Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208884
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313208884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom
Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 649, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom,
advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o.,
so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom,
advokátom, so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, o zaplatenie 282,-eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26. februára 2014 č. k.
21Cb/48/2014 - 93, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 37,54 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 42,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5% ročne z tejto sumy od 23.5.2013 až do 06.02.2014.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-eur ako aj nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 352,39 eur k rukám

právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 282,-eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, nahradiť mu paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe elektronickej objednávky prepravy so žalovaným uzatvoril zmluvu o preprave veci, podľa ktorej
objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou
č.20130282 zo dňa 04.3.2013 splatnou dňa 03.5.2013 sumu vo výške 108,-eur, faktúrou č.20130294 zo

dňa 09.3.2013 splatnou dňa 08.5,2013 sumu vo výške 132,-eur a faktúrou č.20130365 zo dňa 23.3.2013
splatnou dňa 22.5.2013 sumu vo výške 42,-eur. Žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval, napriek
tomu splatné faktúry žalobcovi v lehote splatnosti a ani do podania návrhu na súd neuhradil. Platobným
rozkazom sp. zn. 21Rob/99/2013 zo dňa 14.6.2013 súd návrhu vyhovel.Včas podaným odporom proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok
žalobcomuplatňovanývtomtokonaníniejedôvodný,nakoľkovšetkyvtomtokonaníuplatňovanéfaktúry
boli žalovaným uhradené dňa 10.6.2013, t.j. ešte pred vydaním platobného rozkazu a žalovaná istina

bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur. Žalobca vo vyjadrení k odporu
potvrdil, že žalovaný sumárnou úhradou z bankového účtu dňa 10.6.2013 uhradil žalobcovi sumu 2300,-
eur, avšak opomenul tú skutočnosť, že v čase vykonania tejto sumárnej úhrady mal voči žalobcovi aj
iné záväzky z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy z časti splatné skôr a z časti splatné
neskôr ako sú žalované časti pohľadávky. Žalobca ako veriteľ preto priradil a započítal sumárnu úhradu

vo výške 2300,-eur zo dňa 10.6.2013 neoznačenú variabilným symbolom, z ktorého by bolo zrejmé,
ktorý záväzok žalovaný zaplatil, na splnenie skôr splatných záväzkov žalovaného. Na preukázanie
tejto skutočnosti predložil žalobca súdu tabuľku výpočtu splnenia záväzkov žalovaného voči žalobcami
platbami a priradenie platieb k jednotlivým záväzkom žalovaného voči žalobcovi.

V priebehu konania žalobca na základe žalovaným vykonávaných úhrad svoj pôvodný návrh čiastočne
upravoval, preto uznesením sp. zn. 21Cb/48/2013-56 zo dňa 29.11.2013 súd zastavil konanie o

zaplatenie sumy 185,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 108,-eur od
04.5.2013 do 12.11.2013 a úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 77,75 eur od 09.5.2013
do 12.11.2013 a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
96,95 eur, úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 54,95 eur od 13.11.2013 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 42,-eur od 23.5.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2014.

Následne po ďalšom čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom, súd uznesením sp. zn. 21Cb/48/2013-65
zo dňa 08.01.2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 54,95 eur. Predmetom konania
tak zostalo už len zaplatenie istiny vo výške 42,-eur, úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto
sumy od 23.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 04.02.2014.

Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 a prednesom na pojednávaní 26.2. 2014 žalobca súdu oznámil,
že nakoľko žalovaný dňa 06.02.2014 na jeho bankový účet zaplatil sumu vo výške 2581,45 eur berie
svoj návrh aj v časti o zaplatenie 42,-eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 42,-eur od 23.5.2013 do 06.02.2014 späť a navrhuje konanie

v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanýstýmtočiastočnýmspäťvzatímnesúhlasilatozdôvodu,žezapočítavaniepohľadávokaplatieb
z jeho strany tak ako ho prezentuje žalobca je podľa jeho názoru nesprávne. Súd dospel k záveru, že

dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so späťvzatím zostatku návrhu nie je závažný. Žalobca dostatočne
zdôvodnil a preukázal, akým spôsobom nakladal s finančnými prostriedkami poukazovanými žalovaným
na splatenie jeho záväzkov z prepravy žalobcovi, a keďže postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na
splnenie najskôr splatných záväzkov a najskôr na ich príslušenstvo je správny a v súlade so zákonom,
súd návrhu žalobcu na zastavenie konania vyhovel a konanie v časti o zaplatenie 42,-eur s príslušným

úrokom z omeškania zastavil. Citoval pritom ust. §96 ods.1,2,3 O.s.p. Mal pritom z vykonaného
dokazovaniazapreukázané,žeúčastnícikonaniaakopodnikateľskésubjekty uzatvorili obchodnývzťah
a to na základe objednávky žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal prepravu veci. Táto skutočnosť
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný vykonanie prepravy veci vyfakturovanej faktúrami
č.20130282 zo dňa 04.3.2013, č.20130294 zo dňa 09.3.2013 a č.20130365 zo dňa 23.3.2013 nepoprel

a jej vykonanie žiadnym spôsobom nereklamoval. Z medzinárodných nákladných listov č.6229818,
č.623731 a č.6233851 vyplýva, že v dňoch 04., 05. a 23.3.2013 vykonal žalobca pre žalovaného
prepravu tovaru na trase L. - P. (D.) a na trase L. - H. (E.) a L. - H. (E.) motorovým vozidlom EČV:
HE 778BN a prívesom EČV: HE 474YD, HE 961Bj, prívesom HE 193ZD a motorovým vozidlom HE
138RL a prívesom HE 202YD. Za vykonanú prepravu veci vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú

cenu spolu vo výške 108,- eur, 132 a 42,-eur vyššie uvedenými faktúrami, ktoré boli splatné 03, 08.a 22.5.2013. Medzi účastníkmi konania došlo tak k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci podľa § 610
Obch. zák, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného ako odosielateľa vykonať
prepravu veci z miesta odoslania do miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za vykonanú prepravu veci

zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil, prepravu
tovaru pre žalovaného ako odosielateľa vykonal. Žalovaný vykonanie prepravy žalobcom žiadnym
spôsobom nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú odplatu (prepravné)
neuhradil v lehote splatnosti. Porušil tak povinnosť vyplývajúcu z ust. § 625 ods.1,2 Obch. zák. Z
prehľadu faktúr vystavených žalobcom žalovanému za vykonané prepravy vyplýva, že dňa 10.6.2013

uhradil žalovaný žalobcovi bankovým prevodom sumu 2300,-eur. Táto suma bola použitá na úhradu
skôr splatných faktúr, konkrétne fa č.20130008, 20130031, 20130035, 20130039, 20130041, 20130052,
20130057 a 20130058. Následne žalovaný uhradil bankovým prevodom na účet žalobcu sumu 2300,-
eur dňa 12.11.2013, sumu 2300,-eur dňa 11.12.2013 a sumu 2300,-eur dňa 06.02.2014. Tieto sumy
boli žalobcom použité na úhradu iných skôr splatných záväzkov žalovaného voči žalobcovi z titulu
nezaplatených odplát za vykonané prepravy. Takýto postup žalobcu je v súlade s ust. § 330 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie
nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí,
ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najskôr jeho

príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu,
ak dlžník neurčí inak. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na

ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením
rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí
urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení
dôjdekuplatneniudispozitívnehopravidlaobsiahnutéhov§330.Vyhláseniedlžníkaozapočítaníplnenia
je dôležité a dlžník by sa nemal spoliehať len na ustanovenie § 330. Ak totiž dlžník nevyužije svoje právo

určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už
premlčaný. Dlžník tým stráca možnosť domôcť sa v budúcnosti premlčania tohto dlhu. Nakoľko žalovaný
nepreukázal, že by využil svoje dispozitívne oprávnenie a určil, ktorý záväzok platbou zo dňa 10.6.2013
plní, bol postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatného záväzku a najskôr na
jeho príslušenstvo správny a v súlade so zákonom.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia, patril žalobcovi
tiež nárok na náhradu úrokov z omeškania a to tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnená
výška úrokov z omeškania ako aj doba, od kedy si ich žalobca uplatňuje sú v súlade s ust. § 365 a 369
Obchodného zákonníka

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia podľa § 369c, ods.1, § 768k

ods.2, Obch. zák. vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je upravená v ust. § 2 nar. vl. SR
č.21/2013 Z.z. na 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Vzhľadom k tomu, že zmluva
o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 1. februári 2013, súd prvého stupňa podľa

uvedených ustanovení priznal žalobcovi v konaní uplatňovanú paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý

mal vo veci plný úspech. Spolu zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 368,80 eur, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 352,30 eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 9 úkonov právnej služby á
23,24 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd dňa 11.6.2013, 3.písomné
vyjadrenie k odporu zo dňa 22.7.2013, 4.účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013, 5.čiastočné späťvzatie

zo dňa 13.11.2013, 6.účasť na pojednávaní dňa 29.11.2013, 7.čiastočné späťvzatie zo dňa 11.12.2013,
8.čiastočné späťvzatie zo dňa 10.02.2014, 9.účasť na pojednávaní dňa 26.02.2014), z náhrady 7 x
režijného paušálu á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 2 x režijného paušálu á 8,04 eur za úkony v roku2014 a zo sumy 55,98 eur, t.j. 20% DPH všetko vypočítané podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne

zistil skutkový stav, pretože nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom štatutárnych zástupcov
účastníkov, že skutkové závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho
názoru, žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie
sumy 282,- eur s prísl.. Nijakým spôsobom nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči

žalovanému aj ďalšie splatné pohľadávky, na splatenie ktorých bola podľa jeho tvrdenia použitá úhrada
zo dňa 10.6.2013 vo výške 2.300,- eur. Aj napriek tomu, že žalovaný v podanom odpore trval na
svojich vyjadreniach o včasnom a riadnom zaplatení faktúr, ktoré sú predmetom sporu, súd sa priklonil
k tvrdeniam žalobcu a bez ďalšieho posúdil jeho žalobu ako dôvodnú. Záväzok žalovaného, ktorý
je predmetom tohto konania, zanikol zaplatením sumy 2.300,- eur dňa 10.6.2013, pričom žalovaný
toto plnenie realizoval na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov, keď počnúc

mesiacom apríl 2013 postupne splácal žalobcovi každý mesiac splátku vo výške 2.300,- eur. O existencii
žalovaným tvrdenej dohody svedčí aj e-mailová komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov
konania v talianskom jazyku, z ktorej vyplýva existencia dohody o postupnom splácaní záväzkov
žalovaným. Žalovaný preto nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby o zaplatenie 42,- eur s úrokmi z
omeškania uplatňovanými žalobcom. Súd prvého stupňa napriek tomuto nesúhlasu konanie v tejto časti

zastavil. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu neobjektívne. Tým, že súd prvého stupňa nevykonal
žalovaným navrhnuté dôkazy, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. V neposlednom rade
žalovaný zdôrazňuje, že dňa 6.2.2014 realizoval poslednú úhradu vo výške 2.581,45 eur, čím žalovaným
bolivovzťahukžalobcovizaplatenévšetkyjehopohľadávky,oktorýchzaplateniesavedúsúdnekonania
na Okresnom súde v Humennom. Nevykonaním navrhovaného dôkazu došlo k porušeniu práva na

spravodlivé súdne konanie. Navrhovaný dôkaz mal vplyv na rozhodnutie súdu. V dôvodoch rozhodnutia
prvostupňový súd sa vôbec nezaoberá ani žalovaným tvrdenou dohodou, preto ani rozhodnutie súdu
prvého stupňa nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa sú zjavne neodôvodnené a nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pochybenia
súdu prvého stupňa majú za následok vecnú i právnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ

preto žiada doplniť dokazovanie o výsluchy štatutárnych zástupcov o oboznámenie sa z dôvodov o
splátkach a tiež oboznámenie sa s faktúrami, o zaplatenie ktorých sa vedú súdne konania. Navrhuje
preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj nárok na
náhradu trov prvostupňového, i odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že povinnosťou účastníkov konania je pravdivo

opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom v podanom odvolaní sám žalovaný svoje vlastné tvrdenia
vyvracia a zjavne tieto jeho tvrdenia logicky ani neobstoja. V konaní uplatňoval nárok na zaplatenie
odplaty za vykonané prepravy podľa daňových dokladov - faktúr 20130282 na sumu 108,- eur zo dňa
4.3.2013, splatnej 3.5.2013 č. 20130294 na sumu 132,- eur zo dňa 4.3.2013, splatnej 8.5.2013 a č.
20130365 na sumu 42,- eur zo dňa 23.3.2013, splatnej 22.5.2013. Návrh na vydanie platobného rozkazu

podal na súd 11.6.2013 po splatnosti predmetných faktúr, teda dôvodne. Žalovaný sám v podanom
odpore

tvrdí, že jeho záväzok zanikol 10.6.2013 zaplatením sumy 2.300,- eur. V súdnych konaniach, ktoré sa
vedú na Okresnom súde v Humennom, žalovaný v každom z podaných odporov namietal, že zaplatil
pohľadávku už pred podaním žalobného návrhu. Ak by tieto jeho tvrdenia v podaných odporoch boli

správne, tak by mal zaplatiť na týchto nárokoch, ktoré boli priznané platobnými rozkazmi, sumu 11.118,-
eur. Toto však nemôže logicky obstáť, pretože v skutočnosti zaplatil žalovaný žalobcovi 4.600,- eur a
to dvomi splátkami po 2.300,- eur v mesiacoch jún a júl 2013. V odpore žalovaný súčasne uvádzal, že
v období od 10.4.2013 do 11.9.2013 zaplatil všetky záväzky voči žalobcovi. Žalovaný však následne
platil žalobcovi aj dňa 10.10.2013 sumu vo výške 2.300,- eur, 12.11.2013 sumu 2.300,- eur, 13.12.2013

sumu 208,- eur a 6.2.2014 sumu 2.581,45 eur. Bolo by nelogickým, aby žalovaný týmito platbami platil
už svoje zaplatené záväzky. Toto svedčí o účelovosti obrany žalovaného. Žalovaný sa odvoláva aj na
údajnú dohodu medzi štatutárnymi zástupcami i účastníkov, ktorá by mala vyplynúť z predloženej e-
mailovejkomunikácie.Žalobcanikdynevyjadrilsúhlassozmenouzáväzkovžalovanéhočodosplatnosti.
Z predkladu e-mailovej komunikácie vyplýva aj to, že v jeho prílohe by mal byť prehľad aktuálnych

faktúr. Túto prílohu však žalovaný súdu nepredložil. Predložil prehľad súdnych konaní, kde sa žalobcadomáha zaplatenia sumy až vo výške 18.143,97 eur. V tomto prehľade nie sú zahrnuté všetky pôvodne
neuhradené faktúry.

Postup žalobcu, ktorý realizované úhrady započítal na najskôr splatné záväzky, zodpovedá ustanoveniu

§ 330 ods. 1 druhá veta Obch. zák.. Žalobca predkladá súdu tabuľku výpočtu splnenia záväzkov
žalovaného voči žalobcovi, z ktorej vyplýva, ktorý záväzok a v akých častiach a kedy bol žalovaným
splnený. Žalobca poukazuje na to, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod o nevykonaní výsluchu
štatutárneho zástupcu žalovaného je nepresvedčivý. Zdôrazňuje to, že štatutárny zástupca žalovaného
sa nezúčastnil žiadneho z pojednávaní, ktoré boli súdom nariaďované v tejto veci, prípadne aj v iných

veciach vedených na Okresnom súde Humenné, pričom niektoré z pojednávaní boli odročované práve
za účelom výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného. Štatutárny zástupca sa však ani v jednom
prípade nariadeného pojednávania nezúčastnil. Túto pasivitu samotného žalovaného nemožno pričítať
ako výhradu voči postupu súdu prvého stupňa v konaní. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiťakovecnesprávneauplatňujeajnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške37,54eur.

3) Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1,3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust.
§ 211 ods.2, § 156 ods.3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach
odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

k najzásadnejším argumentom uvádzaným žalovaným v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Vo veci treba mať na zreteli čo je predmetom napadnutého rozsudku a najmä, čo bolo predmetom
konania po predchádzajúcich čiastočných zastaveniach konania a pripustení zmeny žaloby podľa
uznesení súdu prvého stupňa č. k. 21Cb/48/2013-56 z 29.11.2013 a č. k. 21Cb/48/2013-65 z 8.1.2014.
Tieto uznesenia sú právoplatné a zodpovedajúco ust. § 159 ods. 1, 2, § 167 ods. 2 O.s.p. záväzné

pre účastníkov i súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný nevyjadril nesúhlas s vtedajšími
realizovanými čiastočnými späťvzatiami žaloby, hoci boli uskutočnené v priebehu konania, a teda aj po
meritórnom prejednaní veci, napr. na pojednávaní 15.10.2013. Dôvodom uvedených späťvzatí žaloby
malibyťžalobcomoznačenéplneniažalovaného,kuktorýmdošlokaždopádnevpriebehutohtokonania.
Uvedenými uzneseniami súdu prvého stupňa bolo zastavené konanie o nárokoch uplatňovaných v tomto

konaní na zaplatenie odplaty za prepravu a prislúchajúcich úrokov z omeškania tak, ako boli vyúčtované
faktúrou č. 20130282 na sumu 108,- eur a faktúrou číslo 20130294 na sumu 132,- eur.

Predmetom nasledujúceho konania zostala tak úhrada prepravného vyúčtovaná faktúrou č. 20130365
na sumu 42,- eur a tiež paušálna náhrada nákladov spojených s uplatňovaním nároku vo výške 40,- eur.

Je nepochybným z obsahu spisu aj to, že z dôvodu plnenia prijatého žalobcom od žalovaného 6.2.2014

žalobca zobral aj žalobu v časti o zaplatenie 42,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.5.2003
do 6.2.2004 späť a žiadal konanie aj v tejto časti zastaviť. Bez akýchkoľvek pochybností aj táto
pohľadávka uplatňovaná žalobou bola zaplatená až v priebehu tohto súdneho konania. Prvostupňový
súd analyzujúc vzťahy účastníkov konania založené viacerými uzavretými zmluvami o preprave
zodpovedajúco výsledkom dokazovania vyvodil správny záver, že pre nesúhlas žalovaného s týmto

späťvzatím žaloby aj v tejto časti nie sú závažné dôvody. Pre ten účel v dôvodoch rozhodnutia
správne konštatoval možnosti žalobcu postupovať pri prijímaní platieb od žalovaného podľa pravidielvyplývajúcich z ust. § 330 Obch. zák.. Neprijal tak obranu žalovaného o zmene splatnosti jednotlivých
nárokov dohodou účastníkov. Z dôkazov produkovaných žalovaným pred súdom prvého stupňa, ani
z ním tvrdenej e-mailovej komunikácie nemožno privodiť záver, že by k tvrdenému dvojstrannému

právnemu úkonu účastníkov konania znamenajúceho zmenu splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu,
došlo.

Z obsahu spisu z jednotlivých zápisníc o pojednávaní vyplýva aj to, že súd prvého stupňa poskytol
dostatočný priestor žalovanému aj preto, aby mohol byť realizovaný ním navrhovaný dôkaz výsluchom
štatutárneho zástupcu žalovaného. Napriek tomu, že sa pojednávania odročovali, štatutárny zástupca

žalovaného sa pojednávania nezúčastnil. Vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov, je
podľa názoru odvolacieho súdu tvrdený odvolací dôvod o odňatí možnosti konať pred súdom (založený
na nerealizácii výsluchu účastníka konania), neopodstatnený. Súd je v každej fáze konania oprávnený
zvážiť,

a ako sa javí nevyhnutné, či žiadúce doterajší stav dokazovania doplniť. Je vecou súdu, ako naloží
s dôkazmi, ktoré už realizoval, ako ich vyhodnotí, s tým, že je pritom viazaný len pravidlami, ktoré

vyplývajú z ust. § 132 O.s.p.. Pre účely rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie 42,- eur s
prísl. obsah vykonaných dôkazov svedčí tomu, že súd prvého stupňa ich správne vyhodnotil a vyvodil aj
pre toto procesné rozhodnutie aj správny záver zodpovedajúci v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia
citovanom ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p..

Uplatnené odvolacie dôvody sa osobitne nevenujú priznanému nároku na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením práva. Uplatnené odvolacie dôvody nekonštatujú skutočnosti, ktoré sa týkajú
výšky tohto nároku, ani to, že by bolo potrebné osobitné upozornenie na uplatnenie tohto nároku. Pri
viazanosti dôvodmi podaného odvolania potom treba vychádzať z tých skutočností, na ktoré odkázal v
tejto časti rozhodnutia vo veci samej prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Sumárne preto treba konštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu,

vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite a podrobne
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým spôsobom

v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, aj
závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel sú racionálne a aj spravodlivé.

Obsah predmetného odvolania je v podstate totožný s obranou žalovaného pred súdom 1. stupňa.
Nevybočuje v zásade z obsahom prednesov, vyjadrení, ako aj písomných podaní žalovaného počas
celého prvostupňového konania, a preto aj odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k jeho námietkam je

úplné aj pokiaľ ide o odvolanie.

Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov konania, i v tomto výroku odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Okresný súd postupoval správne, ak trovy konania vynaložené žalobcom považoval za také, ku
ktorých náhrade treba zaviazať v konaní neúspešného žalovaného, resp. žalovaného na strane ktorého
boli dané podmienky pre záväzok platiť trovy z dôvodu späťvzatia časti návrhu pre plnenie poskytnuté

žalobcovi po podaní žaloby na súd. Zodpovedá to ust. § 142 ods.1, § 146 ods.2 veta druhá O.s.p..
Naviac pri absencii odvolacích výhrad proti výške týchto nárokov nebol ani dôvod pri viazanosti dôvodmi
odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), aby sa odvolací súd výškou týchto trov bližšie zaoberal.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním vznikli

mu výdavky súvisiace s právnym zastúpením. Splnomocnený právny zástupca realizoval vyjadrenie kpodanému odvolaniu, za ktoré mu patrí uplatňovaná a vyčíslená tarifná odmena vo výške 23,24 eur,
uplatňovaná náhrada výdavkov, tzv. režijného paušálu vo výške 8,04 eur, všetko zvýšené o DPH 20%,
t.j. o sumu

6,26 eur, spolu vo výške 37,54 eur (§10 ods.1, § 13 a ods.1 písm.b), § 16 ods.3, § 18 ods.3
vyhl.č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Preto odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť aj
žalobcovi trovy odvolacieho konania v uvedenej výške.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č.757/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.