Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/419/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208516
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813208516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, p r o t i žalovanému: Z. M., H..
XX.XX.XXXX, R. C. L. XXXX/XXA, N. H. R., o zaplatenie 235,86 € s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 124,86 € s ročným úrokom z omeškania vo výške
9% od 02.03.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 235,86 € s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 02.03.2012 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh

odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu č. B. a zmluvu č. B., ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2
ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM
kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX. Pri uzavretí dodatku
k uvedeným zmluvám žalobca odpredal žalovanému mobilné telefóny zn. ZTE WP650 za dohodnutú
cenu 69,00 € a Nokia C1-01 za dohodnutú cenu 40,00 €.

Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 10/2011 až 12/2011,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle uzatvoreného dodatku je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške vo výške 109,00 €, v konaní uplatnenú ako náhrada škody, nakoľko takto bola povinnosť účastníka
- spotrebiteľa v dodatku definovaná.

Žalobca v odôvodnení žaloby uvádza, že v dôsledku rešpektovania rozsudku KS v Prešove 6Co
91/2011, ktorým boli ustanovenia zmluvy o povinnosti účastníka zmluvy (spotrebiteľa) zaplatiť v
prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
sa týmto návrhom domáha „...nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za
odpredaný mobilný telefón...“.Časť uplatneného nároku - suma 109,00 € - tak predstavuje výšku škody určenú ako „...rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), t.j. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že

získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.“

Podľa žalobcu „Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku

plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi
prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú
povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje
splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom
privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde

k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná
pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného
záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy
(konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto súdnym
rozhodnutím.“

Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že žalovaný si bol v zmysle v Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného

telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, podľa žalobcu vznikli mu ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si

žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných
škôd, odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, boli v minulosti dohadované
paušalizované zmluvné pokuty.

Žalobca svoj nárok uplatnený v rozsahu 129,86 € s prísl. odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2011/10 - 2011/12.

Žalobca ďalej poukázal na to, že pokusom o pokonávku zo dňa 16.02.2012 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie;
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote - na čo žalovaný reagoval čiastočnou úhradou vo výške
3,00 €.

Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými

podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 02.03.2012.

V časti V., žaloby žalobca zhrnul uplatnené nároky a pripustil úvahu súdu, akú časť škody, po využití
práva súdu výšku škody znížiť (pre prípad okolností hodných osobitného zreteľa), žalobcovi prizná.Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou
vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom:
zmluva o pripojení čl. 4-6, dodatok k zmluve o pripojení čl. 7-10, príloha č. 1 Dodatku k zmluve čl. 11-12,
zmluva o pripojení čl. 13-16, dodatok k zmluve o pripojení čl. 17-19, pokus o pokonávku čl. 20, opis
faktúr čl. 22-28, všeobecné podmienky

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcom čl. 31-36 a zistil tento skutkový
stav:

Podľa zmluvy o pripojení č. B. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi
- fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo

XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je účastnícky program: Volania do všetkých sietí 50+. Pri uzavretí
dodatku k uvedenej zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia C1-01 za
dohodnutú cenu 1,00 €.

Podľa zmluvy o pripojení č. B. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi
- fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať

telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX.Predmetomzmluvyjeúčastníckyprogram:MestoaMedzimesto30.Priuzavretídodatku
k uvedenej zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón zn. ZTE WP650 za dohodnutú cenu
1,00 €.

Z pokusu o pokonávku vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatných faktúr za

poskytované služby za relevantné obdobie v celkovej výške 129,86 €. Zároveň žalovaného upozornil,
že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 109,00 €. Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby stanovil
do 01.03.2012.

Z článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len ,,Všeobecných podmienok“) vyplýva, že žalobca je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak účastník
nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5
uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca
zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa článku 11. bod 11.14 Všeobecných podmienok zmluvné strany sa dohodli , že žalobca má nárok
na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak je účastník právnická
alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy (16.10.2011),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je v treťom odseku cit. ust. definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Ustanovením §-u 53a OZ predpokladaný prípad (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky) je skutočnosťou, ktorú musí

konajúci súd zohľadniť.

Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V zmysle druhého odseku
cit. ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku
1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto

zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného vzťahu
jeajprávnyvzťahplynúcizkúpnejzmluvypodľa§612anasl.OZ,nakoľkoúčastnícikonaniavdodatkoch

k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za
dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. toho istého článku, spoločnosť Orange

Slovenskojeoprávnenáodstúpiťodzmluvy,akúčastníknezaplatilsplatnúcenuzaposkytnutúslužbuani
do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti
zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky
voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi

konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Súdzdôrazňuje,žezrušeniezmluvyodstúpenímodnejjeupravenévčl.4,bod4.5tak,žeodstúpenímsa
zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Natomtomiestesúdpoukazujenaskutočnosť,žežalobcanepreukázalodstúpenieodzmluvyspôsobom
uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach.

Žalobca však svoj nárok plynúci z porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom škody,
ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT a v „ďalších škodách“ plynúcich zo zvýhodnených cien

služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-karty a
vyhradenej kapacity prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu
prevádzky, pričom tieto „ďalšie škody“ si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.

K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov
Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za
neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre

navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove
6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku

tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a

porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné,
či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch
upravená jednotne.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť

(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol.

Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník
nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení §
443 OZ je len ustanovené, z čoho
sa vychádza pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu

v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej
súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako
rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku,
pričom výška škody je daná rozdielom v

hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.

Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený
v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje

vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j.

u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod
vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku.

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou zmluvnými
stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej určenia
(dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy
podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko účastníci

konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti

na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej z toho
istého dôvodu.Aj keď z obsahu viacerých rozsudkov, ktorými boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté
obdobné nároky žalobcu plynie záver, že cena je výsledkom obchodnej politiky dodávateľa a že bola
stanovená s úmyslom „prilákať“ zákazníka a získať tak väčší podiel na trhu - na základe vlastných

poznatkov vo veci konajúci súd uvádza, že v mnohých prípadoch pri uzavretí dodatkov k zmluvám o
pripojení nemožno vylúčiť úmysel spotrebiteľa „vylákať“ od dodávateľa aparát - mobilný telefón za cenu
podstatne nižšiu, než je jeho skutočná trhová hodnota s cieľom obohatiť seba samého.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o

tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo
veci samej, a tiež o tom, že na dôkazy

označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
174/2005)

Súd poučil účastníkov o tom, že v zmysle ust. § 115a, OSP, na prejednanie veci samej nie je potrebné

nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednávanie veci vzdali
a upozornil ich na to, že podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch - ak v priebehu

konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou
vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

V procesnom poučení vo forme uznesenia súd zároveň poučil účastníkov, že podľa ust. § 120 ods.
1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť
alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaný nenavrhol vykonať dôkazy - a
konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa

odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

Žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha (§
79 ods. 2 OSP ). Ak ide o peňažné
plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná

suma, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od
ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch uvedených v ustanovení § 153 ods.
2 OSP.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo
možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v návrhu na začatie
konania.

Nie je odoprením spravodlivosti a porušením práva na spravodlivý proces, ak súd zamietne žalobu preto,
že uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve. Súdy nie sú podľa konštantnej judikatúry povinné, anioprávnené poučovať účastníka o tom, aký hmotnoprávny nárok by mohol vo veci uplatniť. (Rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 8. januára 2008, sp. zn. 22 Cdo 2793/2006)

Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný v sume 124,86 €, nakoľko cena

podľa žalobcom predložených faktúr, ktorými žalovanému vyfakturoval cenu za poskytnuté služby
predstavuje sumu 127,86 € a po odpočítaní sumy 3,00 €, ktoré boli uhradené po výzve na zaplatenie
dlžná suma za poskytnuté služby predstavuje 124,86 € a v tomto rozsahu návrhu vyhovel s poukazom
na:

V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí,

že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má
za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej SIM kartu. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal

žalovanému služby, ktorý je povinný za poskytnuté služby zaplatiť.

Súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 124,86 €, nakoľko ide
o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania

s plnením, t.j. ku dňu 02.03.2012 bola

1% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu bola 9% p.a..Žalovaný bol teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 124,86 €, spolu s 9% úrokom z
omeškania ročne odo dňa 02.03.2012 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu voči žalovanému súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.