Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213205285.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX/XX, XXX XX Q. O., vedenej pod sp.zn. EX 254/13 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper,
PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota (náhradník súdnej

exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 44, Brezno),
pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.793,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/380/2013-21, zo dňa 12. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 07.06.2013, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), ktorý nie je
spôsobilým exekučným titulom. Priznáva nároky oprávneného z titulu nesplateného úveru poskytnutého
povinnému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036254 uzavretej s oprávneným dňa

12.01.2011. Zaväzuje povinného v časti na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a odporuje dobrým
mravom, na plnenie nedovolené (ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK). Týka sa to priznaného plnenia
vyplývajúceho zo zmluvných dojednaní o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) za úver vo výške
70,01 %, ktorá podstatne prevyšuje priemernú výšku úrokovej sadzby 15,07 % pre spotrebiteľské úvery
od 1 do 5 rokov v mesiaci január 2011, štatisticky vedenú Národnou bankou Slovenska (podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru). Ide o prípad, kedy je súd povinný odoprieť vykonanie exekúcie

na podklade titulu odporujúceho zákonu. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie exekučného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 152,20 eur.

Namietal, že záver okresného súdu, že v exekučnom titule bolo oprávnenému priznané plnenie rozporné

s dobrými mravmi, odporuje ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ),
podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmieodplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Teda odplata sa porovnáva s finančným trhom ako takým, nie iba výlučne
s trhom bankových produktov. Namiesto toho, aby súd vo veci aplikoval toto zákonné ustanovenie,

vec posudzoval podľa neurčitého právneho pojmu (§ 39 OZ), akým sú dobré mravy. Ust. § 53
ods. 6 OZ je lex specialis vo vzťahu k ust. § 39 OZ. Súd sa odvoláva na priemernú úrokovú
sadzbu bánk pre spotrebiteľské úvery v mesiaci január 2011, neuvádza však informáciu o úrokových
sadzbách poskytovaných nebankovými subjektmi v danom období. Oprávnený poukazuje na už zrušené
nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa stanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za

poskytnutie úveru. Citované nariadenie v čase, keď bolo ešte účinné a k dátumu najbližšiemu ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (30.06.2010) stanovovalo maximálnu výšku RPMN 76 %. Podľa
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je RPMN 70,01 %, nemožno hovoriť o tom, že výška
odplaty (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovanie úverov
je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
oprávnený by mal úver poskytovať bezodplatne. Ak súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v

zmluve o revolvingovom úvere je neprimerane vysoká, mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá
akceptovateľnej výške odplaty. Peňažné plnenie je deliteľným plnením a preto, ak by aj úvahy súdu
ohľadne úroku boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v určitej
časti úrokov. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným
prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a tiež k porušeniu práva na súdnu ochranu,

súčasťou ktorého je okrem iného aj právo na riadne, presvedčivé na náležité zdôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Tvrdenie súdu o neprimeranosti odplaty za poskytnutie úveru je založené na skresľujúcom
a nesprávnom výklade zmluvných ustanovení a právnych noriem. Ak platná právna úprava pripúšťa
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, akým je predmetná zmluva o úvere,
RPMN vo výške 76,00 %, potom nemožno hovoriť, že celá výška odplaty je plnením v rozpore s dobrými

mravmi.Vtomtoprípadesúdkonštatoval,žepovinnýnemusízaposkytnutéprostriedkyzaplatiťveriteľovi
žiadnu odmenu, hoci mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov O. s. p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
konania - povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore so zákonom, odporuje dobrým
mravom.Týmsúsplnenézákonnépodmienkyprepostupsúdupodľa§45ods.2ZoRK,vzmyslektorého

môže súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť, ak zistí v rozhodcovskom konaní takéto nedostatky
(§ 45 ods. 1 písm. c) ZoRK).

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Ústavný súd SR už v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka
20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti
č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú
úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, žemožno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39
OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade
ustálil, či výška dohodnutých úrokov je, alebo nie je, v súlade s dobrými mravmi. Uvedený nález je plne

aplikovateľný aj v prípade, ak je predmetom posudzovania výška zmluvne dohodnutých úrokov z úveru.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie
(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.

Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) neobsahuje ustanovenie o tom, do akej

konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, predstavujúce odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité
mantinely vyplývajú z odvolateľom citovaného ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia platí, že
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Existencia citovaného ustanovenia však nevylučuje exekučný súd z možnosti posudzovania

výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úroku aj z hľadiska dobrých mravov.

Dobré mravy sú pojmom, ktorý prestavuje nepísané právo (len dopĺňajú písané normy), ktorého
hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. V zmysle
uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie
len z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 OZ,

ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej
predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo postavené,
t. j. (okrem iného) i na zachovaní zásady primeranosti. Neprimerane vysoký úrok je nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým
porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom

období. V tejto súvislosti možno za dôvodnú uznať námietku odvolateľa, že pokiaľ chcel okresný súd
skúmať primeranosť dojednaných úrokov z revolvingového úveru, nemal obmedziť svoje skúmanie
primeranosti dojednaného úroku v zmluve o revolvingovom úvere len na porovnanie jeho výšky s
priemernou úrokovou mierou obchodných bánk v Slovenskej republike pre úvery neslúžiace na bývanie
so splatnosťou od 1 do 5 rokov vedenú Národnou bankou Slovenska (a dostupnou i na internetovej

stránke www.nbs.sk) ale aj s poukazom na priemernú hodnotu RPMN všetkých finančných inštitúcií
poskytujúcich úvery vedenú Ministerstvom financií SR, a to napriek skutočnosti, že pojem RPMN úveru
je vo všeobecnosti pojmom širším ako pojem výška úrokov úveru.

V prejednávanom prípade z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere (bod 6. Údaje o schválenom
revolvingovom úvere) vyplýva, že do výpočtu RPMN za úver v zmluve stanovenom na 69,50 % tzv.

ďalšie náklady spotrebiteľa zahrnuté neboli, a teda RPMN bola určovaná len v závislosti od vstupných
údajov, ktorými sú výška poskytnutého úveru a frekvencia, počet a výška jednotlivých splátok istiny
a úrokov. Za tejto situácie potom výška RPMN stanovená na 69,50 % je tvorená výlučne odplatou
za poskytnutie úveru v podobe úrokov z úveru (viď. bod 6. Zmluvy - ročná úroková sadzba úveru v
% 70,01). Napriek vyššie vytýkaným nedostatkom, však možno uviesť, že záver okresného súdu o

rozpore dojednaných úrokov zo zmluvy o revolvingovom úvere s dobrými mravmi obstojí i pri porovnaní
dojednanej výšky úrokov s priemernou hodnotou RPMN všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich
úvery vedenou Ministerstvom financií SR (dostupnou na stránke www.mfsr.sk), ktorá v rozhodnom
období pre nezabezpečené úvery do 1.500,00 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala 46,56
%. Dojednaná odplata v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá o viac ako 23,45 % prekračuje priemernú

odplatu za poskytovanie úverov finančnými inštitúciami (teda aj nebankovými subjektmi) v Slovenskej
republike, je ako neprimerane vysoká dozaista rozporná s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Poukaz odvolateľa na znenie nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú
nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru, a ktoré bolo zrušené k 11.06.2010, je pre prejednávaný

prípad irelevantný, keď úverový vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol až dňa 12.01.2011.Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba by podľa názoru odvolacieho súd neobstála ani pri
posudzovaní súladu jej výšky zo zákonným znením ust. § 53 ods. 6 OZ.

Rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný ako celok. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, právom

nedovolené a odporuje dobrým mravom, nie je možné oddeliť od ostatného rozhodcovským súdom
priznaného plnenia - od toho čo predstavuje ešte nárokovateľnú istinu či iné dovolené plnenia (obvykle
veriteľ primárne započítava plnenia dlžníka na príslušenstvo pohľadávky a tým spôsobuje, že istina
sa neznižuje), ani z exekučného titulu nebolo možné zistiť, čo oprávnenému priznanú „istinu vo výške
2.793,31 eur“ vlastne tvorí.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu

odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia
poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície apelačného alebo kasačného
súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom; môže mu však za
určitých okolností odoprieť vykonateľnosť.

Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia. O týchto
trovách odvolací súd nerozhodoval. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie
podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.