Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/629/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513226057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Z. - K. & partners, N.. V. A. X-
CX, A., proti žalovanému: H. M. naposledy bytom T. 1, A., zast. opatrovníčkou F. W., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. júna 2014, č. k. 14C 89/2014 - 30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia istiny 50,70 eur a trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol dňa XX.XX.XXXX kontrolovaný
oprávneným pracovníkom žalobcu v dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. XX, pričom sa
nepreukázal platným cestovným lístkom. Keďže odporca cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez
cestovného lístka, bol povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Žaloba bola doručená súdu dňa
XX.XX.XXXX. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca žalobou
uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť na súde prvý raz dňa XX.XX.XXXX a v tento deň
začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zákonníka. Žalobca uplatnil svoje právo

na súde dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na márne uplynutie ročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 108
Obč. zákonníka a námietku premlčania uplatnenú opatrovníčkou odporcu, nemohol súd prvého stupňa
uplatnené právo priznať a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Uviedol, že povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s §

11 ods.1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave, pričom úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Obč. zákonníka nepatrí.
Poukázal na to, že Obč. zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou.
Uvedená doba sa má použiť všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Obč. zákonníkom alebo
iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu
za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 Obč.
zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe; pohľadávka vo výške 50,- eur tak v čase podania návrhu na

vydanie platobného rozkazu nebola ešte premlčaná. V závere odvolania žalobca poukázal na rozsudkyKrajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd
rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu žalobcu vyhovel.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zákonníka je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia
doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§
760 až § 773 Obč. zákonníka) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zákonníka,

pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč.
zákonníka sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zákonníka,
ale aj nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom
(cestovným lístkom) v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave účinného do 01.03.2012.
Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zákonníka, hoci v cit.

ustanovení nie je výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem
iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený
zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným
prepravným dokladom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. zák. č. 168/1996 Z. z. účinného
do 01.03.2012) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853

ods. 1 Obč. zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve
§ 108 Obč. zákonníka. Zákon č. 168/1996 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby
na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ustanovenia § 563 Obč.

zákonníka. Dlžník - cestujúci je teda povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca
o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát
uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 24.11.2011 v Bratislave na
linke MHD č. XX a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky z titulu, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka
na linke MHD č. XX, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996
Z.z. o cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 24.11.2011
vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70
eur a postihu 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na

uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 25.11.2011 a v súlade s ustanovením § 122
ods. 2 prvá veta Obč. zákonníka uplynula dňa 25.11.2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní
podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala
skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do

lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto
lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota,
nedeľa alebo sviatok. Takto určený začiatok plynutia lehoty vychádza zo starej zásady rímskeho práva,
že do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala. Žalobca podal žalobu na súd
dňa 01.08.2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zákonníka. Keďže

opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď
žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zákonníka).

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť
§ 101 Obč. zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe nepovažoval za dôvodnú. Nárok na zaplatenie
prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže

vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zákona č. 168/1996 Z.z., ale len spolu s nárokomna zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi
ustanovením § 108 Obč. zákonníka a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky

žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania žaloby
premlčaná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných

odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech však náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.