Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711202380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: R. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. X, N., proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, M. R. Štefánika 10, Pezinok, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. júna
2014, č. k. 10C/56/2011-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody vo výške 148.568 Eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom odporcu

pri pozemkových úpravách vykonávaných v katastrálnom území M. V. a I.G..

Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ktorý vyvodil s odkazom
na ust. § 3, 4, § 15, § 16 a § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov. Uviedol, že s prihliadnutím na obsah žalobného
návrhu v zmysle ust. § 42 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorá mu
mala byť spôsobená vykonaním, resp. nevykonaním pozemkových úprav v zmysle zák. č. 330/1991 Zb.
V príčinnej súvislosti s (ne)konaním pozemkových úradov mu tak mala byť spôsobená škoda, keď za
dvadsať rokov prišiel o zisk na poľnohospodárskej rastlinnej produkcii vo výške 14.856.800 Eur, z ktorej

si voči odporcovi uplatnil len časť. Navrhovateľom uplatnený nárok súd prvého stupňa subsumoval pod
režim zák. č. 514/2003 Z.z., z dôvodu že vykonanie pozemkových úprav je zverené orgánu verejnej
moci. Uvedený zákon osobitne upravuje postup uplatnenia si nároku na náhradu škody, spočívajúci v
označení zodpovedného štátu, predbežného prerokovania nároku (delenej právomoci na rozhodnutie
o uplatnenom nároku) a iné a navrhovateľ v predmetnom prípade neoznačil ako odporcu zákonom
označený zodpovednostný subjekt - štát a z návrhu tiež nevyplynulo, že by sa so svojim nárokom
obrátil na konkrétny orgán štátnej moci, k jeho predbežnému prerokovaniu. Vzhľadom na hmotnoprávny

charakter týchto nedostatkov, prvostupňový súd vylúčil postup podľa § 5 a § 43 O.s.p. a návrh pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu, bez vecného skúmania jeho dôvodnosti zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, navrhol napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa jeho názoru, Ministerstvo pôdohospodárstva podľa § 5 ods. 2 len riadi a kontroluje výkon štátnej

správy, a preto ako odporca mal byť označený terajší pozemkový úrad. Namietal tiež, že pokiaľ bol súd
prvého stupňa toho názoru, že navrhovateľ si neuplatnil svoje podanie na správnom mieste, bolo jeho
povinnosťou predmetné podanie postúpiť príslušnému orgánu a o postúpení a povinnosti podať žiadosť
o predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľa informovať. Súd tak mal podľa navrhovateľa rozhodnúť
uznesením podľa § 104 ods. 1 O.s.p., uznesením o postúpení sporu príslušnému orgánu.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo
navrhovateľom podané dôvodne.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným voči odporcovi
domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym postupom odporcu (pôvodne

Obvodný pozemkový úrad v Senci) pri vykonávaní pozemkových úprav v katastrálnom území M. V.
a I., v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa
bez meritórneho preskúmania zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označeného
odporcu, nakoľko v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je zodpovednostným subjektom štát, a rovnako aj pre nesplnenie podmienky

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom vyjadruje stav vyplývajúci
z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania,
a ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie
účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a zakladá žalovateľnosť nároku. Účastník konania, ktorý je

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu/pasívnu legitimáciu. Jej nedostatok (či už na strane
navrhovateľaaleboodporcu)mávkonanízanásledokzamietnutienávrhubezmeritórnehopreskúmania
veci.

V posudzovanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym postupom pri vykonávaní pozemkových úprav. Za odporcu označil Obvodný pozemkový

úrad v Senci. V zmysle zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, došlo k 1. októbru 2013 k zrušeniu obvodných pozemkových úradov, pôsobnosť
ktorých zo zákona prešla na okresné úrady (§ 9 ods. 4 uvedeného zákona), čo reflektoval aj súd prvého
stupňa, keď v záhlaví napadnutého rozhodnutia na žalovanej strane označil Okresný úrad Pezinok,
ktorý v priebehu konania súd informoval, že podľa § 9a zák. č. 180/2013 Z.z. do 30. apríla 2014

neukončené konanie v územnom obvode bývalého Obvodného pozemkového úradu v Senci, konané
v katastrálnych územiach okresu Pezinok, prechádza do jeho územnej pôsobnosti. V zmysle § 2
a 3 zák. č. 180/2013 Z.z. okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy, do pôsobnosti ktorého
patria aj pozemkové úrady. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím okresného úradu (predtým obvodného pozemkového úradu) sa preto

vzťahuje zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona je zodpovednostným subjektom vždy štát,
t. j. Slovenská republika, v zastúpení orgánom konajúcim v mene štátu, určeným v ust. § 4 zák.
č. 514/2003 Z.z. (ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí daná
oblasť štátnej správy). Štát pritom ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt ktorý

škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Pretože štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci, tieto orgány sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu (viď
napr. rozsudok NS SR zo dňa 21. augusta 2008, sp. zn. 4Cdo 185/2007). V predmetnom prípade
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu miestnej štátnej správy pri vykonávaní
pozemkových úprav zodpovedá výlučne štát, v mene ktorého koná Ministerstvo pôdohospodárstva a

rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti pozemkových úprav(zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách). Pokiaľ preto navrhovateľ označil na
žalovanej strane Obvodný pozemkový úrad v Senci, resp. Okresný úrad Pezinok a nie štát v zastúpení

uvedeným ministerstvom, prvostupňový súd nemal inú možnosť ako návrh pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie vymedzenej hmotnoprávnou úpravou, na ktorú sa poučovacia (manudukačná)
povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. nevzťahuje, bez jeho meritórneho preskúmania zamietnuť. Zároveň je
však potrebné dodať, že pokiaľ by navrhovateľ označil na žalovanej strane štát, len samotný nedostatok
predbežného prejednania nároku na náhradu škody, ktoré musí predchádzať konaniu na súde, by hneď

neviedol k zamietnutiu návrhu, nakoľko súdna prax ustálila, že predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je odstrániteľným nedostatkom konania, ktorý sa má súd
pokúsiť odstrániť postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii navrhovateľa
odvolacísúduvádza,žepoučenieotom,kohománavrhovateľpodľahmotnéhoprávažalovať presahuje
už uvedenú poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a vo svojej podstate by znamenalo porušenie
zásady rovnosti účastníkov konania, zakotvenej v § 18 O.s.p. Ak je preto žaloba podaná proti osobe

ktorá nie je podľa hmotnoprávnych predpisov pasívne vecne legitimovaná, nejde o vadu podania ktorú
je možné odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., ako sa nesprávne domnieva navrhovateľ. Rovnako
v predmetnom prípade sa nejednalo o nedostatok právomoci ani príslušnosti, a preto nebol daný ani
dôvod na postúpenie veci. Navrhovateľ, ktorý podaným návrhom realizuje svoje dispozičné oprávnenia,
je zároveň v sporovom konaní zodpovedný za označenie účastníkov konania a prípadný nedostatok

vecnej legitimácie, sa musí odraziť v zamietnutí návrhu bez meritórneho preskúmania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.