, aby bola schopná bez akéhokoľvek existenčného ohrozenia rodiny
platiť výživné 110 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov zmenil určenú výšku výživného tak, že určil
výživné 70 Eur mesačne, ktoré vzhľadom na zákonné kritériá určovania rozsahu výživného dostatočne
zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov
s prihliadnutím na to, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, na ktorú skutočnosť je potrebné

prihliadať pri určení výživného v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keďže týmto sa jej vyživovacia
povinnosť kompenzuje. V súvislosti s určenou výškou výživného odvolací súd zmenil aj dlžné výživné
za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014, ktoré pri zmene výšky výživného predstavuje sumu 480 Eur.
Do tejto sumy ani odvolací súd nemohol započítať žiadne finančné ani naturálne plnenie zo strany
matky, keďže tak, ako to súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania preukázal, matka za uvedené

obdobie neprispela na maloletého žiadnou finančnou čiastkou. Odvolací súd v súlade s ust. § 160
ods. 1 O.s.p. zaviazal matku zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku otcovi
maloletého a tým nezohľadnil odvolaciu námietku matky, ktorá žiadala o splatenie dlžného výživného
v splátkach, pretože vzhľadom k jej pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým jeurčenie výživného pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu
lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť
do troch dní. Určenie vyživovacej povinnosti mohla matka očakávať od začatia konania, pripraviť

sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu a javí sa byť tiež
účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v
prospech maloletého dieťaťa buď na úspory alebo na nevyhnutné výdavky súvisiace s jeho vzdelaním
a mimoškolskými aktivitami.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.