Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312200456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312200456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci starostlivosti o maloletého T. I., nar. XX.
XX. XXXX, dieťa bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, dieťa rodičov T.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., P. L. B. XXXX/X a O. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., T. X, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku a o návrhu matky na
zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/9/2012-258 zo
dňa 28. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť

nahradiť trovy štátu vo výške 238,81 EUR na účet Okresného súdu Brezno do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky
na zvýšenie výživného na maloletého T. I., nar. XX. XX. XXXX, a súčasne konajúc o návrhu otca s
prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Otcovi tiež
uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 238,81 EUR na účet Okresného súdu Brezno v lehote
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd pôvodne začal konanie iba o návrhu otca na úpravu
styku s maloletým dieťaťom, ktorý bol súdu doručený 20. 01. 2012, následne aj o jeho návrhu doručenom

09. 10. 2013, ktorým otec žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu od 27. 07.
2013 na sumu 27,13 EUR. Súčasne okresný súd konal o návrhu matky, ktorá podaním doručeným 24.
09. 2012 navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- EUR + na tvorbu úspor v sume 30
EUR mesačne spätne od, mája 2010 resp. od septembra 2009.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyživovacia povinnosť k maloletému T. bola otcovi
uložená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/377/2009-70 zo dňa 25. 05. 2010, ktorý nadobudol
vovýrokuovýživnomprávoplatnosť16.10.2010vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBanskáBystrica

č. k. 15CoP/43/2010-95 z 22. 09. 2010. Uvedeným rozhodnutiami bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100 EUR mesačne,
z toho sumou 80,- EUR k rukám matky a 20,- EUR na účet maloletého vedený v K., a.s. s tým, že
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa bolo viazané na súhlas súdu. Okresný súd zistil,
že v predošlom rozhodnutí o výživnom súd vychádzal z toho, že matka bola na materskej dovolenke,
poberalarodičovskýpríspevok164,22EURaprídavoknadieťa21,99EUR,bolanemajetnáasdieťaťom
žila v prenajatom dvojizbovom byte, za užívanie ktorého platila spolu 250 EUR mesačne. Otec bolzamestnaný v spoločnosti Galliker Slovakia, s. r. o., kde dosahoval čistý mesačný zárobok 506,90 EUR
a diéty 1.110,67 EUR. Žil v dvojizbovom prenajatom byte, za ktorý platil nájomné 300,- EUR. Za prácou
dochádzal do Belgicka. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal ďalšie dve vyživovacie

povinnosti k t. č. už plnoletým deťom H., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, na ktoré platil
výživné po 130,- EUR na základe rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/371/2009-193 z 20. 04.
2010.

Okresný súd pri zamietnutí návrhu na zvýšenie resp. na zníženie vyživovacej povinnosti každého
z rodičov vychádzal z toho, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane rodičov

a maloletého dieťaťa, ktorá by zmenu rozhodnutia o výživnom odôvodňovala. Otec bol naďalej
zamestnancom obchodnej spoločnosti Galliker Slovakia, s. r. o., ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy, do práce dochádzal do Senca, odkiaľ zamestnávateľ zabezpečoval jeho dopravu na miesto
výkonu práce do Belgicka. Otec mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 365,55 EUR a cestovné
náhrady 905,33 EUR, dostával mzdu na účet priemerne 1.107,46 EUR. Jeho príjem bol porovnateľný s
príjmom, ktorý dosahoval v čase predošlého rozhodnutia o výživnom. Finančné prostriedky vyplácané

otcovi zamestnávateľom pozostávali zo mzdy a cestovných náhrad, na ktoré má otec nárok pri práci
v zahraničí na krytie výdavkov na stravu a ubytovanie. Otec poukázal na to, že je vlastníkom bytu
za ktorý platil hypotéku vo výške 255,- EUR mesačne. Výdavky spojené s užívaním bytu boli 115,90
EUR, za elektrinu platil 18 EUR, plyn 9 EUR, televízia + internet 16,90 EUR. Splácal tiež spotrebný
úver 83,- EUR mesačne a na svoje dve plnoleté deti naďalej platil výživné po 130,- EUR. K zníženiu

príjmov otca došlo z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti, keď ho dňa 27. 07. 2013 postihol inkfart.
Do 02. 08. 2013 bol hospitalizovaný v cudzine, a následne bol práceneschopný 59 dní v roku 2013 v
mesiacoch september a október a 18 dní v roku 2014 v mesiacoch január, február. Tento stav z hľadiska
výpadku príjmov otca bol len dočasnou, nie trvalou zmenou pomerov. Po ukončení práceneschopnosti
je otec naďalej zamestnaný u totožného zamestnávateľa, u ktorého dosahuje porovnateľný príjem, aký

dosahoval v čase predošlého rozhodnutia súdu. Okrem toho otec ma možnosť z predošlého príjmu
vytvoriť si dostatočné finančné rezervy, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na
zistený príjem a výšku vyplácaných náhrad a na bežné výdavky, ktoré otec uviedol, mal okresný súd
za to, že bol schopný uhrádzať všetky deklarované výdavky vrátane plnenia si vyživovacích povinností
bez toho, aby bolo potrebné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému T..

Maloletý T. bol v čase rozhodovania okresného súdu v predškolskom veku, navštevoval predškolské
zariadenie, podľa vyjadrenia matky bol zdravý a od septembra 2014 mal nastúpiť do 1 ročníka základnej
školy. Od poslednej úpravy výživného síce uplynuli štyri roky, ale táto zmena z dôvodu veku dieťaťa
nemala vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom.

Kzmenepomerovdošlonastranematkyvtom,ževroku2011dojúla 2012bolazamestnanávL.banke,

kde dosahovala hrubý príjem 600 EUR mesačne, potom bola 3 mesiace nezamestnaná a následne
začala podnikať na základe osobitného oprávnenia ako finančný agent - hypotekárny špecialista. V roku
2013 mala priemerný príjem 400 - 500 EURmesačne. Matka ako pravidelné mesačné výdavky uviedla
splátku úveru na bývanie v sume 112,- EUR, náklady za užívanie bytu 70,- EUR, za elektrinu 25 EUR,
internet a televíziu 30 EUR. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné so spätnou účinnosťou, nepreukázala

žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa ani dôvod, ktorý by jej prípadne bránil v minulosti požiadať
o zvýšenie výživného. Naopak, žiadala o zvýšenie výživného za obdobie, o ktorom bolo v minulosti
právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/377/2009. Zvýšené potreby dieťaťa
s prihliadnutím na jeho vek boli kompenzované zmenou pomerov na strane matky, ktorá nadobudla stály
príjem.

Okresný súd výrok, ktorým rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom odôvodnil tým, že rodičia
sa o styku v minulosti nedokázali dohodnúť a nariadená úprava styku bola v záujme pestovania a
rozvíjania vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom. Okresný súd prihliadol na závery znaleckého posudku
PhDr. T. V., znalca z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia.Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 24 ods. 4, § 25, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 3
Zákona o rodine.

V súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy, ktoré znalkyňa vyčíslila za

vypracovanie znaleckého posudku v sume 179,12 EUR a za účasť na pojednávaní 12. 02. 2014 v sume
59,69 EUR, spolu 238,81 EUR. Matka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto
súd v zmysle § 148 ods. 1 OSP k náhrade trov štátu zaviazal iba otca maloletého dieťaťa.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného a vo výroku
o povinnosti nahradiť trovy štátu, podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Okresnému súdu
vytýkal nesprávne skutkové zistenia a právne závery. Okresný súd do jeho príjmu nesprávne zahrnul

stravné diéty pri pracovných cestách v zahraničí, ktoré poberal v sume 45 EUR/deň a vreckové 9 EUR/
deň. Stravuje sa dvakrát denne, nedokáže si na štyri týždne vziať zásobu potravín zo Slovenska. Z
cestovných náhrad si musí zaplatiť aj výdavky spojené s hygienou, sprchu a práčku. Výdavky spotrebuje
v práci, ktorú vykonáva v zahraničí, v Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku, Belgicku. Nesúhlasil so
záverom okresného súdu, že napriek výpadku príjmu počas práceneschopnosti si vytvoril finančné

rezervy na platenie výživného. Prácu vodiča kamiónovej dopravy prijal preto, že v mieste bydliska nie sú
pracovné príležitosti, súd mal prihliadnuť na jeho náklady, vynaložené pri vykonávaní práce v zahraničí.
V čase predošlého rozhodovania súdu mal príjem 506,90 EUR, od marca 2013 mal príjem 365,55 EUR.
Od júla 2013, kedy mal inkfart, mal zvýšené výdavky na lieky cca 30 EUR mesačne, ďalej uviedol
výdavky spojené s bývaním 150,- EUR, splácanie úveru 338 EUR, platenie výživného na tri deti 360

EUR. Platenie výživného predstavuje pre neho vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav neprimerané
riziko. Ďalej namietal v odvolaní povinnosť platiť trovy štátu. Poukázal na to, že matka mu bezdôvodne
bránila v styku so synom a znalecké dokazovanie navrhol kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd
znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 50,- EUR mesačne od 27. 07. 2013 a aby žiaden z účastníkov
nebol povinný nahradiť trovy štátu v sume 238,81 EUR, resp. aby trovy štátu uhradila matka.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol odvolanie otca zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletého výživné na
maloleté dieťa znižovať a okresný súd správne posúdil situáciu účastníkov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok

podľa § 219 ods.1,2 OSP potvrdil, ako vecne správne.

Podľa § 62 ods.1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods.1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd na stručné, ale jasné dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil
sa s nimi v zmysle § 219 ods. 2 OSP.

Odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v potrebnom rozsahu, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157

ods. 2 OSP. Okresný súd urobil správny záver, že nie je možné považovať za trvalú zmenu pomerov
na strane otca zníženie jeho príjmov z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti v druhej polovici
roka 2013, resp. začiatkom roka 2014. V odvolaní otec neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
ovplyvnili správnosť skutkových záverov okresného súdu ohľadne ďalšieho trvania práceneschopnosti
otca v roku 2014, resp. po rozhodnutí okresného súdu alebo iných dôvodov, ktoré by ovplyvňovali výšku

jeho príjmu. Otec teda ani v odvolaní nepreukázal, že u neho došlo k zníženiu príjmov, resp., že jeho
príjem okresný súd nesprávne vypočítal. Na správnosť zistenia príjmu otca nemá vplyv to, že vyplácané
cestovné náhrady sú určené prednostne na jeho vlastnú spotrebu. Pokiaľ otec poukazoval na svoje
výdavky spojené s bývaním a platením úverov a stravovaním, v zmysle § 65 ods. 5 ZR ani tieto výdavky
nemajú prednosť pred výživným k maloletému dieťaťu, o ktorom bolo rozhodnuté v tomto konaní.

Okresný súd správne rozhodol aj ohľadne povinnosti otca nahradiť trovy štátu na znalečnom podľa
§ 148 ods. 1 OSP. Podľa uvedeného ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z obsahu spisu nevyplývalo, že otec by mal byť od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Povinnosť

zloženia preddavku na znalečné v sume 150 EUR mal otec maloletého dieťaťa podľa uznesenia č. k.
2P/9/2012-62 z 26. 10. 2012, ktorým okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu
L.. T. V., a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/13/2013-95 z 04.
02. 2013, ktorý súčasne uznesením č. k. 13CoP/14/2013-97 z 04. 02. 2013 priznal matke oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.

Znalecké dokazovanie bolo nariadené v súvislosti s konaním o návrhu otca na úpravu styku s maloletým
dieťaťom, dokazovanie znaleckým posudkom bolo vykonané v prospech otca a výsluch znalkyne súd
vykonal na pojednávaní 12. 02. 2014 za prítomnosti otca. Dôvodom, prečo nie je možné náklady na
trovy štátu rozdeliť medzi oboch rodičov, je ten, že matka bola od platenia súdneho poplatku, a teda
trov štátu v tomto konaní, osobne oslobodená.

Rozsudok okresného súdu v časti okresný súd upravil styk otca s maloletým T. I., nebol odvolaním otca,
a teda ani rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.