Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/306/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206765
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou, v právnej veci žalobcu: Home

CreditSlovakia,a.s.,Teplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenéhoAdvokátskakancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615, proti žalovanému: X. Q.,
S.. XX.X.XXXX, M. M. XXX, o zaplatenie 3.195,24 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 63,91 € zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.751,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025%
denne zo sumy 1.751,94 € od 13.4.2011 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV.Určuje,žeuvedenépeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkachvovýškepo50€mesačne,počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, vždy do 20-teho dňa

za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z pomernej časti
zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,89 € a trov právneho zastúpenia vo výške 98,43 €, ktoré je
povinný zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu 3.195,24 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške
688,90 €, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 3.140,67 € od 18.6.2013 do zaplatenia

a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.7.2009 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný
oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas s nimi byť viazaný. Predmetom úverovej
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.800 € zo strany žalobcu žalovanému.
Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v
zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto ho žalobca
vyzval listom zo dňa 28.3.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 3.195,24 € v lehote 15 dní

od odoslania výzvy. Ďalej žalobca definoval spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere.Podaním doručeným súdu 24.2.2014 žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z
omeškania od zosplatnenia do podania návrhu v sume 63,91 € zobral späť.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a prílohami a to: splátkovým
kalendárom, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s., výzvou zo dňa 28.3.2011, podaním žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 3.7.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.800 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných
splátkach po 82,29 €, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 25,61% ročne. V časti Poistenie

výdavkov, bod 56 Balíček Plus, klient jeho označením súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu.
Úhrada za poistenie Plus 3,15 € (3,98% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia ).

V zmysle žalobcom predloženej špecifikácie jeho uplatnený nárok predstavuje istina - výška dlžnej sumy
úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia + zosplatnená istina, t. j. výška dlžnej sumy úveru bez

úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške
2522,03 €, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia v sume 313,32 €, ušlý úrok (pokuta) -
úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 286,42 €, ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný
uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, dlžné poistné v sume 18,90 €; poplatok za vedenie účtu vo
výške 9,95 €, zmluvná pokuta vo výške 44,62 €, úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby

vo výške 688,90 €.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný
týmito podmienkami. V zmysle ďalších dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol

spoločnosťou ako poistníkom prihlásený k poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty a podpisom
taktiež klient vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej
medzi spoločnosťou ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom vrátane znenia
zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v

zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).
Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému
spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po

poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie

úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových
podmienokpovinnýplatiť,akzúdajovnalícnejstranevyplývainak.Zauzatvorenieúverovejzmluvyklient
uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej
v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku
poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok

a výšky poskytnutého úveru.Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež

spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c)
§3 Hlavy 7, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

PodľaHlavy14§1Úverovýchpodmienok,vprípadepristúpeniakpoisteniuúverovýchsplátokpreprípad
pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že
sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia a prehlasuje, že ku dňu začiatku spĺňa podmienky
uvedené v tomto paragrafe.

Podľa Hlavy 17 § 4 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového
úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy
7 § 6 týchto úverových podmienok, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8% z čiastky,

s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie
sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri
zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 € v prípade prvej upomienky a 12
€ v prípade druhej upomienky. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu, úrok z omeškania či poplatok

za upomienku klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.

Ako vyplýva z hlavy 17 § 11 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka
KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných
vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov,
ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil 14-násť splátok a dňa 28.3.2011
došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny,
úroku ako aj poistenie ako aj upomienka a to upomienka I. v sume 20 € a upomienka II v sume 12 €,
celkovo žalovaný uhradil sumu 1.256,77 €.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu

uhradil sumu 1.256,77 € a po zosplatnení v prospech žalobcu neuhradil žiadne finančné prostriedky. Z
toho suma 277,97 € bola započítaná na istinu úveru, suma 29,85 € na poplatok za vedenie účtu, suma
37,03 € na zmluvnú pokutu II., suma 831,82 € na úrok, suma 44,10 € na poistenie, suma 12,- € na
poplatok za upomienku II, suma 20,- € na poplatok za upomienku I., suma 4,- € na úrok z omeškania
do zosplatnenia. Po tomto započítaní žalobcu dlh žalovaného na istine predstavoval sumu 2.522,03 €,

na úroku 599,74 €, na ušlom úroku 685,88 € + dopočet k žalobe 3,02 €, na poplatku za vedenie účtu
9,95 €, na zmluvnej pokute 44,62 €, na poistení 18,90 €.

Žalobca v podaní zo dňa 19.2.2014 špecifikoval jednotlivé časti žaloby a zároveň zobral návrh v časti
o zaplatenie sumy 63,91 € späť.Listom zo dňa 28.3.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému
oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 3.195,24 € a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo

dňa spísania tohto listu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zobral úver, ktorý mu bol poskytnutý žalobcom. Tento spočiatku
platil pravidelne, neskôr nebolo v jeho možnostiach úver splácať. V súčasnosti je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Je ženatý a má štyri nezaopatrené
deti, preto požiadal súd o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej

len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,

ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 28.3.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto

prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako ajobsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral

žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný

právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
2.522,03 €. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2.800 € a žalovaný uhradil
celkovo sumu 1.256,77 €, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.543,23 €,

pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v súlade s ustanovením §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „ Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak“ súd započítal všetky platby
odporcu najskôr na istinu a potom na úroky z úveru, keďže nie je možné, aby dodávateľ (veriteľ) určoval,
oproti čomu bude platba od dlžníka zúčtovaná, lebo v opačnom prípade by došlo k rozporu s ust. § 54

ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhosazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 25,61% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách

v čase poskytnutia úveru (júl 2009, spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,91 % p.a. Z toho jezrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 16,7% vyšší ako bola
priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,91% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 8,91% ročne. Žalobca si na úroku z úveru

uplatňoval celkovo sumu 599,74 € ( položky úrok 313,32 € a ušlý úrok 286,42 €), no žalobca mal nárok
len na 34,8% uplatňovaného úroku ( 8,91% x 100 / 25,61% = 34,8% ), teda 34,8% zo sumy 599,74 €,
čo predstavuje sumu 208,71 € a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o poistenie pod bodom 56 zmluvy Balíček Plus súd je toho názoru, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho

zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť
s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,98% z mesačnej
splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle
zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral na vedomie, že nemôže byť
poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia

alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik
poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení
sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých
podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako
poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre

skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov.
Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd
poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako
bolo uvedené v bode 63 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za

takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie
nerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,
ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Na základe uvedených skutočností potom súd platby vykonané žalovaným a

zaúčtované žalobcom na úhradu poistenia započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume 9,95
€, pričom žalobcom bolo na túto položku zo súm uhradených žalovaných zaúčtované celkovo 29,85 €
ako to vyplýva zo splátkového kalendára.

Poplatok za vedenie úverového účtu bol uvedený pod bodom 49 úverovej zmluvy a mal byť zahrnutý

v splátke a predstavoval 1,99 €. Bližšie bola povinnosť žalovaného platiť poplatok za vedenie účtu
upravená aj v hlave 5 § 1 Úverových podmienok, v zmysle ktorého klient je povinný hradiť spoločnosti
pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve.

Podľa § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ

povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa
prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo

správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9.6.2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových

účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že
žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za
vedenie úverového účtu. Súd má za to, že pokiaľ žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné,

aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru,
resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a
preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o
spotrebiteľských úveroch definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť
veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem

poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov,
pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne
protiplnenie, keď zo znenia Obchodných podmienok nevyplýva, žeby žalovanému bol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom vedených na účte,
teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného

potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu zamietol a na úhradu istiny
ako už uviedol vyššie, započítal aj platby žalovaného zaúčtované žalobcom na túto položku tak ako boli
uvedené v splátkovom kalendári.

Žalobca si tiež uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 44,62 €, pričom sumu 37,03 € žalobca z platieb
žalovaného už započítal na zmluvnú pokutu. Samotný nárok na zmluvnú pokutu podľa hlavy 17 § 4

Úverových podmienok súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 15%
v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž
o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty neúmerne

zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ okrem dohodnutej zmluvnej pokuty mal platiť aj úrok z
omeškania, čo má za následok neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a je jednoznačne v prospech veriteľa
a preto aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania
a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom

kapitalizovaná. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny 1.543,23 € a úroku zúveru vyčíslený súdom v sume 208,71 €, zo súčtu ktorých položiek bol uplatňovaný úrok z omeškania
aj žalobcom spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, zo sumy 1.751,23 94 € od

13.4.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 28.3.2011 +
15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, prihliadnuc aj k jeho rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému spolu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok
vo výške po 50,- € (§ 160 ods. 1 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy. Zároveň súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 13.4.2011 do 17.6.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,25 % ročne sumu 353,85 €, čo

taktiež predstavuje úspech žalobcu.

Žalobca v konaní uplatňoval 3.195,24 Eur a bol úspešný do výšky 2.105,79 € 1.751,94 +353,85 €), čo
predstavuje úspech žalobcu 65,90% a jeho neúspech 34,1%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru
úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to
vo výške 31,80% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu

by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
191,50 € a 31,80% z tejto sumy predstavuje 60,89 €, a z trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 €
a 31,80% z tejto sumy predstavuje 98,43 € (prevzatie veci, príprava zastúpenia a podanie návrhu, 2x
režijný paušál á 7,81 € + 20% DPH) na náhradu ktorých zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

5C/306/2013-41

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.