Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212210635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky: I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N., X. D., ul. Z.. M. právne zastúpenej JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom v Bardejove,
Hviezdoslavova 9 proti odporcovi: T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenému JUDr.
Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, o rozvod manželstva, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 25. 03. 2014, č. k. 5P/126/2012-62 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté
dňa XX. XX. XXXX. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. U
oboch išlo o manželstvo prvé. V manželstve sa im narodilo jedno dieťa, a to syn V., ktorý je už plnoletý
a nežil s účastníkmi v spoločnej domácnosti už v čase rozchodu.

Manželstvo navrhovateľky a odporcu je trvale a vážne rozvrátené. Účastníci nežijú v jednej domácnosti
od začiatku roku 2009. Od tej doby spolužitie neobnovili, ani jeden z nich sa o obnovenie spolužitia
nepokúšal, nevyužil možnosť požiadať o súčinnosť pri riešení ich manželských problémov manželskú
poradňu, a preto ak odporca takýto návrh urobil až v priebehu konania, išlo z jeho strany len o návrh

účelový. Z výpovedí účastníkov a svedkov, najmä svedka A. C., vyplýva, že spolužitie účastníkov nebolo
harmonickým spolužitím. Pokiaľ odporca tvrdí, že jeho správanie nijako neovplyvní presvedčenie o
nevere navrhovateľky za trvania manželstva a s navrhovateľkou dokáže žiť v harmonickom vzťahu,
takéto tvrdenie bolo taktiež považované za účelové. Ak by odporca mal skutočný záujem na obnovení
spolužitia, tak by nepodmieňoval návrat navrhovateľky do spoločnej domácnosti a odovzdanie kľúčov
od domu tým, že si ich má prevziať na obecnom úrade, pretože vzťah manželov, ak má fungovať, musí
byť založený na dôvere, rešpekte, úcte. U účastníkov sa takýto vzťah predpokladať nedá. Nepotvrdilo

sa tvrdenie odporcu o nevere navrhovateľky počas spolužitia účastníkov. Navrhovateľka ale priznala
neveru po odchode zo spoločnej domácnosti, teda ešte za trvania manželstva s odporcom, čím porušila
povinnosti uložené v ust. § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu a byť si verní.
Neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky o fyzických útokoch odporcu voči navrhovateľke, avšakuž samotná skutočnosť, že syn účastníkov počas spolužitia navrhovateľky s odporcom ušiel z domu,
je dôkazom o tom, že ich spolužitie nebolo takým spolužitím, v ktorom by dieťa malo pocit bezpečia a
problémy, ktoré malo, riešilo útekom z domu.

Vo veci sa upustilo od ďalšieho dokazovania, pretože účastníci nežijú spolu od začiatku roku 2009,
čo je viac ako 5 rokov, za ten čas spolužitie neobnovili a žiaden z nich neurobil nič preto, aby došlo
k obnoveniu spolužitia. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad, aby došlo k
obnoveniu spolužitia. Súd prvého stupňa preto manželstvo ako hlboko a trvale rozvrátené, bez možnosti
obnovenia spolužitia účastníkov konania rozviedol, pretože dospel k záveru o splnení podmienok ust.

§ 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 144 veta prvá O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v priebehu konania odporca navrhol vypočuť
svedka, a to syna účastníkov V. C., ktorý mal vypovedať o pomeroch v rodine a skutočnostiach, ktoré
tvrdil odporca, že do ich domu v čase jeho neprítomnosti chodili za navrhovateľkou cudzí muži. Tiež

by sa mal vyjadriť aj o spoločnom finančnom účte účastníkov, ku ktorému mal syn dispozičné právo.
Manželke prehrešky z jej života odporca odpustil. Má ju naďalej rád a chce s ňou i v budúcnosti žiť v
spoločnej domácnosti.

Navrhovateľka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého

stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 23 Zákona
o rodine, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli

k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa ust. § 18 a § 19.

V danom prípade, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti
od začiatku roka 2009, čo je viac ako 5 rokov. Za ten čas ani jeden z nich sa nesnažil o obnovenie

manželského spolužitia, a teda vo veci sa správne konštatuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi
manželmi do takej miery, že manželstvo už svoj účel plniť nemôže.

Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom svedka V. C., uvedené na správnosť napadnutého
rozhodnutia vplyv nemá. Ust. § 120 ods. 1 O. s. p. umožňuje súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu. V prejednávanej veci

bolo vykonaných dostatok dôkazov potvrdzujúcich tvrdenia navrhovateľky o nefunkčnosti a hlbokom
rozvrate jej manželského vzťahu s odporcom.Keďže dôvody predpokladané ust. § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva naplnené boli, odvolací
súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 144 veta prvá

O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.