Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204528
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113204528.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: H. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX/X, K. V., právne zastúpená: Mgr. Zuzana Karkóová,
advokát so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti odporcom: 1/ H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R.Ň. XXX,
2/ R. P., L. X. F. XXX, R., obaja právne zast. JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom Námestie M.
R. Štefánika 1, Žilina, o zaplatenie 920,- Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 644,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 644, Eur od 29.03.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 184,- Eur s

úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 184,- Eur od 27.09.2013 až do zaplatenia, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 184,- Eur vo výške 8,75% ročne od
28.03.2013 do 26.09.2013, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporkyňa v rade 1/ je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 444,38 Eur titulom
trov právneho zastúpenia a vo výške 42,90 Eur titulom súdneho poplatku za návrh, na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania odporcovi v rade 2/ vo výške 142,55 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu v rade 2/, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.02.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 12.02.2013, domáhala pôvodne iba voči odporkyni 1/ a následne aj voči odporcovi 2/ po pripustení
jeho vstupu do konania, uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 920,- Eur a príslušenstva - úrokov z
omeškania po pripustení zmeny uznesením z 30.05.2014 od 11.02.2013 a trov konania. Uplatnený nárok
navrhovateľka odôvodnila tým, že odporkyni v rade 1/ platila 92,- Eur mesačne na účet za poskytnutý
úver, pričom odporca v rade 2/ je manžel odporkyne v rade 2/ a teda patrí to do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu
splnomocnenie; výpisy z účtu navrhovateľky.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.:

27Ro/40/2013 zo dňa 21.03.2013 v celom rozsahu vyhovel návrhu.

Dňa 03.04.2013 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporkyňa 1/ namietala
návrh navrhovateľky s tým, že platby poukazované navrhovateľkou boli po vzájomnej dohode platby na
inkaso, chod domácnosti.

Na to súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov, riadne
a včas.

Právny zástupca odporkyne v rade 1/ namietal vecnú legitimáciu, z toho dôvodu na návrh právnej
zástupkyne navrhovateľky súd pripustil vstup do konania aj odporcu v rade 2/, keďže sporné finančné
prostriedky boli uhrádzané odporkyni v rade 1/ počas trvania jej manželstva s odporcom v rade 2/, pričom
aj úver bol poskytnutý počas trvania ich manželstva.

Súd skúmal aj vecnú legitimáciu navrhovateľky, keďže je nepochybné, že k plateniu žalovanej istiny

odporkyni v rade 1/ došlo počas trvania manželstva navrhovateľky, pričom dospel k záveru, že s
poukazom na predmet konania vecná legitimácia je daná, nakoľko je postačujúce, ak sa jeden
zo spoluvlastníkov domáha ochrany svojich práv, pričom do vyhlásenia rozhodnutia nebolo BSM
navrhovateľky a jej bývalého manžela vyporiadané a neuplynula ani 3-ročná zákonná lehota na také
vyporiadanie, keďže ich manželstvo bolo rozvedené dňa 31.12.2012 v konaní XXP/XXX/XXXX. (R

10/1990, 3Cz/61/88)

Súd posúdil, že je daná vecná legitimácia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne v rade 1/, odporcu v rade 2/, vyjadrením
sa právneho zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcov, výsluchom svedkov, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa uvedenia navrhovateľky v období od 11.02.2011 do 11.11.2011 previedla titulom splátok
stavebného sporenia bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na bankový účet stavebného sporenia,
ktorého majiteľom je odporkyňa v rade 1/, finančné prostriedky v celkovej výške 920,- Eur. Tieto
prostriedky vyplatila navrhovateľka na účet vedený v Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. napriek tomu, že v

zmysle zmluvy bola povinnou odporkyňa v rade 1/. Teda navrhovateľka plnila za odporkyňu to, čo podľa
práva mala plniť odporkyňa 1/ sama.

Uviedla, že odporkyňa 1/ získala úver vo výške 250.000, Sk a tento bol použitý na rekonštrukciu domu
a predmetnej prístavby, čo sa rekonštruovalo súčasne, pričom peniaze mala odporkyňa 1/, ktorá z nich
dávala svojmu synovi - exmanželovi navrhovateľky, keď bolo treba niečo kúpiť na rekonštrukciu, a to

domu, keďže na garáž sa dávali peniaze od babky navrhovateľky, aj keď pôvodne úver bol poskytnutý
na rekonštrukciu garáže, preto sa dohodli, že budú odporkyni splácať po 92,- Eur mesačne. Poprela, že
by suma 92,- Eur mesačne mala byť splátka na domácnosť, inkaso.Teda navrhovateľka splácala úver, aby to nezaťažovalo odporcov, keďže úver bol pôvodne získaný za
účelom rekonštrukcie garáže, aj keď prostriedky následne boli použité podľa tvrdenia navrhovateľky na
rekonštrukciu domu odporcov.

Z predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že bola uzavretá dňa
XX.XX.XXXX medzi J. R. R. ako veriteľom a dlžníkmi - odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/.

Z predložených výpisov vyplýva, že navrhovateľka zaslala na účet XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX s
uvedením mena odporkyne ako účel platby a špecifikácie informácie sumu 92,- Eur dňa 11.02.2011,
dňa 11.03.2011, 12.04.2011, 12.05.2011, 10.06.2011, 12.07.2011, 12.08.2011, 12.09.2011, 12.10.2011,
11.11.2011. (l.č.16-25 obsahu spisu)

Odporkyňa v rade 1/ tvrdila, že poskytnuté peniaze od navrhovateľky boli na inkaso.

Odporkyňa v rade 1/ predložila čestné prehlásenie H. P. (syna odporcov a exmanžela navrhovateľky) zo
dňa 03.04.2013, ktorý prehlásil, že s odporkyňou v rade 1/ spolu s navrhovateľkou, jeho exmanželkou,
sa dohodli, že budú odporkyni v rade 1/ prispievať na inkaso a iné vo forme platenia predmetnej pôžičky,
pričom jeho vtedajší zamestnávateľ posielal na účet navrhovateľky jeho mzdu. (l.č. 42)

- takúto dohodu navrhovateľka poprela.

Z potvrdenia P. C..R.. vyplýva, že mzda H. P.K. bola zasielaná na účet navrhovateľky do 04.08.2011.

Taktiež odporkyňa 1/ predložila čestné prehlásenie H. P. (dcéry odporcov) zo dňa 19.06.2013 o tom,
že menovaná vedela o dohode navrhovateľky a H. P. (jej brata) s odporkyňou 1/, že pokiaľ bude H..P.
zamestnanývP.ajehovýplatabudezasielanánaúčetnavrhovateľky,budenainkasoachoddomácnosti

prispievať vo forme platenia predmetnej pôžičky.

Toto doslovne potvrdila aj R. R. (dcéra odporcov). (l.č. 80-81)

Bolo nepochybne zistené, že navrhovateľka sa odhlásila z trvalého pobytu v obci R. dňa 21.01.2013.

Súd vypočul svedkov:

Svedok H. P. (syn odporcov a bývalý manžel navrhovateľky) - uviedol, že garáž prerábal s

navrhovateľkou z ich výplat, pričom dom sa prerábal až po rekonštrukcii garáže. Tvrdil, že odporkyňa
1/ si zobrala úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý im dala, lebo oni nemohli získať úver a ktorý splácali
tak, že jej peniaze dávali a ona ich nosila do banky. Taktiež uviedol, že prispievali na inkaso 100-150
Eur mesačne do rúk odporkyne v rade 1/ a k tomu robili aj nákupy. Následne však uviedol, že najprv
platili inkaso a keď odporkyňa 1/ zobrala úver, tak splácali úver tak, že z účtu navrhovateľky poukazovali

peniaze priamo Stavebnej sporiteľni. Taktiež tvrdil, že splácali inkaso 100-150 Eur mesačne a následne,
keď sa zamestnal, splácali úver vo výške 92,- Eur mesačne. Potvrdil, že navrhovateľka dostala od svojej
starkej 350.000 Sk. Následne však uviedol, že nevie, koľko dostala.

- svedok si odporoval v časovom slede rekonštrukcii garáže a domu v porovnaní s ostatnými svedkami,
keďže tvrdil, že dom sa prerábal až po rekonštrukcii garáže

- odporuje si v tvrdeniach ohľadom splácania úveru, keďže tvrdil, že odporkyni 1/ vrátili peniaze a ona si
ich nosila do banky, hoci navrhovateľka a aj odporkyňa 1/ tvrdili o poukazovaní na účet. Následne však
tvrdil, že poukazovali peniaze priamo na účet. Tento rozpor nijako relevantne nevysvetlil.- tvrdil, že účet, z ktorého platili, bol navrhovateľky, následne tvrdil, že bol spoločný, pričom zároveň
uviedol, že nemal k nemu dispozičné právo, hoci tvrdil, že účet je spoločný

- na jednej strane tvrdil, že platili inkaso vo výške 100-150,- Eur mesačne a keď bol úver, tak sa

vraj dohodli, že ho budú splácať vo výške 92,- Eur mesačne, teda v nižšej sume, než malo byť
predtým uhrádzané inkaso, pričom splácanie úveru odôvodňoval práve tým, že sa zamestnal. To je však
nelogické, keďže na inkaso prispievali podľa jeho slov viac predtým, než keď bol zamestnaný.

- ako jediný spolu s H.. P. tvrdil, že prispievali na inkaso pred úverom - aj keď v inej tvrdenej výške.

Svedkyňa R. R. (bývalá švagriná navrhovateľky a zároveň bývalá manželka súčasného partnera
navrhovateľky a zároveň dcéra odporcov) - najprv uviedla, že úver sa zobral na prerábku chalupy,

následne povedala, že bol použitý na rekonštrukciu garáže a následne uviedla, že úver sa použil
aj na dom, aj na garáž, obe sa prerábali súčasne. Tvrdila, že úver splácali odporcovia, t.j. jej
rodičia. Navrhovateľka s exmanželom nesplácala žiadny úver. Následne uviedla, že navrhovateľka zo
spoločného účtu splácala danú pôžičku po 100 Eur mesačne. Potom na otázku, prečo splácala pôžičku,
keď nehnuteľnosť nebola jej, doplnila, že to bolo namiesto inkasa. Taktiež uviedla, že navrhovateľka

s vtedajším manželom nedostali úver, lebo ho nemali z čoho splácať, no napriek tomu následne
potvrdila, že splácali úver odporcov po 92,- Eur mesačne. Život navrhovateľky a jej vtedajšieho manžela
považovala za bohémsky, čo odôvodnila tým, že navrhovateľka sa nemusela vracať k deťom, keďže deti
nemala, nemusela rozmýšľať, čo navarí, bola v Chorvátsku a pod.

- svedkyňa si taktiež značne rozporovala, v použití úveru, či ohľadom jeho splácania,...

Svedok Z. P. - ktorý podľa uvedenia právneho zástupcu odporcov mal byť prítomný, keď sa hovorilo
o ústnej dohode ohľadom inkasa formou splácania úveru, nevedel pred súdom nič konkrétne uviesť.
Uviedol síce, že navrhovateľka neprispievala na inkaso, ale vie to od predvolaných svedkov.

- teda je zrejmé, že svedkovia medzi sebou komunikovali o predmete sporu. Sprostredkovane vedel
aj ohľadom financovania rekonštrukcie. A to všetko sa dozvedel od svojej matky cca 1 mesiaca pred

výsluchom na súde a cca 1 týždeň pred výsluchom od ostatných vypočúvaných svedkov.

Svedkyňa H. P. - dcéra odporcov, uviedla, že navrhovateľka s bývalým manželom si zobrali úver
prostredníctvom odporkyne v rade 1/ za účelom prerábania garáže a úver aj splácali a počas toho
nesplácali inkaso, pričom nebola pri žiadnej ich dohode ohľadom splácania. Uviedla, že pred splácaním
úveru splácali inkaso po cca 70,- Eur mesačne.

Uviedla, že odporkyňa v rade 1/ im odpustila inkaso a splácali úverové splátky. Splácali úver a na bývaní
sa nepodieľali, vraj pre dobré vzťahy.

- potvrdila, že splácali úver a nie inkaso.

Súd mal zistené, že vzťahy medzi odporcami s navrhovateľkou a medzi vyššie uvedenými vypočutými
svedkami a navrhovateľkou sú značne narušené a vzhľadom na ich bývalé príbuzenské vzťahy právna

zástupkyňanavrhovateľkyspochybnilaichdôveryhodnosťstým,žeichobjektivitajeabsolútnevylúčená.

Z ich výsluchu sú zrejmé vyššie uvedené rozpory a pripravenosť na výsluch.

Súd mal zistené, že navrhovateľka so synom odporcov - H. P., bývali v rodinnom dome, ktorý užívali aj
odporcovia. V tesnej blízkosti tohto domu bola garáž, pričom všetci sa dohodli, že ju stavebne upravia
tak, aby ju navrhovateľka so synom odporcov mohla užívať ako samostatnú bytovú jednotku. Preto

navrhovateľka s vtedajším manželom sa snažila získať úver, ktorí sa im však nepodarilo získať, podľa
tvrdenia navrhovateľky predovšetkým z dôvodov na strane jej exmanžela, ktorý mal rôzne pôžičky, viedla
sa exekúcia, dokonca aj peňažný trest v rámci trestného konania. Preto sa dohodli s odporkyňou 1/, že
onapožiadaoúver.NáslednebolposkytnutýúversoSlovenskejsporiteľnevrámcistavebnéhosporenia.Poskytnutý úver splácala navrhovateľka, nakoľko bol predpoklad, že tieto finančné prostriedky budú
použité na danú garáž. Podľa uvedenia navrhovateľky dané finančné prostriedky nakoniec boli použité
na stavebné úpravy domu odporkyne 1/, nakoľko na rekonštrukciu garáže použila finančné prostriedky

darované jej starou mamou, ktorá to potvrdila.

Svedok E. Z. - brat navrhovateľky, potvrdil, že navrhovateľke darovala cca 300.000,- Sk ich starká,
ktoré mala z predaja záhrady. On dostal iba 120.000,- Sk. Taktiež mal vedomosť o rekonštrukcii domu
a garáže, keďže brali materiál aj zo stavebnín, kde pracuje.

Svedkyňa C. Š. - stará matka navrhovateľky - potvrdila, že po svadbe navrhovateľky jej dala sumu
200.000,- Sk, ktorú mala z predaja záhrady a následne jej dala ešte 150.000,- Sk, a to všetko na

rekonštrukciu garáže. Uviedla, že aj iným vnukom dala, ako napríklad E. Z. dala cca 130.000,- Sk.
(on tvrdil pred súdom 120.000,- Sk) Mala vedomosť, že darované peniaze navrhovateľka nepoužila na
splatenie dlhov, nakoľko tie dlhy mala dávno pred svadbou.

Svedok H. R. - súčasný priateľ navrhovateľky a bývalý zať odporcov, vedel, že starká navrhovateľky jej
dala 200.000,- Sk, a to vedel od odporkyne v rade 1/, ktorá bývala v jeho dome a ktorá mu povedala, akú

má navrhovateľka bohatú starkú, keď jej dala ďalšie peniaze. O úvere nemal vedomosť, ani o platení
inkasa.

- pri konfrontácii odporkyňa v rade 1/ tvrdenie svedka poprela, ale svedok trval na svojich tvrdeniach.

- Odporkyňa v rade 1/ tvrdila, že nevedela o uvedenom finančnom dare, následne však odporkyňa
povedala, že peniaze mohli byť darované v marci 2008. Také tvrdenie je nelogické, pokiaľ nemala

vedomosť o akomkoľvek takom dare.

Odporkyňa v rade 1/ tvrdila, že vybrala sumu 100.000,- Sk a dala ich navrhovateľke a jej exmanželovi.
Následne uviedla, že ani nevie, ako to presne bolo, ale inkaso neplatili, bývali zadarmo. Následne na
otázku súdu uviedla, že teda inkaso je tých 920 Eur, ktoré prispievala navrhovateľka.

- Teda samotná odporkyňa 1/ si značne rozporovala vo svojich tvrdeniach.

Právny zástupca odporcov trval na tom, že nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, nakoľko
bola ústna dohoda o prispievaní na inkaso formou splácania pôžičky odporkyne. Navrhovateľka iným
spôsobom neprispievala na chod domácnosti.

- súd poukazuje, že svedkovia ako napr. H..P., potvrdili, že navrhovateľka s exmanželom splácali úver
a na domácnosť počas splácania úveru neprispievali pre dobré vzťahy.

Odporkyňa 1/ uviedla, že navrhovateľka s exmanželom mali finančné problémy, preto sa dohodli, že
nebudú platiť na inkaso, hoci bývali v jej dome (na pojednávaní dňa 22.08.2013).

Keď jej syn začal pracovať, tak povedala, aby úver splácali oni. Súd mal zistení, že syn odporkyne
pracoval od 01.09.2009 do 04.08.2011.

-tedatvrdenieodporkynesiodporuje,keďžeúversplácalanavrhovateľkaod04/2010,alesynodporkyne

pracoval od 09/2009, ale do 04/2010 na inkaso nepožadovala, pričom v dome bývali od 09/2008 spolu
s H..P. do 10/2010. Od 10/2010 do 12/2012 žili spolu v rekonštruovanej garáži.

Toto potvrdila aj právna zástupkyňa navrhovateľky, že nebola žiadna dohoda o úhradách inkasa práve
z dôvodu insolventnosti navrhovateľky a jej vtedajšieho manžela, t.j. syna odporkyne, pričom v dome
odporcov bývala od roku 2008.Je nepochybné, že navrhovateľka splácala splátky úveru odporkyne vo výške 92,- Eur mesačne už od
apríla 2010, ale vzhľadom na premlčanie si navrhovateľka uplatnila svoj nárok až od 11.02.2011. Suma
92,- Eur bola mesačná splátka úveru.

Navrhovateľka tvrdila, že hoci od 11/2010 bývali v rekonštruovanej garáži s bývalým manželom do
12/2012, neprispievali na služby spojené s užívaním nehnuteľnosti ani vtedy, nakoľko na rekonštrukciu
použila svoje finančné prostriedky, ktoré získala darom od svojej starej mamy a zrekonštruovaná
nehnuteľnosť zostala vo vlastníctve odporcov.

Tvrdila, že nikdy neplatili inkaso, nikto to od nich nežiadal, ale po rozvode a po podaní tohto žalobného
návrhu odporcovia tvrdili dohodu ohľadom inkasa. Všetky peniaze dávala do rekonštrukcie. Nikdy

odporcovia nepýtali od nich úhradu za užívanie, ako je elektrika, plyn,...

Súd mal preukázané, že navrhovateľka s vtedajším manželom bývala v spoločnej domácnosti s
odporcami od 01.09.2008 do 10/2010 a následne bývali v rekonštruovanej garáži.

Odporcovia preukázali faktúry za vodné a stočné za obdobie 19.03.2011-20.09.2011 vo výške 152,16
Eur, za obdobie 22.09.2010-19.03.2011 vo výške 131,52 Eur. Taktiež predložili platobný výmer č.

470/2011 - daň z nehnuteľnosti za rok 2011 vo výške 23,79 Eur.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka neplatila adekvátnu čiastku za užívanie.

Odporca v rade 2/ tvrdil, že navrhovateľka nesplácala žiadny úver a nemal ani vedomosť o nejakom
úvere, nemal ani vedomosť o tom, že by navrhovateľka poukazovala nejaké peniaze zo svojho účtu.

Navrhovateľka trvala na tom, že splácala úver po 92,- Eur mesačne a nebývala v dome odporcov

zadarmo, nakoľko do rekonštrukcie vložila výlučné finančné prostriedky darované od jej starkej a k tomu
všetko, čo zarobila. Vzťahy boli dobré, tak sa dohodli, že budú za odporcov splácať úver, keďže v garáži
chceli bývať (toto potvrdila aj dcéra odporcov - H..P.).

Odporkyňa v rade 1/ potvrdila predpísané splátky úveru vo výške 92 Eur mesačne.

Navrhovateľka preukázala mesačné splátky vo výške 92,61 Eur.

Čo sa týka chodu domácnosti, odporkyňa 1/ najprv popierala, že by navrhovateľka prispievala na stravu,
následne na pojednávaní dňa 30.05.2014 potvrdila, že navrhovateľka prispievala na stravu - kúpila
jedenie, varila. Navrhovateľka uviedla, že prispievala stravnými lístkami, jej exmanžel tvrdil, že platili
100-150 Eur mesačne na inkaso, čo však odporcovia popreli.

Bolo evidentné, že odporcovia sa nevedeli zhodnúť navzájom, vo svojich vyjadreniach, ako aj so

svedkami nimi navrhnutými.

Odporkyňa 1/ takmer v závere dokazovania uviedla, že preto navrhovateľka s jej exmanželom prispievali
92 Eur mesačne splácaním úveru, lebo v októbri 2010 sa nasťahovali do garáže a tak sa zdvihli náklady
na kúrenie, vodu,..., keďže boli napojení na nich, teda sa im zvýšili náklady na inkaso.

Je však nepochybné, že úver navrhovateľka splácala už od marca 2010, ale do garáže sa nasťahovali

až v 10/2010. Na to odporkyňa 1/ reagovala tak, že predsa muselo sa kúriť, aj keď tam nebývali, lebo
bola vykurovacia sezóna. Toto však nedáva zmysel, keďže navrhovateľka splácala úver od 03/2010, alenasťahovali sa do garáže až v 10/2010 a predsa vykurovacia sezóna nie je počas obdobia jari a leta,
teda tvrdenie odporkyne 1/ je iba účelové, ak nie zavádzajúce.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním súd mal za nesporné, že navrhovateľka splácala úver mesačnými splátkami
po 92,- Eur, pričom úver bol poskytnutý odporcom ako dlžníkom. Navrhovateľka nebola zmluvnou
stranou. Pokiaľ odporcovia tvrdili, že išlo o dohodu o prispievaní na inkaso, táto dohoda nebola riadne
preukázaná, dokonca odporcovia si vo svojich tvrdeniach značne rozporovali, pričom niektorí svedkovia
potvrdili, že išlo o splácanie úveru, keďže bol poskytnutý pôvodne za účelom rekonštrukcie garáže, v

ktorej mali bývať navrhovateľka s exmanželom, avšak predmetná garáž nie je ani v ich vlastníctve, ale
vo vlastníctve odporcov.

Predovšetkým odporkyňa v rade 1/ si rozporovala, a to či už v poskytnutí úveru, či ohľadom jeho
splácania, ako aj v tom, že na jednej strane tvrdila, že nepožadovala od navrhovateľky s jej exmanželom
inkaso, keďže neboli v dobrej finančnej situácii, ale následne, keď sa do garáže nasťahovali, zvýšili sa

náklady na inkaso, preto sa dohodli formou splácania úveru, hoci do garáže sa nasťahovali až v októbri
2010, ale úver navrhovateľka splácala zo svojho účtu od 03/2010. Neobstojí ani tvrdenie odporkyne v
rade 1/, že preto platili od 03/2010, lebo bola vykurovacia sezóna, čo je nezmysel, keďže išlo o obdobie
jari a leta 2010, teda nie o vykurovaciu sezónu.

Je evidentné, že svedkovia navrhnutí odporcami boli vopred pripravení, avšak aj napriek tomu si značne

rozporovali, ako je vyššie uvedené. Taktiež pre značne narušené vzťahy nie je možné posúdiť výpovede
svedkov so značnou objektivitou.

Súd posúdil, že odporcovia nepreukázali žiadnu dohodu o prispievaní na inkaso formou splácania úveru
a je nepochybné, že navrhovateľka splácala úver za odporcov, preto došlo k bezdôvodnému obohatenou
odporcov na úkor navrhovateľky, čo sú povinní vrátiť.

Ak aj úver mal byť použitý na rekonštrukciu garáže, v ktorej mala bývať navrhovateľka s vtedajším
manželom, daná nehnuteľnosť nebola a nie je v ich vlastníctve, ale vo vlastníctve odporcov.

Právny zástupca odporcov však vzniesol námietku premlčania na strane oboch odporcov, a to za
obdobie od 02/2011 do 09/2011, nakoľko odporca v rade 2/ vstúpil do konania až uznesením zo
dňa 04.09.2013, právoplatným dňa 26.09.2013, kedy sa vraj aj odporkyňa v rade 1/ stala pasívne

legitimovaná.Žaloba bola podaná dňa 12.02.2013.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

Navrhovateľka sa najskôr mohla dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, úhradou jednotlivých
splátok (vo výške po 92 Eur) - dňa 11.02.2011, dňa 11.03.2011, 12.04.2011, 12.05.2011, 10.06.2011,

12.07.2011, 12.08.2011, 12.09.2011, 12.10.2011, 11.11.2011, keďže splácala úver za odporcov, čo
konala tak z dôvodu, že v garáži plánovala bývať.

Keďže žalobný návrh bol podaný až dňa 12.02.2013, nárok voči odporkyni v rade 1/ je premlčaný iba vo
výške 92,- Eur, a to za úhradu zo dňa 11.02.2011 v danej výške. Preto súd zaviazal odporkyňu v rade
1/ na zaplatenie sumy 828,- Eur, t.j. za splátky splatené 11.03.2011-11.11.2011.

Keďže nárok voči odporcovi v rade 2/ bol uplatnený až návrhom na vstup do konania dňa 30.08.2013,
o čom bolo rozhodnuté uznesením právoplatným dňa 26.09.2013, právo voči odporcovi v rade 2/ sa
premlčalo v časti 736,- Eur, t.j. za splátky uhradené 11.02.2011-12.09.2011. Preto súd zaviazal odporcu
v rade 2/ na zaplatenie sumy 184,- Eur, t.j. za splátku 12.10.2011 a 11.11.2011.

Vzhľadom na uvedené a na vznesenú námietku premlčania, súd zaviazal oboch odporcov spoločne a

nerozdielne na zaplatenie iba sumy 184,- Eur, t.j. za splátky nepremlčané a vzhľadom na opodstatnenú
námietkuodporcuvrade2/súdzaviazalibaodporkyňuvrade1/nazvyšnúsumuokremsplátkysplatenej
11.02.2011 vo výške 92,- Eur, t.j. vo výške 644,- Eur (t.j. odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť sumu
644,- Eur + 184,- Eur (túto spoločne a nerozdielne s odporcom 2/), keďže to predstavuje nepremlčané
splátky).

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania od 11.02.2013 zo sumy 920,- Eur.

Žalobný návrh bol odporkyni v rade 1/ doručený dňa 28.03.2013.Odporca v rade 2/ sa stal účastníkom konania na základe uznesenia právoplatného dňa 26.09.2013.

Z toho dôvodu sa odporkyňa v rade 1/ dostala do omeškania nasledujúcim dňom po doručení, t.j. od
29.03.2013, keďže nebolo preukázané doručenie výzvy odporkyni v rade 1/.

Odporca v rade 2/ sa dostal do omeškania až nasledujúcim dňom po právoplatnosti uvedeného
uznesenia, t.j. dňom 27.09.2013.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z

omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporcovia si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, a to ani po doručení
žalobného návrhu, ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu, dostali sa do omeškania

ako dlžníci s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľke právo na úroky z
omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľkou vo výške 8,75 % ročne v zmysle § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak iba z priznanej sumy, a to odporkyňa 1/ od 29.03.2013 a
odporca 2/ od 27.09.2013, pričom vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd preniesol do výroku
rozhodnutia rozlíšenie v časti platenia úrokov z omeškania u jednotlivých odporcov vzhľadom na časť,

kedy sú povinní spoločne a nerozdielne a v časti, keďže vzhľadom na premlčanie je odporkyňa v rade 1/
povinná zaplatiť úroky z omeškania zvlášť. Keďže navrhovateľka nepreukázala predchádzajúcu výzvu
na náhradu a žaloba v takom prípade nahrádza samotnú výzvu, tak odporcovia sa dostali do omeškania
tak, ako je vyššie uvedené.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom
dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V nepriznanej

časti súd žalobný návrh zamietol.

Súd nevypočul svedkyňa U. Š. - pracovníčku R. R., nakoľko pre rozhodnutie vo veci samej neboli
relevantné skutočnosti, ku ktorým sa mala vyjadrovať, a to k okolnostiam ohľadom uzatvárania úverovej
zmluvy, pričom následne na jej výsluchu žiadny z účastníkov už netrval.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľky vyhovel voči odporkyni v rade 1/ a
v časti tento zamietol, bol úspech navrhovateľky len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu
navrhovateľky, čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľke priznané a

tým, čoho sa domáhala (914,37 Eur : 1.026,08 Eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a
priznaného nároku súd vyčíslil priznanú istinu s príslušenstvom a žiadanú istinu s príslušenstvom ku dňu
vyhlásenia rozsudku), predstavuje úspech navrhovateľky 89%, jej neúspech teda predstavuje 11% (100
- 89), čistý úspech navrhovateľky je 78% (89-11), teda navrhovateľka má voči v konaní neúspešnému
účastníkovi - odporkyni v rade 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľka si v podaní zo dňa 09.06.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila trovy
konania - trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby spolu v sume 569,72 Eur : 1/ prevzatie
a príprava zastúpenia v sume 51,45 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur + DPH, 2/ žaloba v sume

51,45 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur + DPH, 3/ vyjadrenie k odporu v sume 51,45 eur + režijný
paušál v sume 7,81 eur + DPH, 4/ účasť na pojednávaní dňa 22.08.2013 v sume 51,45Eeur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur + DPH, 5/ vyjadrenie zo dňa 18.12.2013 v sume 51,45 Eur + režijný paušál v
sume 7,81 Eur + DPH, 6/ / účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 v sume 51,45 Eur + režijný paušál
v sume 8,04 Eur + DPH, 7/ účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014 v sume 51,45 eur + režijný paušál

v sume 8,04 Eur + DPH, 8/ účasť na pojednávaní dňa 06.06.2014 v sume 51,45 Eur + režijný paušál
v sume 8,04 Eur + DPH.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 42,90 eur (t.j. 78 % zo sumy 55,- Eur podľa pomeru čistého úspechu
navrhovateľky v konaní) a náhradu trov právneho zastúpenia sumu 444,38 Eur (t.j. 78% zo sumy 569,72
Eur, podľa pomeru čistého úspechu navrhovateľky v konaní), pozostávajúce:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 Eur + 20% v sume 11,85
eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur,

2/ za úkon právnej služby - žaloba zo dňa 11.02.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.
sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 Eur + 20% v sume 11,85 Eur

podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur,3/ za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu zo dňa 06.05.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
b) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 Eur + 20% v sume
11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur,

4/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22.08.2013 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 Eur + 20% v sume
11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur,

5/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 18.12.2013 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit.
vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 Eur + 20% v sume 11,85

Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur,

6/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur + 20% v sume
11,90 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 Eur,

7/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur + 20% v sume

11,90 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 Eur,

7/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 06.06.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur + 20% v sume
11,90 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporkyňa v rade 1/ povinná nahradiť navrhovateľke podľa § 149 ods. 1
O.s.p. trovy konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 444,38 Eur a titulom súdneho poplatku
za návrh sumu 42,90 Eur, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že ohľadne nároku navrhovateľky voči odporcovi v rade 2/ v časti súd žalobnému

návrhu navrhovateľky vyhovel (2. výrok) a v časti návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 2/ zamietol,
bol úspech navrhovateľky iba 19% a úspech odporcu v rade 2/ predstavuje 81%. Pri percentuálnom
vyjadreníúspechunavrhovateľky,čopredstavujepodielmedzitým,čobolozostranysúdunavrhovateľke
priznané voči odporcovi v rade 2/ a tým, čoho sa domáhala (195,15 Eur : 1.026,08 Eur - pre potreby
stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú istinu s príslušenstvom a

žiadanú istinu s príslušenstvom voči odporcovi v rade 2/ ku dňu vyhlásenia rozsudku), predstavuje
úspech navrhovateľky 19%, jej neúspech teda predstavuje 81% (100 - 19), čistý úspech odporcu je 62%
(81-19), teda odporca v rade 2/ mal väčší úspech v konaní a prináleží mu voči v konaní neúspešnému
účastníkovi - navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 62%.

Odporca v rade 2/ si v podaní zo dňa 09.06.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil trovy

konania - trovy právneho zastúpenia za 3 úkonov právnej služby spolu v sume 229,92 Eur : 1/ prevzatie
a príprava zastúpenia v sume 51,45 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa
30.05.2014 v sume 51,45 Eur x 2 hodiny + režijný paušál v sume 8,04 Eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa
06.06.2014 v sume 51,45 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, súd preskúmal odporcom v rade 2/ uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 142,55 Eur (t.j. 62% zo sumy 229,92 Eur, podľa pomeru
čistého úspechu odporcu v rade 2/ v konaní), pozostávajúce:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur, spolu suma 59,49 Eur,2/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014 od 12,30 hod. do 15,14 hod. podľa
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur x 2 + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. v sume 8,04 Eur, spolu suma 110,94 Eur,

3/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 06.06.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 51,45 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur, spolu suma
59,49 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi v rade 2/ podľa § 149 ods. 1

O.s.p. trovy konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 142,55 Eur a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).