Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109010714
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3109010714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 29.05.2012 samosudcom JUDr.

Mariánom Manduchom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

G. T., nar. XX.XX.XXXX v D. R., bytom E. č. XXX, zamestnaný

Dalitrans s. r. o., Veľké Bierovce,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 04.10.2006 o 02.15 hod. viedol nákladné motorové vozidlo s návesom, ťahač zn. Renault Magnum,
EČ: F.-XXXCA po ceste I/50 v k. ú. obce Veľké Bierovce v smere od Prievidze na obec Drietoma,
kde v km 114.152 začal s vozidlom odbočovať doľava na účelovú komunikáciu vedúcu do areálu firmy
Dalitrans v čase, keď bol už predchádzaný vodičom W. G., jazdiacim na motorovom vozidle zn. Ford

Tranzit, EČ:XBXXXXX tým istým smerom, následne došlo v križovatke uvedených ciest ku zrážke
vozidiel, a to ľavej prednej časti vozidla vodiča G. T. a pravej prednej a pravej bočnej časti vozidla
vodiča W. G. a následnému odrazeniu vozidla vodiča W. G. doľava mimo cestu, pri dopravnej nehode
došlo k zraneniu vodiča W. G., ktorý utrpel zmliaždenie hrudníka s hospitalizáciou vo FN Trenčín od
04.10.2006 do 05.10.2006 bez práceneschopnosti a taktiež k zraneniu jeho spolujazdcov M. W., ktorý
utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy, bez známok otrasu mozgu, pohmoždenie prednej hrudnej
steny, bez úrazových zmien na kostnom skelete hrudníka, pohmoždenie pravého ramena, zlomeninu
pravej stehennej kosti, trieštivého charakteru s posunom kostných úlomkov a viacpočetné odreniny

na tele s dobou liečenia od 04.10.2006 do 28.02.2007 a obmedzením v bežnom spôsobe života po
dobu liečenia spočívajúcom v hospitalizácii v nemocnici, fixáciou dolnej končatiny, obmedzením pohybu
a chôdze na barlách bez dostupovania na zranenú nohu, ako aj fyzickej aktivity a A. L., ktorý utrpel
zmliaždenie hlavy, zmliaždenie dolnej pery s tržnou ranou asi l cm a zmliaždenie chrbta v oblasti drieku
s dobou liečenia od 04.10.2006 do 10.10.2006 bez obmedzenia v bežnom spôsobe života, k dopravnej
nehode došlo v dôsledku porušenia ustanovenia § 18 odsek l, 2 zákona č. 315/1996 Z. z.,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

T ý m s p á c h a lprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek l, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a s
prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd

obžalovanému ukladá primeranú povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností škodu,
ktorú trestným činom spôsobil.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu po dobu 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného M. W., nar. XX.XX.XXXX v A. E., bytom

F., Ul. X. G. XXXX/X a poškodeného A. L., nar. XX.XX.XXXX v A. E., bytom F., Ul. G. XXX/XXX s ich
uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného G. T., poškodených W. G. a M. W., svedka N. D.,

znalcov B.. C. M., B.. M. M. a G.. G. D., ako aj prečítaním výpovedí poškodených A. L., B.. C. D. a M. E. a
ostatných listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní
súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. T. uviedol, že v dňoch 03.10.2006 a 04.10.2006 jazdil spolu s N. D. na nákladnom vozidle
zn. Renault Magnum, EČV: F.-XXXCA, ktorého majiteľom je spoločnosť Dalitrans, s.r.o. Veľké Bierovce.

Dňa 03.10.2006 vyrážali okolo 22.30 až 23.00 hod. z Banskej Bystrice, pričom toto nákladné vozidlo
šoféroval on. Asi okolo 02.15 hod. dňa 04.10.2006 vozidlo viedol po ceste I/50 za obcou Veľké Bierovce,
kde nebola v tom čase žiadna veľká premávka. Ako prichádzal s nákladným vozidlom i s návesom ku
križovatke cesty s miestnou komunikáciou, ktorá vedie do areálu spoločnosti Dalitrans, s.r.o. vo Veľkých
Bierovciach, začal od mosta plynule spomaľovať a zapol ľavé smerové svetlo, ktoré blikalo asi 20

sekúnd, nakoľko chcel odbočovať. Za ním sa v tom čase stále pohyboval český kamión, ktorý za ním tiež
spomaľoval. Pri odbočovacom manévri prešiel s vozidlom na pravý okraj cesty tak, že pravým predným
kolesom vošiel na bielu deliacu čiaru na pravej krajnici. Ešte predtým sa však pozrel do ľavého spätného
zrkadla, aby sa presvedčil, či môže bezpečne odbočiť, aby tak neohrozil iné vozidlá. V spätnom zrkadle
videl len český kamión. Následne začal odbočovať doľava, pričom v ľavom spätnom zrkadle zbadal, že

v ľavom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy sa blíži veľkou rýchlosťou jazdiaci biely Ford Tranzit, ktorý
asi predbehol český kamión. V tom čase sa nachádzal ľavým predným kolesom asi 1 meter za bielou
deliacou prerušovanou čiarou cesty. Ako Ford spozoroval, začal aktívne brzdiť, pričom išiel len malou
rýchlosťou, ale aj tak Ford narazil svojou pravou prednou časťou do oblasti ľavého predného kolesa
jeho vozidla, ktoré bolo nárazom odhodené do pravého jazdného pruhu. Ford bol nárazom odhodený

vľavo mimo cestu I/50 na trávnatý porast. Dodal, že na jeho vozidle bolo počas jazdy, a teda aj v čase
zrážky, na streche kabíny i na jeho zadnej časti zapnuté výstražné oranžové svetlo, tzv. maják. V čase
zrážky bola cesta suchá a bola tma, nakoľko v tejto časti nie je cesta osvetlená. Osvetlený bol len areálspoločnosti Dalitrans, s.r.o., ktorý sa od miesta zrážky nachádzal asi vo vzdialenosti 30-40 metrov. Pred
jazdou bol riadne odpočinutý.

Poškodený W. G. uviedol, že dňa 03.10.2006 okolo 20.00 hod. vyrazil z Tornale do Českej republiky

na motorovom vozidle Ford Tranzit, EČV: XBX XXXX, ktorého majiteľom bola spoločnosť International
Sam Centrum, s.r.o., u ktorej bol zamestnaný ako vodič. Jeho spolujazdcom bol M. W.. Počas cesty mali
pravidelné prestávky na čerpacích staniciach. Poslednú prestávku, asi polhodinovú, mali na čerpacej
stanici v katastri obce Trenčianska Turná, odkiaľ odchádzali okolo 02.00 hod. V danom čase bola tma,
cesta bola suchá a viditeľnosť nebola ovplyvnená poveternostnými podmienkami. Išiel rýchlosťou okolo

80 km/h a v blízkosti obce Veľké Bierovce predbehol dva pomaly jazdiace kamióny. Následne pokračoval
vpravomjazdnompruhucezmost,pričomvtomtoúsekuzaregistrovalvosvojompravomjazdnompruhu
nákladné vozidlo s návesom, ktoré išlo veľmi pomaly alebo stálo. Všimol si, že na ňom bliká oranžové
svetlo-maják.Žebysvietiloľavéoranžovésmerovésvetlo,sivšaknevšimol.Predtýmtomiestomnebolo
dopravné značenie, ktoré by signalizovalo nejakú odbočku alebo križovatku s cestou I/50. Rovnako tam
nebola žiadna dopravná značka, ktorá by v tomto úseku zakazovala predbiehať, pričom na ceste bola

biela stredová prerušovaná čiara. Ako sa blížil k nákladnému vozidlu, nič nenasvedčovalo tomu, že by
chcelo odbočovať doľava. Skôr sa mu javilo, že má poruchu. Preto zapol ľavý ukazovateľ smeru jazdy,
prešiel stredovú deliacu čiaru a keď bol na úrovni jeho zadnej časti návesu, tak sa nákladné vozidlo
začalo natáčať vľavo do objektu spoločnosti Dalitrans, s.r.o., teda priamo do jeho jazdnej dráhy. Začal
brzdiť a strhol riadenie doľava, ale zrážke pravej prednej časti jeho vozidla s ľavou prednou časťou

nákladného vozidla nemohol nezabrániť. Ich vozidlo bolo po náraze odhodené vľavo do priekopy mimo
cestu. Ďalej dodal, že vozidlo Ford malo najvyššiu rýchlosť 80-85 km/h.

Poškodený M. W. uviedol, že počas jazdy vo vozidle Ford Tranzit, ktoré viedol W. G., sedel na prednom
sedadle vozidla ako spolujazdec a bol pripútaný. Tesne pred zrážkou bol rovný úsek cesty. Okolie
nepoznal, ale vedel, že boli za Trenčínom. Oproti nim nešlo žiadne motorové vozidlo, a preto W. G.

dal smerovku doľava a začal predbiehať pred ním idúci kamión, ktorý určite v tom čase nemal zapnuté
znamenie o zmene smeru jazdy. Kamión predbiehali asi rýchlosťou 70 km/h. Asi vo vzdialenosti cca
5 metrov od kabíny kamióna tento začal odbočovať doľava a skrížil im cestu. W. G. sa snažil vozidlo
ubrzdiť, ale aj tak došlo k zrážke s ľavou bočnou časťou kamióna. Po zrážke pocítil tlak a bolesť v nohách
a vo vozidle bol zakliesnený. Poškodený si prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne uplatnil nárok

na náhradu škody vo výške 4.893,44 € titulom ušlej mzdy, bolestného, výdavkov na sanitku, cestovného
a škody na veciach, ktoré mal pri dopravnej nehode. Svedok bol dňa 17.04.2012 opätovne vypočutý na
hlavnom pojednávaní, pričom neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti.

Svedok N. D. uviedol, že dňa 03.10.2006 vyrážal s obžalovaným okolo 22.30 až 23.00 hod. z Banskej
Bystrice, pričom nákladné vozidlo Renault Magnum s návesom šoféroval obžalovaný. Počas jazdy

sledoval situáciu v cestnej premávke pred ich vozidlom. Vedel, že za ich vozidlom je český kamión, ale
okrem neho o inom vozidle nevedel. V čase asi okolo 02.15 hod. dňa 04.10.2006 sa nachádzali na ceste
I/50 za obcou Veľké Bierovce. Ako sa blížili k areálu spoločnosti Dalitrans, s.r.o., tak obžalovaný začal
plynule spomaľovať už od priľahlého mosta a zapol ľavé smerové svetlo. Oproti nim nejazdili žiadne
vozidlo. Pred odbočením obžalovaný prešiel s vozidlom bližšie k pravej krajnici, potom otočil volantom

doľava a začal vykonávať odbočovací úkon. Pri odbočovaní náhle stúpil na brzdu, na čo sa ho spýtal:
„Čo robíš?“. Chvíľu po tom, ako stúpil obžalovaný na brzdu a vozidlo zastavilo, došlo k zrážke s Fordom
Tranzit, ktoré ich v tom čase predbiehalo v ľavom jazdnom pruhu. Na ich nákladnom vozidle bolo zrejme
v čase dopravnej nehody zapnuté výstražné oranžové svetlo - maják, ktorý sa nachádzalo na návese.
Špeciálny podvalník bol v čase zrážky prázdny. V čase dopravnej nehody bola nočná doba, cesta nebola

osvetlená. V čase zrážky bola cesta suchá, nepršalo, viditeľnosť bola dobrá bez hmly.

Znalec z odboru doprava cestná B.. C. M., ktorý vypracoval v prípravnom konaní znalecký posudok
č. 21/2007, uviedol, že jedinou príčinou vzniku aj priebehu dopravnej nehody bola nesprávna technika
jazdy obžalovaného. Nesprávnym prvkom jazdy bol spôsob jazdy, ktorým obžalovaný vykonával
manéver odbočovania na miesto mimo cesty. Odbočovať začal v čase, kedy už bol predchádzaný

vozidlom Ford Tranzit, ktorého vodiča prinútil, aby náhlym spôsobom zmenil rýchlosť aj smer jazdy,
čím ho nie iba obmedzil, ale aj ohrozil. Vodič W. G. by mohol zabrániť nehode priestorovým spôsobom- zastavením vozidla pred koridorom jazdy súpravy Renault iba skoršou reakciou na rizikovú situáciu
alebo nižšou rýchlosťou jazdy pri skutočnom začiatku reakcie brzdením. Čisto z technického hľadiska
však nemožno preukázať, že by mal aj možnosť o potrebnú časovú diferenciu skoršie zareagovať

intenzívnym brzdením, pretože rozpoznať rizikovú situáciu iba zo samotnej polohy súpravy by mohol
až v čase 0,6 sekundy pred zrážkou, kedy Renault začal prechádzať stred vozovky. Jeho reakciu preto
nemožno hodnotiť ako jednoznačne oneskorenú. W. G. jazdil s vozidlom Ford Tranzit na začiatku svojej
reakčnej doby rýchlosťou najmenej 67 km/h ± 5 %. Na vyššie rýchlosti neboli v spise podklady. Mohol
však ísť aj rýchlosťou 80 km/h, avšak v tom prípade intenzívne nebrzdil, pretože pred miestom zrážky

sa nenachádzali žiadne brzdné stopy. Vozidlo Ford tiež nemalo systém ABS. Pri svojich alternatívnych
výpočtoch preto použil tiež rýchlosti 80 km/h a 90 km/h, ktorá bola v danom úseku najvyššie povolenou
rýchlosťou. Podľa výsledkov vykonaných analýz sa v čase zrážky nachádzal celý pôdorysom vozidla
Ford Tranzit v ľavom jazdnom pruhu, čím bola potvrdená technická prijateľnosť jeho verzie na vznik
aj priebeh nehody, teda že s vozidlom jazdil v ľavom jazdnom pruhu, kedy mu však pomaly jazdiaca
súprava Renault náhle vybočila do jazdnej dráhy v čase, kedy túto predchádzal. Pre právne posúdenie

ostáva vyriešiť otázku, či W. G. mal povinnosť predvídať odbočenie návesovej súpravy Renault na
miesto ležiace mimo cesty alebo nie. Právne hodnotenie dôkazov vyhodnotí aj to, či vodič súpravy
Renault mal zapnutý ukazovateľ smeru alebo nie, a ako sa mal vodič vozidla Ford Tranzit správať.
Obžalovaný začal so súpravou Renault vybočovať vľavo za stred vozovky v čase najneskoršie 0,6
sekundy pred zrážkou, vo vzdialenosti 3,2 až 3,4 metrov od miesta zrážky, kedy sa vozidlo Ford Tranzit

nachádzalo od miesta zrážky vo vzdialenosti už iba 10,6 až 12,3 metrov, a to v ľavom jazdnom pruhu.
Obžalovaný mal možnosť ešte aj tesne pred začiatkom odbočovacieho manévru rozpoznať, že už je
predchádzaný vozidlom Ford Tranzit a zabrániť dopravnej nehode tým, že by nevybočil do koridoru
jazdy tohto vozidla, ktorého vodič už v tom čase vykonával aj opatrenie na zabránenie nehode náhlou
zmenou rýchlosti jazdy. Ďalej dodal, že samotné zapnutie alebo nezapnutie smerového svetla súpravy

obžalovaného pritom nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska. To preto,
že vodič síce nesmie predchádzať, ak odbočujúce vozidlo má zapnutý ukazovateľ smeru doľava, ale
na druhej strane odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Odbočujúci vodič totiž
nevie, či sa mu práve vo chvíli zapnutia ukazovateľa o zmene smeru jazdy nevypálila žiarovka, či
nemá znečistený kryt zadného svetla alebo či vzadu idúci vodič nespozoroval smerové svetlo aj z iných

príčin. Preto sa odbočujúci vodič musí opakovane presvedčiť ešte aj tesne pred začatím úkonu, či sa
nezmenila dopravná situácia a odbočujúci vodič už nie je medzitým aj predchádzaný iným vozidlom.
Znalec vypracoval vo veci tiež doplnok č. 1 k znaleckému posudku, v ktorom k námietkam obhajoby
z prípravného konania uviedol, že pokiaľ ide o komplexné posúdenie jazdy obžalovaného, ktorý za
vozidlom ťahal špeciálny náves vybavený zvláštnymi svetlami oranžovej farby, ktoré boli zapnuté, tak

u tohto sa jedná výhradne o otázku pre ďalšie právne posúdenie okolností dopravnej nehody, resp. o
právne posúdenie konania jednotlivých účastníkov tejto nehody, a to riešenie povinnosti predvídania.
Taktiež zostáva otázkou právnou aj to, či obžalovaný vôbec zapol pri odbočovaní ukazovateľ zmeny
smeru jazdy, resp. či ho zapol včas a v akom časovom úseku pred začatím manévru. Technicky je
totiž skutočný priebeh zapínania ukazovateľa zmeny smeru jazdy v čase nehody z hľadiska časového

i priestorového už nepreskúmateľný a objektívne ani nezopakovateľný. Z
technického hľadiska je rozhodujúce to, či odbočujúce vozidlo bolo v momente počiatku odbočovania
predchádzané alebo nie. Obžalovanému z technického hľadiska nič nebránilo v tom, aby sa pred
začatím odbočovacieho manévru presvedčil, či nie je predchádzaný iným vozidlom, pričom v ľavom
vonkajšom spätnom zrkadle mal možnosť vidieť svetlá vozidla Ford Tranzit, ktoré v tom čase jazdilo v

ľavom jazdnom pruhu. Obžalovaný mohol dopravnej nehode zabrániť len v tom prípade, ak by nezačal
odbočovať vľavo na miesto mimo cesty. Svojou technikou ohrozil vodiča tohto vozidla, keďže tento
aj z technického hľadiska včasnou reakciou nemal možnosť ani intenzívnym brzdením zabrániť ich
zrážke. Otázkou pre ďalšie právne hodnotenie je posúdenie toho, prečo si obžalovaný pri odbočovaní
na miesto mimo cesty s dlhou súpravou vozidiel nadštandardných rozmerov, prípadne aj s obmedzeným

výhľadom zo sedadla vodiča do priestoru za vozidlom, nezabezpečil odbočenie pomocou spôsobilej a
náležite poučenej osoby, ako aj to, či spôsob jeho jazdy dostatočne zodpovedal zákonnej požiadavke na
zvýšenú opatrnosť. Vodič W. G. jazdil s vozidlom Ford Tranzit na začiatku svojej reakcie v extraviláne
obce technicky prijateľnou rýchlosťou najmenej 67 km/h, pričom je aj technicky prijateľná ním udávaná
rýchlosť asi 80 km/h. Vo vzťahu k povolenej rýchlosti jazdy mimo obce (90 km/h) nie je možné považovať

techniku jeho jazdy z technického hľadiska za nesprávnu. Z polohy súpravy Renault v čase začiatku
reakcie ešte nemohol usudzovať, že súprava Renault bude odbočovať doľava (pri variantoch rýchlosti
80 km/h, 90 km/h, pri variante 67 km/h mohol usudzovať už zo šikmej polohy). Preto z technického
hľadiska s veľkou pravdepodobnosťou nereagoval na zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo nasúprave Renault (aj keď z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť, v akom časovom úseku pred
samotným odbočením obžalovaný zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy, teda či dodržal podmienku
min. 7,15 sekundy). Z technického hľadiska je potom prijateľné, že W. G. reagoval na odbočovanie

obžalovanéhovčasasprávne(intenzívnymbrzdením).Prípadnéoneskorenéreakcienarizikovúsituáciu
mu nie je možné technicky preukázať. Tento tiež predchádzal súpravu obžalovaného v úseku, kde nie je
akýmkoľvek dopravným značením vyznačený zákaz predchádzania. Taktiež pravidlá cestnej premávky
dovoľujúpredchádzanieajprijazdecezkrižovatkupohlavnejceste,pričomvdanomprípadesadokonca
nejednalo o križovatku, ale iba o odbočku na miesto mimo cesty. W. G. mal možnosť zabrániť dopravnej

nehode, ak by na začiatku svojej reakcie jazdil rýchlosťou variantne od 14,94 do 28,4 km/h namiesto
67 km/h alebo do 50,7 km/h namiesto 80 km/h, z ktorej by intenzívnym brzdením zastavil vozidlo pred
miestom zrážky. Zároveň uviedol, že podľa tachografu išiel obžalovaný rýchlosťou najprv 100 km/h,
potom spomalil na 15 km/h, ktorou sa vliekol niekoľko sekúnd, potom začal zrýchľovať a následne zas
spomaľovať. Nehodový dej nebol preto taký plynulý, ako uvádzal obžalovaný. Jeho nárazová rýchlosť
bola niekde na úrovni 21 km/h. Znalec tiež poukázal na to, že v extraviláne obce je každé odbočovanie

doľava kritické, pretože za niekoľko sekúnd sa môže zmeniť situácia a môže tak vzniknúť riziková
situácia.

Znalec z odboru doprava cestná B.. M. M., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 48/2010, sa jeho
záverov pridržiaval aj na hlavnom pojednávaní. Znalec uviedol, že na základe jeho výpočtov je zrejmé,
že ak by obžalovaný reagoval na polohu vozidla Ford, ktoré by išlo predpokladanou rýchlosťou buď

110 km/h, 130 km/h alebo 150 km/h, tak by vzniku dopravnej nehody nezabránil. Pri predpokladanej
rýchlosti vozidla obžalovaného a neznámeho kamiónu (70 km/h) by sa podľa výpočtov vozidlo Ford
mohlo pri rýchlostiach 80 km/h, 90 km/h alebo 120 km/h zaradiť medzi oba tieto kamióny. Pokiaľ ide
o posúdenie časového intervalu od momentu, kedy vozidlo Ford dosiahne zadný obrys neznámeho
vozidla s návesom až po moment, kedy sa celou svojou dĺžkou dostane pred predchádzané neznáme

vozidlo s návesom, tak na základe výpočtu a polôh jednotlivých vozidiel je zrejmé, že vozidlo Ford
by prešlo dráhu 211,7 metra za čas 9,81 sekundy a neznáme vozidlo naopak 190,5 metra tiež za
9,81 sekundy. Na základe výpočtu a polôh jednotlivých vozidiel od momentu, kedy vozidlo Ford začne
vykonávať úkon predchádzania neznámeho vozidla s návesom až po moment, kedy sa opätovne
zaradí pred predchádzajúce neznáme vozidlo s návesom, dospel k zisteniam, že vozidlo Ford prejde

dráhu 294,7 metra za 13,50 sekundy a neznáme vozidlo s návesom prejde za túto dobu dráhu
262,6 metra. Na základe výpočtu a polôh jednotlivých vozidiel dospel znalec tiež k výsledkom, že je
dôvodné predpokladať, že vozidlo Ford pri rýchlostiach 110 km/h a 130 km/h a vozidlo obžalovaného
pri konštantnej rýchlosti 80 km/h sa ešte nachádzali v ľavom jazdnom pruhu cesty I/50, a preto
obžalovanému nemuselo byť jednoznačne zrejmé, že za ním jazdiace vozidlo Ford začne vykonávať

úkon predchádzania. Naopak pri predpokladanej rýchlosti vozidla Ford 150 km/h sa toto už nachádzalo
v ľavom jazdnom pruhu cesty I/50, a preto malo byť obžalovanému jednoznačne zrejmé, že začalo
vykonávať úkon predchádzania. Na základe analýzy nehodového deja z technického hľadiska však
uviedol, že pohyb vozidla Ford sa v polohe skutočnej reakcie v nehodovom úseku rýchlosťou 150 km/
h javí ako málo pravdepodobný.

Znalec z odboru zdravotníctva G.. G. D., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 255/2007, uviedol,
že poškodený M. W. pri dopravnej nehode utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy bez známok
otrasu mozgu, pohmoždenie prednej hrudnej steny bez úrazových zmien na kostnom skelete hrudníka,
pohmoždenie pravého ramena a zlomeninu pravej stehennej kosti trieštivého charakteru s posunom
kostných úlomkov, pričom tieto posúdil ako ťažké, pri ktorých však nedošlo priamo k ohrozeniu ani

zraneniu životne dôležitého orgánu. Tieto zranenia si vyžadujú liečbu približne 3-4 mesiace. Doba
práceneschopnosti býva dlhšia od doby liečenia o 4-8 týždňov. Trvalé následky funkčného charakteru
zranenie nemusí zanechať. Ako kozmetický následok zostanú jazvy po operácii stehennej kosti. Tieto
ho však nebudú obmedzovať ani v osobnom, ani v spoločenskom či pracovnom živote.

Za súhlasného stanoviska procesných strán boli na hlavnom pojednávaní čítané výpovede svedkov A.

L., B.. C. D. a M. E..Poškodený A. L. uviedol, že počas jazdy v motorovom vozidle Ford Tranzit sedel v druhom rade pri
pravých dverách. Počas jazdy zaspal a prebudil sa až na výkriky vodiča a ostatných spolucestujúcich.
Vodič ich vozidla sa kamiónu snažil vyhnúť strhnutím riadenia doľava. V prípravnom konaní si uplatnil

nárok na náhradu škody za spôsobené zranenie pri dopravnej nehode, resp. za škodu spôsobenú na
zdraví - bolestné, ktoré však nevyčíslil. Ďalej požiadal o náhradu škody v sume 5.200,- Sk (172,61 €)
titulom cestovného a zničených vecí.

Poškodený B.. C. D., splnomocnený konateľom spoločnosti Dalitrans, s.r.o. vypovedať v predmetnej
trestnej veci, uviedol, že obžalovaný vykonával v čase dopravnej nehody zamestnanie, nakoľko pracuje

v spoločnosti Dalitrans, s.r.o. ako vodič. K dopravnej nehode nevedel uviesť žiadne skutočnosti, nakoľko
nebol jej očitým svedkom.

Poškodený M. E., splnomocnený konateľom spoločnosti International Sam Centrum, s.r.o. Bzenec, na
zastupovanie v predmetnej trestnej veci, uviedol, že majiteľom motorového vozidla Ford Tranzit, EČV:
XBX XXXX, je spoločnosť International Sam Centrum, s.r.o. Uvedené vozidlo v dňoch 03.10.2006 a
04.10.2006 užíval oprávnene W. G.. Ohľadom ďalších okolností o dopravnej nehode sa nevyjadril,

nakoľko nebol jej priamym účastníkom ani očitým svedkom. V prípravnom konaní si tiež uplatnil nárok
na náhradu škody, ktorá vznikla na vozidle Ford, a to od vinníka dopravnej nehodu, ktorú však nevyčíslil.

Z oznámení FN Trenčín zo dňa 18.01.2007 vyplýva, že hospitalizovaní na oddelení úrazovej chirurgie
tejto nemocnice boli:

- poškodený W. G. v dobe od 04.10.2006 do 05.10.2006, ktorý pri dopravnej nehode utrpel zmliaždenie

hrudníka;

- poškodený A. L. od 04.10.2006 do 05.10.2006, ktorý pri dopravnej nehode utrpel zmliaždenie chrbta v
oblastidrieku,zmliaždeniehlavyazmliaždenieatržnúranudolnejperyspredpokladanoudobouliečenia
10 dní; a

- poškodený M. W. od 04.10.2006 do 05.10.2006, pričom pri dopravnej nehode utrpel dvojitú zlomeninu

stehnovej kosti vpravo s posunom, zmliaždenie hlavy a hrudníka, ako aj viacpočetné odreniny na tele
s predpokladanou dobou liečenia 6 mesiacov.

Z lekárskej správy G.. H. R. zo dňa 07.05.2007 vyplýva, že poškodený M. W. utrpel pri dopravnej nehode
trieštivú zlomeninu pravej stehennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie hrudníka bez poškodenia
pľúcazlomeninyrebier,pomliaždeniehlavybezotrasumozgu,pomliaždeniepravejhornejkončatinybez

poškodeniahlbšíchštruktúr.Bolaunehopotrebnáoperačnáliečbapravejstehennejkosti,hospitalizácia,
infúzie a transfúzie, pričom bol obmedzený v bežnom spôsobe života chôdzou o barlách po dobu 2
mesiacov a odkázaný na pomoc inej osoby po dobu 6 týždňov, resp. od 04.10.2006 do 02.01.2007.
Zranenia si vyžadovali práceneschopnosť v období od 04.10.2006 do 01.03.2007, ktorá bola primeraná,
pričom doba liečenia bola od 04.10.2006 do 28.02.2007. Poškodený bol hospitalizovaný v nemocnici od

04.10.2006 do 20.10.2006. Pokiaľ ide o trvalé následky, možno u poškodeného predpokladať mierne
trvalé následky. Išlo o ťažké zranenie.

Z lekárskej správy G.. Y. W. zo dňa 04.04.2007 vyplýva, že poškodený A. L. utrpel pri dopravnej nehode
opuchnutie dolnej pery, tržnú ranu na sliznici dolnej pery dlhú asi 1 cm, poklopovú bolestivosť v oblasti LS
chrbtice. Poškodený pociťoval bolesť v driekovej oblasti, v ktorej mal obmedzenú pohyblivosť do 7 dní,

ale nebol obmedzený v bežnom spôsobe života, nebol bezprostredne odkázaný na pomoc inej osoby a
nepoužíval barle. Práceneschopný bol od 04.10.2006 do 10.10.2006 vrátane. V tejto dobe sa tiež liečil
zo zranení. V nemocnici bol hospitalizovaný od 04.10.2006 do 05.10.2006. Dĺžka práceneschopnosti
bola primeraná jeho zraneniam. Jeho zranenia nezanechali trvalé následky a v danom prípade boli
hodnotené ako ľahké.Z protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 04.10.2006 vyplýva, že miestom dopravnej nehody
bolo k. ú. obce Veľké Bierovce, a to križovatka cesty I/50 na 114,152 km a účelovej komunikácie
vedúcej do areálu spoločnosti Dalitrans, s.r.o., ako to ostatne vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá je

obsahomtrestnéhospisuaktorábolanahlavnompojednávanítiežoboznámená.CestaI/50jeoznačená
ako hlavná a je rozdelená vodorovnou dopravnou značkou a pozdĺžnou prerušovanou čiarou s dvomi
jazdnými pruhmi. Účelová komunikácia je označená ako vedľajšia cesta. Povrchom oboch ciest je asfalt,
ktorý bol suchý, neznečistený, bez výtlkov. Pravý zadný roh vozidla Ford sa po dopravnej nehode
nachádzal vo vzdialenosti 2,9 m od okraja cesty I/50 na trávnatom poraste. U oboch vodičov tiež nebolo

zistené požitie alkoholických nápojov a ani prejavy únavy.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov, okresný súd
vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá
z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že žalovaný skutok sa stal
tak, ako bol popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rovnako relevantne mal
preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný G. T. v rozsahu kladenom mu za vinu v obžalobe, ako

aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodených W. G., M. W.,
znalca B.. C. M., ďalej lekárske správy a ostatné oboznámené listinné dôkazy. Súd predovšetkým
poukazuje na znalecký posudok, resp. na výpoveď znalca B.. C. M., ktorého závery si v plnom rozsahu
osvojil a na ktoré plne poukazuje. Podľa neho bola jedinou príčinou vzniku a aj priebehu dopravnej

nehody nesprávna technika jazdy obžalovaného. Nesprávnym prvkom jazdy bol jej spôsob, ktorým
obžalovaný vykonával manéver odbočovania na miesto mimo cesty v čase, kedy už bol predchádzaný
vozidlom Ford. Pritom W. G. jazdil s vozidlom Ford na začiatku svojej reakčnej doby rýchlosťou
najmenej 67 km/h ± 5 %, pričom mu nie je ani možné preukázať vyššiu rýchlosť jazdy. Podľa výsledkov
vykonanýchanalýzsavčasezrážkynachádzalcelýpôdorysomvozidlavľavomjazdnompruhu,čímbola

potvrdená technická prijateľnosť jeho verzie na vznik a priebeh dopravnej nehody, teda že jazdil v ľavom
jazdnom pruhu, kedy mu však pomaly jazdiaca súprava obžalovaného náhle vybočila do jazdnej dráhy
v čase, kedy túto predchádzal. Samotné zapnutie alebo nezapnutie smerového svetla nemalo vplyv na
určenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska, pretože vodič síce nesmie predchádzať, ak
odbočujúce vozidlo má zapnutý ukazovateľ smeru doľava, ale odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov

jazdiacich za ním. Preto sa odbočujúci vodič musí opakovane presvedčiť ešte aj tesne pred začatím
úkonu, či sa nezmenila dopravná situácia a odbočujúci vodič už nie je medzitým aj predchádzaný iným
vozidlom. Ak by tak obžalovaný urobil, určite by v ľavom spätnom zrkadle mal možnosť vidieť svetlá
vozidla Ford, ktoré v tom čase jazdilo v ľavom jazdnom pruhu. Obžalovaný mohol dopravnej nehode
zabrániť len v takom prípade, ak by nezačal odbočovať vľavo na miesto mimo cesty. Svojou technikou

ohrozil vodiča vozidla Ford, keďže tento aj z technického hľadiska včasnou reakciou nemal možnosť
ani intenzívnym brzdením zabrániť ich zrážke. Tento tiež predchádzal súpravu obžalovaného v úseku,
kde bolo povolené predbiehať, čiže obžalovaný v danom úseku zanedbal aj svoju povinnosť zvýšenej
opatrnosti. Súd preto neprijal závery znalca B.. M. M., nakoľko tento vo svojom znaleckom posudku
riešil len pravdepodobné situácie pomocou vyšších rýchlostí vozidla Ford, ako bola rýchlosť 67 km/

h ± 5 %, ktorá sa v danom prípade súdu javila ako najprijateľnejšia a záver o nej si súd osvojil. V
intenciách uznesenia KS Trenčín súd na hlavnom pojednávaní vypočul oboch znalcov s možnosťou
ich konfrontácie, pričom bolo zistené, že znalecký posudok B.. M. M. bol v podstate iba doplnkom
znaleckého posudku B.. C. M. s tým, že medzi týmito znaleckými posudkami neboli zistené relevantné
rozpory. Súd tiež poukazuje na výpoveď poškodeného W. G., ktorý uviedol, že nič nenasvedčovalo tomu,

že by nákladné vozidlo chcelo odbočiť doľava. Poškodený M. W. uviedol, že nákladné vozidlo určite v
čase predbiehania nemalo zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy a W. G. ho predbiehal rýchlosťou asi
70 km/h, čo fakticky potvrdzuje výpočet znalca B.. C. M.. Súd tiež poukazuje na to, že poškodený nebol v
žiadnomvzťahusW.G.,apretojehovýpoveďpovažujezavierohodnú.SvedokN.D.síceuviedol,žeako
sa blížili k areálu spoločnosti Dalitrans, s.r.o., tak obžalovaný začal plynule spomaľovať už od priľahlého

mosta a zapol ľavé smerové svetlo, ale nevyjadril sa k tomu, či sa obžalovaný pred manévrom vôbec
pozrel do ľavého spätného zrkadla. Súd tiež poukazuje na vzťah svedka s obžalovaným, ktorý je jeho
kolegom, čo v konečnom dôsledku môže robiť jeho výpoveď ako nevierohodnú. Obrana obžalovaného
v tom smere, že vozidlo Ford Tranzit spozoroval až po začatí odbočovacieho manévru, pričom ešte
predtým sa pozrel do ľavého spätného zrkadla, aby sa presvedčil, či môže bezpečne odbočiť, aby takneohrozil iné vozidlá, bola jednoznačne vyvrátená vykonaným dokazovaním tak, ako bolo uvedené
vyššie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného vo

výrokovej časti rozsudku, ktorý právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona,
keďže obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona, konkrétne podľa § 18 odsek 1, odsek 2 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách, keďže bolo preukázané, že ohrozil vodiča jazdiaceho za ním, nedbal tiež

na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní na miesto mimo cesty, keď sa tesne pred počiatkom odbočenia
nepresvedčil,čiužniejepredchádzaný,čojezákladbezpečnéhoodbočeniadoľava,pričomvozidloFord
v danom čase na základe znaleckého skúmania už musel vidieť, ako aj nezaistil bezpečné odbočenie
pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, nakoľko to v danom prípade vyžadovali okolnosti,
pretože na jeho nákladné vozidlo bol pripojený dlhý náves - špeciálny podvalník, i keď tento bol v čase
dopravnej nehody prázdny. Takouto osobou mohol byť aj jeho spolujazdec - svedok N. D..

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom
v čase dopravnej nehody je vodič pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu,
alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič
pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť
najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v
čase dopravnej nehody musí vodič zaistiť bezpečné odbočenie pomocou spôsobilej a náležite poučenej
osoby, ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska

subjektívnej stránky (zavinenia) obžalovaný konal vo forme vedomej nedbalosti, keďže vedel, že môže
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a svojím konaním
takporušilzáujemspoločnostinaochraneľudskéhozdravia.Naplnenábolanapokoniobjektívnastránka
skutkovej podstaty trestného činu, pretože obžalovaný inému, resp. iným z nedbanlivosti spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania tak, ako to bolo bližšie popísané vyššie.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného G. T., z odpisu registra trestov vyplýva, že tento doposiaľ nebol
súdne trestaný. Zo správy Obvodného úradu v Trenčíne, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa
05.12.2008 vyplýva, že týmto orgánom nebol riešený za priestupok. Zamestnávateľom a z miesta
bydliska je hodnotený kladne. Z evidenčnej karty vodiča zo dňa 03.05.2010 vyplýva, že obžalovaný v

minulosti nespáchal na úseku dopravy trestný čin a vodičský preukaz mu nebol ani zadržaný. Nemá
tiež evidovaný žiadny priestupok. Dňa 15.06.2006 mu bola uložená Krajským dopravným inšpektorátom
Trenčín bloková pokuta vo výške 2.000,- Sk pre porušenie § 15 odsek 1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách - rýchlosť jazdy. Evidované má taktiež ďalšie tri blokové pokuty
po spáchaní v tomto konaní prejednávaného skutku, dva v roku 2008 a jeden v roku 2009.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že účel trestu bude v tomto prípade naplnený uložením
trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Súd u obžalovaného zistil
jednupoľahčujúcuokolnosť,keďtentoviedolpredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot,akeďženebola

zistená žiadna priťažujúca okolnosť, znížil preto s použitím na § 38 ods. 3 Trestného zákona hornú
hranicu trestnej sadzby podľa zákonného ustanovenia stíhaného trestného činu o jednu tretinu a trest
mu ukladal v trestnej sadzbe od 12 mesiacov do 44 mesiacov, pričom mal za to, že trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok jenajmä vzhľadom k vedeniu riadneho života obžalovaného pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti
na jeho nápravu a ochranu spoločnosti dostačujúci. Obžalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností škodu, ktorú trestným činom spôsobil, pričom má za to, že

táto ho bude viesť k tomu, aby v skúšobnej dobe viedol riadny život. Uložil mu tiež trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu, nakoľko sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou,
a to po dobu 12 (dvanásť) mesiacov, ktorú považuje z hľadiska účelu trestu za dostatočnú.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd poškodených M. W. a A. L. s ich uplatnenými nárokmi odkázal na
občianske súdne konanie s poukazom na § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol motorové vozidlo so súhlasom zamestnávateľa a
pri plnení pracovných povinností. Z uvedených dôvodov ho nemožno brať v otázke náhrady škody na

zodpovednosť.

Súd tiež s poukazom na § 256 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku nepripustil do trestného konania
uplatnený nárok na náhradu škody poškodenej spoločnosti International Sam Centrum, s.r.o. Bzenec,
keďže z jej uplatneného nároku na náhradu škody v prípravnom konaní nie je zrejmé, v akej výške sa
uplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.