Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ružena Vašková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/596/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 07 Trnava, proti žalovanej: P. O., A.. XX.X.XXXX, W. P. XXX/XX,
XXX XX X., XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 3 816,19
eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 970,74 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 0,026 % denne zo sumy 2 970,74 eur od 13.8.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho vo
výške 159,95 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu spol. Advokátska kancelária Korytár s.r.o. trovy
právneho zastúpenia vo výške 250,15 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2013, podanou na tunajšom súde dňa 23.10.2013, domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 3 816,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo
sumy 3 174,11 eur od 28.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým,

že žalobca dňa 7.5.2010 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 4005022485 (ďalej len „Úverová
zmluva"), ktorou sa zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úver vo výške 3 500,- eur za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny služby s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a
zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu.
Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výškaatermínsplatnostijeurčenývzmluve.Vjednotlivýchsplátkachjezahrnutápríslušnáčasťúverovej
istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Žalovaná nedodržala

platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej dobe nevrátila. Dňa 28.7.2011 ju preto vyzval k
úhrade dlžnej sumy vo výške 3 769,11 eur. Aktuálny dlh žalovanej je vo výške 3 816,19 eur a pozostáva
zo zosplatnenej istiny úveru v sume 2 831,46 eur, z ušlého úroku v sume 342,65 eur, sankčného úroku
z omeškania v sume 630,53 eur a dopočtu k aktuálnemu dňu vo výške 11,55 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 19.8.2014 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo

dňa 7.5.2010, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 28.7.2011, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.8.2014, písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka konania zo dňa 5.8.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 7.5.2010 zmluvu o úvere č. 4005022485, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 3 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 60
splátkachvovýške102,90eurmesačne.Žalovanáprehlásila,žesapredpodpísanímzmluvyoboznámila

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, že sú jej všetky
ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito
podmienkami. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 21,63 % ročne, výška RPMN bola od 25,20 %
do 26,40 % ročne, výška poplatku za vedenie úverového účtu bola 1,99 eur mesačne a poplatok
bol zahrnutý v splátke úveru. Podľa bodu 56 zmluvy klient označením Balíčka plus súhlasí, aby bol

poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo
smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie je 3,94 eur ( 3,98 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru
bez poistenia).

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §

273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie

úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových
podmienokpovinnýplatiť,akzúdajovnalícnejstranevyplývainak.Zauzatvorenieúverovejzmluvyklient
uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej
v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku
poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok

a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle Hlavy 5. § 6 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie

úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého

úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c)
§3 Hlavy 7, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.Podľa Hlavy 17 § 3 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového
úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy
7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V

prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I. či revolvingového
úveru II. alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 15 % pri úvere z čiastky z ktorej úhradou je v omeškaní a 8 % pri revolvingovom úvere I.
či revolvingovom úvere II.. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie sú
žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri

zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom
alebo čiastočne odpustiť. Klient je povinný spoločnosť uhradiť poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá
v prípade 1 upomienky a 12,- eur v prípad druhej a ďalšej upomienky.

Ako vyplýva z hlavy 17 § 11 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka
KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných
vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov,

ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Žalobca písomným prípisom zo dňa 28.7.2011 si voči žalovanej uplatnil svoje právo na splatenie celého
čerpaného úveru, vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 3 769,11 eur. Zároveň
žalovanej stanovil dodatočnú lehotu na plnenie a to do 15 dní od vystavenia výzvy.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu

uhradila sumu 1 239,- eur a po zosplatnení v prospech žalobcu uhradila ešte sumu 385,- eur. Teda
celkovo v jeho prospech uhradila sumu 1 624,- eur. Z toho suma 668,54 eur bola započítaná na istinu
úveru, suma 27,86 eur na poplatok za vedenie účtu, suma 851,59 na úrok, suma 55,16 eur na poistenie
Bill protection, suma 4,20 eur na poplatok za zmenu splátky, suma 16,- eur na poplatok za upomienku.
Nedoplatok na istine bol 2 831,46 eur, na ušlom úroku 342,65 eur, na sankčnom úroku z omeškania

630,53 eur a dopočet k aktuálnemu dňu bol 11,55 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.8.2014 špecifikoval uplatnený nárok nasledovne:

1. zosplatnená istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by bola žalovaná
povinná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, vo výške 2 831,46 eur. Ide o zvyšnú časť
poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v splátkach č. 16. až 60.,

2. ušlý úrok - úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru v sume 342,65 eur, Ide o úrok, ktorý by bola
žalovaná v prípade riadneho platenia úveru povinná zaplatiť a bol by zahrnutý v splátkach č. 16. až 60.,

3. sankčný úrok z omeškania - úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný
príslušnou zákonnou sadzbou vo výške 650,53 eur + 11,55 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu. Ide o
úrok v zákonnej sadzbe 0,026 % denne za obdobie od 13.8.2011 do 27.9.2013, pričom žalovaná sa

dostala do omeškania 15 dní odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. dňa 13.89.2011,

4. úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 3 174,11 eur od 28.9.2013, teda zo sumy
pozostávajúcej z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny a ušlého úroku od nasledujúceho dňa po podaní
žaloby až do zaplatenia.

V tomto písomnom podaní ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva

a bol je poskytnutý úver vo výške 3 500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať formou splátok vo výške 102,90
eur mesačne. Podľa predloženého splátkového kalendára sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou
dohodnutých splátok, žalobca ju preto vyzval na splatenie celého úveru a to v lehote 15 dní odo dňa
28.7.2011, a uplynutím tejto lehoty sa stal splatným celý úver. Úverová zmluva bola uzavretá v súlade s
§ 53 OZ, so zákonom č. 258/2001 Z,z, o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva obsahuje všetky

náležitosti podľa § 4 ods. 2 tohto zákona.Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 5.8.2014 uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvýkrát mohol svoje právo vymáhať v deň nasledujúci po
dni, kedy odstúpil od úverovej zmluvy, teda v deň 29.7.2011, pričom žaloba bola na súde podaná až

dňa 23.10.2013. Žalobca listom zo dňa 28.7.2011 odstúpil od úverovej zmluvy, a dňom 29.7.2011 teda
začala plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 OZ na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Okrem toho uviedol, že namieta aj premlčanie jednotlivých splátok v trojročnej premlčacej
dobe.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej
len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa
osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to

neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd teda zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania a úlohou súdu preto

bolo v prvom rade sa s ňou vysporiadať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danej právnej veci žalobca v zmysle jeho písomného podania zo dňa 28.7.2011 od úverovej zmluvy
uzavretej so žalovanou neodstúpil, tak ako to tvrdí vedľajší účastník. Žalobca týmto právnym úkonom
využil svoje právo požadovať od žalovanej splatenie celého úveru z dôvodu neplatenia dohodnutých
splátok. Žalobca zosplatnil celý úver poskytnutý žalovanej. Uvedené je zrejmé jednak z označenia

tohto úkonu žalobcu a jednak z jeho obsahu. Odstúpenie o zmluvy je samostatný právny inštitút, je to
právo účastníkov zmluvného vzťahu od zmluvy odstúpiť ak dané právo vyplýva z príslušných právnych
predpisov alebo z dohody zmluvných strán. V prípade ak dané právo ten ktorý účastník využije, takýto
jeho prejav vôle musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, určitý. Súd preto je toho názoru, že žalobca
písomným podaním zo dňa 14.2.2011 neprejavil svoju vôľu od úverovej zmluvy odstúpiť, ale uplatnil si

voči žalovanej iba nárok na splatenie celého úveru s príslušenstvom.

Na uplatnený nárok žalobcu sa teda nevzťahuje dvojročná premlčacia doba, ako by to bolo v prípade
odstúpenia od úverovej zmluvy, kedy by účastníkom konania vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale uplatňuje sa tu všeobecná trojročná premlčacia doba. Celý úver sa stal splatným
uplynutím 15-dňovej lehoty plynúcej odo dňa 28.7.2011, teda sa stal splatným dňa 12.8.2011, týmto

dňom sa stali splatnými všetky splátky úveru, ktoré bola žalovaná povinná uhradiť po tomto dátume,
pričom splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba
zo strany žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 23.10.2013 a teda v zmysle vyššie uvedeného,
premlčané by boli všetky splátky s príslušenstvom pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 23.10.2010,
teda bolo by premlčaných prvých päť splátok úveru splatných dňa 15.6.2010, 15.7.2010, 15.8.2010,

15.9.2010, 15.10.2010. Súd v súlade s uvedeným ďalej posudzoval jednotlivé uplatnené nároky žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 3 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach. Zo strany
žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 28.7.2011 s tým, že žalovanej poskytol dodatočnú

lehotu na plnenie a to do 15 dní od zosplatnenia dlhu. Celý úver sa stal tak splatným dňa 12.8.2011.V prospech žalobcu, ešte pred zosplatnením, žalovaná uhradila finančné prostriedky vo výške 1 239,-
eur a po zosplatnení sumu 385,- eur, t.j. celkovo finančné prostriedky vo výške 1 624,- eur. Z toho suma
668,54 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 27,86 eur na poplatok za vedenie účtu, suma 851,59

na úrok, suma 55,16 eur na poistenie Bill protection, suma 4,20 eur na poplatok za zmenu splátky, suma
16,- eur na poplatok za upomienku.

Prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny vo výške 2 831,46 eur.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3 500,- eur a žalovaná celkovo uhradila v
prospech žalobcu sumu 1 624,- eur. Na istinu úveru zo strany žalobcu však bola započítaná iba suma

668,54 eur a zvyšok bola započítaný na príslušenstvo úveru. Žalobca tak postupoval v zmysle v zmysle
ustanovenia § 6 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi
použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá
nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach
plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva

pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS

55/2011-19). Preto takto dojednanú zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom
a preto aj celom rozsahu za neplatnú.

Žalovaná je tak povinná po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 1 624,- eur na istinu úveru
zaplatiť ešte sumu 1 876,- eur. Pri istine úveru 3 500,- eur a počte splátok 60, tak výška každej plátky
predstavujúcej časť istiny bola v sume 58,33 eur a vzhľadom na uhradenú sumu žalovanou, došlo k

zaplateniu istiny 27 splátok v celej výške a časti 18. splátky a to ešte pred podaním žalobného návrhu.
Nárokžalobcunaúhraduzostatkuistinytedaniejepremlčaný,týkasasplátoksplatnýchpo23.10.2010a
preto súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 876,- eur.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru po zosplatnení úveru vo
výške 342,65 eur, nakoľko na úrok z úveru vyčíslený do zosplatnenia boli zo strany žalobcu započítané

úhrady žalovanej, tak ako je vyššie uvedené v celkovej sume 851,59 eur a vzhľadom na takýto postup
žalobcu ku dňu podania žalobného návrhu na tomto úroku z úveru do zosplatnenia žalovaná už nebola
nič dlžná. Žalovaná bola teda po na úroku z úveru povinná žalobcovi celkovo uhradiť sumu 1 194,24
eur (342,65 eur + 851,59 eur). Súd sa v ďalšom zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
keď prepočtom v zmysle všeobecných podmienok ( hlava 5 § 1 ) a berúc do úvahy žalobcom vyčíslenú

sumu úroku z úveru do zosplatnenie v sume 851,59 eur a úroku zo zosplatnenej istiny úveru vo výške
342,65 eur, určil, že úrok bol vo výške 6,82 % ročne, keď zohľadnil počet mesačných splátok - 60 a
poskytnutú sumu úveru 3 500,- eur.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2010 spotrebiteľský úver od
1 roka do 5 rokov ) činila úrok 12,69 % p.a. Z toho je zrejmé, že uplatnený ročný úrok z úveru žalobcom

je nižší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Takto
uplatnený nárok na úrok z úveru neodporuje predpisom o ochrane spotrebiteľa a preto súd požadovaný
nárok na úrok z úveru, tak ako ho žalobca vyčíslil, pri ročnej výške úrokovej sadzby 6,82 %, považoval
za primeraný.

Vzhľadom na uvedené bola žalovaná povinná z titulu poskytnutia úveru žalobcovi na úroku z úveru

uhradiť celkovo sumu 1 194,24 eur a pri počte splátok 60, v každej jednej splátke bola povinná uhradiťúrok z úveru v sume 19,90 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi
priznať nárok na zaplatenie úroku z úveru pri splátkach splatných od 15.6.2010 do 15.10.2010 v sume
99,50 eur ( 19,90 eur x 5) a preto žalovanú z titulu úroku z úveru zaviazal iba na zaplatenie sumy 1

094,74 eur.

Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania
vyčísleného za obdobie od zosplatnenia úveru do podania žaloby, t.j. za obdobie od 13.8.2011 do
27.9.2013 vo výške 642,08 eur, vyčísleného zo sumy 3 174,11 eur ( istina úveru + úrok z úveru)
a úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne z tejto sumy od 28.9.2013 do zaplatenia. Vzhľadom

na to, že súd priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie sumy 2 970,74 eur, pričom kapitalizovaný úrok
bol vyčíslený z vyššej sumy, súd síce priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej
výške 0,026 %, čo predstavuje 9,50 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď výška zákonného úroku z omeškania ku dňu
13.8.2011bola9,50%ročne,alezaviazalžalovanúzaplatiťtentoúrokzomeškaniaibazosumy2970,74
eur od 13.8.2011 do zaplatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd žalobu považoval za dôvodnú
iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 1 876,- eur, úroku z úveru v sume 1
094,74eur,úrokuzomeškaniavovýške0,026%dennezosumy2970,74eurod13.8.2011dozaplatenia
a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 970,74 eur s prísl. tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.V danej právnej veci žalobu čo do sumy 845,45 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do sumy 2 970,74
eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, vo zvyšnej
časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 85

% a žalovaná v rozsahu 15 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (85% -15 %),
žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 70 % z jeho celkových priznaných
trov konania

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný žalobný
návrhvovýške228,50eur azpriznanýchtrovprávnehozastúpeniavovýške357,36eurpodľavyčíslenia

trov konania v žalobnom návrhu.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 357,36
eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 338,62 eur s DPH podľa § 10 ods.1, § 14a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a
to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ...............................................141,09 eur.........

- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 27.9.2013 ........................141,09 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok
2013 - 2 x 7,81.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej, keď vnikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 70 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal žalovanú na náhradu
trov konania vo výške 159,95 eur za zaplatený súdny poplatok ( 70 % zo sumy 228,50 eur) a na náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 250,15 eur ( 70 % zo sumy 357,36 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.