Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109202366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlasta Huljaková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6109202366.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci žalobcu 1/ FRUCONA

Košice, a. s., Textilná 6, Košice, IČO: 31 709 346, žalobcu 2/ OLD HEROLD, s. r. o., Bratislavská
36, Trenčín, IČO: 36 380 547, obaja zastúpení JUDr. Viktóriou Hericz, Havanská 13, Košice, proti
žalovanému Slovenská republika, zastúpená Úradom priemyselného vlastníctva SR, ul. Jána Švermu
43, Banská Bystrica, za vstupu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica do konania, o žalobe na náhradu
nemajetkovej ujmy 49 790,88 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali žalobou, ktorá súdu došla 19. 02. 2009, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť im 49 790,88 Eur, náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca 1/ podal námietky proti zápisu prihlášky
ochrannej známky 3923-2001 prihlasovateľa PRELIKA, a. s. Prešov. Žalovaný rozhodnutím POZ
3923-2001 N/250-2003/Br z 03. 09. 2003 námietky zamietol. O rozklade žalobcu žalovaný rozhodol
rozhodnutím POZ 3923-2001 II/117-2005 dňa 19. 10. 2005 tak, že rozklad zamietol. V preskúmavacom
konaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 23S 33/06 z 11. 05. 2006 tak, že obe
rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní 6Sž-o-KS 88/2006
z 21. 03. 2007 potvrdil prvostupňový rozsudok. V súdnom spore žalobcu 1/ proti PRELIKA, a. s.

Prešov o ochrane práv pred nekalo súťažným konaním rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom
14. 08. 2002 v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu SR z 09. 10. 2003 tak, že PRELIKA, a.
s. je povinná zdržať sa pri označovaní svojich výrobkov slovného spojenia „Spišská borovička“ v
akomkoľvek prevedení. Žalobca 1/ zmluvou 26. 09. 2005 previedol práva ochrannej známky na
žalobcu 2/. Žalovaný zodpovedá žalobcom za nezákonné rozhodnutie podľa Zákona č. 514/2003 Z.
z. vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2. Rozsah náhrady škody žiadajú podľa § 17 ods.2. Do
vydania nezákonných rozhodnutí žalovaného vyrábali výrobok s názvom „Spišská Borovička“ len v

spoločnosti žalobcov. Žalovaný svojimi nezákonnými rozhodnutiami porušil všetky funkcie ochrannej
známky. Zápisom ochrannej známky spoločnosti PRELIKA, a. s. Prešov 212203 do registra ochranných
známok zasiahol do podstaty ochrannej známky žalobcu v 1/ a žalobcu v 2/ rade pod č. 167885 „Spišská
borovička“. Ochranná známka predmetnými rozhodnutiami stratila význam a funkciu. Bola znížená
vážnosť ochrannej známky žalobcov ako aj samotného tradičného produktu „Spišská borovička“ aj strata
dôvery v uvedený výrobok a samotnej spoločnosti žalobcu v 1/ aj žalobcu v 2/ rade ako výrobcov. Po
vydaní nezákonných rozhodnutí žalovaným oznámil vedúci predaja a marketingu žalobcom, že vznikajúproblémy pri obchodných jednaniach, kde označujú spoločnosti žalobcov za nekorektný zavádzajúci,
pretože spoločnosť PRELIKA, a. s. sa preukazuje rozhodnutiami, ktoré ju oprávňujú označovať svoje
výrobky názvom „Spišská borovička“. Obchodní partneri majú pochybnosti o pravosti ochrannej známky

žalobcov.Ochrannáznámkažalobcovtakstratilavážnosť,významafunkciuasamotnývýrobok„Spišská
borovička“ bolo poškodené dobré meno a povesť žalobcov. Pokles vážnosti obchodného mena sa
prejavil aj pri jednaniach o plánoch predaja, bonusoch, letákových akciách. Žalobcovia sa domáhajú
úhrady nemajetkovej ujmy 49 790,88 Eur (1 500 000,-- Sk).

Po zrušujúcom druhostupňovom uznesení doplnili, že aktívna vecná legitimácia oboch žalobcov vyplýva

zo vzájomnej obchodnej kooperácie založenej zmluvou o dielo a dodatkom ku zmluve, zo zmluvy o
prevode ochrannej známky a dizajnu uzavretej 26. 09. 2005, medzi oboma žalobcami. Príčinnú súvislosť
medzi nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a imateriálnou ujmou odvodzujú z toho, že nebyť
nezákonných rozhodnutí obchodná spoločnosť PRELIKA, a. s. by rešpektovala jej uložený súdny zákaz
v označovaní výrobkov „Spišská borovička“. Nebola by zmarená exekúcia žalobcov ako oprávnených.
Žalovaný vedel o súdnom zákaze, prihláške Preliky, a. s., napriek tomu v správnom konaní zamietol

námietky žalobcov. V rovnakom čase existovalo súdne rozhodnutie o zákaze prihlasovateľa používať
slovné označenie, boli zamietnuté námietky žalobcov. V preskúmavacom konaní súd rozhodol, že
rozhodnutia správneho orgánu sú nezákonné. V tom je podstatná príčina, ktorá spôsobila nemajetkovú
ujmu. Výšku nemajetkovej ujmy odvodzujú z toho, že žalobca 1/ bol druhým najväčším výrobcom a
distribútorom tohto druhu liehoviny. Keď došlo ku kooperácii oboch žalobcov, tieto spoločnosti tvorili na

trhu podstatný podiel tohto druhu výrobku.

Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Uviedol,žerozhodnutieonámietkacharozhodnutieorozklade,ajkeď
boli v súdnom preskúmavacom konaní zrušené, nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcom
a nemajetkovej ujmy. Ak zápisom ochrannej známky do registra sa prihlasovateľ stáva majiteľom
ochrannej známky. Sporná ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná 21. 11.

2005. Proti jej zápisu žalobcovia nepodali rozklad, ani žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu. Povinnosťou sporného subjektu Preliky, a. s. Prešov bolo zdržať sa označovania výrobkov
slovným spojením „Spišská borovička“. Žalobcovia by mali svoj nárok žalovať voči tomuto subjektu z
nekalo súťažného konania. Funkciou a významom ochrannej známky je jej rozlišovacia spôsobilosť, t. j.
spôsobilosť odlíšiť ňou označené tovary od iných tovarov rovnakého druhu. Uviedol, že žalobca 1/ dňa

23. 11. 2005 previedol práva z ochrannej známky na žalobcu 2/. Zo žaloby nevyplýva solidárny nárok
žalobcov. Žalobcovia odôvodňujú vznik nemajetkovej ujmy stratou významu funkcie znížením vážnosti
ochrannej známky, produkty ňou označenou, táto ujma mala vzniknúť len v dôsledku použitia rovnakého
alebo zameniteľného označenia alebo ochrannej známky a nie v dôsledku vydania rozhodnutia o
zamietnutí námietok. Ak aj žalobcom v 1/ a 2/ rade vznikla nemajetková ujma, príčinnú súvislosť treba

hľadať medzi touto nemajetkovou ujmou a používaním rovnakého alebo zameniteľného označenia a to
bez ohľadu na to, či je toto označenie zapísané v registri ochranných známok, ak existuje právoplatný
rozsudok súdu, ktorý ho zakazuje používať. V predbežnom prerokovaní nároku žalobcovia uplatnili
nemajetkovú ujmu 5 000 000,-- Sk, ďalším listom ju upravili na sumu 1 000 000,-- Sk a v žalobe uviedli
sumu 1 500 000,-- Sk. V registri ochranných známok sú zapísané ochranné známky aj iných subjektov,

ktoré obsahovali slovné spojenie „Spišská borovička“. Pokles predajnosti žalobcov môže mať súvis so
stratou licencie na výrobu a spracovanie liehu od 01. 01. 2004 pre obchodnú spoločnosť FRUCONA
Košice, a. s.. Žalobcovia by mali preukázať, či počas vyrovnacieho konania cena tovarov žalobcov bola
navýšená o spotrebnú daň v čase predaja výrobkov.

Uviedol, že dňa 21. 11. 2005 prihlasované označenie Preliky, a.s. Prešov zapísal do registra

ochranných známok. Pri výkone práv táto spoločnosť bola obmedzená rozsudkom Krajského súdu
Prešov 7Cb/124/2002-48. Z podstaty známkovej ochrany vyplýva, že ku strate významu funkcie alebo
zníženiu vážnosti ochrannej známky môže dôjsť takým spôsobom, že iný subjekt na trhu neoprávnene
používa označenie zhodné alebo podobné s predmetnou ochrannou známkou. Príčinná súvislosť
medzi žalovanou nemajetkovou ujmou a rozhodnutiami Úradu priemyselného vlastníctva je vylúčená.

Predmetom ochrannej známky 167885 je grafické vyobrazenie názvu Spišská borovička. Majiteľ tejto
ochrannej známky nemá a nemôže mať monopol na používanie slovného označenia Spišská borovička.
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie 01. 05. 2004 bolo zemepisné označenie Spišská
borovička zapísané v zozname zemepisných označení registrovaných Slovenskou republikou podľanariadenia THS č. 1576/89 nahradené nariadením ES 110/2008. Žalobcovia mali povinnosť trpieť
používanie slovného označenia Spišská borovička aj inými výrobcami. Z výsledku rešerše 27. 08.
2002 vyplýva, že slovné spojenie Spišská borovička bolo v rozhodujúcom čase súčasťou viacerých

zapísaných ochranných známok. Spoločnosť Frucona Košice bola v roku 2004 preukázateľne v
ekonomických ťažkostiach, predávala liehové výrobky zo starých zásob bez navýšenia ceny o spotrebnú
daň z liehu a bola príjemcom neoprávnenej štátnej pomoci. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu Prešov
nie je spôsobilý podklad pre neskorší výmaz ochrannej známky, keď právoplatnosťou tohto rozsudku
nezačala plynúť 6-mesačná lehota na podanie návrhu na výmaz. Pre aplikáciu § 17 ods.2 zákona

55/97 Z. z. je zo strany žalobcov nevyhnutné podať návrh na súdny zákaz používania tejto ochrannej
známky. Správnu úvahu Úradu priemyselného vlastníctva v otázke posúdenia zameniteľnosti súdy
nemôžu nahradiť svojim názorom, či už zahrnutým v rozsudku o nekalej súťaži alebo v rámci správneho
súdnictva.

Na pojednávaniach zotrval na písomnom vyjadrení, ústnych výpovediach na pojednávaniach, dôvodoch
ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.

Prokurátor, ktorý vstúpil do konania v štádiu odvolacieho konania uviedol, že žalobca 2/ sa stal
vlastníkom ochrannej známky 23. 11. 2005, pričom druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo vydané
01. 10. 2005. Prvostupňový súd preto nesprávne vyhodnotil aktívnu legitimáciu žalobcu v 2/ rade,
keď tento nebol účastníkom správneho konania. Rozhodnutiami žalovaného, ktorými boli zamietnuté
námietky proti zápisu označenia Spišská borovička POZ 3923-2001 do registra ochranných známok,

nemohlo dôjsť k naplneniu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou ujmou
žalobcom. Nemajetková ujma vznikla v priamej súvislosti s tvrdeným nekalosúťažným konaním
súťažiteľa na trhu spoločnosťou Prelika. Spoločnosť Frucona, a. s. vo februári alebo v marci 2004
stratila povolenie na výrobu a predaj liehu (licenciu), prestala pôsobiť a preto po tomto dátume nemohlo
dôjsť k poškodeniu dobrej povesti spoločnosti. Po prevode ochrannej známky 167885 sa týka obdobie

spoločnosti Old Herold, s. r. o., ktorá nebola účastníkom správneho konania, a preto v tomto období
nemohlo dôjsť k poškodeniu dobrého mena len zo strany iných súťažiteľov na trhu.

Na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcov sú subjektívnymi dôvodmi. Nárok odvodzujú od porušenia
dobrého mena obchodnej spoločnosti. Nevymedzili sféry, v ktorých došlo k zásahu do imateriálnej sféry
spoločností. Neuniesli bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu na tvrdenia. Poukázal na stanovisko

Cpjn 206/2010 Českého najvyššieho súdu, ktorého definuje nemateriálnu sféru právnickej osoby.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom 14C/47/2009-323 zo dňa 09. 03. 2010. Proti rozsudku
podali odvolanie žalovaní aj prokurátor - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 14Co/121/2010-368
zo dňa 29. 05. 2012 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súd vykonal nanovo dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcov, žalovaného, svedka F.. K.

H., oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu Prešov 7Cb/124/02, rozsudkom Najvyššieho súdu
SR 4Obo/170/02, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/33/2006, rozsudkom Najvyššieho
súdu SR 6Sž-o-KS 88/2006, rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR - POZ 3923-2001
N/250-2003/Br z 03. 09. 2003, POZ 3923-2001 II/117-2005 z 19. 10. 2005, žiadosťami o predbežné
prerokovanie nároku, fotografiou etikety výrobcov, letákom Tesco, výpisom z obchodného registra na

žalobcu 1/, žalobcu 2/, oznamom Preliky, a. s. Prešov, návrhom na zastavenie exekúcie, uznesením
Okresného súdu Prešov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zoznamom prihlášok ochranných
známok, rozhodnutím Komisie európskej únie o štátnej pomoci Slovenskej republiky v prospech
spoločnosti FRUCONA Košice, a. s., rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva z 20. 01. 2012 POZ
3923-2001/Z-26-2012, ďalej z 19. 03. 2012 POZ 3923-2001 N/20-2012/Gas, faktúrami o cene Spišskej

borovičky, zmluvou o prevode ochranných známok a dizajnu z 26. 09. 2005, zmluvou o dielo z 22. 12.
2004 a dodatkom, letákmi, rozsudkom 10CbPv/1/2010-162 Okresného súdu Banská Bystrica, výpisom
z histórie registra, výpisom z registra prihlášok a zistil nasledovný skutkový stav:Za účinnosti zákona č. 174/88 Zb. o ochranných známkach došlo k zápisu ochrannej známky do registra
prihlasovateľa - žalobcu 1/ č. 167885 „Spišská borovička“ zapísanej pre tovary v triede 33 - liehoviny a
destiláty. Prihláška došla 02. 01. 1990, zápis sa uskutočnil 20. 08. 1990. Dňa 22. 12. 2004 žalobca 1/

ako objednávateľ uzavrel so žalobcom 2/ ako zhotoviteľom zmluvu o dielo na výrobu výrobku Spišská
borovička 40 % v 0,7 l balení. Dňa 28. 09. 2005 uzavreli dodatok 7 ku zmluve, v ktorom je uvedené,
že zhotoviteľ je od 26. 09. 2005 majiteľ ochrannej známky a dizajnu, Spišská borovička registračné
číslo 167885. Zhotoviteľ súhlasí, aby objednávateľ používal ochrannú známku pri predaji distribúcii na
inzertných a propagačných materiáloch. Dňa 26. 09. 2005 žalobca 1/ ako prevodca a žalobca 2/ ako

nadobúdateľ uzavreli zmluvu o prevode ochranných známok a dizajnu, predmetom ktorej je okrem iných
aj odplatný prevod ochrannej známky a dizajnu Spišská borovička, registračné číslo 167885. Zmluva o
prevode bola zapísaná do registra dňom 23. 11. 2005 (č. l. 406, 501, 502 spisu).

Krajský súd Prešov rozsudkom 7Cb/124/02-48 zo dňa 14. 08. 2002 rozhodol spor žalobcu FRUCONA
Košice, a. s. proti žalovanému PRELIKA, a. s. Prešov o ochrane práv pred nekalosúťažným konaním
tak, že žalovanému Prelike, a. s. uložil povinnosť zdržať sa pri označovaní svojich výrobkov označení

obsahujúcich slovné spojenie „Spišská borovička“ v akomkoľvek prevedení. Tento rozsudok bol na
odvolanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4Obo/170/02-83 zo dňa 09. 10. 2003 potvrdený.

Za účinnosti zákona č. 55/97 Zb. o ochranných známkach podal prihlasovateľ Prelika, a. s. Prešov
prihlášku ochrannej známky so slovným spojením „Spišská borovička“ dňa 28. 12. 2001 pod č.
3923-2001. Dňa 03. 12. 2002 bola zverejnená vo vestníku. Dňa 21. 11. 2005 pod č. 212203 došlo

k zápisu označenia do registra. Dňom 02. 02. 2006 došlo k oznámeniu zápisu ochrannej známky vo
vestníku. Úrad priemyselného vlastníctva SR zrušil zápis tejto ochrannej známky 07. 06. 2007.

Úrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím POZ 3923/2001 N/250-2003/Br zo dňa 03. 09.
2003 rozhodol o námietke nemietateľa Frucony, a. s. proti zápisu označenia „Spišská borovička“
do registra ochranných známok prihlasovateľa Prelika, a. s. pod č. POZ 3923-2001 zverejneného

03. 12. 2002 vo vestníku tak, že námietky namietateľa sa zamietajú. Namietateľ (žalobca 1/) podal
proti rozhodnutiu rozklad. Úrad priemyselného vlastníctva SR o rozklade rozhodol rozhodnutím POZ
3923-2001 II/117-2005 zo dňa 19. 10. 2005 tak, že rozklad zamieta a rozhodnutie odboru sporových
konaní sa potvrdzuje. Úrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím POZ 3923-2001 zo dňa 07. 06.
2007 rozhodol vo veci zápisu ochrannej známky do registra pod č. 212203 s dátumom zápisu 21. 11.

2005 (prihláška ochrannej známky POZ 3923-2001 z 28. 12. 2001) prihlasovateľa Prelika, a. s. Prešov
tak, že zápis ochrannej známky č. 212203 sa ruší a prihláška ochrannej známky značky spisu POZ
3923-2001 sa vracia do konania.

Žalobcovia1/,2/,podľa§247anasledujúcichOSP,podaližalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
Úradu priemyselného vlastníctva SR POZ 3923-2001 II/117-2005 zo dňa 19. 10. 2005. Krajský súd v

Banskej Bystrici rozsudkom 23S/33/06-65 zo dňa 11. 05. 2006 vo veci oboch žalobcov o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia rozhodol tak, že zrušuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR POZ
3923/2001 II/117-2005 zo dňa 19. 10. 2005 aj prvostupňové rozhodnutie POZ 3923-2001 N/250-2003/
Br z 03. 09. 2003 a vracia na ďalšie konanie. O opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku rozhodol
Najvyšší súd SR rozsudkom 6Sž-o-KS 88/2006 zo dňa 21. 03. 2007 tak, že rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici potvrdzuje. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu na strane 5 sa konštatuje
- „i podľa názoru odvolacieho súdu boli v preskúmavanej veci dané zákonné dôvody pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného (Úradu priemyselného vlastníctva SR) ako aj rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, a to podľa § 250j ods.2 písm.a) a písm.c) OSP“. Paragraf 250j ods. 1 uvádza, že súd
žalobu zamietne, ak rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Podľa odseku sa

zruší rozhodnutie správneho orgánu, podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
ak podľa písm.a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a podľa písm.c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Žalobcovia v procesnom konaní opierajú nárok o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, upravenú zákonom 514/2003 Z. z. účinným od 01. 07. 2004. Rozsah zodpovednosti je

daný § 3 ods. 1 písm.a), jedná sa o objektívnu zodpovednosť (§ 3 ods. 2). V § 5 ods. 1 sú uvedenéoprávnené subjekty. Zodpovedným subjektom (za náhradu škody) je štát, orgány konajúce v jeho mene
- § 4 ods. 1 písm.c). Takýmto ústredným orgánom štátnej správy je aj Úrad priemyselného vlastníctva SR
(§ 21 zákona č. 575/2001 Z. z.). V § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je upravené právo na náhradu

škody. Je dané vtedy ak právoplatné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom,
a poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Súd, ktorý rozhoduje o
náhrade škody (§ 6 zákona č. 514/03 Z. z.) je viazaný rozhodnutím, ktorým bola vyslovená nezákonnosť.

Podľa § 15, 16 nárok treba vopred predbežne prerokovať na príslušnom orgáne. Ak tento nárok
neuspokojil do 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, môže poškodený nárok uplatniť žalobou na súde.

V § 17 je upravený spôsob a rozsah náhrady škody. V odseku 1 je uvedené, že sa uhrádza skutočná

škoda a ušlý zisk. V odseku 2 je uvedené, že ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. V odseku 4 je stanovená výška náhrady nemajetkovej ujmy.

Žalobcovia za nezákonné označili rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR POZ 3923-2001

II/117-2005 zo dňa 19. 10. 2005, ktoré bolo, spolu s predchádzajúcim rozhodnutím POZ 3923/2001
N/250-2003 zo dňa 03. 09. 2003, zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S 33/06-65 zo
dňa 11. 05. 2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6Sž-o-KS 88/2006 zo dňa 21. 03. 2007. Z
rozsahu náhrady sa domáhajú priznania nemajetkovej ujmy, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva (rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu) nepovažujú za dostatočné zadosťučinenie.

Časové obdobie, kedy im ujma vznikla označili od jesene 2005 až do rozsudku Najvyššieho súdu SR
21. 03. 2007 s právoplatnosťou 22. 05. 2007.

Z výpovede svedka F.. K. H. vyplynulo, že bol zamestnancom žalobcu 1/ vo funkcii vedúci útvaru predaja
a marketingu a pre žalobcu v 2/ rade na základe dohody o dočasnom pridelení vykonával túto istú
pracovnú pozíciu. Desať rokov pracuje v týchto obchodných spoločnostiach, prichádza do kontaktu s

top manažérmi aj s centrálnymi obchodnými reťazcami a centrálnymi nákupcami. Vykonáva obchodnú
stratégiu z predaja výrobkov obchodnej spoločnosti FRUCONA. S odberateľmi sa zúčastňuje letákových
marketingovýchakcií.Takétostretnutiesauskutočniloajvroku2005vsúvislostiskoncoročnýmiodbermi
a dohodou v nových zmluvných obchodných vzťahoch. Pri týchto jednaniach vystupovala aj obchodná
spoločnosť Prelika, a. s.. Nákupcovia obsahovali na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR,

z ktorého odvodzovali oprávnenie Preliky dať na trh výrobky s označením „Spišská borovička“. Dostával
sa do pozície určitého zavádzania prípadne klamstva, keď tvrdil, že oprávnenie na predaj výrobkov s
označením Spišská borovička má na základe ochrannej známky len obchodná spoločnosť FRUCONA.
Celé obchodné jednania sa viedli v negativistickom duchu, pretože sa spochybňovala ochranná známka
žalobcov, že predsa Úrad priemyselného vlastníctva SR by nevydával nejakému subjektu oprávnenie

používať na svojich výrobkoch označenie Spišská borovička, keby tam bol zákaz súdu. Práve týmito
argumentmi boli obchodné spoločnosti žalobcov vyčleňované. V nasledujúcom období boli žalobcovia
v menšej miere prizývaní do letákových marketingových akcií. S obchodnými spoločnosťami Kaufland
a Carefour v roku 2006 a 2007 už obchodné aktivity nemali. Nakoľko sa nedohodli na obchodnej
spolupráci. Liehový výrobok pod označením Spišská borovička bol tradičným výrobkom žalobcov, ktorý

už bol zabehnutý na trhu a bol jedným z nosných výrobkov predaja. Takýto nosný tradičný výrobok mal
silné postavenie, a keď prišiel ďalší subjekt s argumentáciou, že je oprávnený výrobok s takým istým
slovným označením predávať, došlo k oslabeniu pozície žalobcu na trhu, pretože pre nákupcu tu už bol
signál, že môže zobrať aj druhého partnera do ponuky. Problémy presadzovať sa na trhu sa prejavovali
na záver roka 2005 až do polovice roka 2007. Zmena nastala až po doručení rozsudku najvyššieho súdu.

Nielen obchodná spoločnosť Prelika argumentovala rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR,
ale aj manažéri obchodných systémov. Uviedol, že on mal argument, a to súdne rozhodnutie Krajského
súdu Prešov o zákaze Prelike a. s. používať slovné označenie na svojich výrobkoch, ale tento argument
obchodní partneri považovali za menej závažný oproti argumentu, že Úrad priemyselného vlastníctva
SR zamietol námietky a rozklad žalobcu ohľadne prihlasovateľa ochrannej známky Prelika, a.s.. Keďže

vo vyjednávaní bol v slabšej pozícii, druhý obchodný partner pristúpil k tomu, že začal spochybňovať
obchodnúznačkužalobcu,firmu,dotýkalsaportfóliaataksasvedokdostávaldosituácie,žebolvtlačenýdo marketingových akcií. To, že jeho vyjednávacia pozícia bola slabšia, považoval za rozhodujúce.
Obchodná spoločnosť Kaufland mala záujem o Spišskú borovičku, ale nedohodla sa s Fruconou, ale s
Prelikou. Odobratie licencie na výrobu a predaj liehových výrobkov nemalo vplyv na pokles predajnosti.

Žalobcovia predložili listinné dôkazy, ktorými preukazujú, že na etiketách svojich výrobkov používajú
slovné spojenie „Spišská borovička“, na ktorých sú obe slová napísané iným typom písma. V letáku
výrobkov s akciovými cenami predajcu Tesco za obdobie od 29. 03. do 04. 04. 2006 je na prvej strane
vyobrazený destilovaný výrobok, ktorý má slovné spojenie „Spišská borovička“, avšak iným typom písma
ako majú zaregistrované v ochrannej známke žalobcovia.

Advokát zastupujúci obchodnú spoločnosť Prelika, a. s. Prešov oznámil listom z 19. 04. 2006 žalobcovi

v 1/ rade, že táto obchodná spoločnosť má oprávnenie používať na svojich výrobkoch označenie
„Spišská borovička“, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR z 19.
10. 2005. Prelika, a. s. Prešov ako povinný podal Okresnému súdu Prešov návrh na zastavenie
exekúcie (oprávnený žalobca 1/) vo veci 26Er 1679/04, EX 645/04 dňa 18. 04. 2006 s odvolaním sa na
rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR z 19. 10. 2005. Súd vyhovel návrhu a vyhlásil exekúciu

za neprípustnú (č. l. 90-93). V dôvodoch súd odkazuje na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva
SRPOZ3923-2001II/117-2005zodňa19.10.2005. Tietolistinnédôkazypotvrdzujúsvedeckúvýpoveď.

Žalobcovia preukázali, že svoj nárok si uplatnili zákonom predpísaným spôsobom listom z 03. 04. 2007
adresovaným Úradu priemyselného vlastníctva SR, doplňujúcim listom zo dňa 19. 12. 2007, listom zo
dňa 15. 10. 2007 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR. Z týchto podaní, aj zo žaloby vyplýva,

že sa domáhajú nemajetkovej ujmy, ako finančného zadosťučinenia. Nežiadajú náhradu škody a ušlého
zisku (teda ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi),
preto ani nemajú povinnosť preukazovať, že im škoda vznikla, a aká je jej výška.

Je preukázané, že došlo k vydaniu rozhodnutia (rozhodnutí), ktoré boli zákonom stanoveným postupom
zrušené (pre nezákonnosť). Sú nimi rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR POZ 3923-2001

N/250-2003 zo dňa 03. 09. 2003 a rozhodnutie POZ 3923-2001 II/117-2005 zo dňa 19. 10. 2005.
Konštatovanie nezákonnosti rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici 23S 33/06 zo dňa 11. 05. 2006
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6Sž-o-KS 88/2006 zo dňa 21. 03. 2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. 05. 2007.

Žalobcovia v tomto konaní uplatňujú nárok vyplývajúci z práva upraveného zákonom 514/2003 Z. z..

Procesnémusúdupretonepatríposudzovať,čižalobcoviamajúnárokajpodľainýchprávnychpredpisov
(napr. § 44 a nasled. Obchodného zákonníka voči obchodnej spoločnosti Prelika, a.s. Prešov).

Od začatia konania obaja žalobcovia uplatňujú svoj nárok ako plnenie spoločné a nerozdielne. Podľa
§ 5 ods.1 zákona 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V správnom

konaní námietky podal žalobca 1/, on podával aj opravný prostriedok - rozklad proti prvostupňovému
rozhodnutiu. V správnom konaní žalobca 2/ nebol účastníkom. Žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli dňa 26. 09.
2005 zmluvu o prevode ochranných známok a dizajnu. Dňa 19. 10. 2005 vydal ÚPV rozhodnutie (o
zamietnutí rozkladu), avšak prevod ochrannej známky bol do registra zapísaný až dňa 23. 11. 2005. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca 2/ ani nemohol byť účastníkom správneho konania. Nemá aktívnu vecnú

legitimáciu na uplatnenie nároku, ktorý žaluje v tomto konaní. Má ju len žalobca 1/. Z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie u žalobcu 2/, súd jeho žalobu zamieta.

Zákon 514/2003 Z. z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej veci. Pri všeobecnej
zodpovednosti za škodu sú základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti porušenie právnej
povinnosti,existenciaškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaškodou,zavinenie.

Zodpovednosť štátu podľa uvedeného zákona (514/2003) je objektívnou zodpovednosťou (§ 3 ods.2),
t. j. aj bez zavinenia, a nemožno sa jej zbaviť. Na to, aby vznikla zodpovednosť, ostatné predpokladymusia byť splnené, t. j. porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Zákon
514/2003 Z. z. vymedzuje predpoklad porušenia právnej povinnosti v § 3 ods.1 písm.a) “nezákonné
rozhodnutie“. V súdenom prípade sú takýmito rozhodnutia ÚPV z 03. 09 2003 a 19. 10. 2005,

pričom nezákonnosť bola určená v preskúmavacom konaní (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 23S/33/2006 a Najvyššieho súdu SR 6Sž-OKS 88/2006) tak, že oba rozhodnutia boli zrušené
(predpoklad zodpovednosti).

Ďalším predpokladom zodpovednosti je vznik škody. Ňou sa prednostne myslí skutočná škoda a ušlý
zisk (§ 17 ods.1). Do rozsahu náhrady škody patrí aj nemajetková ujma v peniazoch (§ 17 ods.2)

za predpokladu, že iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a ak nie je možné ju uspokojiť inak. Tento
nárok žiada žalobca 1/ priznať. Zákon osobitne neupravuje nemajetkovú ujmu právnickej osoby.
Znenie § 17 ods.3 vymedzuje určenie nemajetkovej ujmy pre fyzickú osobu a predpokladá zásah
do integrity fyzickej osoby. Zákon však neuvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nemôže mať aj
právnická osoba. Žalobca 1/ uvádza, že ochranná známka predmetnými rozhodnutiami ÚPV stratila

význam a funkciu, bola znížená vážnosť známky a tradičného produktu, strata dôvery v uvedený
výrobok a spoločnosti. Bola poškodená povesť a dobré meno žalobcu. Ani citovaným zákonom, ani
iným právnym predpisom nie je definovaná nemajetková ujma právnickej osoby. Nemateriálna ujma
u právnických osôb sa spravidla neprejavuje tými istými dôsledkami, ako u osôb fyzických. Možno
vychádzať zo zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky Cpjn 206/2010, ktoré sa

opiera o rozsudok veľkého senátu ESLP zo dňa 06. 04. 200 vo veci Comingersoll S.A. proti Portugalsku,
sťažnosť č. 35382/97, § 35, v ktorom sa cituje, že v prípadoch obchodných spoločností je pri určovaní
výšky primeraného zadosťučinenia treba prihliadať k iným faktorom a to povesť spoločnosti, neistota
v plánovaní, rozhodovania, nejednota vo vedení spoločnosti a tiež aj keď v menšom stupni úzkosť a
potiaže spôsobené členom vedenia spoločnosti. Tak isto vymedzil nemajetkovú ujmu u právnickej osoby

NajvyššísúdČeskejrepublikyrozsudkom30Cdo/1684/2010.Žalobca1/netvrdí,ževovyššieuvedených
sférach došlo k zásahu a takýto zásah ani nepreukazuje. Nepreukazuje, prečo nestačí konštatovanie
zrušenia správnych rozhodnutí v súdom preskúmavacom konaní a prečo nemajetkovú ujmu žalobcu
nemožno uspokojiť inak. Uvedený predpoklad zodpovednosti teda žalobca 1/ nepreukázal.

Posledným predpokladom zodpovednosti je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a

vznikom škody. Znamená, že medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody musí byť vzťah príčiny
a následku. Žalobca 1/ uvádza, že hlavnou príčinou bolo vydanie nezákonných rozhodnutí, ktoré
mu sťažovali pozíciu pri jednaní s obchodnými partnermi. On argumentoval rozsudkom Krajského
súdu Prešov a Najvyššieho súdu SR o povinnosti prihlasovateľa Preliky, a. s. zdržať sa na svojich
výrobkov označenia Spišská borovička v akomkoľvek prevedení. Obchodní partneri mu oponovali práve

zrušenýmirozhodnutiamižalovaného(zamietnutienámietokžalobcu1/azamietnutierozkladu).Uviedol,
že na vznik zodpovednosti stačí, ak ide o príčinu podstatnú. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
ČR 28Cdo/2397/2006, 25Cdo/344/2001.

Žalovaný sa bráni tým, že ak žalobca odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy stratou významu funkcie
znížením vážnosti ochrannej známky produktu ňou označeného, takáto ujma mohla vzniknúť len v

dôsledku rovnakého alebo zameniteľného označenia a nie v dôsledku vydania rozhodnutí o zamietnutí
námietok. Poukázal na porušenie povinnosti prihlasovateľa Preliky, a. s., ktorá mu bola uložená
rozsudkami v konaní na ochranu práv pred nekalosúťažným konaním (rozsudok Krajského súdu v
Prešove 7Cb/124/2002 a nadväzujúci rozsudok NS SR). Uviedol, že príčinnú súvislosť treba chápať
ako priamu väzbu javov, v rámci ktorej príčina vyvoláva následok. Príčinná súvislosť nie je právnou,

ale skutkovou otázkou. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
Príčinná súvislosť musí teda byť priama, bezprostredná a neprerušená. Výsledkom správneho konania
pred ÚPV je zápis ochrannej známky do príslušného registra, ktorý má povahu verejnej knihy. Právne
účinky nastávajú priamo dňom zápisu ochrannej známky do registra. Osvedčenie o zápise ochrannej
známky má len deklaratórnu povahu (rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici 43Cbs/1/2006). Slabšia

vyjednávacia pozícia žalobcu 1/ mohla mať viac príčin. V spoločnosti Frucona Košice, a.s. v roku 2004
zaniklo povolenie na výrobu a predaj liehu z dôvodu neodvedenia splatnej spotrebnej dane. Na dôkaz
predložilvýpiszúradnéhovestníkaEÚsnázvomŠtátnapomoc-Slovensko,Štátnapomocč.C25/2005,
opatrenie v prospech spoločnosti Frucona Košice, ktorú popisuje ako spoločnosť v ťažkostiach. Ďalejrozhodnutie komisie zo 07. 06. 2006 o štátnej pomoci C 25/2005 poskytnutej Slovenskou republikou
v prospech spoločnosti Frucona Košice, a. s. (č. l. 207, 213 spisu). V priebehu rokov 2005 až 2007
bol žalobca 1/ spoločnosťou v ťažkostiach, o čom svedčí výpis z úradného vestníka Európskej únie s

názvom Usmernenie spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach
č. 1999/C 288/02, kde v bode 2.1 vymedzuje pojem firma v ťažkostiach. Takouto firmou je taká, ktorá
je neschopná prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo prostriedkov získať od svojich majiteľov
akcionárov alebo veriteľov, zamedziť straty, ktoré by ju bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych
orgánov odsúdili na stiahnutie sa z podnikania v krátkom alebo strednodobom časovom horizonte (č. l.

222). Podobne aj oznámenie komisie s názvom Usmernenie spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu
a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach pod č. 2004/C 244/02. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca 1/
v roku 2004 bol príjemcom neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci zo strany Slovenskej republiky a
poukazuje na rozhodnutie komisie z 07. 06. 2006 o štátnej pomoci C 25/2005, poskytnutej Slovenskou
republikou v prospech spoločnosti Frucona Košice, a. s., kde v bode 110 uvádza, že štát poskytol
príjemcovi výhodu, ktorú by tento nebol schopný získať za trhových podmienok a v bode 156 uvádza,

že výhoda príjemcu voči konkurentom spočívala v skutočnosti, že od neho daňový úrad nevymáhal
svoje daňové pohľadávky. V článku 1 sa konštatuje, že štátna pomoc, ktorú Slovenská republika
žalobcovi 1/ poskytla, nie je zlučiteľná so spoločným trhom. O tom, že bola štátna pomoc žalobcovi 1/
poskytnutá, svedčí aj žaloba zo dňa 21. 11. 2008 adresovaná Komisii Európskych spoločenstiev vo veci
žalobkyne Komisie Európskych spoločenstiev proti žalovanej Slovenskej republike (č. l. 239). V žalobe

sa konštatuje, že nedošlo k vráteniu pomoci priznanej Frucone, pričom štátna pomoc bola Frucone
poskytnutá vo forme odpustenia daňového dlhu. Žalovaný ďalej predložil uznesenie Krajského súdu
Košice 3V/1/04-17 zo dňa 29. 04. 2004, z ktorého je zrejmé, že súd povolil vyrovnanie dlžníka - žalobcu.
Uznesením30.12.2004vyhlásilvyrovnaniedlžníkazaskončené(č.l.255,256).Ďalejpoukázalnato,že
okolnosťou rozhodujúcou o ekonomických podmienkach produkcie liehovín od 01. 01. 2006 bola zmena

spotrebnej dane z liehu. Zákonom 533/2005 sa sadzba dane zvýšila. Tieto skutočnosti nepochybne mali
vplyv na žalobcom tvrdený pokles predaja výrobku Spišská borovička.

Z uvedeného je zrejmé, že nie je preukázaná príčinná súvislosť ako priama, bezprostredná a nerušená
(NS ČR 3Cdo/32/2007). Rozhodnutia žalovaného vydané v správnom konaní (o námietkach a rozklade)
sa nedotkli ochrannej známky 167885. Prihlasovateľ ochrannej známky Prelika, a. s. podľa tvrdení

žalobcu prestal rešpektovať právoplatný rozsudok Krajského súdu Prešov od jeho právoplatnosti 19. 01.
2004, a aj po právoplatnosti rozhodnutí žalovaného o zamietnutí námietok 24. 10. 2005 a tiež potom,
čo sa stala majiteľom ochrannej známky 21. 11. 2005 žalobca 2/. Konanie prihlasovateľa Prelika, a. s.
v porušení zákazu vydaného súdom vykazuje znaky porušenia právnej povinnosti.

Po zrušení správnych rozhodnutí Úrad priemyselného vlastníctva vo veci prihlášky ochrannej známky

POZ 3923-201 prihlasovateľa Prelika, a. s. Prešov, vydal rozhodnutie POZ 3923-2001/Z-26/2012 zo dňa
20. 01. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02. 03. 2012 a rozhodnutím zamieta prihlášku ochrannej
známky. Prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis do registra, rozhodnutím POZ 3923-2001
N/20-2012/Gas zo dňa 19. 03. 2012 vo veci námietok namietateľa žalobcu 2/ proti zápisu označenia
Spišská borovička prihlasovateľa Prelika, a. s. Prešov rozhodol tak, že konanie o námietkach zastavil,

keďže prihláška ochrannej známky bola zamietnutá, odpadol dôvod, pre ktorý boli námietky podané.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. 04. 2012.

Vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy nie je daný. Okrem nezákonných
rozhodnutí vydaných v správnom konaní nie je preukázaná nemajetková ujma žalobcu 1/ ani príčinná
súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a ujmou, preto súd zamieta aj žalobu žalobcu v 1/ rade.

Konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm.k) Zákona č. 71/92
Zb. a noviel o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že v prípade žalobcov v 1/ a 2/ rade nepriznal náhradu trov
konania. Obaja žalobcovia žiadali priznať náhradu trov, v konaní boli neúspešní, podľa § 142 ods.1 OSP
nemajú právo na náhradu trov konania.Žalovaný tiež uplatnil právo na náhradu trov konania. Bol v konaní úspešný, mal by preto právo na
náhradu trov. Pri vyhlásení rozsudku vo veci samej súd mu priznal náhradu trov konania. Žalovaný
však v trojdňovej lehote po vyhlásení skončenia dokazovania výšku trov konania nevyčíslil a zo spisu

nevyplýva, že by mu trovy konania boli vznikli, preto súd podľa § 151 ods.2 OSP vo výrokovej časti
písomného vyhotovenia rozsudku uvádza, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Prokurátor nežiadal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.