Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/189/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813204910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDR. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Petrom
Kvasňovským, advokátom, AK Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Y. L., W..
X.XX.XXXX, F. XXX XX W. Q. Č.. XXX, zaplatenie sumy 1 426,12 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 582,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne od 21.3.2012 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré splátky sú splatné
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, až do
zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.5.2013 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 426,12 eur spolu s dlžným riadnym úrokom vyčísleným ku dňu 22.11.2012 vo
výške 124,65 eur, s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 22.11.2012 vo výške 343,52
eur, s 18,40 % úrokom ročne zo sumy 1 426,12 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1 426,12 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, poplatkov vo výške 17,94 eur a
náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.4.2007
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva 1“), ktorej súčasťou boli Všeobecné

obchodné podmienky a Obchodné podmienky Banky (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) s
účinnosťou od 1.2.2006. Na základe zmluvy čl. I bod 1 bol žalovaný povinný splácať poskytnutý úver vo
výške 663,88 eur ( 20 000,- Sk) v pravidelných mesačných splátkach vo výške 19,19 eur ( 578,- Sk),
vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci od 20.5.2007 do 20.3.2012. Podľa tohto článku zmluvy vznikla
žalovanému povinnosť platiť za poskytnutie úveru úrok dohodnutý vo výške 18,40 % p.a. Žalovaný v
dobe od uzatvorenie zmluvy po jeho konečnú splatnosť splatil záväzok len čiastočne. Žalovaný s apo
prvý krát dostal do omeškania s úhradou splátky vo výške 19,19 eur splatnou dňa 20.5.2007, vzhľadom

na uvedené vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania. Ku dňu konečnej splatnosti úveru, t.j. ku
dňu 20.3.2012 vznikla žalovanému povinnosť splatiť celú pohľadávku zo zmluvy. Žalobca žalovaného
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Ďalej uviedol že si uplatňuje nárok na vyčíslený úrok z úveru ku
dňu 22.11.2012 vo výške 343,52 eur, vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 22.11.2012 vo výške 8 %
p.a. zo splátok s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania od 21.5.2007 do 2032012, od 21.3.2012 do
22.11.2012 z dôvodu omeškania s úhradou istiny 1 426,12 eur. Žalobca si uplatňuje aj nárok na riadny
úrok z úveru vo výške 18,40 % p.a. vyčíslený ku dňu 22.11.2012 vo výške 124,65 eur za obdobie od21.3.2012 do 22.11.2012 vyčíslený z istiny 1 426,12 eur, pričom v tejto sume je uplatnený aj riadny úrok,
na ktorý vznikol žalobcovi nárok pred konečnou splatnosťou úveru, t.j. ku dňu 20.3.2012.

Žalovaný so žalobou súhlasil a požiadal o umožnenie splatiť dlžnú sumou formou mesačných splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu
žalovaného, úrokovými sadzbami platnými do 14.7.2009, žalobnou upomienkou, výsluchom žalovaného
a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.4.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle
základných podmienok zmluvy bolo predmetom tejto zmluvy o úvere poskytnutie splátkového úveru

Bankou Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve
o úvere. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola dohodnutá v sume
663,88 eur ( 20 000,- Sk), pričom išlo o spotrebný úver bezúčelový, úver s pevnou úrokovou vo
výške 18,40 % p. a., v deň uzatvorenia zmluvy. Poplatok za správu úveru v sume 60 Sk mesačne.

Žalovaný sa zmluvou zaviazal splatiť úver v 59 mesačných splátkach vo výške 19,19 eur (578,- Sk) vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2007 a konečnou splatnosťou
úveru dňa 20.3.2012. Podľa Čl. II bodu 3. a 4. zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v
Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich

vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu

uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich
súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v

deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať. Úver vrátane úrokov za
celú dohodnutú dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom
poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového

obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne v nadväznosti
na úverovú politiku banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia,t.j.časovéhoobdobiadohodnutéhovzmluveoúvereresp.spôsobomvnejdohodnutým,počas

ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať
ďalšie úrokové obdobie.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať

splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo odnej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní
a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

Žalobnou upomienkou zo dňa 29.11.2012 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenej dlžnej sumy
vyčíslenej ku dňu 26.11.2012 v celkovej výške 1 912,23 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobe porozumel. Je nezamestnaný, živý sa len príležitostnými
prácami. Preto požiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť dlh na splátky po 100,- eur mesačne.

Na pojednávaní sa súd oboznámil s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
17.5.2013, v zmysle ktorého bol žalovaný zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od
15.5.2013.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom

období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Súd zistil, že podľa dojednaní účastníkov konania v zmluve o splátkovom úvere sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako ju súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinnývčaseuzavretiaúverovýchzmlúvavychádzaťpritomzustanovenia §23aods.1,ods.2,podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne zmluva uzavreté medzi účastníkmi konania je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd
zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
v zmysle dohodnutých podmienok, ktoré sa žalovaný za súčasne dojednaných podmienok zaviazal
vrátiť. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce pre neho z predmetnej zmluvy neplnil, na ktorú skutočnosť
bol žalobcom upozorňovaný a následne bol vyzvaný na úhradu jeho splatných záväzkov. Celkovo

žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 663,88 eur, ktoré mal žalobcovi uhradiť
v 59 mesačných splátkach po 19,19 eur. Termín splatnosti 1. splátky bol dňa 20.5.2007 a poslednej
splátky dňa 20.3.2013. Z predloženého úverového účtu je zrejmé, že žalovaný v prospech žalobcu
uhradil celkovo finančné prostriedky vo výške 527,61 eur a zo strany žalobcu časť týchto finančných
prostriedkov bola započítaná na poplatky a úroky z úveru. Súd je toho názoru, že vzhľadom na

spotrebiteľských charakter vzťahu medzi účastníkmi konania, všetky úhrady realizované žalovaným
mali byť žalobcom zaúčtované najprv na istinu úveru a až následne na ostatné jeho nároky. Preto po
započítaní uhradenej sumy 527,61 eur, dlžná suma nesplatenej istiny úveru je vo výške 136,27 eur. V
tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

Žalobca vo svojom návrhu žiadal priznať okrem istiny aj vyčíslenú sumu úroku z úveru vo výške 124,65

eur, ktorú vyčíslil ku dňu 22.11.2012 a následne žiadal priznať nárok na úrok z úveru vo výške 18,40 %
ročne zo sumy 1 426,12 eur odo dňa 23.11.2012 do zaplatenia.

V danom prípade sa súd ďalej zaoberal aj výškou úroku z úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 18,40
% ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval priemerné úrokové miery podobných úverov
obchodných bánk a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 5 rokov v apríly 2007 činil úrok

13,68 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade prevyšoval
priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,68 % ročne za absolútne
neplatnúapretosúddospelkzáveru,ženárokžalobcuvčastiuplatnenýchúrokovniejevcelomrozsahu
dôvodný. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, keď žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou 59 splátok,

za uvedené obdobie vznikol opodstatnený nárok na úrok z úveru len pri úrokovej miere 13,68 % ročne,
čo v číselnom vyjadrení predstavuje za obdobie do konečnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 20.3.2012,
sumu 446,63 eur ( 13,68 % x (663,88eur/100/12 x 59)). Iba v tejto časti súd považoval nárok žalobcu
za dôvodný a čo do zvyšku nárok žalobcu na úrok z úveru zamietol. Sú ešte podotýka, že v zmysle
dojednaných zmluvných podmienok žalobca mal nárok na úroky z úveru iba do doby konečnej splatnosti

úveru, t.j. do dňa 20.3.2012, kedy mala byť v zmysle zmluvy uhradená posledná splátka úveru a kedy
týmto dňom sa stal splatným celý úver žalobcu. Od 21.3.2012 žalobcovi v zmysle uzatvorenej zmluvy
nárok na úrok z úveru nevznikol.

Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 17,94 eur, pričom bližšie tento nárok
nešpecifikoval. Súdu sa ani vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť, nárok na aké poplatky si
uplatňuje. Dôkazná povinnosť v konaní je na strane navrhovateľa, ktorý na preukázanie ním tvrdených

skutočností je povinný predložiť súdu dôkazy a je povinný nárok špecifikovať tak, aby súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie nemal pochybnosti o jeho dôvodnosti. Nakoľko v tomto smere súd nárok
žalobcunemalzapreukázaný,tedazostranyžalovanéhonedošlovtejtočastinárokunedošlokuneseniu
dôkazného bremena, súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

Za opodstatnený teda považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vo

výške 136,27 eur a nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 446,63 eur, tak ho vyššie vyčíslil, t.j.
nárok v celkovej výške 582,90 eur.

Ďalej žalobca žiadal vo svojom návrhu priznať aj dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 22.11.2012
vo výške 343,52 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 426,12 eur od 23.11.2012 do zaplatenia
z celej dlžnej sumy.

V tomto smere súd mal za preukázané, že splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 20.5.2007, pričom
v žalobnom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania už s platením prvej splátky
a nakoľko žalovaný riadne a včas nesplácal splátky úveru, žalobca ku dňu 22.11.2012 vyčíslil dlžný
úrok z úveru vo výške 343,52 eur. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil
celkovo sumu 527,61 eur a žalobca časť tejto sumy započítal na poplatky a úroky z úveru. Teda úhrady

žalobcu nezapočítal na istinu úveru, čo súd považoval v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
Nezapočítaním všetkých úhrad žalobcu na istinu, teda žalobca vyúčtoval úrok z omeškania nie zo
skutočnej dlžnej sumy istiny podľa jednotlivých dohodnutých splátok, nie podľa skutočného omeškania
žalobcu a teda súd považoval takto vyčíslený nárok žalobcu na úrok z omeškania za nesprávny,
nedôvodný a preto v tejto časti žalobu zamietol.

Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere bola dohodnutá na deň 20.3.2012, týmto dňom nastala
splatnosť celého úveru poskytnutého žalovanému. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po tomto dni
preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku
z omeškania ku dňu 21.3.2012 bola 9 % ročne ( 8 % + 1 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu).
Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, ale nakoľko si

žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania iba vo výške 8 % ročne a súd nemôže žalobcovi priznať
nárok nad ním požadovanú výšku, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 582,90 eur od 21.3.2012 do zaplatenia a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných

splátok vo výške 100,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.