Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/329/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812202891
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812202891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa X. V. L. so sídlom F., T. 5, K.
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o. so sídlom F., T. 5, K. XX XXX XXX
proti odporkyni L. C., bytom T., ul. A. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne A.
na ochranu občana spotrebiteľa Q., so sídlom T., W.. N. 5, K. XX XXX XXX zastúpeného JUDr. E. Z.,
advokátom so sídlom N., ul. J. V. X/A, o zaplatenie 419,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára 2013, č. k. 9C/28/2012-123 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho

konania - trov právneho zastúpenia vo výške 37,69 eur, k rukám advokáta JUDr. E. Z., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporkyni zaplatenia sumy 419,23 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške
112,71 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Vychádzal zo zistenia, že dňa 29.11.2004
uzavrela odporkyňa so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu na sumu 10.000,- Sk, ktorá bola
splatná 28.11.2005. Navrhovateľ uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 12.11.2009 zmluvu o

postúpení pohľadávky - istiny 373 eur, ostatné príslušenstvo 155,45 eur, zmluvné omeškanie 52,74
eur, ostatné náklady 16,59 eur, počet dní omeškania 1365 dní. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Úverová zmluva", i keď ide o zmluvu uzavretú
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú
medzi navrhovateľom a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považoval za potrebné uviesť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanoveniao občianskoprávnych vzťahoch. V tejto súvislosti ešte súd uviedol, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma viedla za použitia výkladového
pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli
uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie
Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech

spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní). Pokiaľ
navrhovateľ predložil dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, k tejto odporkyňa uviedla, že
ju s navrhovateľom neuzavrela. Pri splátkach postupovala podľa telefonického dohovoru. Súd bol toho
názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí predmetnej dohody zo dňa 18.05.2010
s odporkyňou.. Podľa názoru súdu ak popiera účastník pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno
ohľadom pravosti na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky. Súd teda uzavrel, že nebolo preukázané uznanie dlhu odporkyňou a podľa
zmluvy z 29.11.2004 bola stanovená konečná splatnosť úveru na 28.11.2005. Preto súd považoval
námietku odporkyne ako aj vedľajšieho účastníka, že dlh je premlčaný, za dôvodnú a návrh zamietol.
Právnesvojerozhodnutieodôvodnilpodľa§100ods.1,§101Občianskehozákonníka.Vedľajšíúčastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia: za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady 29,88 eur,

paušál podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 7,63 eur, za vyjadrenie zo 16.10.2012 29,88
eur podľa § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky a paušál 7,63 eur, za vyjadrenie z 27.1.2013 - 29,88 eur
podľa § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky a paušál 7,81 eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia
112,71 eur, ktoré mu súd priznal pretože jednotlivé úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka boli
vynaložené účelne a súd návrh zamietol práve z dôvodu premlčania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a
zaviaže vedľajšieho účastníka a odporkyňu na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, alebo
aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,
že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon

vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila
vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.4
Dohody, v ktorej je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: „dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne na pojednávaní, že nepodpísala

dohodu, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko aj voľným okom je zrejmé, že podpis na
dohode a podpis na zmluve o úvere sú podpisom jednej osoby, avšak mal za to, že relevantné
vyjadrenie k tomu môže poskytnúť len znalec z oblasti grafológie. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že po podpise dohody odporkyňa uhradila šesť mesačných splátok po 30 eur v zmysle splátkového
kalendára uvedeného v dohode. Odporkyňa okrem toho sama potvrdila, že hradila splátky po 30 eur,

nakoľko sama požiadala navrhovateľa o poskytnutie splátkového kalendára. Namietal, že súd prvého
stupňa vychádzal z jednostranného vyjadrenia odporkyne, pričom vôbec nebral do úvahy relevantné
doklady predložené z jeho strany. Dôvodil, že odporkyňa sama požiadala o možnosť splácať dlžnú
sumu v splátkach, čo preukazujú aj čiastočne vykonávané úhrady zo strany odporkyne po podpise
dohody. Vzhľadom na uvedené je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzatvorením

dohody, keďže ide o prejav slobodnej vôle odporkyne, ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť s
navrhovateľom predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. V danom
prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s
uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník
mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zároveň poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej

odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky ustanovenia §
558 Občianskeho zákonníka, a to, že záväzok uznaný odporkyňou, čo do dôvodu a výšky v čase uznania
trval. Nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by
aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej

premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje.
Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť a okrem tohoodporkyňa dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť dohodu si v pokoji prečítať a
v prípade, ak mala záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim
podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Ďalej uviedol, že dohodou

dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené
splácaťzáväzokvsplátkach.Zastávalnázor,žeodporkyňapotom,čosaoboznámilasobsahomdohody,
svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Odporkyňa nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená, uzatvorením predmetnej dohody
taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa, ale práve naopak navrhovateľ

poskytol odporkyni možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporkyňa dostala
do omeškania, v splátkach. Navrhovateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol
zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že združenie
na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania,

ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že
združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že
ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Z tohto dôvodu zastával názor,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie, alebo

bránenie práva. Mal za to, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, keďže tieto trovy konania neboli
účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k
predmetu sporu. Rozhodnutím súdu dochádza len k podpore nekorektného postupu zo strany združení
ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil v snahe

o profitovanie z trov právneho zastúpenia, keďže je prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na
ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, ale len do tých konaní, kde má záruky úspechu vo
veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému
priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že spotrebiteľská
právnaúpravazahŕňakomplexprávnychnoriemverejnoprávnehoakoajsúkromnoprávnehocharakteru.
Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych
zmluvných vzťahov uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. V súkromnoprávnej rovine

sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných
spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského
právneho poriadku ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že
konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.05.2010 je formulár, ktorý vopred

pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre odporcu, spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu
k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým
právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v
právnompostavenídodávateľasdlžníkomvpostaveníspotrebiteľaadohodutaksúdmuselpodrobiťako

každú spotrebiteľskú zmluvu kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských
predpisov. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ

vo formulárových dohodách teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej
sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu je vyššia ako skutočná
pohľadávkapodloženáplatnýmprávnymtitulom.Ďalejuviedol,ženavrhovateľchceuzatvorenímdohody
pre potreby súdneho konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie
súm, na ktoré nemá právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa zakladá

spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci v predmetnej veci si navrhovateľuplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľského úveru poskytovaného bankou, nemôže samotná skutočnosť,
že úver poskytovala banka a priori prinášať právny záver, že takáto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienky.Zastávalnázor,žeprespotrebiteľajevždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek

úkonov a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak
tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Je zjavné, že pracovníci navrhovateľa sú pri
získavaní podpisov na formulárových dohodách mimoriadne úspešní a pravdepodobne aj mimoriadne
motivovaní svojim zamestnávateľom. Navrhovateľ sa v rámci predmetu podnikania dlhodobo zaoberá
inkasovaním pohľadávok a takáto činnosť zahŕňa aj celé spektrum mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom

je, aby sa dosiahla úhrada pohľadávky bez súdneho konania. Je známou skutočnosť, že priemerný
spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný
v situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u neho vyvolané emócia, strachu a obáv, čo
školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v rámci štandardizovanej procedúry bez
ťažkosti dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych slovných formulácií v určitom poradí.
Pracovníci navrhovateľa podpisovaním formulárových dohôd postupujú plošne non lege artis a dlžníkov

nepoučujú o premlčaní záväzku, resp. už vôbec nie o podstate samotného premlčania; nakoľko
ani samotní pracovníci navrhovateľa o premlčaní záväzkov nemajú žiadnu vedomosť. Mal za to, že
navrhovateľ sa v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti predloženej formulárovej dohody a teda
ani právnych účinkov z nej plynúcich ani s poukazom na princíp „ignorantia juris non ex cusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Pokiaľ

ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania uviedol, že súd pri priznaní
trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho
dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou
teóriou. Poukázal na to, že právna pomoc poskytovaná so strany združení sa poskytuje osobám, ktoré
nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho

prístupu k spravodlivosti. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov
konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov zo strany združenia.
V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy
spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná
moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci

ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou, a to aj v otázke
rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vstupujú na ochranu spotrebiteľov. Uplatnil si náhradu
trov konania vo výške 37,69 eur. Vedľajší účastník v písomnom doplnení vyjadrenia k odvolaniu uviedol,
že každá zmluva o úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi
ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka k odvolaniu uviedol, že trvá na
podanom odvolaní a žiada, aby odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa dňa 29.11.2004 uzavrela so Slovenskou
sporiteľňou a.s. Bratislava Zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 28.11.2005. Navrhovateľ uzavrel
so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 12.11.2009 zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
nadobudol pohľadávku voči odporkyni - istinu 373 eur, ostatné príslušenstvo 155,45 eur, zml. omešk.

52,74 eur, ostatné náklady 16,59 eur. Podľa tvrdení navrhovateľa dňa 18.05.2010 uzavrel s odporkyňou
dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho
dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom, a to Slovenskou sporiteľňou, a.s., pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 373
eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 89,88 eur. V

dohode o uzavretí splátkového kalendára v bode 3 je prehlásenie, že dlžník má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa poprela podpísanie dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom tvrdila, že navrhovateľovi splácala pohľadávku
v mesačných splátkach na základe telefonického dohovoru s pracovníčkou navrhovateľa. Súd prvéhostupňa bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí predmetnej dohody
zo dňa 18.05.2010 s odporkyňou. Podľa názoru súdu ak účastník popiera pravosť súkromnej listiny,
leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti na tom účastníkovi, ktorý so skutočností v listine uvedených

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd prvého stupňa teda uzavrel, že nebolo preukázané
uznanie dlhu odporkyňou a podľa zmluvy z 29.11.2004 bola stanovená konečná splatnosť úveru na deň
28.11.2005. Z týchto dôvodov vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany odporkyne ako
aj vedľajšieho účastníka dospel k záveru, že dlh je podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný, a
preto návrh zamietol.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na daný právny vzťah je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi dňa 29.11.2004 je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odporkyňa je a aj v čase uzavretia zmluvy bola
spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane, navrhovateľ pri uzavieraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako to vyplýva z výpisu obchodného
registra. Aj keď zmluva o úvere bola uzavretá medzi účastníkmi podľa §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka je potrebné na právny vzťah, ktorého účastníkom bola odporkyňa ako spotrebiteľ prednostne
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ako už bolo vyššie konštatované medzi odporkyňou a

právnym predchodcom navrhovateľa bola dohodnutá konečná splatnosť úveru ku dňu 28.11.2005,
pričom od tejto doby začala plynúť navrhovateľovi podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula dňa 28.11.2008. Navrhovateľ podal návrh
na súde prvého stupňa dňa 20.02.2012 a vzhľadom k tomu, že odporkyňa a vedľajší účastník vzniesli
námietku premlčania, bol návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania dlhu nedôvodný. Navrhovateľ v

konaní pred súdom prvého stupňa dôvodil, že s odporkyňou uzavrel dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa 18.05.2010, na základe ktorej začala plynúť nová desaťročná
premlčacia doba. Odporkyňa poprela uzavretie dohody s navrhovateľom, dôvodila, že predmetnú
dohodu nepodpísala. Doznala však, že navrhovateľovi splácala pohľadávku v mesačných splátkach,
avšak na základe telefonického dohovoru. Vzhľadom na tieto rozporné tvrdenia medzi účastníkmi sa

odvolaciemu súdu javilo nehospodárne nariadiť vo veci znalecké dokazovanie grafológom za účelom
overenia pravosti podpisu odporkyne na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Aj za predpokladu, že by odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany navrhovateľa došlo
k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá je spôsobilá

podstatným spôsobom narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Je nepochybné, že
právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza
zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa
na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podstatnou rozhodcovskou

klauzulou. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú
navrhovateľom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok
navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a
tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému

počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,
nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je
cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri
uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Pokiaľ by aj odporkyňa podpísala dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a

jehonásledkoch,takátodohodajepovažovanávpraxisúdovSlovenskejrepublikyzarozpornúsdobrými
mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným
písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo
označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predložené uznanie dlhu zo strany navrhovateľa je aj neurčitým
právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovanávýška príslušenstva pohľadávky. Jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu boli preto odvolacie námietky navrhovateľa o
platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku nedôvodné. Za daného

stavu potom súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné aj v časti, v ktorej napadol výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Je nesporné, že v konaní mala odporkyňa ako
aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jej strane úspech, a preto im v zmysle ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov konania. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd

prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený advokátom,
ktorému súd priznal odmenu za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.. Odvolací
súd poukazuje v tejto súvislosti na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.
zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď im umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu
účastníkovi, zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V
zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto
právo vedľajší účastník nemal. Napokon súdna prax už k otázke priznania trov právneho zastúpenia

vedľajšiemu účastníkov zaujala kladné stanovisko.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporkyňa takýto
návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepodala.

Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v odvolacom konaní bola priznaná náhrada
trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. vo výške 37,69
eur. Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej
služby po 29,88 eur (vychádzajúc z hodnoty premetu odvolacieho konania 419,23 eur) podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, režijný paušál 7,81 eur,

spolu 37,69 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .