Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/693/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213471
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812213471.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: Z. IČO 35XXXXXX,
zastúpeného P. kanceláriou C. K., s.r.o. so sídlom A., W. X proti odporcovi K. A., bytom W., C. XXX/X,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: D. odporca a vedľajší účastník zastúpení JUDr. P.,
advokátomsosídlomR.,J.K.č.X/A,ozaplatenie2323,07eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2013, č.k. 6C/298/2012-96 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania - trov právneho zastúpenia vo výške 99,10 eur, k rukám advokáta JUDr. P. E., do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 2.323,07 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania v sume 197,84 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 183,28 eur,
všetko na účet právneho zástupcu JUDr. P. E., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo
zistenia, že dňa 10.11.2004 uzavrel odporca so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava Zmluvu
o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcovi. Úver bol
poskytnutý vo výške 75.000,- Sk lehotou splatnosti 60 mesiacov, mesačná splátka 1.941,42 Sk pri
počte splátok 60, pri prvej splátke 10/12/2004 a poslednej 10/11/2009. RPNM bola určená 9,79%,
celkové náklady dlžníka 119.635,20 Sk, z toho istina 75.000,-Sk, výška úrokov s poplatkami 44.635,20
Sk. Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.04.2007 oznamoval pôvodný veriteľ VÚB a.s Bratislava
odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy
č. III Final medzi VÚB a.s. Bratislava zo dňa 12.04.2007 a navrhovateľom vyplýva, že VÚB a.s.
Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, dátum
odstúpenia 16.08.2006, počet dní po splatnosti 180 a iné údaje. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu
uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považoval
súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho
práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis . Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci vzniesol odporca prostredníctvom vedľajšieho účastníka
námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľaje premlčaný alebo nie. Zmluva bola uzatvorená 10.11.2004, vypovedaná 16.08.2006 a uplatnená
suma sa stala predčasne splatnou 18.9.2006. Návrh bol podaný 30.7.2012 a nárok sa stal splatný
pred 30.7.2009. Súd návrh zamietol z dôvodu, že právo je premlčané. Tak ako súd konštatoval na
predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka,
ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako
typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov,
ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pokiaľ navrhovateľ predložil
do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa
názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty
na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil
odporcu s podpisom tejto formulárovej listiny s tým, že si len predlžujú vymoženie tohto nároku, resp.
že listina sa týka splátok. V časti uznania záväzku je uvedená suma 1.975,68 eur. V časti 3. mal
dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za
akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento preukázateľne nemal žiadnu
vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný, nedostal
žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcov o
uznaní záväzku, vyhodnotil súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných
informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja odporcovia nemali
vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Takéto konanie súd považoval za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považoval za rozporné
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon teda neplatný v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V
konaní bol úspešný odporca a vedľajší účastník na strane odporcu , pretože stojí na strane odporcu,
ktorý bol v konaní úspešný. Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca proti navrhovateľovi
v konaní úspešný, preto jeho účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z
tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne
zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci á 91,29 eur - prevzatie veci a zastúpenia, odpor z 19.11.2012 /§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.v platnom znení/ a dvakrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy
spolu činia 197,84 eur. Trovy právneho zastúpenia, za vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide
teda o trovy oboch účastníkov ,avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú
odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 15.02.2013 v sume 91,29 eur režijný paušál á 7,81 eur a
náhrada cestovného a náhrada za stratu času uplatnené v 1.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu voči odporcovi vyhovie a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.11.2010 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní
dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej je
jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: "dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch". V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali
právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Nesúhlasil so zamietnutím
žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu
nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia
novej desaťročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastal. Odporca, keďže si je vedomý svojho
existujúceho záväzku voči veriteľovi, ho v súlade s dobrými mravmi a svojim svedomím chce uhradiť,
avšak vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť v plnej výške, preto sa
slobodne rozhodne uzavrieť s navrhovateľom dohodu, v ktorej je mu umožnené splácať záväzok v
splátkach. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť a okremtoho odporca dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť dohodu si v pokoji prečítať
a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim
podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ďalej uviedol, že dohodou
dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené
splácať záväzok v splátkach. Zastával názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody,
svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Odporca nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej dohody taktiež
nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale práve naopak navrhovateľ poskytol
odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporca dostala do
omeškania, v splátkach. Z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že
dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Navrhovateľ nesúhlasil
ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach.
Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. Z tohto dôvodu zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie
sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie, alebo bránenie práva. Mal za to, že nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu sporu. Rozhodnutím súdu dochádza
len k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ
spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil v snahe o profitovanie z trov právneho zastúpenia, keďže je
prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, ale
len do tých konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní,
čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Odporca a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že spotrebiteľská právna
úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na
úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných
vzťahov uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských
normách,vovzťahukuvšetkýmostatnýmsúkromnoprávnympredpisomslovenskéhoprávnehoporiadku
ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú
záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ
pre odporcu, spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v
rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom
v postavení spotrebiteľa a dohodu tak súd musel podrobiť ako každú spotrebiteľskú zmluvu kontrole
v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Navrhovateľom
predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil
dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej
doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ vo formulárových dohodách teda
necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom
rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným
právnym titulom. Ďalej uviedli, že navrhovateľ chce uzatvorením dohody pre potreby súdneho konania
navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá
právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa zakladá spotrebiteľovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci v predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku
zo spotrebiteľského úveru poskytovaného bankou, nemôže samotná skutočnosť, že úver poskytovalabanka a priori prinášať právny záver, že takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Zastávali názor, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a
služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Je zjavné, že pracovníci navrhovateľa sú pri získavaní
podpisov na formulárových dohodách mimoriadne úspešní a pravdepodobne aj mimoriadne motivovaní
svojim zamestnávateľom. Navrhovateľ sa v rámci predmetu podnikania dlhodobo zaoberá inkasovaním
pohľadávok a takáto činnosť zahŕňa aj celé spektrum mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom je, aby sa
dosiahla úhrada pohľadávky bez súdneho konania. Je známou skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ je
nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa
dostane pod psychický tlak a sú u neho vyvolané emócia, strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca
pre inkasnú spoločnosť dokáže v rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkosti dosiahnuť vhodným
vystupovaním pri použití správnych slovných formulácií v určitom poradí. Pracovníci navrhovateľa
podpisovaním formulárových dohôd postupujú plošne non lege artis a dlžníkov nepoučujú o premlčaní
záväzku, resp. už vôbec nie o podstate samotného premlčania; nakoľko ani samotní pracovníci
navrhovateľaopremlčanízáväzkovnemajúžiadnuvedomosť.Malizato,ženavrhovateľsavpredmetnej
veci nemôže dovolávať platnosti predloženej formulárovej dohody a teda ani právnych účinkov z nej
plynúcich ani s poukazom na princíp "ignorantia juris non ex cusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého
stupňa o priznaní náhrady trov konania uviedol, že súd pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval
v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. Poukázal na to, že právna
pomoc poskytovaná so strany združení sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky
v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Ak by
nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo
nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov zo strany združenia. V predmetnej právnej veci sú uplatňované
nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich
aplikácie. Pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak
nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc
náležitou aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vstupujú
na ochranu spotrebiteľov. Uplatnili si náhradu trov konania vo výške 99,10 eur. Odporca a vedľajší
účastník v písomnom doplnení vyjadrenia k odvolaniu uviedli, že každá zmluva o úvere bez ohľadu
na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách a podporne Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. c) O.s.p., § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca dňa 10.11.2004 uzavrel so Všeobecnou
úverovou bankou a.s. Bratislava Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie
splátkového úveru vo výške 75.000,-Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov, ktorý sa zaviazal splácať
v mesačných splátkach po 1.941,42 Sk, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu
10.11.2009. Navrhovateľ uzavrel s VÚB a.s. Bratzislava dňa 12.04.2007 zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči odporcovi - istinu 1.975,68 eur, zmluvný úrok
1.447,39 eur, úrok z omeškania 181,42 eur. Dňa 27.11.2010 navrhovateľ uzavrel s odporcom dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom,
a to VÚB, a.s., pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1.975,68 eur, príslušenstva pohľadávky
podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V dohode o uzavretí splátkového
kalendára v bode 3 je prehlásenie, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd
prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že v danom prípade bolo potrebné zmluvu o úvere uzavretú
medzi účastníkmi konania posúdiť podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom
platí, že na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania ,
zaoberal sa tým, či uplatnený nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Zo zmluvy o splátkovom úvere
vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola 18.09.2006, žaloba bola podaná na súd 30.07.2012, t.j. po
uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že dlh jepodľa § 101 Obč. zákonníka premlčaný. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z
27.11.2010 považoval za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 39 Obč. zákonníka.
Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny, v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:
Aj podľa názoru odvolacieho súdu na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi účastníkmi
dňa 10.11.2004 je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Odporca bol aj je v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ, pretože nebolo
preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na druhej strane, navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, ako to vyplýva z výpisu obchodného registra. Aj keď zmluva o úvere
bola uzavretá medzi účastníkmi podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je potrebné na právny
vzťah, ktorého účastníkom bol odporca ako spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Ako už bolo vyššie konštatované, zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa
10.11.2004, vypovedaná dňa 16.08.2006 a uplatnená suma sa stala predčasne splatnou 18.09.2006,
pričom nasledujúceho dňa, t.j. 19.09.2006 začala plynúť navrhovateľovi podľa § 101 Občianskeho
zákonníka trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula dňa 19.09.2009.
Navrhovateľ podal návrh na súde prvého stupňa dňa 30.07.2012 a vzhľadom k tomu, že vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania, bol návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania dlhu nedôvodný.
Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa dôvodil, že s odporcom uzavrel dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 27.11.2010, na základe ktorej začala plynúť nová
desaťročná premlčacia doba. Súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany
navrhovateľa došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti
a ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Je
nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné
na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna
prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého
stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podstatnou
rozhodcovskou klauzulou. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku predloženú navrhovateľom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje
takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Aj keď odporca podpísal dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jehonásledkoch,takátodohodajepovažovanávpraxisúdovSlovenskejrepublikyzarozpornúsdobrými
mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným
písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo
označenéako"formasplateniazáväzku"zavádzajúce,apretonapĺňakritériánekalejobchodnejpraktiky.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predložené uznanie dlhu zo strany navrhovateľa je aj neurčitým
právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná
výška príslušenstva pohľadávky. Jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu boli preto odvolacie námietky navrhovateľa o
platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku nedôvodné. Za daného
stavu potom súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol.Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné aj v časti, v ktorej napadol výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Je nesporné, že v konaní mali odporca, ako aj
vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jeho strane úspech, a preto im v zmysle ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov konania. Odporca a vedľajší účastník boli v konaní zastúpení advokátom,
ktorému súd priznal odmenu za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.. Odvolací
súd poukazuje v tejto súvislosti na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.
zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď im umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu
účastníkovi, zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V
zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto
právo vedľajší účastník nemal. Napokon súdna prax už k otázke priznania trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi zaujala kladné stanovisko.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
Úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v odvolacom konaní bola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. vo výške
99,10 eur. Trovy odporcu a vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden
úkon právnej služby po 91,29 eur (vyjadrenie k odvolaniu vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho
konania 2.323,07 eur) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení, režijný paušál 7,81 eur, spolu 99,10 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.