Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210392
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813210392.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, proti povinnému R. J., C. F. XXX, o vykonanie exekúcie pre 820,04 € s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu 9Er/1157/2013-15 z 29.11.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútor)
JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, Košice, Jantárová 30 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom z 12.9.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na
podklade exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým je rozhodcovský rozsudok RK-PC-1005/13-LP, ktorý
2.5.2013 vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý zaväzoval povinného

„k zaplateniu“ 820,04 € s prísl. a, že 8.10.2013 mu doručil exekútor žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným titulom a žiadal udeliť poverenie
pre vymoženie 820,04 € s prísl. Vychádzajúc z § 41 ods.2 písm. d),§ 44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len EP) a § 44 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní), ktorých znenie citoval, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, titul a zmluvu revolvingovom o úvere (ďalej len
zmluva), ich súlad, resp. rozpor so zák. a dospel k záveru, že žiadosti exekútora o udelenie poverenia
nemožno vyhovieť. Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku a zmluvy zistil
nasledovné: Medzi účastníkmi bola 1.12.2011 uzatvorená zmluva, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 420 €. Účastníci uzavreli 1.12.2011 Rozhodcovskú zmluvu č.8300043458
(ďalej len rozhodcovská zmluva), ktorá upravuje riešenie sporov (citoval znenie jej bodu 5.) Nakoľko

povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru,
oprávnený podal podľa rozhodcovskej zmluvy, žalobu na Victoria rozhodcovský súd. Ďalej citoval znenie
§ 52 ods.1,3,4,§ 53 ods.1 prvá veta,ods.4 písm. r),ods.5 a § 54 ods.1,2 O. z. Je nesporné, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre
vydanie titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a n. O. z. Ide o osobitný druh
zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého

právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, oprávnený, ktorého predmet
činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie
spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obch. zák. alebo označenie zmluvy ako absolútneho obchodu

podľa Obch. zák. teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ust. O. z. o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj § 52 a n., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Pri posudzovaní veci saveriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ust. zák. o spotrebiteľskom úvere
to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo
služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver

poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného § 54 O. z., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv
je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba -
podľa jeho názoru - dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto

riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obch. zák.), čiže veriteľa (oprávneného). Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh
zmluvy, pre ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam

verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Návrh spotrebiteľskej
zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do
ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah

Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ust., ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako

právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov,
prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo
ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods.5 O. z. je potrebné prijať
záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je
potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje O. z. spotrebiteľom,

umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť
takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od
ostatných náležitostí zmluvy. V § 53 ods.4 O. z. obsahuje demonštratívny výpočet ust. v spotrebiteľských

zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Medzi
absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje O. z. v § 53 ods.4 písm. r) aj
ust., ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky (ďalej len doložka) od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ust. o doložke -

rozhodcovskej zmluvy tak, ako je formulovaná v bode 5. rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu
zákonného ust., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ust. dodržané nebolo,
teda zák. obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným

skutkovým základom vedených uňho, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. V danom prípade nemá pochybnosť o tom, že
ust. bodu 5. uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je pripojená k zmluve je v rozpore so znením § 53
ods.4 písmeno r) O. z., čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,
na čo musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Napokon citoval znenie § 39 O. z. a § 44 ods.3

EP. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, po preskúmaní titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zák., a
preto podľa § 44 ods.2 EP návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne o zastavení exekučného konania.

Proti označenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote, v celom rozsahu a z uvedených

dôvodov nasledovné odvolanie: I. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
odôvodnil tým, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, preto je vydaný v rozpore so zák. Uvedený záver odôvodňujesúd tým, že rozhodcovská zmluva je neplatná a teda nezaložila právomoc uvedeného rozhodcovského
súdu na konanie. Súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho
sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné

právne posúdenie. Úvodom poukazuje (oprávnený) k tomu, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania
jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice
Európskeho parlamentu a Rady č.2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň
subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného

chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a p. Rozhodcovská
zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy,
resp. jej trvania ako takej. Dôvod, pre ktorý súd sa nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou, nepozná.
Pritom a) z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy. b) z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva,

že dlžník môže od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva
môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť jej zánik. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie
zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým č. Za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods.2 O. z.
(citoval jeho znenie) považuje také ust., ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť, čo do jeho obsahu, -
mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie

hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného vzťahu), - mohol ovplyvniť
jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo
dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na
jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale

nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k
jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol
nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a
to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah

vzájomného vzťahu s ním (oprávneným). Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho
ust. a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Súd vychádzal len z ničím
nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy by automaticky malo znamenať,
že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle § 53 ods.2 O. z. je rozhodujúca práve možnosť
spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez

vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Neobstojí preto tvrdenie, že povinný
ako spotrebiteľ nemal na výber, mohol len návrhy zmlúv odmietnuť ako celok, ktoré ani nemá oporu v
skutkovom stave. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne
odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. V tomto smere ponecháva súd stranou a bez akéhokoľvek argumentu

význam a právne dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku
zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strany a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec
rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný
urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.
Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) a citoval, čo v uznesení 3MCdo 14/2011 z 22.11.2012 (na str.5)
uviedol. NS SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal
len 2 možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí.
V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp.
inej zmluvy a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť

zmluvu o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva by ale ani v prípade, ak by nebola „inviduálnym“
dojednaním, nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej
právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu je uzatvárania. Ohľadne uzatvárania rozhodcovskej
zmluvy odkazuje na uvedené a na jej obsah. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu
spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená,

do akej miery povinný vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti jej
uzavretia. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie v uvedenom zmysle, teda o možnosti
ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a
význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinnosťspotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je
základným princípom spotrebiteľského práva (napr. generálna advokátka vo veci C-453/10 vo svojom
stanovisku), keďže „Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred

uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať“. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukazuje tiež
na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany
a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Vykonanie rozhodcovského konania v
písomnej forme sa neodlišuje od prípadov, kedy aj pred všeobecným súdom prebiehajú spotrebiteľské

spory bez účasti spotrebiteľa (§ 101 ods.2 O. s. p.) či bez nariadenia pojednávania (napr. pri drobných
sporoch postupom podľa § 115a ods.2 O. s. p.). Spotrebiteľ pritom môže žiadať nielen o vykonanie
ústneho prejednania veci, ale aj o jeho vykonanie v mieste svojho bydliska, alebo pred všeobecným
súdom. Na rozdiel od všeobecného súdnictva môže v prípade rozhodcovského rozsudku po jeho
právoplatnostipodaťžalobuojehozrušenie,čovzhľadomnaširokokoncipovanýdôvodpodľa§40ods.1
písm.j)zák.orozhodcovskomkonanímuzakladáoveľaväčšírozsahnámietok,nežjeto,napr.vprípade

odvolania (§ 205 ods.2 O. s. p.) či dovolania. Vzhľadom k uvedenému tvrdí, že rozhodcovská zmluva
nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Rozhodcovská
zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods.4 písm. r) O. z. (citoval jeho
znenie). Cieľom § 53 ods.4 písm. r) O. z. nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky)
ako takej. Zmyslom § 53 ods.4 písm. r) O. z. je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu

- právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ust.
nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný súdom presahuje
rozsah uvedeného ust. v tom zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu
tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Súd evidentne nesprávne berie
do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže

žalobu podáva v takom prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je
potrebné hodnotiť objektívne, o. i., aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie
zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade
nepredstavujeaniochranuspotrebiteľa,keďžeajpodľasmerniceRady93/13/EHSjedenzjejcieľovznie:
keďže v súlade s princípom stanoveným pod názvom „Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľov“

uvedeným v týchto programoch: „Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu
právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a
neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách“. Základným právom spotrebiteľa nie je právo
na porušovanie zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Poukazuje aj na
uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Bratislave 21CoE/24/2012 z 15.5.2012, ktorý posudzoval

doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom a cituje, čo konštatoval
na str.5. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je dôvodová správa k
predmetnému ust. (citoval z nej). Dôkaz: Rozhodcovská zmluva č.8300043458 z 1.12.2011 Uznesenie
KSvBratislave21CoE/24/2012z15.5.2012+zmluvaorevolvingovomúvereč.8100007472z24.4.2008.
II. Odvolanie proti Uzneseniu podal z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm.

h), podľa § 205 ods.2 písm. b), písm. d) a písm. f) O. s. p. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom
rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol zaviazať povinného zaplatiť mu náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 80,50 € vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zast.
a podanie odvolania zo sumy 820,04 € vo výške po 30,88 € vrátane DPH/25,73 € + 20 % DPH/ + 2 x
paušálna náhrada nákladov vo výške po 9,37 € vrátane DPH/7,81 € + 20% DPH/.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p. , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani

skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné dodať, že materiálna stránka
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zák. ustanovených
dôvodov, z nej existujú výnimky a takouto výnimkou je § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá mu

umožňuje zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak ten má niektorú z vád uvedených v cit. ust. Exekučný súd je oprávnený apovinný posúdiť, či rozhodcovský rozsudok účastníka rozhodcovského konania nezaväzuje na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V prejednávanej veci nemožno opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným,

ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, čo nenamietal ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je - ako to vyplýva už zo samotného jej označenia - zmluvou
spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ust. zák. o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ust. O. z. Povahu
predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj
podľa práva EÚ, nakoľko v čase jej uzatvorenia SR už bola jej členským štátom. Z tohto členstva jej,

o. i., vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení
Európskych spoločenstiev a Zmluvou o EÚ, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu SR do EÚ.
Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady EÚ č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Pri jej výklade Európsky súdny dvor vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s jej cieľmi, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné
uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa smernice

súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je
spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa
iného právneho predpisu, napr. O. z. Je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ust. chrániace práva spotrebiteľa, teda
smernicu a § 52 a n. O. z., aj keď to z týchto ust. priamo nevyplýva.

EÚ venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych
spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť vnútroštátneho súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, napr. aj v rozsudku zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil
povinnosťexekučnéhosúdupreskúmaťdoložku,nazákladektorejbolvydanýtitulauviedol,žesmernica

sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy a ak je to tak, vnútroštátny súd má právomoc vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku vyplýva aj z § 44 EP, pričom v rámci tohto prieskumu
predovšetkým zisťuje, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je
prekludované.

Pri skúmaní, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť
uzavretej doložky, ak titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto doložky, čo
vyplýva aj z cit. rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL.

Súdna prax sa zjednotila v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, o. i., zaoberá tým, či rozhodnutie (iný
titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a
či z hľadísk upravených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné, tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný posúdiť otázku, či
rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR l
3Cdo122/2011 z 9.2.2012).

Neplatná doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť titulom, lebo ide o nulitný právny akt.Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.