Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914205751.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection,
s.r.o., IČO: 47150513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym zástupcom
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, v mene ktorého
pred súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát a prokurista, proti odporcovi K. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v K. N., č. XX, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO:

42305675, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25,
o zaplatenie 489,28 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 12C/178/2014-55 zo dňa 27.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva subjektu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so

sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na základe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania
pripustil v podstate s odôvodnením, že tento je združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov, ktorého vstup do konania zákon predpokladá. Výslovný súhlas odporcu so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane zákon v znení účinnom do 31.12.2014
nevyžadoval. Možnosť vedľajšieho účastníka oboznamovať sa s osobnými údajmi účastníkov konania
tiež nepredstavuje dôvod na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol jeho

zmenu v zmysle nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Vyjadril
názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je
nevyhnutný výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať, keď takýto súhlas
odporca neudelil. Poukázal na to, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje
žiadny prínos a spôsobuje len vynakladanie neúčelných trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku podľa § 220 O.s.p. zmenil; je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku

uznesenia okresného súdu a z hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu nastali a jeho vstup do konania je prípustný
(formuláciu výroku bolo potrebné zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu vedľajšieho
účastníka do konania“ evokuje, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú až
právoplatným rozhodnutím súdu ako je to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o

pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania; účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však
nastávajú už samotným doručením oznámenia o vstupe súdu a preto podľa názoru odvolacieho súdu
obsahu rozhodnutia lepšie zodpovedá znenie výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na vyslovenie
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporcu; ustanovenie § 93 ods.
3 druhá veta O.s.p. totiž nehovorí o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ale práve o
rozhodnutí o prípustnosti vedľajšieho účastníctva ako takého, t.j. o prípustnosti vedľajšieho účastníctva,

ktoré už vzniklo doručením oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, z čoho vyplýva,
že musí byť rozdiel vo výrokoch, keď súd rozhoduje podľa § 92 ods. 1 O.s.p. (v tomto prípade súd
rozhoduje o vstupe) a keď súd rozhoduje podľa § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. (v tomto prípade súd
rozhoduje o prípustnosti už uskutočneného vstupu); zo znenia ustanovenia § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.
sa dajú vyvodiť len dve do úvahy prichádzajúce znenia výroku rozhodnutia v prípade, že súd návrhu

na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nechce vyhovieť, t.j. buď tento
procesný návrh zamietne alebo vysloví, že vedľajšie účastníctvo konkrétneho vedľajšieho účastníka
popri niektorom z účastníkov konania je prípustné (zo znenia zákona sa nedá vyvodiť, že súd v tomto
prípade pripúšťa samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania, pretože tento už nastal); len pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že s možnosťou zamietnutia návrhu podľa § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.

na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva počítala aj staršia literatúra - pozri Vladimír Handl,
Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 422, bod 9).

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014), do konania vstúpi buď z vlastného podnetu

alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľvočiodporcovidomáha
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu dlžnej odplaty za poskytnuté služby elektronickej
komunikácie a zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pripojení; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci
platobným rozkazom. Okresný súd platobný rozkaz nevydal. V priebehu konania doručil vedľajší
účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu;

oznámenie o vstupe okresný súd doručil navrhovateľovi a odporcovi. Navrhovateľ podal návrh na
vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý v
podstate odôvodnil nedostatkom súhlasu zo strany odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania ako aj zásahom do ústavného práva na súkromie účastníkov konania v dôsledku možnosti
vedľajšieho účastníka oboznamovať sa s ich osobnými údajmi po vstupe do konania. Následne

napadnutým uznesením okresný súd vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
pretože predmetnú zmluvu o pripojení uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnickáosoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Zo spisu je zrejmé, že vedľajší účastník
vstúpil do konania pred 31.12.2014.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci

odôvodnil jednak tým, že vedľajší účastník sa po vstupe do konania má možnosť oboznámiť s osobnými
údajmi účastníkov konania bez ich súhlasu, čím podľa neho dochádza k neprípustnému zásahu do
ústavného práva uvedenej osoby na súkromie a jednak tým, že na svoj vstup do konania potrebuje
vedľajší účastník výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať ako osobitný
predpoklad jeho účasti v konaní (tento názor zopakoval aj v podanom odvolaní).

V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na

súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol
a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z
doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane
osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje

neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny
cieľ (ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3
písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v
zmysle ktorého je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak
je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno

podľa názoru odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho
účastníka, ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše zo znenia
ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) nevyplýva ani zákonná podmienka
výslovného súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného
súdu vychádzajúce zo záveru, že boli splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania,

je preto podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne.

Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je mu známa aktuálna rozhodovacia činnosti niektorých senátov
najvyššieho súdu (v konkrétnostiach ide najmä o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 4Cdo/209/2013 zo dňa 28.01.2014, sp. zn.
6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 7Cdo/135/2013

zo dňa 21.10.2013 a sp. zn. 6MCdo/3/2014 zo dňa 21.08.2014), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti
vzniku účinkov vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorej argumentačným základom je
predpoklad, že „pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa
môžeprejaviťažvsporovomkonanívovlastnomzmysleslova,t.j.ažpovčasnompodaníodôvodneného
odporuprotiplatobnémurozkazuzostranyodporcu,pretožeažpotakomtoprocesneúčinneuplatnenom

úkone odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomoc a podpora hlavnému
účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie
atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára
Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418
a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho

účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeprávnateóriaisúdnapraxrozoznávajúdvazákladnétypyzáväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný
pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor

najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým,
že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti

sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho
súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol vobdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto
nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa

jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniavofázetzv.skrátenéhokonania,keďnavyšežiadnezvyššieuvedenýchrozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa

ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v
konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej
analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu
navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale
v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných

princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací
princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom,
keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené
už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou,
na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj

v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu
jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k
rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy
občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už
o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom

(§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej
odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.)
a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po
jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na
výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný);

v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku
1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že
pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu

vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do
jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne §
93 ods. 2 O.s.p.) pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý takéto účinky vylučuje v
určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za zužujúci, ktorý obmedzuje
postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému

účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad, je však podľa
názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom postavenia vedľajšieho
účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane

ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel
chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov.
Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka
sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto
odvolací súd za neudržateľný.Preúčelyposudzovanejvecijepretopotrebnéuviesť,žeúčinkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) nastávajú už okamihom doručenia oznámenia
o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas

podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný;
prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom
nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného
účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania;
následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným

úkonomvedľajšiehoúčastníka,ktorévkonanívykoná(porovnajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené
závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba
založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník
doručiloznámenieosvojomvstupedokonanianastraneodporcuatentopodoručeníoznámeniaotomto
vstupe výslovne nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane,

návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť
dôvodný.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku
vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za
prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znie: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného

podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní,
inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne
prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj
na všetky neskončené súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu priamej retroaktivity platí, že

všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného
do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať
splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014
nevyžadovala.

Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší

účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014

nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane tak, ako na to poukazoval navrhovateľ v podanom odvolaní, keď zjavne nesprávnym
spôsobom vykladá uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňuje konajúcemu súdu
rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta v znení

účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd
z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len
výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu
ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s
postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s
odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporcu zamietol.Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.