Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/385/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218475
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112218475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu BL Telecom

debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní právne zast. SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému O. L., G..
XX. XX. XXXX, K. K. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, v konaní právne zast. JUDr.
Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica, o zaplatenie 331,94 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti 69,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,15 Eur od 06. 06.

2009 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvostupňového konania ani odvolacieho konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy prvostupňového
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 Eur a trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 34,37 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331,94 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 od 06. 06. 2009 do zaplatenia a náhradu
trov konania a to z titulu zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalovanému právnym predchodcom žalobcu.

Tunajší súd dňa 28. 08. 2013 vydal vo veci rozsudok č. k. 9C/385/2012-61, ktorým uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 69,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 69,15 Eur od 06. 06. 2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Voči prvému a tretiemu výroku uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník
na strane žalobcu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 16Co/1122/2013-87
zo dňa 21. 08. 2014, právoplatným dňa 20. 10. 2014, napadnutý rozsudok tunajšieho súdu vo výroku,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69,15 Eur s príslušenstvom a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol,
že okresný súd správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. Okresnýsúd napriek tomu posudzoval len formu a určitosť dojednania o zmluvnej pokute, na základe ktorého
si žalobca v tomto konaní uplatnil svoj nárok, avšak žiadnym spôsobom nepodrobil dojednanie o
zmluvnej pokute ex offo kontrole neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania v zmysle spotrebiteľského

práva. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka nie je
neprijateľnábeztoho,abyúčastníkomvrámcisvojhorozhodnutiavysvetlil,nazákladeakýchskutočností
a zvážiac ktoré okolnosti ho k formulovaniu tohto právneho záveru viedli. Taktiež neodôvodnil, prečo
nepovažujezmluvnédojednanieozmluvnejpokutezaneurčité,hocinatovedľajšíúčastníkpoukazovalv
zmysle ust. § 37 OZ. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok tunajšieho súdu za nepreskúmateľný.

Odvolací súd uviedol, že bude úlohou prvostupňového súdu pristúpiť k bližšie uvedenej súdnej kontrole
zmluvných podmienok v zmysle námietok, na ktoré vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal
i v konaní. Odvolací súd poznamenal, že aj v prípade, ak zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade
s ust. § 544 OZ nie je vylúčené, aby (ne)spĺňala kritériá spotrebiteľského práva a v prípade, ak tieto
nespĺňa a prvostupňový súd pristúpi k tomu, že bude považovať zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nie je možné jej moderovanie v zmysle § 545a OZ, ak je absolútne neplatná.

Tunajší súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s žalobou, Zmluvou o pripojení
- služba rýchly internet zo dňa 01. 10. 2007, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., faktúrou č.
XXXXXXXXXX vystavenou právnym predchodcom žalobcu dňa 15. 05. 2009, písomnými vyjadreniami
žalobcu a vedľajšieho účastníka, ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil

nasledujúci skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 16. 12. 2011 medzi postupcom
Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a postupníkom - žalobcom
(BL Telecom debt, s.r.o.) postúpil Slovak Telekom, a.s. žalobcovi pohľadávku pod referenčným číslom
X.XXXXXXXX, ktorá je predmetom tohto konania.

Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca, Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému.
Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči

právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o
pripojení. V tomto prípade bol žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie
vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty/koncového zariadenia žalovanému). Spolu so žalobou predložil žalobca súdu faktúru, vystavenú

jeho právnym predchodcom, ktorou bola žalovanému účtovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 08. 2013 sa žalobca vyjadril k uplatnenej zmluvnej pokute.
PoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9Co/31/2012zodňa19.03.2013,podľaktorého
jedinou podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej veci je primeranosť tejto
sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom. Žalobca poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 4/1999 zo dňa 01. 09. 2000, v zmysle ktorého neobstojí názor
vedľajšieho účastníka o nevyvážení dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by mal byť zmluvnou
pokutou výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Podľa žalobcu môže súd
označiť dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška
dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal,

alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej
pokute v zmysle ust. § 53 OZ musí existovať v čase uzavretia zmluvy.

Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému (telekomunikačné zariadenie T-mobile modem Flarion
za cenu 1,00 Sk s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 9 990,00

Sk s DPH). Žalobca tak nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkýmaj za to, že tým nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, následným
vypojením jeho koncového zariadenia z prevádzky (pre neplatenie poskytnutých služieb) porušil svoju
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb

za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok. Neplnením záväzku viazanosti
zo strany žalovaného vznikla na strane právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi
plnou cenou a akciovou cenou koncového zariadenia. Zmluvná pokuta v danom prípade plní funkciu
paušalizovanej náhrady takto vzniknutej škody na strane právneho predchodcu žalobcu. Výška zmluvnej
pokuty musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, aby

hrozbou majetkovej ujmy nútila dlžníka plniť si svoje zmluvné povinnosti. Výška zmluvnej pokuty je teda
závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, že žalovaný načerpá
všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu. Mal za to, že výška zmluvnej
pokuty, ktorá závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy, nie je neprijateľná,
nakoľko nepresahuje výšku uvedenú v ust. § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

V prípade, ak by aj súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné podľa neho

zobrať do úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá
zodpovedáhodnotedotáciedoposkytnutéhozariadenia.Právnypredchodcažalobcufinancovalmobilné
zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral, poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu (1,00
Sk), pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 9 990,00 Sk, hodnota dotácie do kúpy
koncového zariadenia právnym predchodcom žalobcu bola 9 989,00 Sk, t. j. 331,57 Eur. Súd by mu mal

preto priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. Žalobca predložil súdu
prehľad faktúr, ktoré žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Oznámením doručeným súdu dňa 04. 04. 2013 vstúpilo do konania občianske združenie HLAS
SPOTREBITEĽA ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa

03. 06. 2013 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o pripojení uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty nebola žalovaným
ovplyvniteľná, keďže bola súčasťou predformulovaného znenia zmluvy. Zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute nachádzajúce sa v bode 2. písm. e) zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným

nesplnením zmluvných povinností na jeho strane, avšak spotrebiteľ je zmluvnou pokutou sankcionovaný
za vopred neurčený a v budúcnosti dodávateľom svojvoľne určiteľný, okruh rôznych porušení zmluvy a
to bez ohľadu na závažnosť ich následkov. Ustanovenie o zmluvnej pokute je navyše neurčité pokiaľ ide
o okruh porušení zmluvných povinností, na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahuje, preto je takého zmluvné
dojednanie absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Dodávateľ navyše vôbec nezohľadňuje

hodnotu a ani mieru závažnosti porušenia zmluvných povinností. Výška zmluvnej pokuty je nezmenená
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia
iných súdov, ktoré zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute rovnakého významu vyhlásili za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a taktiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14. 06. 2012 z ktorého
vyplýva, že konajúci vnútroštátny súd nemôže meniť (moderovať) obsah nekalej zmluvnej podmienky

uvedenej v spotrebiteľskej zmluve. Vedľajší účastník navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko predmetom
konania bola suma 331,94 Eur, čo sa považuje za drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP).

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebnýprístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „OZ“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovak

Telekom, a.s.) a žalovaný dňa 01. 10. 2007 uzatvorili podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách
Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a
cenník. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 2. písm. e) zmluvy.
Predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať službu Rýchly internet 10
a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb. Zároveň sa dohodli na predaji

zľavneného koncového zariadenia T-mobile modem. V zmluve bola dohodnutá 24-mesačná viazanosť.
Z predloženého zoznamu neuhradených faktúr (č. l. 52 spisu) vyplýva, že žalovaný neuhradil právnemu
predchodcovi žalobcu faktúry splatné dňa 05. 11. 2007, 05. 12. 2007 a 05. 02. 2008, teda porušil svoju
povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas. Uvedené pohľadávky však na žalobcu postúpené
neboli. Dňa 30. 04. 2009 došlo k deaktivácii koncového zariadenia (položka č. 4. - deactive, č. l. 52 spisu)

zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda 5 mesiacov pred skončením 24-mesačnej viazanosti.
Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 Eur. Z druhej strany faktúry je zrejmé, že právny predchodca žalobcu voči žalovanému
evidoval v tom čase nedoplatok vo výške 120,06 Eur.

Súd posudzoval právny vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na

základe zmluvy o pripojení ako spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola formulárovou zmluvou, ktorá
vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bola pripravená bez možnosti žalovaného meniť
obsah a text uvedenej zmluvy. Právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, pretože
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda mala postavenie spotrebiteľa. Súd preto posudzoval právny
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe uvedených zmlúv ako vzťah spotrebiteľský a aplikoval
ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (ust. § 52 a nasl. OZ).

V bode 2. písm. e) zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta nasledovne: „Účastník sa zaväzuje, že
v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej

v tomto písmene alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok RI) a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške uvedenej v tabuľke č. 1 tejto zmluvy.“

Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje dodržanie písomnej formy a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1 a 2 OZ). Rovnako jednoznačne musí

byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V prípade, že
tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne
vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ.
Vyššie uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v
zmluve o pripojení bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje

presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Podmienkou
platnosti každého právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Neurčitosť prejavu vôle v danom
prípade vyplýva z dojednania o zmluvnej pokute, keď nie je zrejmé ktorá zo zmluvných povinností
má byť zabezpečená a nie je dostatočne identifikovaná samotná povinnosť. Zo zmluvy vyplýva lendemonštratívny výpočet, ktorý navyše navodzuje dojem jej rozšíriteľnosti („najmä hociktorej povinnosti“).
Preto, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, musí byť presne a určito identifikovaná, teda
opísaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či,

resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. V
dojednaní o zmluvnej pokute musia byť vylúčené nejasnosti ohľadom používania neurčitých termínov
(najmä hociktorej povinnosti). Vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti má totiž veľký význam vo
vzťahu k posúdeniu primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Z tohto
dôvodu považuje súd vyššie uvedenú dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne

neplatnú. (obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013, sp. zn. 15Co/105/2013 zo dňa 12. 03. 2014)

Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení vyplýva aj z iného
dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú
pokutunestačílensamotnéporušeniezmluvnýchpovinností,alejenutnáajnáslednádeaktiváciaslužby.
Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou

právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo právneho predchodcu žalobcu). Zmluvnú pokutu však
možnodohodnúťvždylenakonepodmienenú;nemožnokumulovaťdvapredpoklady,t.j.napr.porušenie
povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak
na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následnú deaktiváciu poskytovanej služby. Z toho vyplýva,
že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy

(v prejednávanej veci na „deaktiváciu služby“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj odôvodnené
porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu
§ 544 ods. 1 OZ a ako také je neplatné podľa § 39 OZ. (obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013)

Navyše, sporné dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení je neplatné aj z dôvodu, že ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom
uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného
účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa,

ktorý pripravuje obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri
uzatváraní zmluvných dojednávaní ako je zmluvná pokuta, predovšetkým tým, aby slabšia strana
v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností. Za
individuálnu zmluvnú podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy, vyberal si len balík služieb, dobu viazanosti a telekomunikačné zariadenie.
(obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/373/2013
zo dňa 24. 10. 2013)

Žalobca v prípade, že by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žiadal, aby ju súd priznal

do výšky spôsobenej skutočnej škody, ktorá vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou. Súd však toto jeho podanie nemohol posúdiť ako eventuálny alebo alternatívny
petit, keďže žalobca sa naďalej domáha zmluvnej pokuty aj keď ako uviedol, do výšky škody, ktorá
vznikla jeho právnemu predchodcovi. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka voči žalovanému, ktorá
pozostávala zo zmluvnej pokuty, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX. V nej je uvedený

jednoznačný dôvod zaplatenia, a to zmluvná pokuta, čím je špecifikovaná pohľadávka, ktorá z postupcu
na postupníka prešla. Na žalobcu nebola postúpená žiadna pohľadávka na náhradu škody. Žalobca
si túto skutočnosť zrejme uvedomuje, nakoľko naďalej trval na zmluvnej pokute minimálne do výšky
skutočne spôsobenej škody.

Na základe uvedeného súd nemal preukázaný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, preto žalobu v celom

prejednávanom rozsahu, t. j. v sume 69,15 Eur zamietol. Súd z tejto sumy nepriznal žalobcovi ani
uplatnené úroky z omeškania a v tejto časti tiež žalobu zamietol.O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania ani neuplatnil. V zmysle §
142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1OSP, teda podľa úspechu v odvolacom konaní, by mal právo na

náhradu trov odvolacieho konania žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,
preto mu súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva ako hlavný
účastník, čo znamená, že v prípade úspechu mu môže byť priznaná náhrada trov konania. Vedľajší
účastník má právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom, lebo ide o ústavou zaručené právo
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Z toho dôvodu za účelne vynaložené trovy konania treba považovať aj trovy

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní sume 78,70 Eur
za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 31. 05. 2013, vyjadrenie k žalobe zo dňa 31. 05. 2013) po 31,54 Eur, 2 x režijný paušál za úkony
vykonané v roku 2013 po 7,81 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného si

uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,35 Eur a to za 1 úkon právnej služby (odvolanie
zo dňa 09. 10. 2013) vo výške 31,54 Eur plus režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Výšku tarifnej odmeny
si právny zástupca vedľajšieho účastníka vypočítal ku dňu vykonania každého úkonu osobitne tak,
že si k žalovanej zmluvnej pokute pripočítal žalovaný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vykonania
konkrétneho úkonu právnej služby a takto vypočítanú sumu považoval za výšku peňažného plnenia v

čase poskytovania právnej služby.

Súd sa nestotožnil s vyššie uvedeným vyčíslením odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za
jednotlivé úkony právnej služby. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) sa považuje za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri

začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota
záväzku. Z uvedeného vyplýva, že tarifná hodnota sa určí v čase, keď právny zástupca prevezme
právne zastúpenie a takto určená tarifná hodnota sa v priebehu konania nemení. Za tarifnú hodnotu
sa považuje hodnota pohľadávky, nie hodnota pohľadávky a jej príslušenstva, teda tarifná hodnota sa
v danom prípade vypočíta len zo žalovanej zmluvnej pokuty 331,94 Eur, nie z požadovaných úrokov z

omeškania. Vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 (§ 14 ods. 1 v znení
účinnom do 30. 06. 2013), § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal náhradu trov prvostupňového konania v
sume 68,74 Eur (za 2 úkony právnej služby po 26,56 Eur, 2 x režijný paušál po 7,81 Eur) a náhradu
trov odvolacieho konania v sume 34,37 Eur (za 1 úkon právnej služby 26,56 Eur a k nemu prislúchajúci
režijný paušál 7,81 Eur). Súd považoval uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za

účelne vynaložené náklady na bránenie práva žalovaného spotrebiteľa, preto mu priznal ich náhradu
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná
náhrada jeho trov, v konaní zastupoval advokát, je žalobca, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný
zaplatiť ju podľa ust. § 149 ods. 1 OSP advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované
a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).