Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/457/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216201
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312216201.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky G. Š., nar.

X.X.XXXX, bytom X. G. XXXX, E. proti odporcovi C. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom X. G. XXXX, E. t.č. v
K., zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa o určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Náhradu súdneho poplatku Slovenskej republike nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu
výživným. Vo svojom návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Humenné č. 18C 62/2008 zo dňa 9.9.2008. Dôvodom, pre ktorý podala tento návrh je

skutočnosť, že poberá invalidný dôchodok vo výške 172,- eur, ktorý nepostačuje na pokrytie jej výdavkov
za byt a elektrinu, ako aj výdavkov na stravu, preto žiada príspevok od svojho bývalého manžela. V
spoločnej domácnosti s ňou žije ešte neplnoletý syn, ktorý navštevuje strednú školu v E..

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom aby prispieval na výživu navrhovateľky
akoukoľvek sumou. Dlhodobo žije v Anglicku, pričom predložil súdu prehľad svojich príjmov a výdavkov.
Na deti poberá rodinné prídavky 20,30 libier týždenne na H. a 13,80 týždenne na C.. Tieto rodinné
prídavky spolu s určeným výživným 3000,- Sk na jedno dieťa posiela navrhovateľke. Mesačne to
predstavuje sumu 200,- eur pre H. a 200,- eur pre maloletého C.. V spoločnej domácnosti žije s

priateľkou. Z predložených nákladov vyplýva, že jeho náklady na bývanie predstavujú sumu 500,- libier,
za domovú daň 120,- libier, za vodu 40,- libier, za elektrinu 50,- libier, za plyn a kúrenie 130,- libier.
Dohromady 840,- libier z toho platí on iba polovicu t.j. 420,- libier. Náklady na auto predstavujú mesačne
sumu 61,- libier ako mesačné zákonné poistenie, 20,- libier ako mesačná cestná daň, 70,- libier ako
palivo a 15,- libier údržba auta, dohromady je to 166,- libier. Jeho pracovisko sa nachádza 15 km od
bydliska, pričom pracuje do 00,30 hod. v noci, vtedy už mestská doprava nepremáva, takže je nútený
používať vlastný dopravný prostriedok. Takže jeho mesačné náklady na auto predstavujú sumu 166,-

libier, mesačné náklady na bývanie 420,- libier, výživné pre C. a H. 200,- libier, náklady na oblečenie 40,-
libier, náklady na hygienu 30,- libier, náklady na stravovanie 250,- libier, celkovo to predstavuje sumu
1106,- libier. Jeho čistý mesačný príjem je 940,- libier.Navrhovateľka uviedla, že žiada, aby odporca prispieva na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Je
poberateľkouinvalidnéhodôchodkuvovýške184,50eurmesačneaodporcaplatívýživnévovýške200,-
eur na syna C. nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou z dôvodu, že bola pred 4

rokmi operovaná na chrbticu, pričom zdravotné problémy mala už predtým. Pokúšala sa pracovať, bola
3 mesiace v Rakúsku od mesiaca december až február 2013, kde vykonávala prácu upratovačky, avšak
kvôli jej zdravotnému stavu to už ďalej nešlo. V spoločnej domácnosti s ňou býva aj plnoletá dcéra H. nar.
XX.X.XXXX. Výživné jej platí odporca priamo. V Slovenskej sporiteľni má navrhovateľka dlh vo výške
350,- eur, ktorý spláca po 20,- eur mesačne, z posledného vyúčtovania na byt dlh vo výške 60,- eur.

Kvôli svojmu zdravotnému stavu potrebuje na lieky sumu 50,- eur mesačne. Zástupca odporcu uviedol,
že navrhovateľka pracuje v Rakúsku dlhodobo v hoteli, kde pracovala aj v čase trvania manželstva a
okrem toho od rozvodu už uplynulo 5 rokov, takže navrhovateľka už nárok na manželské výživné nemá.
K tomuto navrhovateľka uviedla, že pracovala v tomto hoteli 3 mesiace po 4 hodiny denne, pričom na
hodinu mala 5,- eur, takže zarobila zhruba okolo tých 400,- eur mesačne. Uhrádzala čiastočne dlhy,
ktoré mala požičané od svojej sestry a od rodiny.

Navrhovateľka predložila rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2012, z ktorého vyplýva jej príjem
vo výške 184,50 eur mesačne ako invalidný dôchodok.

Do spisového materiálu bola predložená aj lekárska správa zo dňa 12.4.2012 o zdravotnom stave
navrhovateľky. Zo záverov tejto lekárskej správy vyplýva, že navrhovateľka môže vykonávať prácu len
v prostredí bez fyzickej námahy, dvíhania ťažkých bremien, predklonu, dlhého státia, môže vykonávať

prácu v sede na vrátnici, pomocné práce mimo obmedzenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľky je vo výške 60 %.

Vo veci bola ako svedkyňa vypočutá R. G., ktorá vo svojej výpovedi dňa 7.3.2014 uviedla, že nikdy
nepracovala s navrhovateľkou v žiadnom hoteli, ale má vedomosť o tom, že navrhovateľka pracovala 2
- 3 mesiace na nejakej brigáde v zahraničí v nejakom hoteli robila chyžnú, ale k tomuto sa nevie vyjadriť.

Taktiež potvrdila, že navrhovateľka má zdravotné problémy s chrbticou, na ktorú bola operovaná, ale
bližšie sa tak isto k tomu nevedela vyjadriť. Svedkyňa pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, takže s
navrhovateľkousastretávapomenejakovminulosti.VRakúskupracujeakoopatrovateľka,pričomchodí
na dvoj alebo trojtýždňové turnusy.

Na poslednom pojednávaní uviedla navrhovateľka, že od októbra 2013 bola 4-krát po 2 týždne na

zastupovanieakoopatrovateľkavRakúskuajejpríjembolokolo600,-eurmesačne.Bolotovmesiacoch
október, december, január a február. Do októbra 2013 nepracovala, preto práve kvôli tomu si podala
návrh na určenie výživného, pretože v tom čase bola v zlej finančnej situácii. Okrem invalidného
dôchodku má príjem 120,- eur ročne ako domovníčka a jej invalidný dôchodok je momentálne vo výške
193,-eur.Nákladynabývaniepredstavujúsumuokolo300,-eur,kdesúzahrnutévšetkynákladyspojené

s bývaním vrátane odvozu smetí, energií, poplatkov za internet. V spoločnej domácnosti žije s ňou dcéra
H., ktorá už ukončila štúdium a je evidovaná na úrade práce a pracuje na absolventskej praxi, kde je
jej príjem okolo 104 - 120,- eur mesačne.

Zo spisu Okresného súdu Humenné č. 18C 62/2008 zo dňa 9.9.2008 bolo zistené, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené. V tom čase maloleté deti H. Š. nar. XX.X.XXXX a maloletý C. Š., nar.

XX.XX.XXXX boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom odporca
bol zaviazaní prispievať na ich výživu sumou po 3000,- Sk na každé z nich a taktiež bol upravený
neobmedzený styk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.9.2008.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 72 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže

žiadať od bývalého manžela aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť a ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu titulom

výživného pre rozvedenú manželku sumou 100,- eur mesačne z dôvodu, že jej jediným príjmom
je invalidný dôchodok v čase podania návrhu vo výške 172,- eur a v čase rozhodnutia vo výške
193,- eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 18C 62/2008 zo dňa 9.9.2008, pričom tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2008. Z tohto rozsudku vyplýva, že návrh na rozvod

manželstva podal navrhovateľ C. Š., pričom ako dôvod na rozvod manželstva uviedol, že od začiatku
manželstva boli medzi účastníkmi konania problémy zapríčinené rozdielnymi povahovými vlastnosťami.
Odporkyňa v tomto konaní uviedla, že dôvodom pre rozvod manželstva je vlastne skutočnosť, že už 20
rokov má vzťahy s inými ženami. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že navrhovateľka je
poberateľkou invalidného dôchodku, pričom zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 12.12.2014 vyplýva,

že navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez fyzickej námahy, dvíhania ťažkých bremien,
predklonu, dlhého státia a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo výške 60
%. Spolu s ňou býva toho času v spoločnej domácnosti dcéra, ktorá ukončila štúdium a toho času je
na absolventskej praxi. V priebehu konania bolo zistené, že odporca s návrhom na určenie výživného
vôbec nesúhlasil, pričom odporca žije a pracuje dlhodobo v Anglicku. Podľa jeho vyjadrenia je jeho

príjem vo výške 940,- libier, pričom jeho výdavky predstavujú sumu 1106,- libier vrátane výživného pre
dve maloleté deti C. a H.Ó., ktoré v tom čase platil. Navrhovateľka prezentovala náklady na bývanie vo
výške 300,- eur mesačne, kde však boli zahrnuté aj všetky náklady týkajúce sa ďalších poplatkov, ako je
internet, náklady na odvoz smetí, náklady za elektrinu a podobne. Okrem príjmu 193,- eur ako invalidný
dôchodok uvádza navrhovateľka aj to, že pracuje ako domovníčka a jej ročný príjem z tohto je 120,- eur.

Ďalej uviedla na poslednom pojednávaní navrhovateľka, že pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, nie
pravidelne a iba na zastupovanie v mesiacoch október, december, január a február s príjmom okolo 600,-
eur mesačne. V čase keď podala návrh na určenie výživného pre rozvedenú manželku však zamestnaná
nebola. Bola v zlej finančnej situácii, kedy mala aj dlhy a za toto obdobie od podania návrhu pracovala
iba tri mesiace v Rakúsku v hoteli, kde jej príjem bol okolo 400,- eur mesačne.

Podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je skutočnosť, že manžel,
ktorý požaduje tento príspevok nie je schopný sám sa živiť, pričom tento príspevok je možné
priznať najdlhšie na dobu 5 rokov. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
19.9.2008, teda 5-ročná uplynula dňa 19.9.2013. Po tomto dátume už nárok navrhovateľke neprináleží,
pretože neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predĺžiť túto lehotu 5 rokov, pretože

navrhovateľka nepreukázala, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú opateru.
Aj za predchádzajúce obdobie bolo zistené, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku.
Miera poklesu jej zárobkových schopnosti, jej pracovných schopností je vo výške 60 %. Je pravdou,
že schopnosť pracovať je u navrhovateľky obmedzená, avšak nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
žeby navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť. Napriek zdravotným problémom si dočasne našla

prácu aj v hoteli ako chyžná, kde pracovala tri mesiace s príjmom 400,- eur a nepochybne v poslednom
období od októbra 2013 v podstate pracuje takmer pravidelne ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom
600,- eur mesačne. V prípade, žeby si navrhovateľka našla prácu, ktorá je vhodná pre jej zdravotný
stav, je schopná túto prácu vykonávať a podľa názoru súdu je schopná sama sa živiť. Skutočnosť, že
pracovná schopnosť navrhovateľky je obmedzená na 60 % je krytá priznaným invalidným dôchodkom.

Vo zvyšku má navrhovateľka schopnosť pracovať v určitých zamestnaniach, ktoré nevyžadujú najmä
dvíhanie ťažkých bremien a teda má možnosti nájsť si zamestnanie, trebárs ako opatrovateľka, tak
ako v súčasnosti navrhovateľka aj hoci nepravidelne, ale pracuje. Preto z dôvodu, že navrhovateľka
nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť a z dôvodu, že od 19.9.2013 uplynula 5-ročná lehota,
ktorú vyžaduje zákon o rodine, súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odporca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy konania. Súd v zmysle hore
citovaných ustanovení zákona však náhradu trov konania tomuto úspešnému účastníkovi nepriznal,
pretože sa domnieva, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa aby súd náhradu trov konania
účastníkovi nepriznal. V prvom rade je to tá skutočnosť, že išlo o výživné pre rozvedeného manžela,
podľa ustanovení zákona o rodine a v ďalšom prípade súd prihliadol na to, že jediným príjmom

navrhovateľky doposiaľ bol invalidný dôchodok, z ktorého musela pokryť všetky náklady na bývanie,
na stravu, ošatenie, lieky, takže podľa názoru súdu sú tu dôvody pre oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov a teda aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľka túto náhradu trov
konania platiť nemala. Až v poslednom období v podstate sa navrhovateľka nepravidelne zamestnala,
čím sa zvýšil jej príjem, ale v priebehu celého konania nebol zdokladovaný, nebolo zdokladované, žeby

mala navrhovateľka iný príjem okrem invalidného dôchodku a okrem príjmu počas troch mesiacov vo
výške 400,- eur mesačne ako to potvrdila navrhovateľka vo svojej výpovedi. Z týchto dôvodov súd
náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) od poplatku je oslobodený navrhovateľ
v konaní o určenie výživného ako aj v konaní o jeho zvýšení.

V tomto prípade navrhovateľka žiadala o určenie výživného na rozvedenú manželku je v tomto konaní v

zmyslehorecitovanýchustanoveníoslobodená.Odporcabolvtomtokonaníúspešný,pretosúdnáhradu
súdneho poplatku Slovenskej republike v zmysle hore citovaných ustanovení zákona nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.