Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206675
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513206675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, AK
ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: A. I., nar.: XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XX, F., t. č. na neznámom mieste, zastúpená: opatrovníčkou H. T., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V v Bratislave zo dňa 30.10.2013, č.k. 6C/254/2013-30, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 30.10.2013, č.k.

6C/254/2013-30 p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura z dôvodu, že dňa 21.3.2011 cestovala dopravným prostriedkom
navrhovateľa - linkou MHD č. 28 a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. V
konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Miesto pobytu odporkyne nie je známe, na adrese trvalého pobytu
sa nezdržiava, súd jej preto v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil v konaní opatrovníčku.
Opatrovníčka odporkyne vzniesla vo veci námietku premlčania.

Po vykonanom dokazovaní bez nariadenia pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. súd mal za
preukázaný skutkový stav tvrdený vo veci navrhovateľom. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 a 108
OZ a konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v
danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Teda, odo dňa nasledujúceho
po tom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného
lístka (22.03.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného
poriadku zo strany odporkyne. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 22.03.2012. Navrhovateľ svoje

právouplatnilvsúdnomkonanídňa06.03.2013,tedanevykonalhovlehoteurčenej§108OZ.Vznesenie
dôvodnej námietky premlčania opatrovníčkou odporcu spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať
ho súdnou cestou, preto súd návrh zamietol.

Odporkyni ako úspešnej účastníčke konania žiadne súdne trovy nevznikli, preto jej súd nepriznal nárok
na ich náhradu nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd
prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ)

vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu
na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim,
ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to
riadne a včas, za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych
druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe

vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentoval tiež úpravou v § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012
Z.z. o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave, a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s tým, že povinnosť odporcu
zaplatiť navrhovateľovi úhradu vznikla v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s § 14 ods. 1 písm.
d) a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa

cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Všeobecná premlčacia doba
podľa OZ sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je OZ alebo iným právnym predpisom
ustanovená premlčacia doba. Zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu
za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ, čo
znamená, že pohľadávka vo výške 50,50 eura nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu (1.8.2012) premlčaná. Na podporu správnosti svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011. Navrhol preto odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom

odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne
stotožňuje a odkazuje naň.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov

konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ -
porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje

ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na
súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho

nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 1.8.2012, t.j. po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby.

V súvislosti s právnym názorom, ktoré vyslovili senáty Krajského súdu v Bratislave v pripojených
rozhodnutiach k podanému odvolaniu, odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijaté dňa 14.5.2012, podľa ktorého:

1) Ak si navrhovateľ- dopravca návrhom na začatie konania uplatní na súde nárok na zaplatenie
cestovného a úhrady vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle
§ 760 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 9 ods. 2 a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave a čl. 6 ods. 2,3 Prepravného poriadku MHD v Bratislave, na tom skutkovom základe,že cestujúci - odporca sa napriek výzve revízora nepreukáže platným cestovným lístkom, prípadne
zľavneným cestovným lístkom spolu s preukážkou na zľavu, ide o oboch nárokov o nároky - práva
vyplývajúce zo zmluvy o preprave; na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. §

108 Občianskeho zákonníka.

2) Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene ( aj keď môže byť samostatne
a oddelene uplatnený na súde) len na základe zákona č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na
zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD,
resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba

ustanovená v § 108 OZ.

Odvolací súd rozhodol vo veci v súlade s týmto právnym názorom a podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporkyni ako úspešnému účastníkovi aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli
priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodala, resp. jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.