Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217091
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312217091.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcov 1. H. O., nar.

X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, M., 2. G.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, M., obaja
žalobcovia zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné, proti žalovaným
1. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2. G.. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, 3. U.. D. X., nar.
X.XX.XXXX, bytom Š. XX, M., o určenie priebehu hraníc pozemkov, povinnosti strpieť výstavbu oplotenia
a odstránenie plota takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý odstrániť oplotenie parcely C-KN XXXX/X - orná pôda o výmere
3739 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie M., ktoré zasahuje do parcely C-KN XXXX/X - orná pôda

o výmere 5205 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie M. a tvorí v súčasnej dobe hranicu medzi
týmito dvoma parcelami.

Konanie proti žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Slovenskej republike - štátu p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, vo vzťahu k žalovaným
v 2. a 3. rade s tým, že ich majú uhradiť po jednej polovici a výška trov bude vyčíslená v samostatnom
uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 30.11.2012 na tunajší súd žalobu o určenie priebehu hraníc

pozemkov proti ôsmim žalovaným.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 každý z nich, parcely č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 5205 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie M.. Žalovaní v 1. až 8. rade
boli vlastníkmi susediacich parciel.

3. Žalobcovia uviedli, že 24.3.2012 bol vyhotoviteľom U. M. vytvorený vytyčovací náčrt priebehu hranice

medzi pozemkom žalobcov a pozemkami žalovaných. Tento bol overený G.. P. C. I.. dňa 12.4.2012.
Žalovaní v 1. až 8. rade ako vlastníci susedných nehnuteľností nesúhlasili s vytýčenou hranicou podľa
vytyčovacieho protokolu. Žalobcovia preto dňa 2.5.2012 zaslali oznámenie o výstavbe plota - drobnej
stavby Mestu Humenné, ktoré im oznámilo, že vlastníci susediacich pozemkov nesúhlasia s vytýčenouhranicou a na základe toho je potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie. Takáto žiadosť zo strany
žalobcov bola podaná a bolo začaté stavebné konanie spojené s územným konaním, ktoré však bolo
prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby na súd.

4. Preto žalobcovia žiadali, aby súd určil priebeh hranice medzi ich pozemkom a pozemkami žalovaných,
zároveň žiadali, aby tým žalovaným, ktorí svoj pozemok nemajú oplotený, bola uložená povinnosť strpieť
výstavbu oplotenia a u tých žalovaných, ktorí oplotenie mali postavené, mala byť uložená povinnosť
upraviť oplotenie svojho pozemku tak, aby bolo v súlade s vytyčovacím náčrtom U. M..

5. Pred začiatkom prvého pojednávania podaním zo 14.2.2013 zobrali žalobcovia žalobu späť proti
žalovaným P.. Q. Š., Š. X. a Y. F. s odôvodnením, že títo vlastníci pozemkov rešpektujú vytýčenie hranice
a oplotenia svojich pozemkov dobrovoľne presunuli. Na základe toho súd uznesením z 24.4.2013
konanie voči týmto žalovaným zastavil,.

6. Žalobcovia podaním z 1.10.2013 zobrali žalobu späť aj proti žalovaným Ľ. O. a L. O. s tým, že aj
títo vlastníci pozemkov rešpektujú priebeh hranice podľa vytyčovacieho náčrtu p. M.. Súd uznesením z
26.11.2013 zastavil proti týmto žalovaným konanie. Na strane žalovaných tak v konaní vystupovali už
len žalovaná v 1. rade - P. O., žalovaný v 2. rade - G.. T. X. a žalovaný v 3. rade - D. X..

7. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že protokol o vytýčený hranice bol vykonaný bez súhlasu
vlastníkov, čo konštatoval aj autorizovaný geodet G.. C., je bez uvedenia dátumu a bez podpisu osoby,
ktorá hranicu vytýčila. Vytýčenie hraníc pozemkov je úmyselný trestný čin, korupcia a marenie úlohy,
bez povolenia žalobcovi rozoberali oplotenie, vstupovali na cudzie pozemky a nemali na to súhlas.
Navrhovala, aby súd v konaní vykonal riadne dokazovanie.

8. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril tak, že parcelu, ktorej je vlastníkom nadobudol darovacou zmluvou z
roku 1995 a vlastnícke práva sú odvtedy pokojné, ničím nerušené a hranice sú stabilizované. Nevidí
preto dôvod na úpravu plota na základe vytyčovacieho náčrtu. Rovnako sa vyjadril aj žalovaný v 3. rade.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s listami vlastníctva parciel,
ktoré sú predmetom sporu, s vytyčovacím náčrtom U. M., s oznámením o začatí stavebného konania
Mestom Humenné, vypočul žalobcu a žalovaných, nariadil vo veci vypracovanie znaleckého posudku
znalcom G.. P., ktorého v konaní aj vypočul, vypočul svedka Y. O. a oboznámil sa s obsahom dedičského
spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XD/XX/XXXX.

10. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané nasledovné skutočnosti.

11. Listom vlastníctva č. XXXX kat. územie M. mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý z nich v 1 k celku parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5025 m2 kat. územie

M.. Predmetnú parcelu nadobudli darovacou zmluvou č. Q. XXXX/XX z 10.8.2007.

Z LV č. XXXX kat. územie M. mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou
parcely XXXX/X - orná pôda o výmere 1042 m2, ktorú nadobudla darovacou zmluvou č. Q. XX/XX z
20.1.1995.

Z LV č. XXXX kat. územie M. mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom parcely
5311/4 - orná pôda o výmere 3739 m2, ktorú nadobudol darovacou zmluvou č. Q. XX/XX z 20.1.1995.

Z LV č. XXXX kat. územie M. mal za preukázané, že pôvodne žalovaný D. X. bol vlastníkom parcely

XXXX/X - orná pôda o výmere 1506 m2, ktorú nadobudl darovacou zmluvou č. Q. XX/XX z 18.1.1995.

12. Žalobcovia predložili do konania vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hranice pozemku U. M. z
24.3.2012 svedčiaci o tom, že v uvedený deň bola vytýčená hranica medzi pozemkom žalobcov XXXX/
X a pozemkami XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X Y. XXXX/X.

Vytýčené lomové body hranice boli v prírode označené drevenými kolíkmi a farbou.

13. Žalobca v 1. rade listom z 2.5.2012 oznámil Mestu Humenné výstavbu plota na hranici pozemku
parcely č. XXXX/X v dĺžke asi 45 metrov.14. Mesto Humenné mu odpovedalo listom z 29.5.2012 tak, že vlastníci susedných pozemkov
nesúhlasia s vytýčenou hranicou a preto ohlásenú stavebnú činnosť je možné uskutočniť len na základe

stavebného povolenia. Stavebné konanie bolo Mestom Humenné začaté a nariadilo vo veci ústne
jednanie na deň 22.10.2012. Rozhodnutím č. XXXX/XXXX-F. z 25.10.2012 Mesto Humenné odkázalo
účastníkov konania H. O. a P. O.Ú. na súd a stavebné konanie o povolení stavby oplotenie na pozemku
XXXX/X prerušilo do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu v spornej veci.

15. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou, žalobkyňou v 2. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie Humenné,
ktorú nadobudli v roku 2007 darom od jeho svokrovcov. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom
jeho svokrovci tento pozemok nadobudli, ale vie, že v určitom období táto parcela bola súčasťou
pozemku, ktoré užívalo poľnohospodárske družstvo v obci. V čase nadobudnutia tejto parcely bola
parcela už vyčlenená od inej poľnohospodárskej pôdy a z jednej strany bola čiastočne oplotená. Parcela

sa nachádza za pozemkom, na ktorom majú žalobcovia postavený rodinný dom.

16. Žalobcovia chceli časť tejto parcely odpredať, ale potencionálny kupujúci zistil na základe merania
geodeta, že hranica tak ako je vymedzená plotmi, nezodpovedá hranici, ktorá je uvedená v katastri
nehnuteľností. Z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli parcelu neodpredať, ale zosúladiť hranicu v prírode

s hranicou v katastri nehnuteľností. Preto dali hranicu vytýčiť p. M., ktorý vyhotovil vytyčovací náčrt aj
protokol o vytýčení hranice. P. M. pri vytyčovaní hranice zistil, že má prebiehať iným spôsobom, než
sú postavené ploty na niektorých susediacich pozemkoch. P. M. preto vytýčil hranicu tak, ako mala
prebiehať podľa záznamov v katastri, lomové body označil železnými stĺpikmi, ktoré však po krátkej
dobe boli z pôdy vybraté a nechané na pozemku. Žalobca v 1. rade preto zabezpečil ďalšie meranie

a to za prítomnosti p. M. a geodeta A. a o tomto meraní upovedomil všetkých vlastníkov susedných
pozemkov. Aj následné meranie preukázalo, že hranica má prebiehať po inej hraničnej čiare, než
ako sú postavené ploty na niektorých pozemkoch. Na základe toho druhého merania niektorí vlastníci
pozemkov akceptovali priebeh hranice tak, ako bola vytýčená dvoma znalcami a svoje ploty si presunuli,
resp. súhlasili s priebehom hranice. Preto voči týmto vlastníkom pozemkov bola zo strany žalobcov

zobratá žaloba späť. Keďže žalobcovia mali záujem postaviť plot po celej dĺžke pozemku, tak požiadali
mestský úrad o začatie stavebného konania, pretože mesto im oznámilo, že nestačí ohlásenie výstavby
plota. Stavebné konanie bolo prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby na súd.

17. Žalobca v 1. rade uviedol, že nemá záujem viesť súdny spor a chce sa s vlastníkmi susedných

pozemkov dohodnúť na priebehu hranice, ale tí, ktorí zostali v konaní žalovanými s tým nesúhlasia. K
argumentácii žalovanej v 1. rade sa vyjadril tak, že on rešpektuje geometrický plán, ktorý žalovaná v 1.
rade predložila, ale na základe toho geometrického plánu v prírode nevie určiť priebeh hranice a preto si
zavolal p. M. a G.. A.. Práve G.. A. vypracoval geometrický plán, ktorý žalovaná v 1. rade predložila a pri
meraní pozemkov sa stotožnil s priebehom hranice tak, ako ju určil p. M.. Uviedol, že chce rešpektovať

vlastnícke vzťahy tak, ako vyplývajú z katastra nehnuteľností.

18. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely C-KN XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXXX kat. územie M.. Pokiaľ ide o predchádzajúce užívanie tejto parcely, stotožnila
sa s tým, čo uviedol jej brat. Poukázala na to, že predložila do konania geometrický plán z 24.4.2007 a

podľa jej názoru niet sa už o čom jednať. V tomto geometrickom pláne boli určené nové hranice a boli
v prírode aj označené a to dreveným kolíkom. Nechápe, na základe čoho žalobca začal tieto hranice
posúvať. Jej synovi sa stratilo 370 m2 a chce ich získať žalobca. V geometrickom pláne, ktorý súdu
predložila sa pozemok žalobcu zužuje, ale on ho chce dať do priamky tak, aby získal skoro 4 metre z jej
pozemku. Zároveň žalobca nepreukázal, akým spôsobom by mal tú časť pozemku získať, či vydržaním

alebo niečím iným. Uviedla, že svoj pozemok nemá oplotený, ale je tam drevený kolík, pletivo už nie.
Pozemok dostala do daru od rodičov a hranica je určená drevenými kolíkmi a jedným železným stĺpikom.
Podľa jej názoru žalobca presúval ploty niektorých vlastníkov susedných pozemkov, pričom na to nemal
žiadne oprávnenie, ale naopak vyhrážal sa im, aby ploty poposúvali. Žalovaná v 1. rade žiadala, aby sa
žalobcovia pri výstavbe plota pridržiavali geometrického plánu, ktorý súdu predložila a je z roku 2007.

19. Žalovaná v 1. rade predložila do konania geometrický plán G.. U. A. č. XX/XXXX z 24.4.2007, ktorý
bol predložený Správe katastra Humenné. Na grafickej prílohe tohto geometrického plánu žalovaná v
1. rade zakreslila, akým spôsobom chcú žalobcovia určiť priebeh hranice. Tiež predložila do konaniageometrický plán U. M. č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 20.11.2011, ktorý bol autorizovaný G.. A. a bol
predložený Správe katastra Humenné. Predložila aj protokol o vytýčení hranice pozemku z 26.7.2007
vyhotoviteľa G.. U. A. spolu s vytyčovacím náčrtom, týkajúci sa vytýčenia hraníc medzi pozemkami

XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXX. Ku geometrickému plánu p. M. z roku 2011 uviedla, že hranica
malaprebiehaťtak,žesamalispojiťdvabodyamalavzniknúťpriamkaanemalitambyťžiadnevýčlenky.
Uviedla, že problém vyvstal na hranici pozemkov s p. I., lebo tam mala prebiehať hranica po priamke
a teraz je tam určitý úskok.

20. Žalovaný v 2. rade uviedol, že je vlastníkom parcely C-KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX kat.
územie M.. Táto parcela hraničí s parcelou žalobcov XXXX/X. Uviedol, že parcela, ktorú vlastní tvorila
v mimulosti jeden veľký lán pozemku, ktorý užíval jeho otec na poľnohospodárske účely. V tom čase
hranice jednotlivých parciel v prírode neboli vytýčené, ale jednotliví gazdovia pri obrábaní pôdy vedeli
čo im patrí. Neskôr došlo k tomu, že parcela, ktorú vlastnil jeho otec sa stala súčasťou parciel, ktoré
užívalo Poľnohospodárske družstvo Jasenov, ktoré vzniklo asi v roku 1956. Po roku 1989 sa jednotlivé

parcely vracali pôvodným vlastníkom. V roku 1991 sa jedna veľká parcela podelila, pretože jeho otec
sa podelil so svojim bratom a neskôr sa tieto parcely ďalej delili. Podľa jeho názoru geometrický plán z
roku 1991 bol robený z dôvodu, že svokra žalobcu v 1. rade a mama žalobkyne v 2. rade nesúhlasila
s priebehom hraníc, lebo keď sa parcely otca žalobcu orali, tak traktorom sa zašlo aj do parcely svokry
žalobcu. Hranica bola v prírode vymeraná tak, že na určitých bodoch boli železné stĺpiky a na základe

takto vymedzenej hranice on postavil plot. Predložil do konania rozhodnutie Okresného úradu - odbor
životného prostredia z 27.12.2001, ktorým bol vydaný súhlas na zhotovenie plota. Potvrdil, že hranica
bola posúvaná asi o 80 cm do jeho pozemku, ale nevedel uviesť presne kedy. Plot staval niekedy v roku
2001 a to na hraničnej čiare, ktorá už bola posunutá do jeho pozemku. Dôvodom posunu hranice bola
nespokojnosť svokry žalobkyne s jej priebehom. Aby sa predišlo ďalším susedským sporom, tak hranicu

posunuli a od výstavby plotu neboli už medzi svokrou žalobcu a ním žiadne nezhody. Tvrdil, že hranica
medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobcov má prechádzať tak, ako je zakreslená na geometrickom
pláne z roku 1991. Tvrdil, že geometrický plán z roku 1991 bol vypracovaný práve pre účely priebehu
hranice, pretože svokra žalobcu s ňou nebola spokojná, lebo keď sa oral pozemok, tak sa s traktorom
zašlo aj do jej pozemku. Práve na základe geometrického plánu z roku 1991 on potom postavil plot na

hranici tak, ako vyplývala z tohto GEO-plánu.

21. Pôvodne žalovaný v 3. rade - D. X. starší uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely C-KN XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXXX kat. územie M.. Uviedol, že je bratrancom žalovaného v 2. rade a bratrancom
žalovanej v 1. rade. Jeho otec U. X. a otec žalovaného v 2. rade - U. X., v minulosti spoločne užívali

jednu veľkú parcelu, z ktorej neskôr vznikli terajšie parcely. Hranica pozemkov, ktoré obrábali nebola v
prírode poznateľná, len jednotliví gazdovia vedeli čo im patrí. Svokra žalobcu pochádzala z rodiny W.,
ktorým patrila susedná parcela. V rokoch 1957 až 1958 vzniklo v obci U. Jednotné roľnícke družstvo a
hospodárilo na pozemkoch, ktoré sú teraz predmetom sporu. Až po roku 1989 sa tieto pozemky vracali
pôvodným vlastníkom a boli tam prítomní pracovníci geodézie p. S. a p. W.. Vtedy sa žiaden geometrický

plán nerobil, bol vypracovaný až v roku 1991 a to za tým účelom, že pôvodná parcela patriaca bratom
X. sa rozdelila na menšie kúsky, pre účel darovania deťom. Pokiaľ ide o výstavbu plotov, tak uviedol,
že prvý staval plot jeho brat Š. X., ktorý je vlastníkom parcely C-KN XXXX/X, potom staval plot on a až
po ňom žalovaný v 2. rade. On staval plot v rokoch 1992 alebo 1993. Keď staval plot, tak za ním prišla
svokra žalobcu a povedala, že stĺpiky bude musieť posunúť do svojho pozemku, lebo nebola spokojná s

priebehom hranice. Bol tam prítomný aj otec žalovaného v 3. rade, ktorý povedal, že hranicu je potrebné
posunúť do pozemku X. asi o 80 cm, lebo vedel, ako v minulosti prebiehali hranice. Žalovaný v 3. rade
uviedol, že potom zabetónoval stĺpiky znova a to tak, že boli presunuté do jeho pozemku asi o 80 cm a
zhotovil plot. Odvtedy svokra žalobcu nemala žiadne výhrady k priebehu hranice. Potvrdil, že jeho brat
Š. X. preložil plot podľa požiadaviek žalobcu, ale len preto, že s ním nechcel mať spor. Potom preložila

aj jeho sestra Š. a nakoniec bol preložený aj plot G.. F..

22. Žalovaný v 2. rade predložil do konania rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odbor životného
prostredia z 27.12.2001, ktorý týmto rozhodnutím vydal súhlas na oplotenie pozemku parcely KN XXXX/
XvextravilánekatastrálnehoúzemiaM.,ktorýjevovlastníctvežiadateľa.Vtomtorozhodnutíjeuvedené,

že správny orgán nezodpovedá za prípadný neoprávnený alebo nedovolený zásah do majetku a práv
tretích osôb spôsobený žiadateľom pri výkone tohto rozhodnutia.23. Žalovaný v 3. rade predložil do konania oznámenie k ohláseniu drobnej stavby Mestského úradu
Humenné z 27.1.2003, ktorým mestský úrad nemá námietky proti realizácii drobnej stavby a súhlasí s
realizáciou oplotenia, ktoré bude pozostávať z oceľových stĺpikov a pletiva.

24. Svedok Y. O. uviedol, že je manželom žalovanej v 1. rade a pozná pomery ohľadne hraníc pozemkov.
Podľa neho celý problém vznikol v roku 1991, kedy bol vypracovaný geometrický plán pre účely
upresnenia prebiehajúcich hraníc medzi pozemkami. Tento geometrický plán bol riadne zaevidovaný
v katastri nehnuteľností a na základe neho bola podaná žiadosť o výstavbu plotu. V roku 2007 došlo

k vypracovaniu ďalšieho geometrického plánu a to kvôli deleniu parciel. Vtedy bol vypracovaný aj
vytyčovací náčrt, kde bolo určené, že pozemok Ľ. O. má byť o dĺžke 65 metrov. V roku 2013 došlo
k uzatvoreniu dohody medzi žalobcami a Ľ. O. tak, že 65 metrov bolo potvrdených. V roku 2012 si
žalobcovia dali vypracovať vytyčovací náčrt a na základe neho vstupovali na pozemky susedov a
prekladali oplotenie. Vtedy došlo k narušeniu susedských vzťahov.

25. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX a to znalcom G.. P. P.E..

26. V znaleckom posudku znalec uviedol, že zistil, že stav v platnej katastrálnej mape je identický so
stavom v rokoch 1991 a 1994. Bol vypracovaný geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol úradne overený
27.4.2007 a k tomuto geometrickému plánu bol zhotovený ZPMZ, v ktorom je jasne definované, že

sa preberajú hranice, ktoré sú definované v platnej katastrálnej mape. Vykonal aj samostatné merania
metódou GPS a zabezpečil kontinuitu na predchádzajúce merania. Zistil, že na parcelách XXXX/X a
XXXX/X oplotenie zasahuje do parcely C-KN XXXX/X a to o 0,60 metra. Na parcele C-KN XXXX/X
sa oplotenie nenachádza. Z vykonaných rozborov a na podklade nameraných hodnôt v porovnaní s
platnou katastrálnou mapou a mapou pozemkovej knihy dospel k názoru, že sa stotožňuje s vytyčovacím

náčrtom. Úlohou vytyčovacieho náčrtu je určiť body hranice v teréne, ktorá je už definovaná v platnej
katastrálnej mape, na základe geometrických plánov s príslušnými listinami. Vytyčovací náčrt spĺňa
všetky náležitosti a úradne sa už neoveruje.

27. V závere znaleckého posudku uviedol, že hranica medzi parcelou XXXX/X a XXXX/X prebieha po

bodoch 4053-2 a 1496-2. Parcela je bez oplotenia. Hranica medzi parcelou XXXX/X a XXXX/X prebieha
po bodoch 1496-3 a 2024-1. Oplotenie zasahuje do parcely XXXX/X v hodnote 0,60 metra. Hranica
medzi parcelou XXXX/X a XXXX/X prebieha po bodoch 1496-1 a 1496-3. Oplotenie zasahuje do parcely
XXXX/X v hodnote 0,60 metra.

28. Hranica v prírode stabilizovaná plotom neprebieha súladne s hranicou evidovanou v platnej
katastrálnej mape na parcelách žalovaných v 2. a 3. rade.

29. Keďže žalovaní nesúhlasili so závermi znaleckého posudku, súd vypočul znalca k jednotlivým
výhradám žalovaných, na pojednávaní.

30. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku zobral do úvahy aj všetky
predchádzajúce geometrické plány, ktoré sa týkali daných parciel, ale najmä tie, pri ktorých došlo k
odčleneniu pôvodnej mpč. XXXX. Identifikáciu pôvodnej mpč. XXXX so záznamom podrobného merania
zmien zaevidoval geometrický plán č. XXX-XXX-XX-XX. Išlo o prvý geometrický plán, ktorý zobrazoval

parcelu mpč. XXXX do registra C-KN. Ten bol vypracovaný z dôvodu deľby parcely a boli vytvorené
nové parcely XXXX/X/X/X/X. Tento geometrický plán bol zaznamenaný do katastra nehnuteľností a
to na základe žiadosti U. X., bytom U. Č.. XXX, nar. 13.1.1923. Vtedy prvý krát bola identifikovaná
mpč. 3313 a z jej časti boli vytvorené parcely C-KN XXXX/X/X/X/X. Následne došlo k tomu, že
právni predchodcovia súčasných žalobcov žiadali do katastra nehnuteľností zaevidovať novovytvorené

parcely C-KN XXXX/X/X/XX a tieto parcely boli vytvorené GEO-plánom č. XXX-XXX-XXX-XX. Čiže
najprv bol vypracovaný geometrický plán právnych predchodcov žalovaných a to na žiadosť p. U.
X. a potom bol vypracovaný geometrický plán na základe žiadosti právnych predchodcov súčasných
žalobcov. Geometrický plán právnych predchodcov súčasných žalobcov nadväzoval na geometrický
plán vytvorený na základe žiadosti právnych predchodcov žalovaných. Je to dôležitá skutočnosť, lebo

v druhom geometrickom pláne je uvedené, že nadväzuje a plne rešpektuje prvý geometrický plán,
ktorý si nechali vypracovať právni predchodcovia súčasných žalovaných. V druhom geometrickom
pláne je jasne uvedené, že je tam odskok od parcely p. I. tak, ako to uvádza žalovaná v 1. rade. To
znamená, že tak právni predchodcovia súčasných žalovaných, ako aj právni predchodcovia súčasnýchžalobcov rešpektovali odskok od pozemku p. I. a hranica nikdy nešla po priame. Sútlačkou mapy
katastrálnej a mapy pozemnoknižnej je jednoznačne preukázané, že odskok od parcely p. I. bol v
pozemnoknižnej mape, pričom fakticky je to zobrazené medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX. Sútlač

parciel znamená, že pôvodné pozemnoknižné parcely sa oskenujú a oskenujú sa aj terajšie parcely
C-KN. Tie sa určitým spôsobom virtuálne dajú nad seba matematickou transformáciou a porovná sa,
či je tam nejaký rozdiel medzi stavom pozemnoknižným a stavom C-KN. V danom prípade rozdiel
nebol zistený. To znamená, že hranice pozemkov po bodoch A a B pôvodnej mpč. XXXX sú totožné
so súčasnými hranicami parciel C-KN. Už porovnaním pôvodných mpč. XXXX a XXXX je zrejmé, že

sporný odskok o ktorom hovorí žalovaná v 1. rade tam bol a tento odskok bol potom rešpektovaný
pri vyhotovení dvoch ďalších geometrických plánov. Tieto dva geometrické plány boli robené v rokoch
1991 až 1992, to znamená krátko po sebe. V roku 1994 bol vypracovaný ďalší geometrický plán
pre účely zlúčenia a znovurozdelenia pôvodných parciel. Obvod tejto parcely však bol zachovaný
tak, ako bol vytvorený v roku 1991. Zachovanie vonkajšieho obvodu pôvodných parciel znamená, že
vlastníci pôvodné rozčlenenie zrušili, vytvorili jednu veľkú parcelu a tú znova podelili, ale s tým, že

rešpektovali obvod pôvodných parciel. Tento v poradí tretí geometrický plán rešpektoval odskok, na ktorý
poukazovala žalovaná v 4. rade. Tretí geometrický plán si dali do katastra zapísať U. X., Š. X., D. X.,
Y. F. a Q. Š.Ľ..

31. Ďalšie geometrické plány si dala vyhotoviť rodina O. a išlo minimálne o tri geometrické plány, pričom

ich účelom bolo v jednom prípade odšleniť nejakú parcelu, v druhom zriadiť vecné bremeno a v treťom
porealizačné zameranie kvôli rodinnému domu. Významný je geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol
úradneoverený27.4.2007anazákladenehodošlokodčleneniuparcielC-KNXXXX/X/XX/XX/XX.Došlo
ním k deľbe parcely XXXX/X. Je teda jednoznačne preukázané, že geometrický plán č. XX/XXXX bol
zaevidovaný v katastri nehnuteľností a nikto nenamietal priebeh hranice C-KN XXXX/X.

32. Následne znalec vykonal v prírode samotné meranie a vyhotovil situačný náčrt. Na tomto náčrte je
modrá čiarkovaná čiara, čo je hranica prezentovaná p. O., akoby podľa jeho názoru mala prebiehať v
prírode. Jednotlivými meraniami znalca všetkých sporných parciel bolo preukázané, že hranica nemôže
prechádzať tak, ako bola prezentovaná p. O., lebo by došlo k navýšeniu plochy parciel oproti stavu

pozemnoknižnej parcely a následným vznikom parciel na základe troch geometrických plánov. Znalec
uviedol, že na základe merania, ktoré vykonal a na základe listinných podkladov, ktoré získal a súdu
prezentoval jednoznačne vyplýva, že hranica nemôže byť posunutá do časti parcely žalobcov, lebo
by došlo k posunu hranice o 1,6 až 1,7 metra a preto znalec trval na záveroch znaleckého posudku.
Stotožnil sa v celom rozsahu s vytyčovacím náčrtom p. M. a zhrnul to tak, že hranica v katastrálnej

mape je zobrazená správne a je potrebné v teréne upraviť priebeh niektorých plotov tak ako to vyplýva
zozáverov jeho znaleckého posudku. Zároveň znalec objasnil, že nevypracoval geometrický plán, lebo
ten sa vypracuje len vtedy, keď má dôjsť k nejakej zmenenej situácii v katastri nehnuteľností a je to vždy
podkladová listina k nejakej zmene a k nejakej listine. Hranica pozemku je vždy definovaná v katastri
nehnuteľností lomovými bodmi a plot v prírode môže byť postavený úplne inak.

33. Žalovaná v 1. rade mala výhrady k výpovedi znalca a uviedla, že rešpektuje a súhlasí len s
geometrickým plánom G.. A. z roku 2007. Znalec konštatoval, že vlastne nie je žiaden spor, lebo tento
geometrický plán zobral do úvahy a je súčasťou jeho znaleckého posudku.

34. Na základe vypracovaného znaleckého posudku žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žalobného petitu
tak, že súd určí priebeh hraníc medzi parcelou žalobcov C-KN XXXX/X a parcelou žalovanej v 1. rade
C-KN XXXX/X, parcelou žalovaného v 2. rade C-KN XXXX/X a parcelou žalovaného v 3. rade C-KN
XXXX/X, po lomových bodoch, ktoré vyplývajú zo situačného náčrtu znalca G.. P.. Ďalej žiadali uložiť
žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť strpieť výstavbu oplotenia parcely C-KN XXXX/X podľa priebehu

hranice určenej znaleckým posudkom G.. P. a tiež žiadali, aby žalovaným v 2. a 3. rade bola uložená
povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie, ktoré zasahuje do parcely žalobcov v hodnote 0,60
metra tak, ako záber je označený ako P1 a P2 v znaleckom posudku.

35. Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením zo 16.9.2016, spolu s opravným uznesením.

Opravné uznesenie sa týkalo len opravy označenia parcely žalobcov, ktorá má číslo C-KN XXXX/X.

36. Dňa 30.12.2016 zomrel pôvodný žalovaný v 3. rade - D. X., nar. X.X.XXXX. Dedičské konanie po
ňom sa viedlo pod sp. zn. XD/XX/XXXX a z uznesenia o prejednaní dedičstva vyplýva, že parcelu C-KNXXXX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. územie M. zdedil syn poručiteľa D. X., nar. X.XX.XXXX. Preto súd
uznesením zo 14.8.2017 rozhodol, že bude pokračovať v konaní so žalovaným v 3. rade - D. X., nar.
9.12.1978, bytom Š. XXXX/XX, M., ktorý je právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 3. rade - D. X..

37. Proti tomuto žalovanému žalobcovia zobrali žalobu späť dňa 11.5.2018, lebo medzi nimi a žalovaným
v 3. rade bola uzatvorená dohoda o urovnaní a žalovaný v 3. rade odstránil oplotenie. Žalovaný v 3.
rade súhlasil so zastavením konania voči nemu.

38. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná,
ale len v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť
odstrániť oplotenie parcely C-KN XXXX/X v tej časti, ktorá zasahuje do parcely C-KN XXXX/X. Na
základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 3. rade konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

39. Medzi stranami sporu bol sporný priebeh hranice medzi parcelou žalobcov a parcelami žalovaných
v 1. a 2. rade, keďže voči žalovanému v 3. rade bolo konanie zastavené.

40. Bolo preukázané, že na hranici medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej v 1. rade nie
je postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Medzi pozemkom žalobcov a pozemkom

žalovaného v 2. rade je postavený plot.

41. Na preukázanie priebehu hranice bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom G.. P.,
ktorý vypracoval znalecký posudok a situačný náčrt. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva, že
hranica má správne prebiehať tak, ako je zaevidovaná v katastri nehnuteľností a to na základe viacerých

geometrických plánov, ktoré boli v minulosti vypracované na delenie pôvodnej mpč. XXXX. Znalec
v znaleckom posudku, aj vo svojej výpovedi pred súdom podrobne popísal, ktorými geometrickými
plánmi a v ktorom období došlo k deľbe tejto parcely a akým spôsobom boli v katastri nehnuteľností
zaznamenané hranice novovytvorených parciel. Parcely žalovaných boli vytvorené geometrickým
plánom č. XXXXXX-XX-XX a tento bol do katastra nehnuteľností zaevidovaný na žiadosť právneho

predchodcu súčasných žalovaných U. X.. Žalovaná v 1. rade mala výhradu, že hraničná čiara má
prechádzať po priamke tak, že od pozemku p. I. nemá byť žiaden odskok. Znalec vo svojom znaleckom
posudku, aj vo výpovedi podrobne popísal, že odskok od parcely p. I. bol už medzi parcelami mpč. XXXX
a XXXX. Takto bola hranica rešpektovaná aj pri vypracovaní neskorších geometrických plánov a pri
sútlači mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej nebol zistený žiaden rozpor. Ďalej žalovaná v 1. rade

uvádzala, že rešpektuje len geometrický plán, ktorý bol úradne overený 27.4.2007, na základe ktorého
došlo k odčleneniu parciel C-KN XXXX/X/XX/XX/XX. Znalec jednoznačne potvrdil, že tento geometrický
plán je plne rešpektovaný jeho znaleckým posudkom a korešponduje s vytyčovacím náčrtom p. M.. Ak
žalovaná v 1. rade tento geometrický plán rešpektuje, medzi stranami sporu by nemal byť žiaden spor.
Zároveň vysvetlil, prečo nemôže byť rešpektovaný priebeh hranice tak, ako ho navrhuje žalovaná v 1.

rade a to z dôvodu, že by došlo k navýšeniu výmier parciel žalovaných a k zmenšeniu výmery parcely
žalobcov. Súd teda na základe vykonaného znaleckého dokazovania mal za preukázané, že priebeh
hranice evidovaných v katastri nehnuteľností je správny a má prebiehať tak, ako ho zaznamenal vo
vytyčovacom náčrte U. M. dňa 24.3.2012. Z toho dôvodu nebol ani vypracovaný ďalší geometrický plán,
lebo v katastri nehnuteľností nemá dôjsť k žiadnej zmene. Geometrický plán je len podkladová listina k

listine, ktorou má dôjsť k zmene v katastri nehnuteľností.

42. Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobcovia žiadali určiť priebeh hraníc medzi parcelami C-
KN XXXX/X a XXXX/X a XXXX/X. Žalobcovia žiadali určiť priebeh hraníc medzi týmito parcelami po
lomových bodoch, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku a situačného nákresu znalca G.. P.. Keďže

znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hranicu tak ako jej priebeh je zaznamenaný v katastri
nehnuteľností nie je potrebné meniť, súd nemohol určiť priebeh hranice. Rozsudok súdu tak, ako ho
žiadali žalobcovia by bol nevykonateľný, pretože by nedošlo k žiadnemu novému zápisu v katastri
nehnuteľností.

43. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/169/2015 v obdobnej
veci, kde krajský súd konštatoval, že „hranica medzi pozemkami má správne prebiehať tak, ako je
znázornená v katastri nehnuteľností. V konaní nebol dôvod opätovne deklarovať priebeh hranice medzi
nehnuteľnosťami a vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Výrok rozsudku o určení vlastníckeho práva knehnuteľnosti je podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, v predmetnom prípade je ale
nadbytočný, keďže v konaní nebolo sporné, že stav v katastri nehnuteľností je správny. Sporné bolo
len to, kde konkrétne v prírode hranica medzi pozemkami prebieha. Naliehavý právny záujem na určení

priebehu hranice preto nebol daný“. Žalobu o určenie priebehu hranice bolo preto potrebné zamietnuť,
lebo jej priebeh sa nebude meniť. Výrok rozsudku v tomto smere by bol nadbytočný, pretože by nemohol
byť zaevidovaný v katastri nehnuteľností.

44. V ďalšej časti žalobného petitu žalobcovia žiadali, aby žalovaným v 1. a 2. rade uložil súd povinnosť

strpieť výstavbu oplotenia parcely C-KN XXXX/X podľa priebehu hranice určenej v znaleckom posudku.

45. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol a to ako predčasne podanú.

46. Z predložených listín Mesta Humenné vyplýva, že neakceptovalo oznamovaciu povinnosť žalobcov
o výstavbe oplotenia svojej parcely a určilo, že oplotenie je možné stavať len na základe stavebného

povolenia. Stavebné konanie sa začalo, ale rozhodnutím z 25.10.2012 bolo prerušené a stavebníci H.
O. a P. O. boli odkázaní na súd. Teda žalobcovia nemôžu za danej situácie pokračovať vo výstavbe
oplotenia, pretože stavebné konanie je prerušené stavebným úradom, ktorým je Mesto Humenné. Až do
riadneho ukončenia takéhoto stavebného konania nemožno žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť,
aby strpeli výstavbu oplotenia, ktoré žalobcovia nemôžu realizovať. Navyše, pokiaľ ide o žalovaného

v 2. rade, ten má na svojej parcele C-KN XXXX/X postavený plot oddeľujúci túto parcelu od parcely
žalobcov C-KN XXXX/X. Bez odstránenia tohto plota by žalobcovia nemohli realizovať výstavu vlastného
plota, pretože plot má byť posunutý o 60 cm do pozemku žalovaného v 2. rade, na ktorý by žalobcovia
bez odstránenia pôvodného plota nemali prístup. Nie je možné realizovať výstavbu oplotenia zo strany
žalobcov, ak tomu bráni plot žalovaného v 2. rade. Ak žalobcovia chcú realizovať oplotenie svojej parcely

C-KN XXXX/X, musia mať stavebné povolenie a musí dôjsť k odstráneniu plota žalovaným v 2. rade.
Preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

47. Súd vyhovel žalobe žalobcov len vo vzťahu k výroku, ktorým žiadali, aby žalovanému v 2. rade bola
uložená povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie, ktoré zasahuje do ich parcely C-KN XXXX/X

tak, ako to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu znalca G.. P. a U. M. a z údajov v katastri nehnuteľností.

48. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

49. Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 2. rade neoprávnene užíva časť
pozemku žalobcov, mal súd za preukázané, že im bráni predmet vlastníctva užívať a nakladať s ním.

50. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

51. Súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot postavený medzi
parcelou žalobcov C-KN XXXX/X a parcelou žalovaného v 2. rade C-KN XXXX/X, lebo je postavený
bez súhlasu žalobcov na ich parcele a bez odstránenia tohto plota žalobcovia nemôžu predmet svojho
vlastníctva užívať a nakladať s ním.

52. Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky a obsahom tohto práva
je právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a požívať jeho plody a úžitky. Ak je
porušené alebo obmedzené čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení, ide o porušenie vlastníckeho
práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník môže domáhať odstránenia

zásahu do vlastníckeho práva voči tomu, kto sa tohto zásahu neoprávnene dopúšťa. Vzhľadom a to,
že žalovaný v 2. rade zhotovil plot, ktorý je postavený na parcele žalobcov, bráni tým žalobcom v
riadnom a plnohodnotnom užívaní ich pozemku. To, že plot žalovaného v 2. rade je postavený na
pozemku žalobcov jednoznačne vyplynulo z vykonaného znaleckého dokazovania a z údajov v katastri
nehnuteľností. Súd vychádzal najmä zo zistenia, že hranica tak ako je definovaná v súčasnosti v katastri

nehnuteľností vyplýva z predchádzajúcich geometrických plánov, pričom prvý geometrický plán v roku
1991 bol vypracovaný a do katastra nehnuteľností vložený na základe žiadosti právneho predchodcu
samotnéhožalovanéhov2.radeatoU.A.X..Tentoznaleckýposudokpritomvychádzalzhraniceparcelympč. 3313, z ktorej boli sporné parcely vytvorené. Sútlačou mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej
bolo preukázané, že k porušeniu hranice tak ako bola definovaná v pozemnoknižnej mape nedošlo.

53. Žalovaný v 2. rade predložil do konania rozhodnutie Okresného úradu - odbor životného prostredia
v Humennom z 27.12.2001, ktorým bol vydaný súhlas na výstavbu oplotenia jeho pozemku. Tvrdil, že
odvtedy si nikto nerobil žiaden nárok na pozemok, ktorý má oplotený. Nemohlo dôjsť však k vydržaniu
hranicežalovanýmv2.radepodľavýstavbyoplotenia,pretoženemoholbyťdobromyseľný.Nepreukázali
sa tvrdenia žalovaného v 2. rade, keď vo svojej výpovedi uvádzal, že v roku 2001 bol vyhotovený

geometrický plán, lebo svokra žalobcu v 1. rade nebola spokojná s priebehom hranice. Z listín, ktoré
sú súčasťou znaleckého posudku znalca G.. P. vyplýva, že sporných parciel sa týkali geometrické
plány vyhotovené v rokoch 1991, v roku 1994 a v roku 2007. Samotný žalovaný v 2. rade vo svojej
výpovedi uviedol, že svokra žalobcu mala výhrady, lebo keď sa oralo, tak sa traktorom zašlo aj na
jej pozemok a preto sa hraničná čiara posunula o 80 cm do pozemku žalovaných. Nevedel presne
uviesť, kedy sa tak stalo. Čiže jeho výsluchom, ale aj výsluchom pôvodného žalovaného v 3. rade bolo

preukázané, že hranica pozekov bola sporná a to medzi právnou predchodkyňou terajších žalobcov a
žalovanými. Dôsledkom tejto nespokojnosti bolo posúvanie hranice do pozemkov žalovaných, ale len
o 80 cm. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hranica má byť posunutá o ešte o 60 cm. Ak
by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného v 2. rade, že on postavil plot na hranici, ktorá bola vymeraná
geodetom, tak hranica by musela prebiehať podľa stavu v katastri nehnuteľností, teda tak, ako vyplýva

zo záverov znaleckého posudku. U žalovaného v 2. rade absentuje dobromyseľnosť pri užívaní tej časti
parcely, ktorú má oplotenú a ktorá patrí žalobcom, lebo nemohol byť dobromyseľný, ak postavil plot v
rozpore s priebehom hranice tak, ako je zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Na vstup do držby tej časti
pozemku, ktorá patrí žalobcom nemá titul a teda nemôže preukázať ani dobromyseľnosť pri jeho užívaní.
Je potrebné konštatovať, že ani samotný žalovaný v 2. rade počas konania netvrdil, že by vydržal tú

časť pozemku, ktorá patrí žalobcom a ktorú má oplotenú a pričlenenú k svojej parcele. Žalovaný v 2.
rade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k časti pozemku žalobcov takým spôsobom, že v rozpore
s priebehom hranice určenej v katastri nehnuteľností postavil plot a začal ju užívať. Preto súd vyhovel
žalobe v tej časti, v ktorej žalobcovia žiadali, aby žalovaný v 2. rade na vlastné náklady odstránil plot
postavený na ich parcele.

54. Žalovaná v 1. rade mimo dôkazov, ktoré boli vykonané, navrhla aj výsluch svedkov U. M. a G.. U. A.,
ktorých súd nevypočul, pretože závery znaleckého posudku G.. U. A. a vytyčovací náčrt U. M. znalec
G.. P. zobral do úvahy a plne ich akceptoval. Ich výsluch by bol pre účely daného konania nadbytočný.
Zároveň žalovaná v 1. rade navrhla vypočuť bývalého starostu obce U. G.. Č., Q.Í. O. a G.. P. Y., G..

P. Š. a Mesto Humenné. K týmto svedkom však neuviedla žiaden dôvod ich výsluchu, ani neozrejmila,
ktoré sporné skutočnosti by sa mali ich výsluchom odstrániť. Preto súd toto dokazovanie nevykonal.
Pred ukončením dokazovania strany uviedli, že žiadne návrhy na dokazovanie nemajú.

55. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, voči tomuto žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť a

žalovaný v 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasil. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že medzi
stranami bola uzatvorená dohoda o urovnaní a došlo k posunutiu plota.

56. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

57. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 3. rade v celom rozsahu a on s tým

súhlasil, preto konanie voči nemu bolo zastavené.

58. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade rozhodol súd podľa ustanovenia §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.59. Žalovaná v 1. rade mala plný úspech v konaní, pretože žaloba voči nej bola v celom rozsahu
zamietnutá. Žaloba o určenie priebehu hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaných

bola zamietnutá z dôvodu, že výrok rozsudku by bol nevykonateľný, lebo na základe neho by nedošlo
k žiadnej zmene v záznamoch v katastri nehnuteľností. Žalobu voči žalovanej v 1. rade o uloženie
povinnosti strpieť výstavbu oplotenia súd zamietol ako predčasne podanú, pretože stavebné konanie,
na základe ktorého žalobcovia chcú realizovať výstavbu plota je prerušené. Teda žalovaná v 1. rade
mala vo vzťahu k žalobcom plný úspech v konaní, ale žiadne preukázateľné trovy jej nevznikli, preto jej

súd vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznal.

60. Rovnako súd nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.
rade, lebo úspech žalobcov bol len vo výroku o povinnosti odstrániť oplotenie. Pokiaľ ide o žalovaného
v 3. rade, tak ten procesne zavinil zastavenie konania voči sebe, lebo oplotenie odstránil až v priebehu
konania po výsluchu znalca, ktorý ho presvedčil, že nárok žalobcov je dôvodný. Teda v zmysle § 256

ods. 1 CSP by mali žalobcovia právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 3. rade, ale súd zobral
do úvahy skutočnosť, že z troch žiadaných výrokov boli úspešní len pokiaľ ide o výrok o odstránenie
plota. Žalovaným v 2. a 3. rade preukázateľne ani žiadne trovy konania nevznikli.

61. V konaní vznikli trovy štátu a to za vypracovanie znaleckého posudku znalcom G.. P.. Žalobcovia

zložili na trovy tohto dokazovania sumu 500 eur a suma 100,77 eur bola vyplatená znalcovi zo štátnych
prostriedkov. Teda trovy štátu sú vo výške 100,77 eur. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne
povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich
uplatnení ako svedok.

62. Súd v zmysle citovaného ustanovenia priznal náhradu trov štátu vo vzťahu k žalovaným v 1.
a 2. rade a rozhodol, že títo žalovaní majú trovy štátu uhradiť po 1 s tým, že výška bude určená
v samostatnom uznesení, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník. Súd zaviazal
žalovaných na náhradu trov štátu z dôvodu, že žalovaný v 2. rade a právny predchodca žalovaného
v 3. rade neakceptovali dôkazy žalobcov predložených na preukázanie priebehu hranice a bolo nutné

nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým bol preukázané, že plot žalovaného v 2. rade a plot pôvodného
žalovaného v 3. rade stojí na pozemku žalobcov a teda pre postoj žalovaných bolo potrebné vykonať
dôkaz, ktorý si vyžiadal trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.