Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Žišková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613205987.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa U.

A., S.. XX. XX. XXXX, M. U. XXX, H. X., zastúpeného JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom
Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni E. G., S.. XX. XX. XXXX, M. H. X., Q., O.. Q. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom Advokátskej kancelárie M. Pišúta 912/2, v konaní
o zaplatenie 1 078,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 985,72 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
od 15. 02. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 621,82 eur od 15. 02. 2013 do
zaplatenia sa konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 06. 06. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku
2 700,-eur s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 15. 02. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ v období od novembra 2011 do septembra 2012 opakovane poskytol
odporkyni ako dlžníčke, na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, peňažné prostriedky v úhrne
súm vo výške 2 700,-eur. Doba vrátenia požičaných finančných prostriedkov nebola osobitne zmluvne
dojednaná, navrhovateľ vyzval odporkyňu listom zo dňa 05. 02. 2013 na zaplatenie požičanej sumy v
termíne do 14. 02. 2013, pričom odporkyňa požičané finančné prostriedky nevrátila.

V priebehu konania, navrhovateľ podaním zo dňa 03. 09. 2013, zobral späť návrh v časti istiny vo výške 1

621,82 eur, s čím odporkyňa súhlasila. Uznesením 6C/79/2013-68 zo dňa 03. 10. 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 05. 11. 2013 (účastníci sa na pojednávaní dňa 05. 11. 2013 vzdali odvolania proti
tomuto uzneseniu), súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 1 621,82 eur. V dôsledku tohto čiastočného
späťvzatia návrhu predmetom konania zostala istina 1 078,18 eur a úroky z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 2 700,-eur od 15. 02. 2013 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 05. 11. 2013 navrhovateľ zobral späť návrh v časti po priznanie úrokov z omeškania
8,75%ročnezosumy1621,82eurod15.02.2013dozaplatenia(t.j.zistinyohľadnektorejbolokonaniečiastočne zatavené). Uplatnený nárok 1 078,18 eur navrhovateľ špecifikoval písomným podaním zo
dňa 23. 10. 2013 v 24 bodoch (v písomnom podaní je síce označených 25 bodov, ale toto podanie
neobsahuje poradové číslo 21) - ďalej len „špecifikácia“. V tejto špecifikácii poukázal na listiny, ktoré

vo fotokópii predložil dňa 04. 09. 2013 spolu s podaním z č. l. 55 (ďalej len „príloha k špecifikácii“).
Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky žiadal aby súd v prípade, že nebude
mať preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, je potrebné návrh posúdiť podľa hmotnoprávnych noriem
upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že odporkyňa
prostredníctvom SMS správ a odkazov na sociálnej sieti facebook udeľovala navrhovateľovi príkazy v

podobe pokynov na obstaranie jednotlivých vecí, či iných činností a odporca tieto veci obstaral na vlastné
náklady. Rovnako na základe pokynu odporkyne navrhovateľ plnil za odporkyňu na účty tretích osôb jej
dlhy voči týmto tretím osobám, teda navrhovateľ plnil to, čo mala odporkyňa plniť podľa práva sama.
Odporkyňa si bola vedomá svojho záväzku voči navrhovateľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky,
pretože informovala navrhovateľa o svojej finančnej situácii často s uvedením termínu, kedy by jej mali
prísť finančné prostriedky alebo s uvedením dôvodu, prečo v tom ktorom okamihu nemôže plniť sama

a potrebuje, aby plnil za ňu navrhovateľ. Navrhovateľ plnil za odporkyňu jej dlhy aj takým spôsobom,
že si odporkyňa na adresu trvalého bydliska navrhovateľa objednala veci na dobierku bez vedomia
navrhovateľa a ten často až následne zistil, čo si odporkyňa objednala.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom, nakoľko pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vrátenia pôžičky, nebol
preukázaný základný predpoklad a to uzavretie zmluvy o pôžičke. Odporkyňa nenamietala, že

navrhovateľ nakupoval na jej žiadosť niektoré veci, ale ona to zo strany navrhovateľa vnímala ako dar.
V tom čase, keď boli realizované tieto platby, mal navrhovateľ s odporkyňou intímny pomer, občas sa
u nej aj stravoval. Navrhovateľovi nemôže byť priznaný nárok ani z titulu bezdôvodného obohatenia,
pretože navrhovateľ vedel, že nemá povinnosť plniť, ale plnil, lebo chcel potešiť odporkyňu. Tvrdila,
že nikdy neprikazovala navrhovateľovi, aby niečo zaplatil, vždy ho požiadala a navrhovateľ dobrovoľne

plnil, pričom ona pri prijímaní darov bola vždy dobromyseľná. Navrhovateľ začal uplatňovať nárok až po
tom, ako sa rozišli, a preto toto konanie odporkyňa pociťovala ako pomstu z dôvodu rozchodu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ platil za odporkyňu rôzne platby, dobierky,
kupoval na jej žiadosť oblečenie, potraviny a pod. a to v čase, keď mal s odporkyňou intímny pomer.
Navrhovateľ však s odporkyňou nikdy nežil v spoločnej domácnosti, nikdy spoločne nehospodárili -

odporkyňa žila v manželstve a spoločnú domácnosť viedla so svojim manželom s ktorým aj spoločne
hospodárili. Vzhľadom na uvedené súd zisťoval, či sa v konkrétnych prípadoch jednalo o pôžičku, dar,
príp. bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 628 ods. 1 Obč. zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 451 Obč. zák.

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.Vypočutím účastníkov bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ kupoval pre odporkyňu potraviny, iný
spotrebnýmateriál,príp.zaplatilzatovar,ktorýsiodporkyňaposlalanaadresunavrhovateľa,pričomtieto
platby uskutočnil na žiadosť odporkyne. V čase, keď navrhovateľ uhrádzal tieto čiastky, s odporkyňou

mal intímny vzťah, ktorý sa však skončil. Z e-mailovej komunikácie v novembri a decembri 2012 vyplýva,
že účastníci konania chceli vzniknutú situáciu riešiť a to buď finančným vysporiadaním, príp. vrátením
zakúpených vecí. K žiadnej dohode však nedošlo. Odporkyňa navrhovateľovi vrátila niektoré veci,
ktoré však neboli v súdnom konaní konkretizované. Navrhovateľ tvrdil, že pokiaľ mu odporkyňa v troch
igelitkách dala nejaké veci - zvyčajne detské oblečenie, úhradu za tieto veci si neuplatnil v tomto konaní.

Poukázal na to, že za dobu trvania ich vzťahu poskytol odporkyni spolu asi 4 000,-eur, ale nakoľko nemal
zachované všetky doklady o platbách, uplatnil si iba 1 078,18 eur. Uviedol, že predmetom konania nie
je jeho finančné plnenie za tie veci, ktoré mu odporkyňa vrátila, pričom v konaní odporkyňa toto tvrdenie
nevyvrátila, len spochybnila niektoré položky.

Navrhovateľ tvrdil, že uvedenými platbami požičal odporkyni konkrétne finančné prostriedky. V konaní
však nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorej podstatnými náležitosťami je prenechanie

veci (reálne odovzdanie), druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času
vrátenia. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, pričom navrhovateľ nepreukázal a dokonca ani
netvrdil, že pri platbách sa dohodol s odporkyňou (hoci aj len ústne) na tom, že peniaze, ktoré vynaloží
na kúpu konkrétneho tovaru, mu odporkyňa vráti a kedy.

Odporkyňa tvrdila, že nikdy navrhovateľovi nedala pokyn čo má kúpiť, aký prevod má uskutočniť, vždy

sa ho len slušne spýtala, či môže urobiť prevod, pričom navrhovateľ mohol odpovedať buď áno alebo nie.

Z ustanovenia § 628 ods. 1 Obč. zák. podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete
daruadohodaojehobezodplatnosti.Ajdarovaciazmluvajedvojstrannýprávnyúkonapokiaľodporkyňa
tvrdila, že toto plnenie prijímala ako dar, na nej bolo dôkazné bremeno preukázať existenciu a obsah
zmluvného dojednania v zmysle citovanej právnej úpravy. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil

za odporkyňu kúpnu cenu tovaru vybratého odporkyňou neznamená, že došlo k uzavretiu platnej
darovacej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom nemožno tento právny vzťah účastníkov posúdiť ako
pôžičku ani ako dar, pretože v obidvoch prípadoch chýba základný predpoklad a to platné dojednanie.
Navrhovateľvšaknepochybnevynaložilsvojefinančnéprostriedkynakúputovarovoktoréhoodporkyňa

požiadala. Odporkyňa si teda za finančné prostriedky navrhovateľa obstarala veci pre seba, získala teda
určitý majetkový prospech, pričom pre získanie tohto majetkového prospechu na jej strane chýbal právny
dôvod. Odporkyňa preto na úkor navrhovateľa získala bez právneho dôvodu majetkový prospech, a
potom v zmysle § 451 ods. a § 456 prvá veta Obč. zák. je odporkyňa povinná navrhovateľovi tento
majetkový prospech vydať.

Vyhodnotením dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že nárok
navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Nároky pod bodom 1, 2, 3 a 7 špecifikácie navrhovateľ preukazoval
výpismi zo svojho účtu, podľa ktorých zaplatil dňa 08. 06. 2012 čiastku 18,20 eur, dňa 11. 06. 2012
čiastku 20,99 eur, dňa 13. 06. 2012 čiastku 9,71 eur a dňa 02. 07. 2012 čiastku 16,80 eur. Navrhovateľ
tvrdil, že týmito platbami zaplatil cenu za tovar, ktorý si objednala odporkyňa a tento tovar si aj

prevzala. Odporkyňa toto tvrdenie navrhovateľa nevyvrátila, pričom jednotlivé platby časovo súvisia
s komunikáciou účastníkov, dokumentovanou v prílohe k špecifikácii. Medzi účastníkmi boli nesporné
(odporkyňa ich nenamietala) platby uvedené v špecifikácii pod bodom 4 (21,74 eur), pod bodom 5 (19,20
eur), pod bodom 8 (32,30 eur), pod bodom 9 (68,20 eur a 27,70 eur, spolu 95,90 eur), pod bodom 10
(12,50 eur),pod bodom 13 (11,99 eur), pod bodom 14 (10,-eur), pod bodom 15 (7,50 eur) a pod bodom

22 (41,93 eur).

Pod bodom 6 špecifikácie navrhovateľ uplatnil nárok vo výške 36,70 eur, pričom bolo nesporné, že
sa jednalo o kabátik pre odporkyňu. Skutočnosť, že sa jednalo o kúpu tovaru pre odporkyňu na
základe jej pokynu, potvrdzuje komunikácia prostredníctvom SMS zo dňa 18. 10. 2012 a následnáfinančná transakcia z účtu navrhovateľa. Nesporne odporkyňa si objednala tento kabátik a aj keď ho
navrhovateľovi mienila vrátiť, ten si ho nezobral a doteraz ho užíva odporkyňa.

Pod bodom 11 špecifikácie navrhovateľ uplatnil čiastku 38,35 eur za nákup potravín na účely

narodeninovej párty dcéry odporkyne. Vypočutím účastníkov bolo preukázané, že odporkyňa požiadala
navrhovateľa o nákup týchto potravín, dokonca mu určila, ktoré potraviny v ktorom obchode má kúpiť,
pričom navrhovateľ predloženými bločkami preukázal, že zaplatil čiastku 38,35 eur.

Pod bodom 12 špecifikácie navrhovateľ uplatnil čiastku 26,02 eur, pričom sa jednalo o nákup bábik
v predajni Lidl v Liptovskom Mikuláši. Na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľka ho požiadala o
kúpu týchto hračiek predložil elektronickú komunikáciu, predmetom ktorej bola bábika Mopsy - Magické

vlasy za cenu 26,99 eur. Navrhovateľ predložil pokladničný blok zo dňa 18. 06. 2012 o kúpe bábiky
Mopsy Girls v cene 9,29 eur a pan. jez. Mopsy v cene 16,73 eur, spolu 26,02 eur. Medzi účastníkmi bolo
sporné, či tieto hračky kúpil navrhovateľ na pokyn odporkyne alebo na základe vlastného rozhodnutia.
Nakoľko predložené pokladničné bločky svedčia o nákupe iného, aj keď podobného tovaru a rozpory
neboli odstránené, tento nárok nebolo možné navrhovateľovi priznať.

Pod bodom 16 špecifikácie navrhovateľ uplatnil čiastku 305,-eur za nákup okuliarov. Vypočutím
účastníkov ako aj listinnými dôkazmi bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil za okuliare
uvedenú cenu, pričom odporkyňa si bola vedomá toho, že sa nemôže jednať o osobný dar - vyvracia to
text komunikácie medzi účastníkmi z ktorého vyplýva, že odporkyňa manželovi povedala, že polovicu
ceny jej dal otec. Odporkyňa sa pritom zaujímala o cenu okuliarov, keď od navrhovateľa požadovala

oznámiť, či táto cena je už po zľave - z komunikácie vyplýva, že navrhovateľ vybavil na tento tovar
zľavu vo výške 80,-eur.

Podbodom17špecifikácienavrhovateľuplatnil27,11eurzanákupškolskýchpotriebpredetiodporkyne.
Pokynom pre nákup tohto tovaru mala byť facebooková správa. Porovnaním textu tejto správy, na ktorú
sa navrhovateľ odvoláva s pokladničnými blokmi však vyplýva, že podľa pokynu odporkyne navrhovateľ

kúpil iba štítky na zošity 1,40 eur. Ostatný tovar zaplatený dňa 28. 09. 2012 v predajni Dafer, s. r. o.,
nie je totožný s uvedeným pokynom. Navrhovateľ nepreukázal, že uvedené potreby kupoval na základe
iného pokynu navrhovateľky, takže v časti presahujúcej 1,40 eur návrhu nebolo možné vyhovieť.

Pod bodom 18 špecifikácie navrhovateľ uplatnil čiastku 125,21 eur, ktorú vynaložil na kúpu koberca
do detskej izby detí odporkyne. Z facebookovej komunikácie účastníkov vyplýva, že odporkyňa si bola

vedomá toho, že koberec nekúpil navrhovateľ ako dar pre ňu, nakoľko bola ochotná za tento koberec
zaplatiť.

Z nároku navrhovateľa špecifikovaného v bode 19 vo výške 46,95 eur bol nesporný iba nákup topánok
za cenu 14,99 eur. Navrhovateľ pokyn na kúpu dokladoval elektronickou adresou predajne Lidl, ktorá je
však v súčasnom období už nedostupná. Odporkyňa nespochybnila nákup dievčenskej obuvi v predajni

Lidl pravdepodobne dňa 08. 10. 2012 za cenu 14,99 eur. Poprela, že by navrhovateľa bola požiadala
o kúpu detských nohavíc ako aj chlapčenskej obuvi, dievčenských ponožiek a ohrievacieho vankúšika.
Navrhovateľ preto nepreukázal, že okrem kúpy dievčenských topánok v cene 14,99 eur, kupoval veci
pre odporkyňu na základe jej pokynu.

Pod bodom 20 špecifikácie navrhovateľ uplatnil 46,95 eur za nákup rôznych potravín, ktorý realizoval

v dňoch 09. 10. - 11. 10. 2012, pričom odporkyňa o kúpu tohto tovaru požiadala navrhovateľa
facebookovou správou. Porovnaním pokynov odporkyne s pokladničnými blokmi (v prílohe špecifikácie
pod č. l. 11, 12) vyplýva, že podľa pokynu odporkyne navrhovateľ kúpil 2 mlieka po 0,55 eur, závin
makový, tvarohový v cene 0,89 eur a 0,75 eur, 5 rožkov po 0,06 eur, šunku za 1,50 eur a 1,08 eur,
sladkosti v cene 3,58 eur, tampóny v cene 6,98 eur, pudingy v cene 1,79 eur, piškóty v cene 0,86 eur, 4 ks

kyslej smotany spolu v cene 3,-eurá, čučoriedky v cene 1,99, eur, dve mlieka v cene 1,10 eur, syrokrém
Karičku v cene 1,29 eur, guľky do mlieka v cene 3,95 eur, pečivo v cene 1,-euro a pampersky v cene14,95 eur. Odporkyňa spochybnila nákup niektorých tovarov uvedených v pokladničných boločkoch,
takže navrhovateľovi bolo možné priznať iba náhradu za nákup tých tovarov, ktoré odporkyňa žiadala
v uvedených správach, spolu v cene 46,11 eur.

Za dôvodný súd považoval aj nárok navrhovateľa špecifikovaný v bode 23 v cene 37,40 eur, ktoré
navrhovateľ vynaložil na kúpu korčúľ. Odporkyňa kúpu tohto tovaru navrhovateľom nespochybnila a z
výpovede navrhovateľa vyplýva, že sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o jeho dar pre deti odporkyne,
pretože tieto korčule spolu s ďalšou hračkou odovzdal manžel odporkyne svojej matke ako náhradu za
peniaze, ktoré mu táto dala.

Pod bodom 24 špecifikácie navrhovateľ žiadal priznať čiastku 11,81 eur. Listinnými dôkazmi bolo

preukázané, že detská kniha bola zaslaná na dobierku na jeho adresu. Navrhovateľ poprel, že by bol
tento tovar objednal on pre dcéru odporkyne a nakoľko nesporne odporkyňa objednávala cez internet
rôzny tovar, súd ako dôvodný vyhodnotil aj tento nárok.

Pod bodom 25 špecifikácie navrhovateľ uplatnil čiastku 49,99 eur, ktorú zaplatil za oblečenie pre dcéru
odporkyne. Vypočutím účastníkov bolo preukázané, že tento tovar objednala odporkyňa a na jej žiadosť

ho zaplatil navrhovateľ, pričom toto tvrdenie navrhovateľa preukazuje aj facebooková komunikácia na
č. l. 31, 32 prílohy špecifikácie.

Súd mal preto preukázané, že navrhovateľ zaplatil za odporkyňu vyššie označený tovar spolu vo výške
985,72 eur. Odporkyňa tým získala na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, a preto súd v tejto
časti návrhu vyhovel.

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 01. 01. 2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
prvým februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013, aj

za dobu omeškania po 31. 01. 2013.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu došlo do 31. 01. 2013,
a potom v zmysle citovaného ustanovenia na úroky z omeškania sa použije právna úprava platná k
31. 01. 2013. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na plnenie v lehote do 14. 02. 2013, pričom nie je právne
významné, či sa domáhal tohto plnenia z titulu vrátenia pôžičky alebo z iného právneho titulu. Keď

odporkyňa v tejto lehote neposkytla plnenie, od 15. 02. 2013 sa dostala do omeškania. K tomuto dňu
bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,75 %, takže po zvýšení o 8
percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania 8,75 % ročne. Súd preto navrhovateľovi priznal
uplatnené úroky z omeškania, ale len z priznanej istiny, t. j. 985,72 eur.

Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z pôvodne uplatnenej sumy 2 700,-eur. Na pojednávaní

dňa 05. 11. 2013 zobral späť návrh v časti o priznanie úrokov z omeškania z tej časti v ktorej bolo konaniezastavené,t.j.zosumy1621,82eurstým,žeodporkyňavočičiastočnémuspäťvzatiunávrhunevzniesla
žiadne výhrady. S poukazom na ustanovenie § 96 O. s. p. súd preto v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ uplatnil v zmenenom návrhu čiastku 1 078,18 eur s úrokmi z omeškania. V časti

presahujúcej priznanú istinu 985,72 eur, vrátane príslušných úrokov z omeškania, však svoj nárok
nepreukázal a v tejto časti preto súd návrh zamietol.

Obidvaja účastníci si uplatnili náhradu trov konania. Ani jeden z účastníkov však nemal v konaní plný
úspech, a preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.