Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219863
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316219863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: INTERAGROS VP, a. s., so sídlom Prievozská
2/A, Bratislava, IČO: 47 681 659, zastúpený splnomocnencom: LEGATE, s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X,
F., zastúpená splnomocnencom: JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47
249 650, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 13. novembra 2018, č.k. 26C/329/2016-137, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá
medzi dlžníkom R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, F. a žalovanou, predmetom ktorej boli
spoluvlastnícke podiely na v žalobe a v napadnutom rozsudku špecifikovaných nehnuteľnostiach, je voči
žalobcovi neúčinná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100%
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 42a ods. 1 a 2, § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho
úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a dlžníkom (jej manželom) vo vzťahu k žalobcovi
z dôvodu odporovateľnosti. Základným predpokladom úspechu v konaní podľa § 42 a nasl. Občianskeho
zákonníka je hmotno-právny predpoklad, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu, čo
v danom prípade splnené bolo, pričom išlo o pohľadávku vo výške 40.592,28 eur, pre vymoženie ktorej
je vedená exekúcia pod sp. zn. Ex 2222/2017 a jedná sa o pohľadávku vzniknutú z kúpnej zmluvy, o

ktorej súd rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. 25Cb/2/2015-26, právoplatným
dňa 31.05.2016. V konaní považoval súd za nesporné, že žalovaná ako obdarovaná z napadnutej
darovacej zmluvy je (v čase uzatvorenia zmluvy aj bola) manželkou dlžníka ako darcu, na základe čoho
ich možno považovať za osoby blízke podľa ust. § 116 OZ. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá
sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi
dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna
domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí,

ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré
treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. V danom prípade
odôvodnila žalovaná nemožnosť vedomosti o úmysle dlžníka vzhľadom na neexistenciu tohto úmysluna strane dlžníka, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko vo vzťahu k osobe dlžníka sa úmysel predpokladá v
prípade, keď boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, pričom
uzatvorením darovacej zmluvy žalobca ako veriteľ jednoznačne ukrátený bol a žalovaná neuviedla a ani

nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru, že žalovaná
ako manželka dlžníka dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať,
a teda vo vzťahu k procesnej obrane neuniesla dôkazné bremeno, na základe čoho súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Súd úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v plnej výške podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom
jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že súd vôbec
neskúmal, či žalobou napadnutým právnym úkonom - darovacou zmluvou uzatvorenou medzi dlžníkom
žalobcu a ňou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky a zároveň tiež
neskúmal tento právny úkon v kontexte s ďalším konaním dlžníka žalobcu, na ktoré ona poukazovala, a
ktoré potvrdil v priebehu konania aj samotný žalobca, ale tento právny úkon vyhodnotil súd samostatne

a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré potom vyústili do nesprávneho právneho
posúdenia. Uviedla, že dlžník disponuje aj iným majetkom (postupne získanými výnosmi z podnikania),
z ktorého možno (postupne) uspokojovať pohľadávku žalobcu. Dlžník žalobcu viackrát smerom k
žalobcovi deklaroval úmysel postupne čiastkovými plneniami plniť svoj peňažný záväzok voči nemu,
čo potvrdil i žalobca, pričom dlžník žalobcu aj reálne v prospech žalobcu opakovane poskytoval

čiastkové plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, a to podľa svojich objektívnych možností
a schopností. V zmysle uvedeného dlžník žalobcu v roku 2018 tomuto poskytol nepeňažné plnenie
(úrodu) v hodnote približne 10.000 eur a peňažné plnenie v hodnote približne 6.600 eur, pričom tieto
plnenia predstavujú výnosy z podnikateľskej činnosti dlžníka žalobcu. Uviedla tiež, že dlžník žalobcu ako
fyzická osoba - podnikateľ, resp. obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou dlžníka žalobcu naďalej

vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť a nevykonávajú žiadne úkony smerujúce k zrušeniu podnikania,
či smerujúce k oddlženiu alebo konkurzu, čo dokumentuje úmysel dlžníka postupne uhradiť žalobcovi
jeho pohľadávku. Poukázala tiež na obdobný spor medzi žalobcom a spoločnosťou Andrej Strýček, s.
r. o., v ktorej má dlžník žalobcu majetkovú účasť, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré konanie
bolo vedené pod sp. zn. 17Cb/9/2017, a ktoré bolo vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu

zastavené, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre späťvzatie žaloby bolo plnenie žalovanej obchodnej
spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o. v prospech žalobcu titulom úhrady dlhu dlžníka žalobcu. Uviedla, že
ona s dlžníkom žalobcu ako svojim manželom nepodniká a je minimálne neštandardné a neobvyklé, aby
ona ako manželka dlžníka žalobcu pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy vyžadovala napríklad
doklady preukazujúce hospodársku bilanciu jeho podnikania za účelom preverovania jeho záväzkov po

lehote splatnosti. Napadla tiež, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené,
nakoľko z neho nevyplývajú úvahy súdu, z akých dôvodov nepovažoval jej právnu argumentáciu za
relevantnú a rozhodol sa na túto neprihliadať.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho

vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že
žalobcov dlžník R. F. stále žalobcovi dlhuje sumu 27.775,16 eur, pričom ide o sumu, ktorá bola súčasťou
dlžnej sumy, ktorú je dlžník žalobcovi povinný zaplatiť na základe platobného rozkazu Okresného súdu
Galanta č.k. 25Cb/2/2015-26, právoplatného a vykonateľného dňa 31.05.2016. Akékoľvek plnenia, ktoré
poskytol údajne dlžník žalobcu v jeho prospech, boli realizované spoločnosťou Andrej Strýček, s. r.

o., pričom k zníženiu dlžnej sumy dlžníka žalobcu nedošlo len z dôvodu, že dlžník žalobcu ako jediný
spoločník a konateľ spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o. odmietol pristúpiť k záväzku dlžníka, následkom
čoho by mohlo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a teda k zníženiu celkového dlhu dlžníka
žalobcu voči žalobcovi. Nie je ani pravdou, že dlžník žalobcu disponuje iným majetkom, z ktorého by
vedel uspokojiť pohľadávku žalobcu, takýto majetok žalovaná neoznačila a ani jemu nie je známy.

Poukázal na to, že v prebiehajúcej exekúcii nebol zatiaľ zistený žiaden majetok dlžníka a ani vymožená
žiadna suma. Dlžník síce svoj úmysel postupne čiastkovými platbami dlžnú sumu uhradiť viackrát
deklaroval, avšak k žiadnej úhrade nikdy nedošlo. V danom prípade dlžník žalobcu a žalovaná sú
manželmi, vzhľadom na čo sa predpokladá vedomosť žalovanej o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa,ide teda o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorou zákon zaťažuje žalovanú, ktorá musí preukázať, že ani
pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, teda nesie
dôkazné bremeno. Poukázanie žalovanej na konanie prebiehajúce na súde prvej inštancie pod sp. zn.

17Cb/9/2017 je právne bezvýznamné, nakoľko toto konanie je vedené medzi inými stranami, nezakladá
žiaden relevantný predbežný záver, ani uznanie vo vzťahu k predmetnému konaniu a nemožno ho ani
vnímať ako akceptáciu absencie úmyslu dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Podľa názoru žalobcu
bol tiež napadnutý rozsudok riadne odôvodnený.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na podanom odvolaní. Poukázala
na to, že ak by bol úmysel dlžníka žalobcu napadnutými právnymi úkonmi zmariť uspokojenie žalobcu
ako svojho veriteľa, dlžník by predsa následne neposkytoval postupne čiastkové plnenia za účelom
uhradenia svojho dlhu. Čiastkové plnenia dlžníka žalobcu zároveň dokumentujú, že dlžník disponuje aj
iným majetkom, z ktorého sa môže uspokojiť pohľadávka žalobcu.

6. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne navrhol napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že neskoršie plnenie spoločnosti Andrej Strýček, s. r. o.
voči žalobcovi nemá vplyv na samotnú odporovateľnosť darovacej zmluvy, nakoľko bez ďalšej dohody
medzi žalobcom a spoločnosťou Andrej Strýček, s. r. o. akékoľvek plnenia tejto spoločnosti nemajú vplyv
na znižovanie dlhu samotného dlžníka. V ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/329/2016 je určenie, že
darovacia zmluva uzatvorená medzi dlžníkom R. F. a žalovanou, predmetom ktorej boli v žalobe

špecifikované spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, je voči žalobcovi právne neúčinná.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

10. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,

ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

11. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či

nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral

do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

18. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

20. Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi dlžníkom žalobcu R. F. a žalovanou došlo preukázateľne

k zmenšeniu majetku dlžníka bez primeraného protiplnenia, pričom vymáhateľnú pohľadávku žalobcu
priznanú mu platobným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. 25Cb/2/2015-26 zo dňa 29.05.2015,
právoplatného a vykonateľného dňa 31.05.2016, nemožno riadne uspokojiť ani v rámci prebiehajúceho
exekučného konania pod sp. zn. EX 2222/2016. Vzhľadom na to, že k právnemu úkonu ukracujúcemu
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu došlo medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou - manželkou

dlžníka, teda osobou blízkou, tak úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú, pričom žalovaná hodnoverným spôsobom
nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu nielenže nepoznala, alei to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani
pri náležitej starostlivosti.

21. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

22. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovanej neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).