Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413213973
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413213973.6

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľa: Ján E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
právne zastúpený JUDr. Ing. Karol Kocsis, advokát, AK Štúrovo, Sobieskeho 1739/56 proti odporkyniam
v 1. rade: Sofia E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, v 2. rade: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
právne zastúpené: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 o zapretie
otcovstva

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyniam v 1. rade a v 2. rade titulom náhrady trov konania k
rukám ich právnej zástupkyne 275,52 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní
po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že nie je prirodzeným otcom odporkyne v 1. rade z

matky, t.j. odporkyne v 2. rade.

Znaleckým posudkom č. 26/14 prof. RNDr. Ľudevita Kádašiho DrSc., znalca z odboru genetika zo
dňa 31.10.2014 bol vyslovený záver, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov
genetiky biologické otcovstvo B. E. (navrhovateľa) voči A. E. (odporkyni v 1. rade) nie je možné vylúčiť,
keď hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W=99,999 999 %.

Podaním zo dňa 18.11.2014 navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom bez uvedenia dôvodu a navrhol
konanie zastaviť.

Podaním zo dňa 04.12.2014 právna zástupkyňa odporkýň v 1. rade a v 2. rade oznámila, že obe
odporkyne so späťvzatím návrhu súhlasia, požadujú však od navrhovateľa náhradu trov konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a to každá z odporkýň po 206,64 eur.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pretože navrhovateľ svoj návrh vzal
späť celkom po začatí pojednávania vo veci samej a odporkyne v 1. rade a v 2. rade so späťvzatím
návrhu súhlasili.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení od 1.6.2010 ( ďalej aj „ vyhlášky“ ) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži
o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvouvýnimkouje,žeakniektorýzúčastníkovzavinil,žesakonaniemuselozastaviť,jepovinnýnahradiť
jehotrovy(§146ods.2,vetaprvá).Zavineniemôžeexistovaťnastranežalobcuajnastranežalovaného.
Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo

ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez
dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú
námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o
prípadpodľa§146ods.2vetadruhá(toznamená,ženevzalspäťnávrhvdôsledkusprávaniaodporcu),z
procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi

trovy konania.

Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr.
vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

Aplikáciaustanovenie§150ods.1O.s.p. musízodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu

a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní. Okrem toho sa musí
prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých

prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..

Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky upravuje výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých
účastníkov. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pojmovými znakmi tohto ustanovenia sú:a) spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, b) zníženie základnej sadzby tarifnej
odmeny o 50 %.

Ad a) Aplikácia § 13 ods. 2 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak advokát v jednom konaní zastupuje

viac ako jedného účastníka. Nezáleží, či má účastník procesné postavenie žalobcu (navrhovateľa) alebo
žalovaného (odporcu). Ak na strane navrhovateľa alebo odporcu vystupuje viac osôb, dochádza k
vzniku spoločenstva účastníkov (subjektívnej kumulácii), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné.
Vyhláška pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným
spoločenstvom účastníkov. Pri úvahách o tom, na ktoré spoločenstvo účastníkov sa § 13 ods. 2 vyhlášky

vzťahuje, si možno pomôcť podstatou každého spoločenstva. Pri samostatnom spoločenstve (§ 91
ods. 1 O.s.p.) sú spoločníci oprávnení alebo zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom
základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť
sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť voči odporcovi námietky, ktoré uzná za vhodné,
a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu
týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony

jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov (§ 91 ods. 2, prvá veta O.s.p.). Iba na niektoré
úkony, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 91 ods. 2, druhá veta O.s.p., sa vyžaduje súhlas všetkých
spoločníkov. Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o
nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo
nepriaznivo). Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne

voči každému spoločníkovi. Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo spoločníkov a z
hľadiska nemožnosti rozhodnutia o nároku samostatne voči každému spoločníkovi možno usudzovať,
že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov, mal
by sa považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. O spoločných úkonoch preto možno
hovoriť zrejme len v spojení so samostatným spoločenstvom účastníkov. Na podporu vysloveného

názoru možno argumentovať aj výrokom o náhrade trov konania. Pri samostatnom spoločenstve súd
rozhodne o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však
vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.

Ad b) Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje ako násobok počtu úkonov právnej služby, ktoré
advokát vo veci vykonal, a základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa

stanoví z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva (§ 9 ods. 1 vyhlášky). Výpočet základnej
sadzby tarifnej odmeny na jeden úkon právnej služby je ďalej upravený v § 10 a § 11 vyhlášky. Takto
vypočítaná tarifná odmena by sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky mala pri spoločných úkonoch vykonaných
v mene viacerých účastníkov, zastúpených jedným advokátom, znížiť o 50 % ( porovnaj aj FICOVÁ, S.
- PAVELKOVÁ, B: K výpočtu odmeny advokáta pri subjektívnej a objektívnej kumulácii. Justičná revue

57, 2005, č. 3, s. 348 - 353 ).

Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd najprv zaoberal, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo potrebné rozhodovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je
uvedené, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. má vždy výnimočný charakter. V danom prípade
neboli zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s

postojom navrhovateľa v konaní a jeho pomermi. Navrhovateľ v priebehu celého konania sa domáhal
svojho nároku voči odporkyniam v 1. rade a 2. rade a využíval príslušné právne prostriedky. Konanie trvá
od 11.06.2013 a teda navrhovateľ mal dostatok časového priestoru na to, aby preukázal svoje celkové
pomery, čo však neučinil. Za tohto stavu nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
a preto súd v danej veci rozhodol o trovách konania podľa § l46 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ

po začatí konania vzal svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu, čím podľa súdu zavinil zastavenie
konania. Je logické a predvídateľné, že motívom späťvzatia návrhu navrhovateľom je existencia vyššie
citovaného znaleckého posudku, ktorý potvrdil otcovstvo navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade, čo
zároveň znamená, že neprichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p., pretože nebolo preukázané správanie sa odporkýň, pre ktoré by sa z procesného hľadiska

stal návrh navrhovateľa po jeho podaní bezdôvodný. Odporkyne v 1. rade a v 2. rade sú v konaní
právne zastúpené tou istou advokátkou a preto sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou ustanovenia §
13 ods. 2 vyhlášky, ktoré upravuje zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. K aplikácii § 13 ods. 2 vyhlášky sa poukazuje
na predchádzajúcu časť odôvodnenia, v ktorej je vyslovený záver, že použitie tohto ustanovenia je

možné len vtedy, pokiaľ účastníci vystupujúci na jednej strane tvoria samostatné spoločenstvo a kedy jemožné hovoriť o spoločných úkonoch. Naproti tomu pri nerozlučnom spoločenstve sa o trovách konania
rozhoduje vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne. V súdenej veci
postavenie odporkýň v 1. rade a v 2. rade v konaní je nerozlučným spoločenstvom, pretože vzhľadom

na osobitný charakter konania by sa príslušné rozhodnutie vo veci samej vzťahovalo na obe odporkyne
spoločne. Znamená to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania odporkýň v 1. rade a v 2. rade
súd musel postupovať jedným výrokom a zároveň bez použitia ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky.
Odporkyniam v 1. rade a v 2. rade tak bola priznaná náhrada trov konania v celkovej výške 275,52 eur
za 4 celé úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci dňa 01.07.2013, účasť na pojednávaní dňa

02.09.2013, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 18.11.2014 a písomné vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 04.12.2014 + režijný paušál 2 x 7,81 eur a 2 x 8,04 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby
činí podľa § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky 60,07 eur za rok 2013 a 61,84 eur za rok 2014. Súd nezahrnul
do trov právneho zastúpenia písomné podanie právnej zástupkyne odporkýň v 1. rade a v 2. rade zo dňa
30.10.2013, ktoré nepovažuje za účelný úkon, pretože uvedené podanie v skutočnosti predstavovalo
odvolanie odporkýň v 1. rade a v 2. rade, ktoré však bolo v konečnom dôsledku odmietnuté uznesením

Krajského súdu v Nitre 9Co390/2013-41 zo dňa 27.11.2013. Napokon do trov právneho zastúpenia
nebolozahrnutéaniďalšiepodanieprávnejzástupkyneodporkýňv1.radeav2.radezodňa14.01.2014,
ktorým bola znesená požiadavka na upustenie od vykonania znaleckého dokazovania, ktorá požiadavka
však súdom akceptovaná nebola, čím ani tento úkon nie je možné považovať za účelný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.