Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113201706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113201706.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava,
Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. XXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
občianske združenie so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 529,18 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.5.2013 č.k.
26C/37/2013-47 - v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd nepriznal právo vedľajšiemu
účastníkovi na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 294,18 eur
spolus9,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod17.6.2011dozaplatenia,vozvyšnejčastinávrhzamietola
o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V časti rozhodnutia o
náhradetrovkonania,ktorábolanapadnutáodvolanímvedľajšiehoúčastníka,súdrozhodnutieodôvodnil
s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p., pri konštatovaní len čiastočného úspechu navrhovateľa ustáleného
na 11% (úspech navrhovateľa 55,58%, neúspech odporkyne a vedľajšieho účastníka 44,42%, potom

čistý úspech navrhovateľa 11%).

Proti tomuto rozsudku výlučne iba v časti, v ktorej súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa
ním, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy
prvostupňového konania vo výške 70,54 Eur a zároveň aj trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej sume
22,32 Eur. Poukázal na to, že nárok navrhovateľa pozostával z dvoch samostatných nárokov, konkrétne
zo sumy 294,18 Eur za elektronické komunikačné služby a zo sumy 235 Eur titulom náhrady škody,

keď v konaní nenamietal časť uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 294,18 Eur s príslušenstvom
za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Tieto dva samostatné nároky vyplývajú z rozličného
skutkového základu aj právneho posúdenia, pričom oba nároky by mohli byť predmetom samostatných
žalôb. Do konania vstúpil podaním zo dňa 12.3.2013, v ktorom požiadal o doručenie návrhu na začatie
konania a jeho príloh a zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Po doručení návrhu
na začatie konania spolu s prílohami podal vo veci dňa 10.4.2013 vyjadrenie, v ktorom definoval

rozsah svojho pôsobenia tak, „že nenamieta samostatný uplatnený nárok navrhovateľa vo výške 294,18
Eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby, namieta však opodstatnenosť
uplatneného nároku titulom náhrady škody a do konania vstupuje iba ohľadom tohto samostatného
nároku navrhovateľa“. Navrhovateľ tak mal proti odporcovi dve pohľadávky vyplývajúce z rozličnýchprávnych vzťahov, ktoré by mohli byť aj predmetom dvoch samostatných žalôb. Voči odporcovi tak
uplatňuje spoločným návrhom dva samostatné nároky. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Navrhovateľ tak v

obdobných právnych veciach môže uplatniť návrhom dve samostatné pohľadávky, pričom vedľajší
účastník nemá inú možnosť, než vstúpiť do celého konania o oba nároky. Rozsah svojho pôsobenia
v spojenom konaní o oboch nárokoch vedľajší účastník určí až po oboznámení sa s návrhom. Nie
je preto možné od vedľajšieho účastníka spravodlivo žiada, aby vystupoval na podporu odporcu v
takomto konaní aj pri uplatňovanom nároku na zaplatenie elektronických komunikačných služieb, ktorý

je opodstatnený a pri tomto návrhu nie sú porušené jeho práva spotrebiteľa. Odvolateľ preto vyslovil
názor, že v tomto spojenom konaní o dvoch samostatných nárokoch pôsobí len vo vzťahu k uplatnenej
náhrade škody. V tejto súvislosti odkázal aj na ustálenú súdnu prax v podobe judikátov R 28/1970 a R
53/1993 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.1.2011 sp. zn. 4MCdo
20/2010, z ktorého vyplýva, že aj za predpokladu, že sa samostatné nároky uplatnia v jednom konaní a
rozhodne sa o nich v tom istom rozhodnutí, nestrácajú charakter samostatnosti, ktorá okolnosť musí byť

premietnutá aj do rozhodnutia súdu o náhrade trov konania. Nie je preto možné považovať za čiastočný
úspech,aknávrh,vktoromsauplatniliviacerénároky,bolčiastočneúspešnýačiastočnesazamietoltak,
žeúspechineúspechsatýkalisamostatnýchnárokov.Vtakomtoprípadesaplnýúspechalebočiastočný
úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by inak mohol byť samostatne uplatnený.
Takýto prístup by mal nájsť vyjadrenie aj vo výroku o náhrade trov konania. V závere dal do pozornosti

odvolacieho súdu tiež označené rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom(§ 201 v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka
nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdiť.

Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na odvolaním vedľajšieho účastníka namietané nesprávne právne
posúdenie - vychádzajúc z jeho obsahu, bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav
správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. 10a). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V

konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce

pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysleustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

V § 142 O.s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.

Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu
znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s
navrhovaným petitom. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách, a/ účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov
konania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), d/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný,
súd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej výške
alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia na úvahe súdu (ods. 3).

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa

rozhodol správne o náhrade trov konania vo vzťahu medzi všetkými účastníkmi. Účastníci konania
(navrhovateľ a odporca) mali úspech v konaní len čiastočný. Súd prvého stupňa správne rozhodol o
trovách konania tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa
pomeru úspechu v konaní, ktorý ustálil za približne rovnaký, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo, teda ani vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý má rovnaké práva a povinnosti

ako účastník.

Pre rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka v predmetnej veci je potrebné ujasniť si
postup pre ich priznanie, ak v konaní boli uplatnené viaceré nároky, t.j. nárok na zaplatenie neuhradenej
ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a uplatnený nárok na náhradu škody, ktoré nároky
podľa názoru vedľajšieho účastníka sú každý so samostatným skutkovým základom, ktorý by mohol byť

samostatne predmetom žaloby.

V súvislosti s citovaným ust. § 142 ods. 2 O.s.p. je skutočne potrebné pri rozhodovaní o právach so
samostatným skutkovým základom úspech a neúspech účastníka posudzovať vždy osobitne podľa toho,
v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatniteľný, bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom
zasanie.Trovykonaniapretotrebaseparovaťaosobitneonichrozhodnúťvovzťahukukaždémunároku

zvlášť. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na
náhradu trov konania sa budú určovať osobitne tak, že žalovaný môže byť zaviazaný k náhrade trov
konania žalobcovi a žalobca k náhrade trov konania žalovanému.

V prejednávanej veci však odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľom uplatnené nároky
predstavujúce uplatnenú pohľadávku návrhom na začatie konania sú len čiastkovými nárokmi, ktoré

spolu úzko skutkovo súvisia. Tieto nároky navrhovateľovi vznikli na spoločnom skutkovom základe
založenom na jednom záväzkovom právnom vzťahu účastníkov (zmluvy o pripojení spolu s dodatkami).
Navrhovateľom boli preto uplatnené návrhom na začatie konania, ktorý obsahuje jednoduchý petit
uplatňujúci jednu pohľadávku - zaplatenie jednej sumy, hoci obsahujúcu dva čiastkové nároky, ktoré ale
vznikli z jedného zmluvného vzťahu. Odvolací súd dáva do pozornosti aj prepojenosť týchto čiastkových

nárokov v tom, že základom oboch je porušenie tej istej zmluvnej povinnosti (nezaplatenie ceny
dojednaného plnenia odporcom zo zmluvy).

Keďže potom v prejednávanej veci nejde o dve osobitné práva so samostatným skutkovým základom,
nemôže dôjsť ani k tomu, že náhrada trov konania sa bude posudzovať a priznávať za každý čiastkový
nárok osobitne, tak ako to žiada vedľajší účastník odvolaním. Rozhodnutia NS SR na ktoré poukazoval

odvolateľ, keďže upravujú odlišnú situáciu, sú na daný prípad neaplikovateľné.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom vedľajšieho účastníka o jeho práve vstúpiť
do súdneho konania iba v časti uplatňovaného plnenia. Občiansky súdny poriadok takýto čiastočný
vstup vedľajšieho účastníka nepozná, zakotvuje len jeho vstup do konania ako celku. Vedľajší účastník
vstupuje do konania na stranu konkrétneho účastníka, pričom má rovnaké práva a povinnosti, akosamotný účastník. Účelom jeho vstupu je ochrana práv takéhoto účastníka. Je v rozpore s účelom
vedľajšieho účastníctva, pokiaľ vedľajší účastník zahlási svoj vstup len do časti predmetu konania,
pričom uzná, že vo zvyšku predmetu konania, účastník na strane ktorého stojí, nie je v práve. Keďže

vedľajší účastník zdieľa v súdnom konaní úspech či neúspech účastníka, na strane ktorého vstúpil,
musí sa aj pri rozhodovaní o náhrade trov zohľadňovať úspešnosť, či neúspešnosť tohto účastníka v
konaní. Pokiaľ je teda tento účastník v konaní čiastočne neúspešný, v tom istom rozsahu je neúspešný
aj vedľajší účastník.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené nebol naplnený zákonný predpoklad pre priznanie náhrady

trov konania vedľajšiemu účastníkovi stojacemu na strane odporcu, vzhľadom na rovnosť úspechu
sporových strán v konaní, nebolo dôvodným priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím ust. § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ bol v tomto odvolacom konaní úspešný a preto v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže ale navrhovateľovi podľa obsahu

spisu v tomto odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.