Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218592
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211218592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr.
Zlatice Javorovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: I. Y., nar. XX. D. XXXX, bytom E.
XX, X. T., o zaplatenie 608,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 10. mája 2012 č. k. 7C/272/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 381,92 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 15.7.2009 do zaplatenia a to
v mesačných splátkach po 30 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil i povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania 36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého

stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. g/ z. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, § 879l, § 3 ods. 1, § 37 ods.
1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej
len OZ) a vecne tým, že pri posúdení platnosti navrhovateľom tvrdenej úverovej zmluvy s úverovým
rámcomdospelvrámciriešeniapredbežnejotázkykzáveru,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno
anepreukázal,žebymedzinímaodporcombolaplatneuzavretápísomnázmluva ospotrebiteľskom
úvere s úverovým rámcom 663,88 eur. Navrhovateľ nepredložil žiadnu takú písomnosť, z ktorej by

jednoznačne nad všetky pochybnosti vyplývalo, že ide o písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z
ktorej by bolo jednoznačne zrejmé a nepochybné, že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú úverovú
zmluvu s úverovým rámcom. Navrhovateľ tvrdí, že sa tak stalo úverovou zmluvou zo dňa 15.7.2007
č. 3705114159, predmetom ktorej bola zmluva o úvere. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú úverovú
zmluvu č.3705114159,ktorámalaslúžiťnaposkytnutiespotrebiteľskéhoúverupreodporcunakúpu

tovaru označeného v zmluve vo výške 8.999 Sk. Navrhovateľ tvrdí že súčasne s uvedenou zmluvou,
bola uzavretá aj zmluva o poskytnutí úveru č. 5804008035, s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur.
Súd prvého stupňa dôvodil, že zmluva o poskytnutí úveru č. 5804008035 s úverovým rámcom vo
výške 663,88 eur nebola platne uzavretá. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ
ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože
dojednania o revolvingu, ktoré sa nachádzajú v dolnej časti úverovej zmluvy na kúpu tovaru vyhotovil
tak drobným písmom, že boli skoro nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto

drobným písmenám ani nevenoval dostatočnú pozornosť. Dojednania o uzavretí revolvingového úveruboli zapracované do úverovej zmluvy na kúpu tovaru tak, že spotrebiteľ, ktorý chcel úver na kúpu tovaru
vlastne musel podpisom zmluvy o úvere na kúpu tovaru podpísať aj revolvingové zmluvy. Okrem toho aj
ďalšie dojednania ohľadne revolvingového úveru ako podstatné náležitosti podľa Zák. o spotrebiteľských

úveroch sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné úverové podmienky a
tiež písané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné
vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nielen podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka ale aj podľa ust. § 6 ods. 3 písm. a) a b) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Navrhovateľ v podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu

odporcu, keď mu nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých
podmienok, iba s odkazom na úverové podmienky. Súd prvého stupňa síce mal za preukázané, že
navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie, avšak dôvodil, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej
zmluvy s úverovým rámcom navrhovateľ nemá právo požadovať od odporcu nič naviac len naozaj
poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu. Preto, ak má odporca nejaké plnenie vrátiť, možno
ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, z neplatného právneho úkonu. Súd prvého stupňa

vedený týmito úvahami, návrhu navrhovateľa čo do skutočne poskytnutej sumy odporcovi, teda do
zaplatenia istiny 381,92 eur vyhovel a návrh čo do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 152,25 eur,
poplatku za výber z bankomatov vo výške 22,90 eur, zmluvnej pokuty vo výške 21,22 eur, sankčného
úroku vo výške 10,51 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 19,40 eur zamietol, pretože
si ich navrhovateľ odvodzuje z absolútne neplatnej zmluvy. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi

aj úroky z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 381,92 eur odo dňa 15.7.2009 do zaplatenia,
uplatnené úroky z omeškania predstavujú 8,76% ročne, čo je nižšia, ako zákonom dovolená výška.
Napokon súd prvého stupňa navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti s
poukazom na ust. § 142 ods. 3 z. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel
(ďalej len O. s. p.) priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva v plnej

výške za súdny poplatok 36 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to voči výroku
týkajúceho sa zamietnutej časti. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a to
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a taktiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 3705114159 a súčasne zmluvu o
revolvingovom úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky, s ktorými bol odporca
oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Dôvodil, že zmluva je celistvá, bola
uzavretávpísomnejformenajednejlistineurčitým,slobodnýmavážnymprejavomvôleodporcu,zmluva
o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až

na budúcnosť uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením zmluvy priamo práva a povinnosti odporcovi
nevznikli, v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevznikla odporcovi
žiadna povinnosť, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Namietla, že zo
samotného uzavretia zmluvy mu nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať spotrebiteľovi kartu. Za
žiadnych okolností nedochádza akcesorickým uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k

vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a navrhovateľom a vôbec nie v
nerovnováhe značne v neprospech odporcu. Poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 39 OZ namietal,
že navrhovateľ uvádza, že musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie, uzavretie revolvingovej

zmluvy podľa názoru navrhovateľa nie je možné v žiadnom prípade považovať za kvalifikovaný rozpor
s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok neplatnosť právneho úkonu, navrhovateľ sa ďalej zaoberal
neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou úkonu, resp. časti zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré
sa nachádzajú medzi kolónkami 60 a 61, veľkosť písma nemôže mať za následok neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Dôvodil, že odmieta záver, že veľkosťou písma v texte,

ktorý sa týkal dojednaní o revolvingových zmluvách, mal záujem vyvolať omyl, alebo že by mohol omyl
vôbec takýmto spôsobom na strane odporcu vyvolať, dojednania o revolvingu sú nepochybne napísané
takouveľkosťoupísma,ktoráumožňujezistiťichobsah,sútiežuvedenénalícnejstraneúverovejzmluvy,
odporca mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy. Preukázal nesúhlas s tvrdením, že
zmluva neobsahuje dohodu o výške úverového rámca, o výške splátok, výške úrokov, dohodu o

zmluvnej pokute, tieto dojednania sú platnými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami, majú
rovnakú právnu moc a váhu ako dojednanie uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Mal za to, žesúd prvého stupňa nesprávne posúdil daný právny vzťah z hľadiska dodržania písomnej formy,
tvrdil, že evidentne okrem úverovej zmluvy uzavrel s odporcom písomnou formou aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok sp. zn. 8C

23/2012-43 (zrejme nesprávne označenie napadnutého rozsudku č. k. 7C 272/2011-30) zmenil v súlade
s petitom návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa z 18.11.2011.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je
vecne správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/272/2011 je uloženie povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumy 608,20 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 381,92
eur s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie

súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti, prislúchajúceho spisového
materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s.
p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So
všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal
už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie
podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti i z obsahu
odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a
navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. OZ, nebolo
medziúčastníkmisporné.Spornýmalezostaloazároveňtotvorilopredmetprieskumuodvolaciehosúdu,
či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských
úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených
zamietnutou časťou návrhu.

V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, teda ku dňu 17.5.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.5.2007 založenej v spise a úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že
účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3705114159, v ktorej je uvedené, že úver sa poskytuje na kúpu

televízora PANASONIC TV29MP1P za predajnú cenu 8.999 Sk, výška úveru je 9.936 Sk, mesačná
splátka 276 Sk, počet splátok 36, RPMN 34,8%. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú
úverové podmienky uvedené na rube tejto listiny na samostatných listoch, pričom odporca podpisom
potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaný. Podpisom
tejto úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe

ktorej vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru s vydaním úverovej karty, za
podmienokstanovenýchvHlave8,9,10a11Úverovýchpodmienok,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťou
tejto zmluvy s úverovým rámcom vo výške 15.000 Sk.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom
a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda

spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne
pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

Rovnako možno tiež konštatovať, že pri kupovaní tovaru - v danom prípade televízora za predajnú cenu
8.999 Sk, priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi
malým písmom. Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na kupovaný tovar a predstava, že vyhodnotí
všeobecné obchodné podmienky, je len iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od
úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej

časti zmluvy.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo
zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal odporcovi úverovú kartu.

Súd prvého stupňa preto správne vo veci postupoval, pokiaľ posudzoval, či medzi účastníkmi konania
došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa navrhovateľ domáha plnenia

od odporcu v tomto konaní. Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom
úvere do vopred predpísaného textu, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého
stupňa kvalifikoval správne v podstate ako nekalú praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na
nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver)
s navrhovateľom, keďže bolo primárne vo sfére jeho záujmu získanie spotrebiteľského úveru na kúpu

televízora. Z uvedeného postupu navrhovateľa potom plynie, že klient nemal inú možnosť, ako prijať
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere,
ktorú ani nechcel uzavrieť. Súd prvého stupňa poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a
vážnejvôleodporcuspätýsoskutočnosťou,čivôbecodporcamalreálnumožnosťodmietnuťposkytnutie
revolvingového úveru. V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to,

že odporca sa môže (má možnosť rozhodnúť sa) v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom
revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia
peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej
písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami,
ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná

forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, keďže § 4
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
písomne.Bezpochybytotižideotzv.formulárovúzmluvu,prektorújecharakteristické,žejejobsahnieje
výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v postavení dodávateľa
bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná

zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je
typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverovézmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným
písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa
revolvingových úverov. S ohľadom k predostretému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je

preto dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu
s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom
úvere. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy preto považoval za nenáležité, keď naopak je
potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal
vzbudzovaťdôvodnépochybnostianimedziúčastníkmiprávnehovzťahu,aniuosôbnezúčastnenýchna

ich zmluvnom vzťahu. Vzhľadom na to, že súd považuje zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má odporca
vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

V časti náhrady trov konania sa odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o čiastočnom
neúspechu navrhovateľa len v nepatrnej časti, ale pre nedostatok odvolania odporcu výrok o trovách
konania v neprospech navrhovateľa nezmenil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej zamietajúcej časti ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny s použitím
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

V odvolacom konaní mal plný úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo
na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho
konania návrhom neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú (§ 151 ods. 1 a 2 O. s.

p.), preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.