Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/404/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112210840.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného T. proti
odporcovi F., zastúpený L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu G., zastúpeného T., o
zaplatenie 635,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. marca 2013, č.k. 19C/9/2013-44, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca a vedľajší účastník sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 59,16 Eur, k rukám zástupcu navrhovateľa T.. T. F., do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 635,87 Eur s 9 %
úrokom z omeškania zo sumy 200 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 200 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania zo
sumy 200 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 35,87
Eur od 01.06.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 176,87
Eur, ako aj iné trovy konania v sume 38 Eur, a to zaplatením advokátovi T.. T. F., všetko v splátkach
po 30 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok, v časti týkajúcej sa úrokov z dlžnej sumy
od 01.11.2009 do 01.05.2010 návrh zamietol, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca podpísal s A. zmluvu o bežnom účte fyzickej
osoby a poskytovaní ďalších služieb, na základe ktorej odporca získal finančné prostriedky
formouprečerpaniaúverovéhorámca.Tatrabanka,a.s.,ktorábolaprávnympredchodcomnavrhovateľa,
postúpila k 14.12.2009 svoju pohľadávku navrhovateľovi, a to zmluvou o postúpení, ktoré
odporcovi oznámila. Ku dňu postúpenia tejto pohľadávky predstavovala dlžná suma istiny úveru 635,87
Eur. Potom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky, podpísali navrhovateľ a odporca zmluvu o uznaní
záväzku a jeho splatení dňa 01.04.2010, v ktorej sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi 1.034,84 Eur
ako dlh, a to v splátkach 200 Eur mesačne s tým, že splátky by mali byť splatné vždy k poslednému dňu
v mesiaci, a to až do úplného zaplatenia. Zároveň sa odporca zaviazal k zmluvnej pokute 10 % z
dlžnej sumy. Z tejto odporcom uznanej sumy uplatnil navrhovateľ iba čiastku predstavujúcu istinu, a to
vo výške 635,87 Eur. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah,
podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a
odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Odporca
akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané
finančné prostriedky. Tento záväzok bol však sčasti zmenený dohodou o uzavretí splátkového kalendára
medzi navrhovateľom a odporcom. Na základe uvedenej dohody zo dňa 01.04.2010 došlo ktzv. kumulatívnej novácii záväzku, a to v zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Takto si účastníci dohodli, že odporca
zaplatí navrhovateľovi dlh na istine úveru, a to v splátkach 200 Eur mesačne s účinnosťou od
posledného dňa v mesiaci, kedy bola podpísaná zmluva. Touto zmluvou teda došlo k zmene splatnosti
záväzku tak, že prvá splátka mala byť vo výške 200 Eur uhradená (podľa zmluvy zo dňa 01.04.2010)
najneskôr posledným dňom, v ktorom bola dohoda podpísaná, teda 30.04.2010, ďalšia 31.05.2010,
nasledujúca 30.06.2010 a posledná 31.07.2010. Z vykonaného dokazovania v predmetnej
veci mal okresný súd za preukázané, že ku dňu uznania záväzku predstavoval dlh odporcu
1.034,84 Eur, z ktorého navrhovateľ uplatnil zaplatenie istiny do výšky 635,87 Eur. Táto skutočnosť
vyplýva z písomného uznania dlhu, ale aj z toho, že odporca uvedenú výšku istiny
nenamietal ani v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, nebola teda v konaní
sporná. V tejto časti bol návrh navrhovateľa plne dôvodný, a preto mu okresný súd v tomto rozsahu
vyhovel a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť uvedenú dlžnú sumu. Keďže sa odporca s
plnením svojho dlhu dostal do omeškania, má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania, pretože podľa
§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. V čase vzniku omeškania
odporcu, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti nanovo dohodnutého zostatku úveru,
bola výška úrokov z omeškania 9 %, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase 1 %. V zmysle
dohody o splátkach zo dňa 01.04.2010 sa však navrhovateľ dohodol s odporcom na splátkach dlhu vo
výške 200 Eur mesačne, vždy k poslednému dňu mesiaca. Touto dohodou došlo k
zmene záväzku určeného, a preto sa navrhovateľ nemohol domáhať úroku z omeškania za obdobie
predtým, ako si dohodol nanovo jeho splatnosť. Odporca sa dostal teda do omeškania s každou dlžnou
splátkou zvlášť, a to podľa dohody zo dňa 01.04.2010 tak, že úrok mohol začať pri týchto splátkach
plynúť najskôr dňom nasledujúceho mesiaca, v ktorom bola jednotlivá splátka splatná, a to tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Preto vo výške presahujúcej čas od zmeny záväzku, musel okresný
súd v tejto časti návrh zamietnuť. Po právnej stránke okresný súd mal za to, že zmluva, uzavretá
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (resp. následne s navrhovateľom a
odporcom), má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto ju posudzoval aj podľa spotrebiteľského práva.
V danej veci všeobecné zmluvné podmienky (i Sadzobník, na ktorý odkazujú), ktoré sú súčasťou
zmluvy medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa, obsahovali neprijateľnú podmienku,
avšak navrhovateľ sa domáhal iba zaplatenia istiny dlhu, ktorý bol odporcovi v skutočnosti poskytnutý
(resp. odporcom prečerpaný), nežiadal iné plnenia z obchodných podmienok. V časti uplatneného
nároku okresný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by mohli smerovať k vysloveniu neprijateľnosti
podmienok dohody, či neplatnosti zmluvy. Úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ v danej veci uplatňoval,
je úrokom zákonným, určeným právnymi predpismi, teda úrokom dovoleným. Preto námietka odporcu
o neprimeranosti jeho výšky nemohla obstáť. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708, § 711 ods.
1, § 497 Obchodného zákonníka, § 516, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1, 2 zákona č.
634/1992 Zb. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 176,87 Eur, ktoré je povinný mu zaplatiť odporca. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko účastník, na strane ktorého vystupoval, v konaní úspešný nebol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 635,80 Eur s príslušenstvom, zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu trovy
právneho zastúpenia. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľ vymáha na súde svoje právo po
uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko prvý raz mohol právo vykonať 01.02.2008, návrh na súd
podal dňa 24.04.2012, t. j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby s poukazom na
ods. 1 § 100 Občianskeho zákonníka.
Proti rozsudku podal odvolanie i odporca a domáhal sa, aby mu odvolací súd uložil povinnosť splácať
navrhovateľovidlhmesačnesumou40Eur.Navýzvusúduprvéhostupňauznesenímzodňa27.05.2013,
č.k. 19C/9/2013-54, aby odporca uviedol, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvého stupňa, v čom
ho považuje za nesprávny a čoho sa domáha, odporca uviedol, že sa domáha, aby mu súd umožnil
mesačný splátkový kalendár po 40 Eur, nakoľko je živiteľom rodiny.
Na výzvu odvolacieho súdu, či odporca súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom, odporca
uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s dôvodmi, ktoré sú uvedené v podanom odvolaní a súhlasí suplatnením námietky premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko tento nárok na súde navrhovateľ uplatnil
po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Zdôraznil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených v spise,
pričom jedným z dôkazov je aj písomné uznanie záväzku odporcom a dohoda o splatení záväzku, v
ktorej si zmluvné strany dohodli nové podmienky splatenia jeho pohľadávky, čím došlo ku kumulatívnej
novácii záväzku podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca uznal písomne čo do dôvodu
a čo do výšky uplatnený nárok dňa 01.04.2010, a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný. Námietka
premlčania, vznesená vedľajším účastníkom, ako i odporcom, neobstojí a považuje ju v celom rozsahu
za nedôvodnú.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti úrokov z dlžnej sumy od 01.11.2009 do 01.05.2010
zamietnutý, nebol účastníkmi odvolaním napadnutý, odvolací súd sa ho nedotýkal, nakoľko nadobudol
právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Vedľajší účastník so súhlasom odporcu podaným odvolaním napadol výrok, ktorým bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 635,87 Eur s príslušenstvom v splátkach po 30 Eur mesačne,
pod stratou výhody splátok.
Odvolací súd preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorú v odvolaní vedľajší účastník a odporca vzniesli
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacia
námietka - námietka premlčania v danej veci nebola vznesená dôvodne, nakoľko vedľajší účastník i
odporca opomenuli, že došlo medzi účastníkmi tohto konania k uznaniu záväzku a dohode o splatení
záväzku dňa 01.04.2010, čím došlo k tzv. kumulatívnej novácii záväzku v zmysle § 516 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti,
čo správne konštatoval aj súd prvého stupňa. V zmysle uvedenej dohody došlo k zmene splatnosti
záväzku tak, že prvá splátka dlhu, ktorý odporca uznal čo do dôvodu a čo do výšky dňa 01.04.2010,
mala byť vo výške 200 Eur uhradená najneskôr posledným dňom, v ktorom bola dohoda podpísaná,
teda do 30.04.2010, ďalšie splátky najneskôr posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a to
až do úplného splatenia záväzku. Vzhľadom na uvedené ako i skutočnosť, že navrhovateľ podal na súd
návrh na začatie tohto súdneho konania dňa 24.04.2012, nie je možné v danej veci považovať vznesenú
námietku premlčania vedľajším účastníkom za dôvodnú.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Záverom odvolací súd udáva, že pokiaľ sa odporca svojimi podaniami domáhal splátkového kalendára
vo výške 40 Eur mesačne, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa mu povolil zaplatenie dlhu v
splátkach po 30 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 59,16
Eur, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 41,49 Eur podľa
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (vyjadrenie k odvolaniu), režijný paušál 7,81 Eur podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 9,86 Eur podľa §
18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.