Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/196/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208748
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813208748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šivderskou v právnej veci navrhovateľa:

CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408
Egkomi, Nikózia, Cyprus zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01
Martin proti odporkyni: S. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX G. E. J., o zaplatenie 632,19 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 632,19 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 632,19 eur od 19.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Podanie žalobného návrhu odôvodnil tým, že odporkyňa so K.Š. Ú. I. W..S.., ako pôvodným
veriteľom uzavreli dňa 07.08.2005 zmluvu (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo okrem iného
aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu odporkyne. Odporkyňa podpisom Zmluvy
vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“). Pôvodný veriteľ sa podpisom Zmluvy
zaviazal poskytnúť odporkyni Povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy
odporkyne na prevod alebo výbery hotovosti z účtu odporkyne, a to aj vtedy ak nebude existovať
pohľadávka odporkyne voči pôvodnému veriteľovi z účtu odporkyne, ktorá vznikne v dôsledku pripísania

platieb uskutočnených v prospech účtu odporkyne alebo vkladom v hotovosti. Zároveň odporkyňa sa
podpisom Zmluvy zaviazala Povolené prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania
pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke odporkyne z jej účtu, a to vždy v momente vzniku
pohľadávky odporkyne z jej účtu, a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Pôvodný veriteľ
svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. odporkyni poskytol Povolené
prečerpanie k jej bežnému účtu, a to za podmienok v Zmluve uvedených. Nakoľko odporkyňa využila
možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok

zo Zmluvy na vrátenie Povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas, navrhovateľ písomne vyzval
odporkyňu na splnenie svojho záväzku (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval
voči odporkyni pohľadávku vo výške 632,19 eur (ďalej len „pohľadávka“). Navrhovateľ si zároveň uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy istiny vo výške 632,19 eur od 19.08.2013
až do zaplatenia.

Odporkyňa sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
bežnom účte zo dňa 07.08.2005, Prehľadom histórie transakcií na bežnom účte č. 2044134659/0200,
Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012,

Všeobecnými obchodnými podmienkami K., W..S.. pre depozitné produkty účinnými od 10.04.2005,
Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa14.08.2012medziK.Š.Ú.I.,W..S..anavrhovateľomaprílohami
k tejto zmluve. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním navrhovateľa
doručeným súdu dňa 27.01.2014 spolu s prílohou - zoznamom postupovaných pohľadávok a podaním
doručeným súdu dňa 15.05.2014 spolu s prílohami, a to výňatkom z cenníka, potvrdením o poskytnutí

flexikreditu, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného
úveru - flexikreditu, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa so spoločnosťou K., W..S.., A. E. X, I. uzatvorila dňa 07.08.2005 Zmluvu o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Predmetom tejto zmluvy bolo okrem iného aj povolenie
povoleného prečerpania na bežnom účte a to v prípade splnenia podmienok stanovených K., W..S..
Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky K., W..S.., pre depozitné produkty.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom Zmluvu o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Predmetom zmluvy bolo aj povolené prečerpanie v
prípade splnenia podmienok stanovených K., W..S.. Povolené prečerpanie na účte malo byť automaticky
nastavenéposplneníkritériístanovenýchbankou.Nazákladezmluvybolodporcovipovolenýmaximálny
denný limit vo výške 7.000,- Sk. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte, ktorý je súčasťou

žalobného návrhu, zo strany 5 v spodnej časti v stĺpci zostatok účtu vyplýva výška pohľadávky,
ktorá bola postúpená na navrhovateľa. Uvedená pohľadávka bola generovaná bankovým systémom,
ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť, ani zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií, je
certifikovaný, podlieha dohľadu E.X. I. S.. Navrhovateľ má za to, že uvedený výpis je relevantným
dôkazom preukazujúcim výšku uplatneného nároku navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal dlžnú sumu ku

dňu postúpenia t.j. do 21.08.2012. Predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku
istiny vo výške 632,19 eur. Žalovaná suma neobsahuje žiadne poplatky ani zmluvné pokuty. V mesiaci
apríl 2008 boli uskutočnené kreditné operácie vo výške 500 SK/16,60 eur a debetné operácie vo
výške 498,14 SK/16,54 eur. Kreditné operácie v tomto mesiaci prevyšovali debetné operácie o 1,86
SK/0,06 eur. Vzhľadom na to táto čiastka v tomto mesiaci pripadla na istinu úveru. Na úrok úveru

pripadá čiastka - všetky položky , ktoré si pôvodný veriteľ započítal. Rovnako sa postupovalo
pri výpočte debetných a kreditných operácií pri každom nasledujúcom mesiaci. V prípade nedostatku
voľných peňažných prostriedkov na účte predložené prevodné príkazy neboli zúčtované a recyklovali
v rozsahu počtu dní, ktoré stanovila K., W..S.. spravidla na 5 bankových pracovných dní, pričom do
tejto lehoty nespadal deň zaradenia platby do recyklácie. Pokiaľ v stanovenom rozsahu počtu dní nebol

zabezpečený dostatok voľných peňažných prostriedkov na účte, platba bola automaticky vyradená zo
spracovania ako nezúčtovaná a bolo ju potrebné opäť predložiť. O nespracovaní platby K., W..S..
neinformovala s výnimkou, ak mal klient aktivované vybrané služby NB a mal nastavené upozornenie
na nezrealizované prevody. Za recykláciu platieb bol klient povinný platiť poplatok podľa Cenníka. V
bode 5.11 Cenníka bolo uvedené, že recyklované platby za každý pracovný deň sú vo výške 0,03 eur.

Ako bolo spomenuté vyššie banka stanovila spravidla 5 pracovných dní na recykláciu a to je 0,15 eur
( 0,03 x 5 dní ), teda toľko ako sa uvádza v prehľade histórie transakcií. V prípade vzniku nepovoleného
prečerpania, K., W..S.. zaslala upomienku s požiadavkou o vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Za
poslanie tejto upomienky si účtovala poplatok podľa bodu 1.7 Cenníka vo výške 400 Sk / 13,28 eur.

V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok K., W.. S.. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),

tieto Všeobecné obchodné podmienky K.. W..S.. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej
zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou .

V zmysle článku 4.4 bod. 4.4.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od
kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov

na účte môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne
nadobuúčinnostiZmluvyoúčte,kuktorémusaprečerpanieposkytuje.PodpisomZmluvyoúčtesaklientzaviazal, že do splatenia celkovej pohľadávky banky nevypovie Zmluvu o účte ani nepožiada o zrušenie
bežného účtu. Povolené prečerpanie fyzickej osobe bude nastavené na účte najneskôr do 3 pracovných
dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie začína plynúť

dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania
bude banka klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie nie je právny nárok.

V zmysle článku 4.4, bod 4.4.5 a 4.4.6 VOP, povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou
prepovolenýdebet,ktorejvýškumôžebankajednostrannemeniť.Zapovolenéprečerpanieúčtujebanka
úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte a končiac dňom predchádzajúcim

dňu úplného vyrovnania záväzku. Úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov debetného zostatku
na bežnom účte a účtujú sa mesačne, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických
osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok za 360 dní. Pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa
skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360 dní. Úroky z uskutočneného prečerpania na bežnom účte
sa započítavajú do výšky debetného zostatku na bežnom účte.

Podľa čl. 4.4, bod 4.4.7 VOP v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, tak sa práva a povinnosti

účastníkov zmluvy primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a
týmito Podmienkami.

V zmysle článku 4.4 bod 4.4.8 VOP, 4.4.8. po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje
klient dodržiavať nasledovné povinnosti:

- zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte,

- zaplatiť vyúčtované úroky,

- zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na účet,

- jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte.

- ihneď informovať banku v prípade, ak:

- je voči klientovi vydaný exekučný príkaz alebo udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania.

- je podaný návrh na začatie konkurzu alebo vyrovnania voči majetku na súd,

- klient je v likvidácii,

- klient poskytol ručiteľské vyhlásenie za záväzky tretích osôb,

- klient pristúpil k záväzku tretích osôb,

- klient má voči banke alebo tretej osobe nesplatené záväzky, v dôsledku ktorých by mohla byť ohrozená

jeho schopnosť splatiť pohľadávku.

- klient je účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť
pohľadávku banky,

- klient nesplní alebo poruší záväzok voči banke alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť jeho schopnosť splatiť pohľadávku.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 09.01.2008 do 22.08.2012
vyplýva, že dňa 15.12.2008 odporkyňa urobila posledný výber v sume 1300,-Sk, pričom bol vykazovaný
zostatok účtu bol mínus 9.906,74 Sk. Ku dňu 22.08.2012 je evidovaný zostatok účtu mínus 692,77 eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.08.2012 vyzval odporkyňu na uhradenie pohľadávky spolu v sume 693,21
eur najneskôr do 12.09.2012.Listom zo dňa 23.08.2012 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni, že ku dňu 21.08.2012
postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. 2044134659 na navrhovateľa.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 ako aj Prílohy č. 2 - zoznam postupovaných

pohľadávok vyplýva, že navrhovateľ nadobudol od K. Ú. I., W..S.. pohľadávky, vrátane pohľadávky voči
odporkyni.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476),
zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení

akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom
účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.

Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutímúčinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvy o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 07.08.2005, teda za účinnosti

Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu akokúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy

(znenie účinné od 1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmitohtokonaniabola postúpenázmluvou
o postúpení na navrhovateľa, čo preukazuje aj Príloha č. 2 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmluvy

o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pôvodne uzavretej so K. Ú. I. W..S..,
pričom išlo o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu. Navrhovateľ odvíjal svoj
nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo v zmluve dojednané ako nastavené
plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.4.1 VOP). Svojím charakterom ide zároveň o

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutímpovoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za
určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v zmluve sú upravené tak,
že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie

povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 497 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože je neurčité (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o
povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté
z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o

úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto
dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania
určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.

Predmetná zmluva z 07.08.2005 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou navrhovateľom, v
ktorejsúnaformulovanénavrhovateľomstanovenézmluvnépodmienkyatietoodporkyňaakospotrebiteľ

nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.

Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 07.08.2005
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1
zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného

úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v
zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie odporkyňou) v písomnej forme
obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Navrhovateľ nepredložil
súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti
boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci

bežného účtu odporkyne je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V
danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského
súdu Trenčín sp.zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.

Navrhovateľ má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci
samej, ako aj procesnú povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia

zásada). Navrhovateľ v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému
uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu,
nemôženavrhovateľanivsúvislostistakýmtoneplatnýmdojednanímuplatňovaťpoplatky,resp.zmluvné

úroky. Navrhovateľovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,
2 a § 457 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

V prejednávanom prípade má nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v

spotrebiteľskej zmluve.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.

Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte odporkyne, odporkyňa uskutočnila
poslednú úhradu na účet dňa 15.01.2009 v sume 53,78 eur a naposledy dňa 15.01.2009 uskutočnila
výber z účtu v sume 48 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol v predmetnej veci
iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

bol rozhodujúci deň, keď sa navrhovateľ skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba
v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému
obohateniu zo strany odporkyne dňa 15.01.2009, kedy vybrala poslednú sumu prečerpania z bežného

účtu. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 16.01.2009 a uplynula najneskôr dňa
16.01.2012. Keďže návrh navrhovateľ podal na súde až dňa 26.08.2013, uplatnil nárok až po uplynutí
objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súdvzhľadomnauvedenénávrhnavrhovateľavcelomrozsahu
zamietol.

Aj v prípade, že by súd považoval plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z platného právneho

úkonu, pohľadávku navrhovateľa by pokladal za premlčanú.

Podľa bodu 4.4.8. VOP po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa odporkyňa zaviazala na
dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte jedenkrát do roka. Keďže od 15.01.2009 nedošlo
k žiadnym pohybom na účte odporkyne (žiadne výbery ani vklady), najneskôr od uvedeného dňa
by plynula jednoročná lehota na dosiahnutie kreditného zostatku na účte odporkyne. Nakoľko po

uplynutí tejto lehoty dňa 15.01.2010 nedošlo k navýšeniu finančných prostriedkov na účte odporkyne na
kladné hodnoty, navrhovateľ mohol celú dlžnú sumu najneskôr od uvedeného dňa žiadať o odporkyne.
Všeobecná trojročná premlčacia doba by tak začala plynúť odo dňa 16.01.2010 a uplynula by dňa
16.01.2013. Keďže návrh bol na súde podaný až po uplynutí premlčacej doby dňa 26.08.2013, aj v tomto
prípade by súd považoval návrh navrhovateľa za premlčaný.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1
OZ zhoršuje postavenie odporkyne ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie

Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu zo dňa 07.08.2005 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako
Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa

riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v SR

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Odporkyňa, ktorá bola vo veci plne úspešná, si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd trovy
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.