Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/345/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209209753
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4209209753.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: E. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XXXX/XX, v konaní zastúpený JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom
Trnava, Teodora Tekela 23 proti odporcovi: E. M.,nar. X.X.XXXX, bytom M., U. XX/XX, o zaplatenie
11.000,- eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 11.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.000,- eur od
27.8.2009 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním označeným ako Návrh na začatie konania o zaplatenie 120 000,- Sk s
príslušenstvom, doručeným súdu 31.8.2009, domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 11

000,- eur so 9% úrokom z omeškania ročne od 27.8.2009 až do zaplatenia v prípade vydania platobného
rozkazu,resp.7%úrokomzomeškaniaročneod27.8.2009aždozaplateniavprípadevydaniarozsudku,
ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému na základe zmluvy o
pôžičke z 26.5.2009 požičal sumu 11 000,- eur, ktorú mu žalovaný v lehote splatnosti do 26.8.2006
nevrátil. Súd s poukazom na § 41 ods. 2 O.s.p. vychádzal z obsahu podania, nie jeho (nesprávneho)
označenie.

Platobným rozkazom č.k. 7Ro/207/2009-13 z 25.9.2009 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný
uvedený platobný rozkaz napadol odporom, v ktorom uviedol, že je klamstvom tvrdenie žalobcu.

Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu 4.8.2010, v ktorom navrhol uvedený

odpor žalovaného zamietnuť pre absenciu jeho odôvodnenia.

Súd v súlade s § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie a vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke a ďalšími listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

Po tom, ako právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 11.5.2012 spresnil, že žalobca sa
domáha zaplatenie sumy 11 000,- eur so 9% úrokom z omeškania ročne od 27.8.2009 až do zaplatenia,
žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa zoznámil prostredníctvom známeho. Žalovaný
ho oslovil s tým, že potrebuje hotovosť na rozbehnutie biznisu v oblasti pohrebníctva. Peniaze odovzdalžalovanému na notárskom úrade, na ktorom boli overiť podpisy na zmluve. Peniaze mu odovzdal
po podpise zmluvy o pôžičke, ktorú si v kľude žalovaný prečítal. Peniaze, ktoré žalovanému požičal
pochádzajú z jeho podnikania, avšak momentálne je nezamestnaný.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si dal inzerát na teletext, že potrebuje peniaze. Ozval sa mu
žalobca, ktorý mu ponúkol pôžičku sumy 6 000,- eur s tým, že si za ňu pýtal úrok vo výške 5 000,- eur.
Keďže potreboval vyvážať truhly, tak s takouto podmienkou súhlasil. Na to mu žalobca oznámil, že
príde do Komárna a požičia mu 6 000,- eur. Keď sa stretli v M., žalobca mu ukázal zmluvu, v ktorej bola
uvedená suma 11 000,- eur pôžičky, a na otázku, prečo je tam taká suma uvedená, žalobca odvetil,

že je to len formalita., poistka, že keď sa obchod nepodarí. Žalobca uviedol, že úrok 5 000,- eur mu
netreba vrátiť do 3 mesiacov, ale postupne. Odišli na notársky úrad s tým, že mu žalobca dá 6 000,-
eur. Po podpise zmluvy na 11 000,- eur sa dohodli, že pôjdu na kávu, kde mu žalobca odovzdá peniaze.
Žalobca mu však v reštaurácii oznámil, že mu peniaze vloží na účet, s ktorým budú spoločne disponovať.
So žalobcom sa pohádali a žalovaný žalobcu vyzval, nech zmluvu roztrhá. Žalovaný poprel, že by od
žalobcu dostal pôžičku vo výške 11 000,- eur.

Súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania oznámil, že vykoná dokazovanie za účelom
preukázania solventnosti žalobcu v máji 2009.

Právny zástupca žalobcu vyhlásil, že nič také nebude dokazovať, keď žalovaný jednoznačne podpisom
zmluvy potvrdil, že sumu prevzal, a preto dokazovanie, že žalobca disponoval sumou 11 000,- eur by
bolo neoprávneným zásahom do súkromia žalobcu. Uviedol, že je na žalovanom preukázať neprevzatie

sumy pôžičky.

Súd z výpisu živnostenského registra žalobcu podnikajúceho v minulosti pod obchodným menom
tvoreným jeho krstným menom a priezviskom zistil, že žalobca ako podnikateľský subjekt ukončil svoju
činnosť 22.2.1995.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I mal súd za preukázané, že žalobca bol do

24.9.2008 spoločníkom spoločnosti V.T.B. Slovakia, s.r.o. s vkladom 200 000,- Sk.

Žalobca svoju solventnosť preukazoval kúpnou zmluvou z 29.6.2006, ktorou žalobca ako predávajúci
predal tam uvedenému kupujúcemu rekreačnú chatu v k.ú. Prašice za kúpnu cenu 780 000,- Sk. Správa
katastra Topoľčany povolila vklad uvedenej zmluvy pod V-XXXX/XX.

Podľa zmluvy o pôžičke vyhotovenej 26.5.2009 žalobca ako veriteľ dňom podpisu zmluvy požičiava

dlžníkovi sumu 11 000,- eur na dobu 3 mesiace a žalovaný ako dlžník dňom podpísania zmluvy
potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 11 000,- eur a súčasne sa zaväzuje túto sumu vrátiť veriteľovi do
26.8.2009 s tým, že pôžička je bezúročná. Zmluva je opatrená podpismi oboch účastníkov konania,
pričom podpis žalovaného bol overený dňa 26.5.2009 na Notárskom úrade Márie Kvasnovskej v
Komárne.

Podľa§657OZZmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ležízásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho

účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,

má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

V prejednávanej veci mal žalobca dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jeho tvrdenia, že na
základe písomnej zmluvy o peňažnej pôžičke, ktorú uzavrel so žalovaným 26.5.2009, došlo aj k

reálnemu odovzdaniu sumy pôžičky vo výške 11 000,- eur žalovanému. V danom prípade bremeno
dôkazu spočíva na žalobcovi. Na preukázanie tejto skutočností žalobca predložil ako dôkaz zmluvu o
pôžičke vyhotovenú 26.5.2009, kedy bola uvedená zmluva aj účastníkmi konania podpísaná. Žalobca
však nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí žalovanému a žalovaný poprel, že by peniaze vo výške
11 000,- eur na základe zmluvy o pôžičke vyhotovenej 26.5.2009 prevzal. Žalobca na preukázanie

svojich tvrdení o existencii pôžičky vo výške 11 000,- eur, okrem písomnej zmluvy o pôžičke, predložil
kúpnu zmluvu z 29.6.2006, ktorá je však na preukázanie poskytnutia pôžičky žalovanému, takmer o
tri roky neskôr, v danej veci bez právneho významu. Obdobne je bez právneho významu skutočnosť,
že žalobca od 24.9.2008 nebol spoločníkom V.T.B. Slovakia s.r.o., keď k pôžičke medzi účastníkmi
konania malo dôjsť až o 8 mesiacov neskôr, najmä keď žalobca vypovedal, že je nezamestnaný.

Funkcia konateľa uvedenej spoločnosti žalobcovi zanikla ešte dňa 21.8.2008. Žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že sumu pôžičky mal žalovanému odovzdať po podpise zmluvy o pôžičke. Preto
žalovaný podpisom zmluvy dňa 26.5.2009 nemohol potvrdiť prevzatie pôžičky vo výške 11 000,- eur,
ktorú mu mal žalobca, podľa výpovede žalobcu, odovzdať až po podpise zmluvy, najmä keď žalovaný
toto tvrdenie žalobcu poprel. Žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky

žalovanému iný dôkaz, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, neoznačil a ani nepredložil, a
tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno preukázania reálneho odovzdania sumy pôžičky
vo výške 11 000,- eur žalovanému. Z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou žalovaného preukázať
opak nepreukázaného tvrdenia žalovaného, keďže v takomto prípade neplatí zásada prenesenia
dôkazného bremena na žalovaného. Neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť, ktorá nemôže

byť predmetom poznávania v konaní rovnako ako nemôže byť predmetom logického dokazovania,
sa nedokazuje. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nepreukázania prenechania sumy 11 000,- eur titulom pôžičky žalobcu žalovanému dňa 26.5.2009.
Vznik právneho vzťahu pôžičky podľa § 657 OZ totižto predpokladá, okrem samotného uzavretia
zmluvy, aj prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Rozhodnutie súdu vo veci je súladné s ustálenou

rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach, napr. aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31.11.2011, resp. sp. zn. 2Cdo/293/2008 z 15.12.2009).

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si náhradu trov konania podľa § 151 ods.

1 O.s.p. neuplatnil. Preto súd v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.