Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/601/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112218794
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112218794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa T. T. E., S.A., so sídlom H., A.,
I. XX de D. XX, časť J. -o- R., zapísaného v Obchodnom registri v A. č.z. XXXXXXXXX, na území J.
republiky konajúceho prostredníctvom organizačnej zložky T. T. E., S.A. , H., s miestom činnosti T., L. XX,
IČO 35 945 745, v konaní zastúpeného J., s.r.o, so sídlom T., C. F. XX, IČO 35 973 161, proti odporcovi

E. E., štátnemu občanovi J. republiky, bytom J. XXX o zaplatenie 3 531,42 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 27C/77/2013-93, zo dňa 13. júna
2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch II. a IV., a vo výroku
III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 660,89

eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 660,89 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, ktorú sumu
súd zároveň odporcovi povolil splácať v splátkach po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy k 25-temu dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody plnenia
v splátkach, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia /výrok I.
rozsudku/. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol /výrok II./, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal /výrok III./ a určil, že podmienka vo Všeobecných podmienkach zmluvy o úvere, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.02.2011 uvedená v

bode 19, časť Zmluvné pokuty: „V prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi akúkoľvek mesačnú splátku
v lehote jej splatnosti, dlžník zaplatí veriteľovi za neuhradenie každej mesačnej splátky v lehote jej
splatnosti zmluvnú pokutu vo výške 20 eur. Táto zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti, na
ktorúsazmluvnápokutavzťahuje.Veriteľjeoprávnenýpožadovaťoddlžníkanáhraduškodyspôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aj vo výške presahujúcej zmluvnú
pokutu." je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná /výrok IV./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd

uviedol, že skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 497, § 503 ods. 1 až 3, §
504 a § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere /19.02.2011/, podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2013, podľa § 52 ods.
1 až 4, 53 ods. 1, 4 písm. k), 5, 9, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, podľa

§ 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka a podľa § 153 ods. 3, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru,
že žalobný návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň i zmluvou

ospotrebiteľskomúverevzmysle§2písm.a/,b/,d/ zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.
Táto zmluva potom musí obsahovať náležitosti stanovené v § 9 tohto zákona, pričom súd zistil, že
zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť ("celková čiastka na úhradu/ celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským
úverom/"), vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona) a nesprávny údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. y/ zákona), z ktorého dôvodu sa úver,
poskytnutý navrhovateľom odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona).
Aj keď doslovné znenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úver len v takom prípade, ak zmluva

o úvere nebola uzavretá písomne a zároveň neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y) a § 10 ods. 1., tak podľa dôvodovej správy k § 11 z.č. 129/2010 v znení účinnom do
31.12.2012 cieľom tejto zákonnej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením
tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že pôvodným zámerom zákonodarcu bolo v súlade so smernicou
2008/48/ES sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úver jednak v prípade, že zmluva o
úvere nebola uzavretá písomne a jednak v prípade, že zmluva je síce uzavretá písomne, ale neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Uvedené vyplýva i z logického
výkladu citovaného zákonného ustanovenia, pretože v prípade, že zmluva o úvere by nebola uzavretá
v písomnej forme, zrejme by bolo prakticky nemožné pre veriteľa dostatočne preukázať, že napriek
tomu v nej boli dojednané v ústnej forme všetky zákonné náležitosti, ktoré pozostávajú z množstva
číselných údajov. Bez ohľadu na uvedené však súd v konaní zistil, že zmluva o úvere zo dňa 19.02.2011

uvádza nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého dôvodu sa úver, poskytnutý navrhovateľom
odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov i podľa znenia § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Ďalej súd uviedol, že v zmluve o
úvere zo dňa 19.02.2011 je v čl. II uvedená "celková výška spotrebiteľského úveru (istina) 4.093,11

eur". Z výpisu z účtu, predloženého samotným navrhovateľom však vyplýva, že navrhovateľ na účet
predajcu motorového vozidla poukázal len sumu 3.800 eur, pričom navrhovateľ v konaní netvrdil a ani
nepreukázal,žebypriamoodporcovialebopredajcovimotorovéhovozidlaposkytolajzvyšokpeňažných
prostriedkovvovýške293,11eur.Zvyjadrenianavrhovateľavyplynulo,žesuma4.093,11eurmázahŕňať
jednak sumu úveru 3.800 eur, jednak jednorazový spracovateľský poplatok 251,83 eur a jednak poistné

napoisteniespôsobilostisplácaťúverpreprípadsmrtiatrvalejinvalidity41,28eur.Vrozporesuvedeným
tvrdením navrhovateľa je v zmluve (aj vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 16.05.2014) uvedené, že
jednorazový spracovateľský poplatok 251,83 eur je započítaný v mesačných splátkach, čo ale vzhľadom
k zistenému potom nie je pravdivým tvrdením. Suma 7.715,04 eur, ktorá je v predmetnej zmluve o úvere
zo dňa 19.02.2011 v čl. II označená ako "Celková čiastka na úhradu(celkové náklady dlžníka spojené

so spotrebiteľským úverom) 7 715,04 eur", ktorá hodnota má predstavovať zákonom vyžadovaný údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ z.č. 129/2010 Z.z., po preskúmaní zmluvy podľa názoru súdu nezodpovedá
reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Odporca sa totiž sumu úveru (naviac poskytnutého nie v sume 4.093,11
eur, ako uvádza zmluva ale reálne len v sume 3.800 eur) zaviazal splatiť v 48 splátkach po 162,73

eur, čo samo osebe predstavuje sumu 7.811,04 eur, teda sumu väčšiu, ako uvádza veriteľ ako celkovú
čiastku na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom). K uvedenej sume
7.811,04 eur pritom treba pripočítať ešte jednorazový spracovateľský poplatok 251,83 eur, ktorú sumy
si veriteľ- navrhovateľ strhol okamžite pri poskytnutí úveru, a teda nie je započítaný v jednotlivých
mesačných splátkach, ako to tvrdí navrhovateľ. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť,

vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere potom predstavuje sumu
8.062,87 eur, a nie sumu 7.715,04 eur, ako je uvedené v zmluve. S uvedeným úzko súvisí aj otázka
správnosti údaja ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza, že RPMN úveru je 50 %. Súd všakprepočtom prostredníctvom portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa, zriadeného
Ministerstvom financií SR (www.fininfo.sk) zistil, že pri zadaní údajov podľa zmluvy predstavuje RPMN
úveru až hodnotu 55,67 %, čo znamená, že navrhovateľ- veriteľ uviedol v zmluve nesprávnu výšku tohto

údaja, a to opäť v neprospech spotrebiteľa. Pretože navrhovateľ- veriteľ uviedol v zmluve nesprávnu
výšku ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v neprospech spotrebiteľa, súd konštatoval, že úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2011 sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy. Súd ďalej poukázal na to, že v zmluve o úvere zo dňa 19.02.2011 je v čl.
II nesprávne uvedená dokonca priemerná hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok, ktorá predstavovala hodnotu 22,34 %, avšak v zmluve sa uvádza
hodnota 25%. Navrhovateľ potom od odporcu nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, a to ani
tie, ktoré si sám jednostranne započítal pri vyúčtovaní po realizácii zabezpečovacieho prevodu práva k

motorovému vozidlu oznámením zo dňa 22.12.2011. Odporca je tak povinný vrátiť navrhovateľovi len
rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 3.800 eur a sumou peňažných
prostriedkov, ktoré odporca navrhovateľovi splatil, t.j. sumou 1.139,11 eur. Okrem toho treba vo vzťahu
k navrhovateľovi zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ využil zabezpečovací prevod práva, zriadený
na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2011 a motorové vozidlo, ku ktorému

bol zriadený zabezpečovací prevod práva, speňažil za sumu 2.000 eur, ktorú si celú započítal vo svoj
prospech, a to na istinu (258,08 eur), úroky (545,57eur), zmluvnú pokutu/úrok z omeškania (52,34 eur),
poplatky (za poplatok za nedoručenie originálu TP časť II do 14 dní od podpisu zmluvy 350 eur, za
osobnú návštevu pracovníkom banky dňa 17.12.2011 150 eur, za odobratie vozidla pracovníkom banky
20.12.2011 350 eur, za predaj vozidla bankou 21.12.2011 200 eur, za manuálne spracovanie platby 8

eur, za zriadenie trvalého príkazu 10 eur), náhradu nákladov na PHM v súvislosti s prevzatím vozidla
dňa 20.12.2011 vo výške 33 eur a odporcovi z nej nič nevyplatil, a to napriek tomu, že súčet uvedených
súm predstavuje len 1.956,99 eur. Odporcovi tak zostáva zaplatiť navrhovateľovi titulom predmetného
bezúročného a bezpoplatkového úveru ešte sumu 660,89 eur (poskytnutá istina úveru 3.800 eur mínus
7 splátok v celkovej výške 1.139,11 eur mínus výťažok z predaja motorového vozidla 2.000 eur), na

ktorej zaplatenie ho zaviazal súd. Odporca uvedený dlh voči navrhovateľovi nezaplatil včas, a je preto
v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
úveru. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zostatku úveru 660,89 eur vzniklo podľa § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013

aj právo na úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB platná od 11.07.2012 do 07.05.2013
bola 0,75 % a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 660,89 eur
od 11.07.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ si v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva
uplatnil aj právo na úhradu nákladov na PHM v súvislosti s prevzatím vozidla dňa 20.12.2011 vo výške
33 eur a náhradu nákladov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva 143,68 eur, ktoré navrhovateľ

uhradil dňa 27.01.2012 spoločnosti M.O.Plus, s.r.o. na faktúru č. 2012 002. V tejto súvislosti súd uviedol,
že podľa bodu 2.5. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 19.02.2011 sa
výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu uskutoční jeho predajom
priamo tretej osobe. Podľa bodu 2.6. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bol veriteľ
oprávnený uskutočniť predaj po vyhlásení splatnosti úveru podľa čl. 20 zmluvy a bol povinný informovať

písomne dlžníka o úmysle začať s predajom najmenej 30 dní vopred. Z vykonaných dôkazov však
súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ nepostupoval v súlade s uvedenými zmluvnými dojednaniami a
výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu realizoval predčasne, teda
neoprávnene. Na možnosť zosplatnenia celého úveru z dôvodu neplnenia splátok upozornil odporcu
listom zo dňa 12.06.2012, odoslaným dňa 14.06.2012 a vyhlásenie splatnosti celého dlhu a vrátane

jeho príslušenstva podľa bodu 20 Všeobecných podmienok zmluvy realizoval listom zo dňa 02.07.2012,
odoslaným odporcovi dňa 02.07.2012. K výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu však pristúpil už viac ako pol roka predtým, vozidlo odporcovi neoprávnene odobral
už dňa 20.12.2011, toto speňažil kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2011 a výťažok si započítal oznámením
o výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu dňa 22.12.2011. Toto

konanie veriteľa - navrhovateľa bolo absolútne v rozpore so zmluvnými dojednaniami v zmluve o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 19.02.2011 (bod 2.5 a 2.6) a nemôže požívať
súdnu ochranu v tom zmysle, že súd prizná navrhovateľovi náklady na realizáciu takéhoto protiprávneho
konania.Navrhovateľsiďalejvočiodporcoviuplatnilnároknazaplateniezmluvnejpokuty200eur,pričompo predaji motorového vozidla započítal vo svoj prospech aj sumu 52,34 eur, označenú ako "zmluvná
pokuta/ úrok z omeškania, z ktorej zmluvná pokuta predstavuje sumu 48,35 eur (podľa doplnenia
návrhu zo dňa 16.05.2014). Z obsahu návrhu a zo zmluvy o úvere však vyplýva, že v zmysle bodu 19

Všeobecných podmienok sa odporca zaviazal zaplatiť za neuhradenie každej mesačnej splátky v lehote
jej splatnosti zmluvnú pokutu 20 eur, ktorá je splatná porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Žalovanú sumu zmluvnej pokuty nemožno navrhovateľovi priznať, pretože dojednanie bodu
19 Všeobecných podmienok týkajúce sa zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatná. Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom individuálne nevyjednal, táto je obdobná vo veľkom
počte formulárových zmlúv. Podľa súdu takto dojednaná zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, a to
vzhľadom na viaceré aspekty: V danej veci bol pri uzatváraní zmluvy výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,ktoráskutočnosťsamaosebevyznievavneprospech
jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Z časového hľadiska ďalej veriteľ vôbec nerozlišuje situáciu,
keď sa spotrebiteľ omešká s plnením splátky napríklad o jeden deň a prípadom, keď nezaplatí splátku

vôbec. Taktiež je bez významu výška dojednanej splátky, ktorú spotrebiteľ nezaplatí. Ďalším aspektom
je výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v reálnej
výške 3.800 eur, ktorý sa menovaný zaviazal vrátiť splátkami po 162,73 eur. Dojednaná výška zmluvnej
pokutypreprípadomeškaniadlžníkasplnenímtejtosplátkyjefixne20eur,čopredstavuje12%jejvýšky.
Pri omeškaní dlžníka s plnením splátky má však veriteľ nárok aj na zákonné úroky z omeškania (ktoré

si v konaní aj uplatňuje v sadzbe 9% a 8,75 %), a preto má súd za to, že takéto sankcionovanie dlžníka
je neprimerané. Dojednanú zmluvnú pokutu preto súd považoval vo vzťahu k výške zabezpečovanej
pohľadávky za neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v
zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Predmetné zmluvné dojednanie súd v súlade
s § 153 ods. 3,4 O.s.p. vyhlásil v rozsudku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd podľa § 160

ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil odporcovi splácať dlh navrhovateľovi v mesačných splátkach po 50
eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti odporcu o plnenie dlžnej sumy v
splátkach neriadil len jeho žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených
splátok primeraná, osobnými a majetkovými pomermi odporcu a skutočnosťou, že pre navrhovateľa

nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa §
142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ i odporca mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom pomer
úspechu a neúspechu odporcu vo vzťahu k žalovanej sume 3 531,42 eur predstavuje hodnotu 62 %
(úspech zhruba 81 % /2 870,53 eur s prísl./, neúspech 19 % /660,89 eur s príl./), v ktorej miere mu
vzniklo i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Nakoľko si odporca žiadne trovy konania neuplatnil

a z obsahu spisu mu ani žiadne nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, do výrokov II. a IV. Podal včas dovolanie navrhovateľ. Uviedol, že rozhodnutie
súdu je ovplyvnené jeho právnym záverom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvého stupňa
si však bol vedomý toho, že v čase uzatvorenie zmluvy medzi účastníkmi platné a účinné znenie

uvedeného ustanovenia nesankcionovalo pochybenia navrhovateľa v úverovej zmluve bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Predmetné ustanovenie bolo novelizované až s účinnosťou od 01.01.2013.
Súd prvého stupňa svojím rozšíreným výkladom vzťahuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
aj na skutočnosti, s ktorými zákon takúto sankciu explicitne nespájal, a preto je jeho postup v
rozpore so zákonom i Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že výpočet RPMN

určený súdom odkazom na www.fininfo.sk je nepreskúmateľný a neodôvodnený.
RPMN sa vypočítava podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa
tohto vzorca navrhovateľ RPMN úveru vypočítal, pričom táto základná rovnica nie je totožná so
súdom označeným vzorcom pre výpočet RPMN úveru z www.fininfo.sk . Podľa
navrhovateľa je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a neodôvodnený v časti, v ktorej súd

povolil odporcovi splácať dlh. Tu sa súd uspokojil iba s tvrdeniami odporcu, bez vykonania iných
dôkazov. Nepreskúmateľné a neodôvodnené je aj rozhodnutie súdu o nepriznaní nákladov navrhovateľa
spojených s výkonom záložného práva. Odporca bol v zmysle úverovej zmluvy povinný zaplatiť celkovo
48 splátok úveru, pričom už 8. splátku neuhradil a navrhovateľ zistil, že z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov neuhradí ani žiadne ďalšie platby. Hrozil aj predaj motorového vozidla odporcom, čo by

reálne ohrozilo výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Navrhovateľovi teda reálne
hrozilamajetkováujmaapretobolpovinnýnajejodvráteniezakročiťspôsobomprimeranýmokolnostiamohrozenia a mohol tak pristúpiť na okamžitú realizáciu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Za
nepreskúmateľný označil navrhovateľ aj rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku,
ktorým súd určil neplatnosť zmluvnej podmienky Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, ktorou bola

dojednaná zmluvná pokuta. Podľa navrhovateľa súd vôbec nehodnotil neprimeranosť tejto zmluvnej
podmienky s ohľadom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka. Súd k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dospel bez akéhokoľvek dokazovania
objektívneho stavu veci. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd

v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutých výrokoch II. a IV. rozsudku súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a vo výroku III. rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2
písm. b) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §

219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
účastníkmi /19.02.2011/. Takýto výklad, ako správne uviedol súd prvého stupňa vychádzajúci z úmyslu
zákonodarcu podľa dôvodovej správy k zákonu, zodpovedá účelu ustanovenia § 11 ods. 1, ktorým je

ochranaspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyanutnevediekzáveru,podľaktoréhojesankcionované
bezúročnosťou a bez poplatkovosťou tak nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ako aj neuvedenie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
uvedeného zákona a to bez toho, aby tieto podmienky boli kumulatívne splnené. Bez ohľadu na tento
výklad zákonného ustanovenia dáva odvolací súd do pozornosti navrhovateľa, že súd prvého stupňa

správne poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje nesprávne
určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo samo osebe vedie k sankcii
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru /§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 19.02.2011/. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov predmetného úveru ako ju urobil súd prvého stupňa /teda pomocou interaktívnej kalkulačky

na stránke www.fininfo.sk/ odvolací súd nemá proti takémuto postupu žiadne
námietky a poukazuje na to, že správcom obsahu a technickým prevádzkovateľom tohto webového sídla
je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a vzorec, ktorý je na uvedenom webovom sídle uvedený ako
vzorec použitý na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov cestou interaktívnej kalkulačky je zhodný
so vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. /len s iným matematickým zápisom/. Okrem

toho navrhovateľ svoje odvolacie tvrdenia o nesprávnosti tohto výpočtu nepodložil žiadny dôkazom -
napríklad vlastným výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov predmetného úveru.

Ďalej odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti odporcovi povoleného splácania
navrhovateľovi priznanej pohľadávky považuje za náležite odôvodnené a preskúmateľné. Súd prvého
stupňa uviedol aké sú pomery odporcu a tiež, že okrem nich prihliadol aj na výšku priznanej pohľadávky

a skutočnosť, že pre navrhovateľa nebude plnenie v splátkach ťaživé. Tu možno len dodať, že povolená
výška splátok dlhu zabezpečuje splatenie istiny za čas menej ako 14 mesiacov a riadne plnenie splátok
je zabezpečené sankciou straty výhody splátok, čo je pre navrhovateľa ako veriteľa výhodné. Povolenie
splátok priznaného plnenia tak zohľadňuje súčasné pomery odporcu, výšku priznaného plnenia a v
dostatočnej miere rešpektuje aj práva navrhovateľa.Pokiaľ ide o navrhovateľom namietané nepriznanie nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho
prevoduprávasúdprvéhostupňasohľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniasprávnekonštatoval,
že navrhovateľ pri tomto výkone nepostupoval v súlade so zmluvnými dojednaniami a teda konal

protiprávne. Navrhovateľove zdôvodnenie o tom, že v čase výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
už vedel o tom, že odporca nebude plniť žiadnu ďalšiu splátku úveru a že sa chystá predať motorové
vozidlo a preto musel navrhovateľ primerane okolnostiam zakročiť proti tomuto ohrozeniu svojich
majetkových práv, zostalo v rovine ničím nepreukázaných tvrdení navrhovateľa. Odvolací súd preto tieto
tvrdenianavrhovateľachápeakoúčelové,vedenésnahouospravedlniťsvojeprotiprávnekonanie.Vtejto

situácii preto súd prvého stupňa správne rozhodol, že konanie navrhovateľa pri protiprávnom výkone
zabezpečovacieho prevodu práva nemôže požívať súdnu ochranu, a to ani v tom zmysle, že by súd
navrhovateľovi priznal náklady spojené s takýmto konaním.

Čo sa týka zmluvnej podmienky Všeobecných podmienok zmluvy o úvere uvedenej v bode 19, časť
Zmluvné pokuty, ktorú súd prvého stupňa určil ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, aj tu odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, riadne odôvodnené a preskúmateľné.

Súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne vyložil aké úvahy ho viedli k tomuto rozhodnutiu, teda aké
konkrétne skutočnosti spôsobujú podľa neho neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Tieto závery súdu
prvého stupňa nijako nevybočujú z rámca, ktorý zákonná úprava, právna doktrína a súdna prax stanovili
pre posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a odvolací súd na
ne v plnej miere odkazuje.

Nakoniec odvolací súd podľa § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. preskúmal aj rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o náhrade trov konania /výrok III./. Rozhodnutie v tejto časti súd prvého stupňa správne odôvodnil
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že vzhľadom na výsledok konania /návrhu vyhovené v časti o zaplatenie
660,89 eur s príslušenstvom a zamietnutý v časti o zaplatenie 2.870,53 eur s príslušenstvom/ prichádza
doúvahyprávoodporcuakovkonaníúspešnejšiehoúčastníkanapomernúnáhradutrovkonania.Keďže

si však odporca právo na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania
nevyplývajú, správne súd prvého stupňa odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento
nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .