Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Straka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215372
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614215372.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa Y. C., G.
XX.XX.XXXX, E. K. Y., P. XXX/X, štátny občan SR proti odporkyni N. C., G. XX.XX.XXXX, E. K. Y., P.
XXX/X, štátna občianka SR, v konaní o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
z a m i e t a návrh odporkyne na určenie výživného rozvedenej manželke.
Súd manželstvo navrhovateľa Y. C., P. C. a odporkyne N. C., P. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. Y., J.
Z. C. M. M. G. Z. Z. Y., Z. J. T.., P. XXXX, G. A. XXX, O. O. Č. XX r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou
z dôvodu, že manželstvo dlhoročne neplní svoju funkciu a s odporkyňou sa dohodli na rozvode.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom 11.11.2014 uviedla, že keďže manželstvo neplní
už dlhšie svoju spoločenskú funkciu, s návrhom na rozvod súhlasí, pričom z manželstva pochádzajú dve
dospelé deti. Zároveň žiadala, aby súd určil povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne po
rozvode sumou 100 Eur mesačne.
Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 14.11.2014. Na pojednávaní sa nezúčastnila odporkyňa, ktorá
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 sa vzdala svojho práva zúčastniť sa pojednávania a
súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2
O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti odporkyni.
Okresný súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil z vykonaných dôkazov nasledujúce
skutočnosti. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Z. Y. (zistené zo
sobášneho listu na č. l. 4). Manželia mali posledný spoločný evidovaný trvalý pobyt vo Y., F. P. XXX/
X (zistené z potvrdenia mesta Y. na č. l. 2). Navrhovateľ s odporkyňou intímne spolu nežije 20 rokov,
pričom manželia majú oddelené hospodárenie. Manželia vzájomne nerešpektovali svoje povahové
vlastnosti, to vyplývalo z rozdielnych povahových vlastností navrhovateľa a odporkyne (zistené z
výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.11.2014).Podľa čl. I. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa§19ods.1,2,3zákonaorodineouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav. Ako dôvod rozvratu ustálil porušenie manželských povinností
stanovených v § 18 zákona o rodine, žiť spolu a vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a
vytvárať zdravé rodinné prostredie. Navrhovateľ a odporkyňa vzájomne nerešpektovali svoje povahové
vlastnosti, čo vyústilo do skutočnosti, že spolu nežijú už okolo 20 rokov intímne ako manželia a vedú
oddelené hospodárenie. Súd mal za to, že toto vzájomné nerešpektovanie povahových vlastnosti
vyústilo do straty citovej náklonnosti navrhovateľa k odporkyni navzájom a navrhovateľ a odporca stratili
záujem o ďalšie pokračovanie alebo prípadné obnovenie manželského spolužitia. S poukazom na § 1
ods. 1 zákona o rodine, keď manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo, nemožno manželov nútiť, aby zotrvali v manželstve, pokiaľ obaja z manželov sa
chcú rozviesť. Takéto manželstvo nemôže vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, tak ako
to vyžaduje § 1 ods. 2 zákona o rodine. Preto mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je
vážne rozvrátené s ohľadom na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a v súlade s § 23 zákona o
rodine nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj
s ohľadom na to, že obaja manželia žiadali manželstvo rozviesť.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňaprávoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Súd zamietol návrh odporkyne na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 100 Eur
mesačne, ktoré požadovala rozvedená manželka s poukazom na skutočnosť, že podľa § 72 ods. 1 môže
uplatniť si takýto nárok len rozvedený manžel. Nakoľko rozhodnutie o rozvode nie je právoplatné, súd
nemohol vyhovieť návrhu odporkyne.
Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia. Nezistil dôvody pre použitie druhej
vety citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie vlehote 15 dníododňa jehodoručenia cestouOkresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 983 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
a vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.