Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207832
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: C. V. - I., O.. X.X.XXXX, V. B. XXXX/X, o
zaplatenie 60,74 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 1.8.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 60,74
€ spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 9,5% zo sumy 60,74 € od 16.12.2006 do zaplatenia a
trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy
došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom
imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 20.4.2001 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto

povinnosťneplnila,čím sadostaladoomeškaniasúhradoudlžnejsumyakudňupostúpeniapredmetnej
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 60,74 €.
Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa
§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca
neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na záver uviedol, že dlžná suma 60,74 €
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 60,74 €, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých

mesačných platieb započítaných na istinu.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy

musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom

Zmluvou o prenájme čl. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou
Quatro čl 4 zadná strana, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku čl. 6, zmluvou
o postúpení pohľadávok čl. 7-16, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok CFH 1 zo dňa
XX.XX.XXXX-A. Č.. XX, pokusom o zmier čl. 18 a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť Quatro, a.s. ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 20.4.2001 zmluvu
o prenájme XXXXXXXXXX, ktorou sa prenajímateľ zaviazal, že nájomcovi poskytne do prenájmu

predmety prenájmu podľa zmluvy a žalovaná sa zaviazala cenu predmetu prenájmu v sume 10.176,-Sk
uhradiť v 10 pravidelných mesačných splátkach po 915,- Sk.

Podľa čl. I. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou
Quatro, a.s., obsah Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „Obchodné podmienky“) vymedzuje
vzťahy medzi nájomcom a Quatro, a.s. (ďalej len „prenajímateľ“) k predmetu, alebo súboru predmetov

prenájmu (ďalej len „predmet prenájmu“) a vzťahy medzi nájomcom a obchodným zástupcom
prenajímateľa (ďalej len „zástupca“).

Podľa čl. III písm. a) Obchodných podmienok, nájomca sa okrem iných záväzkov uvedených v zmluve
ďalej zaväzuje zaplatiť počiatočnú platbu vo výške vypočítanej podľa spôsobu splácania určeného na
prednej strane zmluvy a platnej tabuľky koeficientov predloženej obchodným zástupcom. Ďalej mesačné

splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára, ktorý nie je daňovým dokladom. Prvá
mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy. Splátky sú splatné do 10. dňa v
mesiaci. Prenajímateľ môže na žiadosť nájomcu odložiť splátky alebo mu poskytnúť zálohu na splátky.

Podľa čl. V písm. b) Obchodných podmienok, nájomca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
zálohy v prípade, že vedome uviedol v zmluve o prenájme nepravdivé údaje, alebo pri odobratí predmetu

prenájmu z dôvodu porušenia zmluvy.

Podľa čl. VI písm. a) Obchodných podmienok prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať, ak nie sú
splátky poukazované riadne a včas a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke, alebo
ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorú má z tejto zmluvy.

Výpoveď je účinná dňom doručenia písomnej výpovede nájomcovi. Výpoveď je účinne doručená tiež

dňom, ktorým márne uplynie úschovná doba výpovede na pošte ( čl. VI. písm. c), d) Obchodných
podmienok ).

Ukončenie zmluvy o prenájme prenajímateľom nezbavuje nájomcu povinnosti uhradiť prenajímateľovi
všetky neuhradené mesačné splátky po dobu, počas ktorej predmet prenájmu užíval, výdaje
prenajímateľa spojené s ukončením zmluvy o prenájme, zmluvné pokuty a náhradu škody (čl. VI písm.

g) Obchodných podmienok).

Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných podmienkach inak, použijú sa na tento zmluvný
vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomca prehlasuje, že so všeobecnými podmienkami sa
oboznámil pred podpísaním zmluvy a s ich obsahom súhlasí ( čl. X písm. b) Obchodných podmienok ).Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.7.2012 adresovaným žalovanej túto vyzval na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 102,87 €, a to najneskôr do 19.7.2012.

Súd v prvom rade posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu - táto plynie z oznámenia o postúpení pohľadávky

zo dňa 15.12.2006.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15.6.2010 súd zistil, že zmluvnými

stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná uznala čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s
postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 60,74 €, príslušenstva pohľadávky podľa
zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 9,96 €. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1
osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných

splátkach po 20 €, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.6.2010. Osoby
uvedené v bode 1.2 a 1.3 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorýjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú

zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd ex offo skúmal a vyhodnotil prekážky uplatnenia práva.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento

jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda
aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Za moment „actio nata“ súd považuje 20.2.2002, teda dňom, kedy sa stala splatnou posledná z desiatich
dojednaných splátok v zmysle zmluvy o prenájme a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.2.2005. Nárok bol uplatnený žalobou zo dňa 1.8.2012 - teda
po uplynutí premlčacej doby.

Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.
Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok
plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum,
odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba

skutočne uplynula.

Na vyššie uvedenom konštatovaní súdu nič nemení ani žalobcom predložená „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej len „Dohoda“).

Súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť osoby podpísanej na uvedenej Dohode
konať za žalobcu. Žalobca je na Dohode označený svojim obchodným menom s tým, že je zastúpený

L. U.. Na mieste podpisu zástupcu spoločnosti (žalobcu) je však uvedené „č. 36, V.. L. U.“ - bez toho,
aby bolo zrejmé na základe čoho koná za žalobcu.

Podľa druhej vety § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo
za ňu koná zástupca.

V zmysle § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky

právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné
plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

V zmysle § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným - pozn. súdu) je

jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu (OS Bratislava I, oddiel Sro, Vložka číslo: 15294/B) nevyplýva
pre osobu menom L. U. žiadne oprávnenie konať za žalobcu - a ani zo samotného textu Dohody.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobcom predloženú Dohodu ako absolútne neplatnú

pre jej rozpor so zákonom (vyššie citované ustanovenia o konaní právnickej osoby) v zmysle § 39 OZ,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Už aj s poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal právne účinky ani „Uznaniu záväzku“ v bode
2 cit. Dohody. Tento „prejav vôle“ žalovanej súd posudzoval cez kritériá kladené na právny úkon
ustanoveniami štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Súd zo spôsobu, akým žalobca „dosiahol“ právny úkon žalovanej, prijal záver o nesúlade vôle žalovanej
s jej prejavom, ktorý bol vyvolaný nekalou obchodnou praktikou osoby navonok konajúcej za žalobcu,
ktorá je v zmysle nižšie uvedenej úpravy zakázaná, teda ako contra legem v rozpore so zákonom a v
dôsledku nej vykonaný právny úkon je absolútne neplatný podľa už citovaného § 39 OZ.

Poukazujúc na vec sa vzťahujúci zákon č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase
„uzavretia“ Dohody:

Podľa§7ods.1zákonač.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľa,nekaléobchodnépraktikysúzakázané.

Podľa prvej vety § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo
akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to
aj ak je táto informácia vecne správna vo

vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody - v
prejednávanej veci ide o Dohodu navrhnutú veriteľom (žalobcom) splatiť cenu poskytnutého úveru v
splátkach, ktorá je prezentovaná ako zdanlivo výhodná možnosť splniť záväzok spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od

kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež
považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel

obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v texte Dohody nie je ani zmienka o tom, že žalovaná bola poučená
o význame premlčania a o význame uznania záväzku v zmysle účinkov druhej vety § 110 ods. 1
OZ. Umiestnenie textu o uznaní záväzku (a vedomosti premlčaného dlhu) nasvedčuje tomu, že zo

strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá
osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.

Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie
je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo (R 51/1968), úprava obsiahnutá v
§ 558 OZ pre vznik domnienky trvania (existencie) dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o

premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe tejto
domnienky - aj tak však dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.

Právne platným podpísaním dohody by došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby,
teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej

premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu by sa žalovaná nemohla brániť námietkou
premlčania.

Z predloženej Dohody však pre už vyššie uvedené dôvody neplynú žiadne účinky pre jej absolútnu
neplatnosť a keďže súd je zo zákona povinný skúmať premlčanie práva, žalobu zamietol v celom
rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola

v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd žalobu zamietol, avšak táto si náhradu trov konania
neuplatnila, ani zo spisu žalovanej žiadne trovy konania nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.